Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 808/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-42

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) o sťažnosti obchodnej spoločnosti Rapid life životná

poisťovňa, a. s., Garbiarska 2, Košice, zastúpenej advokátom JUDr. Gabrielom Gulbišom,

Němcovej 22, Košice, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a a Listiny základných práv a slobôd

a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa

čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 30. apríla 2014, za účasti Krajského súdu v Nitre, takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., na

súdnu ochranu podľa a podľa Listiny

základných práv a slobôd a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Nitre v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 30. apríla 2014 p o r u š e n é

b o l i .

2. Uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 30. apríla 2014

z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

3. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. februára

2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s.,

Garbiarska 2, Košice (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej

advokátom JUDr. Gabrielom Gulbišom, Němcovej 22, Košice, ktorou namieta porušenie

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým

vykonávaným dôkazom podľa , základného práva vlastniť majetok

podľa a práva na pokojné užívanie majetku podľa Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“) postupom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 15. apríla 2013 (ďalej len

„napadnuté uznesenie okresného súdu“), postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 30. apríla 2014 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“) a postupom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 27. októbra 2014 (ďalej len „napadnuté uznesenie

najvyššieho súdu“).

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka uzavrela s

(dodávateľka) 1. decembra 2009 zmluvu o sprostredkovaní poistenia (ďalej len

„sprostredkovateľská zmluva“) v zmysle , predmetom

ktorej bolo dodávanie (sprostredkovanie) poistných zmlúv pre sťažovateľku (odberateľku),

a to za úhradu. Dodávateľka sa na základe sprostredkovateľskej zmluvy 18. decembra 2009

zmenkovo zaviazala, že sťažovateľke do 31. marca 2010 zaplatí zmenkovú pohľadávku

v sume 497,91 €. Z dôvodu, že zmenka nebola ku dňu splatnosti zaplatená, sťažovateľka na

základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola súčasťou sprostredkovateľskej zmluvy, podala

Arbitrážnemu súdu v Košiciach (ďalej len „arbitrážny súd“) 12. apríla 2011 žalobu.

Arbitrážny súd vydal 19. mája 2011 rozsudok sp. zn. (ďalej len „rozsudok

z 19. mája 2011“), v ktorom povinnú zaviazal zaplatiť sumu 497,91 € s úrokom 6 % ročne

zo sumy 497,91 € od 1. apríla 2010 až do zaplatenia, ako aj trovy rozhodcovského konania

v sume 230 €.

Sťažovateľka z dôvodu, že dodávateľka dobrovoľne neplnila to, čo jej bolo uložené

na základe rozsudku arbitrážneho súdu z 19. mája 2011, podala proti nej návrh na

vykonanie exekúcie, na základe ktorého súdny exekútor

(ďalej len „súdny exekútor“) požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie. Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora zamietol.

Napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne napadnutým uznesením

krajský súd. Dovolanie sťažovateľky proti napadnutému uzneseniu krajského súdu najvyšší

súd odmietol ako neprípustné v zmysle § 218 ods. 1 písm. c) v spojení s § 243b ods. 5

(ďalej len „OSP“).

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že v dôsledku administratívneho omylu sa do

konania pred okresným súdom „dostala“ poistná zmluva uzatvorená medzi „povinným

a oprávnenou“, pričom «z podstaty veci uvedená poistná zmluva s exekučným titulom a ani

spisom Rozhodcovského súdu nemala nič spoločné a to ani skutkovo a ani právne. Okresný

súd však... použil uvedenú poistnú zmluvu ako rozhodujúci „dôkaz“, na ktorom založil svoj

rádoby „hlbokomyseľný rozbor“ akejsi neprijateľnej podmienky v podobe rozhodcovskej

doložky uvedenej v poistnej zmluve, aj keď mu muselo byť jasné už z preskúmavania

samotného exekučného titulu..., že sa zjavne nejedná o spotrebiteľský vzťah.».

Podľa sťažovateľky „Okresný súd v rozpore s § 157 ods. 2 nielenže presvedčivo

nezdôvodil, ale on vôbec nijako nezdôvodnil ako zistil..., že rozhodcovská doložka v poistnej

zmluve bola právnym základom konania Rozhodcovského súdu. Pritom je podstatné, že súd

skutočnosti nevytvára, ale zisťuje. Rovnako nezdôvodnil v akej príčinnej súvislosti je podľa

neho uvedená poistná zmluva so samotnou zmenkou, ktorej nezaplatenie a vymáhanie bolo

meritom rozhodnutia Rozhodcovského súdu. ... Rovnako nijako, a už vôbec nie

presvedčivo... okresný súd nezdôvodnil ani na akom skutkovom základe dospel ku svojmu

právnemu záveru, že ... vystupovala v predmetnom zmenkovou vzťahu ako

spotrebiteľ.“.

Sťažovateľka v odvolaní proti napadnutému uzneseniu okresného súdu uviedla

argumenty preukazujúce procesné a hmotnoprávne pochybenia okresného súdu spočívajúce

v chybnom skutkovom závere, že s prípadom nesúvisiaca poistná zmluva je základom

zmenky, o ktorú vo veci išlo. Krajský súd „preskúmal rozhodnutie a postup súdu prvého

stupňa údajne v medziach podaného odvolania a dospel ku záveru, že odvolanie nie je

dôvodné, a odvolanie pod sp. zn. zo dňa 30. 4. 2014 odmietol.

V odôvodnení krajský súd bez toho, aby v ňom vysvetlil, v čom sa odvolateľ mýli vo svojej

právnej argumentácii obsiahnutej v odvolaní, že okresný súd založil svoje prvostupňové

rozhodnutie na skutkovo ničím nepodloženom tvrdení, že právnym podkladom sporu je

poistná zmluva a v nej uvedená rozhodcovská doložka, pokračoval krajský súd v rozvíjaní

svojich úvah na základe takto nesprávne zisteného skutkového stavu zo strany okresného

súdu. Krajský súd sa nevyrovnal ani s jedným argumentom odvolateľa, i keď tak bol

povinný v súlade s judikatúrou ESĽP urobiť, pretože argumenty odvolateľa, ak by ich

preukazne súd posúdil ako opodstatnené, zjavne museli viesť ku zmene rozhodnutia súdu

prvého stupňa. ... uznesenie krajského súdu je tiež nepreskúmateľné, extrémne arbitrárne

a právne závery v ňom svojvoľné, ústavne neudržateľné. Uvedené rozhodnutie nedalo

žiadnu odpoveď na právne argumenty sťažovateľa obsiahnuté v odvolaní, čo predstavuje

ďalšie flagrantné porušenie práva oprávneného na konanie pred súdom.“.

Proti napadnutému uzneseniu krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie, ktorého

prípustnosť odôvodňovala dovolacími dôvodmi podľa , t. j. odňatím

možnosti konať pred súdom a podľa , t. j. z dôvodu existencie inej

vady konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa sťažovateľky

najvyšší súd «mohol a mal... opodstatnene aplikovať na daný prípad (inak nezmyselne

formulované) ustanovenie , ktoré mu ukladá „zrušiť rozhodnutie súdu, ak

v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nebol dostatočne zistený skutkový stav“».

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky, v spojení s právom sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd, právo sťažovateľa na vyjadrenie sa ku všetkým vykonávaným

dôkazom podľa , právo sťažovateľa na spravodlivý

proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako

i právo garantované ako i právo garantované podľa Dodatkového

protokolu k dohovoru postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

27. 10. 2014 sp. zn. a postupom a uznesením Krajského súdu v Nitre

zo dňa 30. 4. 2014 sp. zn. a postupom a uznesením Okresného súdu

v Nových Zámkoch zo dňa 15. apríla 2013 pod sp. zn. porušené boli.

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. 10. 2014 sp. zn.

a uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. 4. 2014 sp. zn.

a uznesenie Okresného súdu v Nových Zámkoch zo dňa 15. apríla 2013

pod sp. zn. sa rušia a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 284,08 eur,

ktorú je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť na účet JUDr. Gabriel Gulbiš,

advokát, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd uznesením sp. zn. z 2. decembra 2015 prijal sťažnosť

sťažovateľky v časti namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 a listiny a práv podľa dohovoru a dodatkového

protokolu uznesením krajského súdu sp. zn. z 30. apríla 2014 na ďalšie

konanie a vo zvyšnej časti sťažnosť odmietol.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu

sťažovateľky a predsedu krajského súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci

konalo ústne pojednávanie. Predsedu krajského súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa

vyjadril k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľky a predseda krajského súdu, zastúpený

podpredsedom tohto súdu, ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci

konalo ústne pojednávanie.

Predseda krajského súdu, zastúpený podpredsedom tohto súdu, vo svojom vyjadrení

k sťažnosti sp. zn. Spr 1603/15 zo 14. januára 2016 ústavnému súdu oznámil, že

„posúdenie vecnej správnosti alebo nesprávnosti napádaného rozhodnutia nie je v mojej

kompetencii, nakoľko takéto oprávnenie má súd v jednotlivých štádiách konania, t. j.

v rámci riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, ak sú na to splnené predpoklady

vyplývajúce z ustanovení . Z uvedeného dôvodu ponechávam

na posúdenie Ústavnému súdu Slovenskej republiky, či postupom Krajského súdu v Nitre

došlo k porušeniu jeho základných práv v rozsahu, ako sú uvedené v samotnej ústavnej

sťažnosti.“.

Právny zástupca sťažovateľky možnosť zaujať k vyjadreniu predsedu krajského súdu

zo 14. januára 2016 stanovisko nevyužil.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka namieta porušenie ňou označených základných práv podľa ,

listiny a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu tým, že krajský súd sa

v napadnutom konaní nevysporiadal s jej odvolacími námietkami smerujúcimi proti

hmotnoprávnym a procesnoprávnym záverom obsiahnutým v napadnutom uznesení

okresného súdu. Sťažovateľka v odvolaní uviedla argumenty preukazujúce procesné

a hmotnoprávne pochybenia okresného súdu spočívajúce v chybnom skutkovom závere, že

s prípadom nesúvisiaca poistná zmluva je právnym základom zmenky, o ktorú vo veci išlo.

Krajský súd napadnutým uznesením dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto

rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil ako vecne správne, pričom vôbec neozrejmil

v reakcii na sťažovateľkinu podstatnú námietku, z akých dôvodov je „právnym podkladom

sporu poistná zmluva a v nej uvedená rozhodcovská doložka“.

Podľa sťažovateľky je napadnuté uznesenie krajského súdu nepreskúmateľné,

extrémne arbitrárne a právne závery v ňom uvedené sú ústavne neudržateľné.

Sťažovateľka v sťažnosti tvrdí, že sa žalobou doručenou arbitrážnemu súdu 12. apríla

2011 proti dodávateľke (povinná, pozn.) domáhala zaplatenia sumy 497,91 € na podklade

sprostredkovateľskej zmluvy z 1. decembra 2009 uzavretej medzi ňou a dodávateľkou

v zmysle . Predmetom sprostredkovateľskej zmluvy

bolo dodávanie (sprostredkovanie) poistných zmlúv pre sťažovateľku (odberateľku), a to za

úplatu. Dodávateľka sa na základe tejto sprostredkovateľskej zmluvy 18. decembra 2009

zmenkovo zaviazala, že sťažovateľke do 31. marca 2010 zaplatí zmenkovú pohľadávku

v sume 497,91 €. Žalobu sťažovateľka podala v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky,

ktorá bola súčasťou sprostredkovateľskej zmluvy a ktorá zakladala právomoc arbitrážneho

súdu z dôvodu, že zmenka nebola ku dňu splatnosti zaplatená.

Zo skutočností uvedených v časti I tohto nálezu vyplýva, že sťažovateľka z dôvodu,

že dodávateľka dobrovoľne neplnila to, čo jej bolo uložené na základe rozsudku

arbitrážneho súdu z 19. mája 2011, podala proti nej návrh na vykonanie exekúcie, na

základe čoho súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie. Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora zamietol.

Napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil napadnutým uznesením ako vecne správne

krajský súd.

Z napadnutého uznesenia okresného súdu vyplýva, že exekučným titulom vo veci

sťažovateľky je rozsudok arbitrážneho súdu z 19. mája 2011, pričom právomoc arbitrážneho

súdu bola v súlade s odôvodnením rozsudku arbitrážneho súdu založená rozhodcovskou

doložkou obsiahnutou v zmluve o sprostredkovaní poistenia uzavretej medzi sťažovateľkou

a povinnou (bod 7.1 čl. 7).

V odôvodnení napadnutého uznesenia okresného súdu sa ku skutkovým zisteniam

rozhodujúcim pre posúdenie vo veci žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uvádza, že vydaniu exekučného titulu „predchádzala poistná zmluva uzatvorená medzi

účastníkmi dňa 27. 10. 2009, na základe ktorej sa oprávnený dohodol s povinnou na

poistení, a to na životné poistenie, úrazové poistenie na dobu 15 rokov. ... Súčasťou zmluvy

sú aj osobitné zmluvné dojednania, ktoré v bode 3 hovoria, že poistník a poisťovňa týmto

vyjadrujú svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa

na miesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia

rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti všeobecných poistných podmienok Toto

ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.“.

Okresný súd v ďalšej časti napadnutého uznesenia vyslovil záver, že medzi

sťažovateľkou a povinnou (dodávateľkou) ide o spotrebiteľský vzťah, keďže:

„Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred

pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny.

Poistná zmluva poskytnutá oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou poistnej

zmluvy boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné poistné podmienky, ktoré povinný

ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov“,

pričom zdôraznením, že „rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť

legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa

dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal

žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal

a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami.“. Na

tomto základe okresný súd v napadnutom uznesení uzavrel, že rozhodcovská doložka je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou, v dôsledku čoho je samotný exekučný titul

nevykonateľný, „keďže ho vydal orgán, ktorý na to zmocnený nebol, pretože konal na

základe rozhodcovskej doložky, ktorá platná nie je“.

V odvolaní proti napadnutému uzneseniu okresného súdu sťažovateľka spochybnila

predovšetkým skutkové závery okresného súdu, ako aj ich právne posúdenie. Sťažovateľka

predovšetkým namietala, že z napadnutého uznesenia okresného súdu predovšetkým nie je

zrejmé, „na základe čoho súd konštatoval, že sa tu jedná o spotrebiteľskú zmluvu. V prvom

rade súd mylne konštatoval, že sa jedná o právny vzťah na základe poistnej zmluvy.

Arbitrážny súd v rozhodcovskom rozsudku rozhodoval o zmenkovej pohľadávke, na základe

predloženej zmenky a príslušnosť a právomoc súdu bola daná rozhodcovskou doložkou

uzavretou medzi oprávneným a povinným v Zmluve o sprostredkovaní poistenia uzavretou

dňa 1. 12. 2009 v zmysle

o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia. Jedná sa o obchodnú zmluvu

uzavretú za účelom sprostredkovania uzatvárania poistných zmlúv povinným... pre

oprávneného (poisťovňu) a nie o poistnú zmluvu. Túto zmluvu v žiadnom prípade nie je

možné považovať za spotrebiteľskú zmluvu. ... súd vadne deklaroval, že sa tu jedná

o spotrebiteľskú zmluvu a preto aj následne vadne posúdil celý tento prípad.“.

II.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa

a čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením

krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu

Podľa a listiny každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

V nadväznosti na sťažnostné námietky sťažovateľky ústavný súd, vychádzajúc

zo svojho ústavného postavenia a poukazujúc na svoju stabilizovanú judikatúru, zdôrazňuje,

že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani

mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. , ). Preto nie je zásadne

oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri

výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či

v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové

a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry

pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie

alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého

základného práva alebo slobody (m. m. , , atď.).

Ústavný súd vo svojej ustálenej rozhodovacej činnosti tiež akcentuje, že rozhodnutiu

všeobecného súdu (vrátane rozhodnutia všeobecného súdu v exekučnej veci) musí

predchádzať jeho postup zodpovedajúci garanciám spravodlivého súdneho konania

v zmysle príslušných ustanovení a dohovoru (m. m. , ).

V nadväznosti na sťažovateľkou navrhovaný petit ústavný súd konštatuje, že

prípadné porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa siedmeho oddielu druhej

hlavy ( až , resp. listiny) a porovnateľného práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru možno posudzovať spoločne, keďže nie sú

medzi nimi zásadnejšie odlišnosti (m. m. ).

K porušeniu základného práva na súdnu ochranu môže dôjsť predovšetkým vtedy, ak

by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu (žalobe)

fyzickej osoby alebo právnickej osoby (napr. ), ale tiež v prípade, ak by

rozhodnutie všeobecného súdu bolo arbitrárne, a teda prejavom zjavnej svojvôle pri výklade

a aplikácii právnej normy, ak by výrok rozhodnutia nebol v súlade s priebehom konania

a nezodpovedal skutkovým zisteniam, alebo ak by rozhodnutie nebolo dostatočne

odôvodnené.

Napadnutým uznesením krajský súd rozhodol, že odvolanie sťažovateľky nie je

dôvodné, a preto napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil. V napadnutom uznesení

krajského súdu sa okrem iného uvádza:

„Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa v zmysle § 44 ods. 2

Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní správne

preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie

exekúcie, exekučný titul, ale aj poistnú zmluvu zo dňa 22. 01. 2009 a to v súlade

s ustanoveniami, ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy. Predmetná poistná zmluva totiž

môže obsahovať viaceré neprijateľné podmienky.

Podľa názoru odvolacieho súdu jednou z neprijateľných podmienok tak ako správne

ustálil aj súd prvého stupňa v napadnutom uznesení je aj samotná rozhodcovská doložka,

ktorá akákoľvek, bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi

dodávateľom a spotrebiteľom je podľa neprijateľnou

podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi

dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne

dojednaná. ... V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Značná nerovnováha v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa bola spôsobená najmä

tým, že spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať žalobu

alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd... pričom táto podmienka nebola

individuálne dojednaná a je súčasťou všeobecných poistných podmienok oprávneného,

ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy. ...

Preto celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je

prejavom zneužitia práv dodávateľa... Výkon práv oprávneného dodávateľa podľa

predmetnej rozhodcovskej doložky považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi

a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45

ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní už v štádiu rozhodovania exekučného súdu

o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko súdny

exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie

uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný...“

Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre zdôrazňuje (napr. ), že

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na

všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré

stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že

z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri

napr. ).

Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre

zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale

nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná

odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd

splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno

posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje,

aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná

odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie

rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija proti

Španielsku z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, bod 29; Hiro Balani proti Španielsku

z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis proti Grécku z 29. 5. 1997; Higgins proti

Francúzsku z 19. 2. 1998).

Sťažovateľka vo svojej kľúčovej námietke obsiahnutej v odvolaní proti napadnutému

uzneseniu okresného súdu z 15. apríla 2013 spochybnila skutkový záver okresného súdu,

podľa ktorého poistná zmluva uzavretá medzi sťažovateľkou a povinnou 27. októbra 2009

bola základom nároku uplatňovaného sťažovateľkou proti povinnej zmenkou.

Sťažovateľkou spochybnený skutkový záver bol rozhodujúcim podkladom na rozhodnutie

vo veci samej, pretože z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v tejto poistnej zmluve

všeobecné súdy vyvodili právny záver o nedostatku právomoci arbitrážneho súdu rozhodnúť

o nároku uplatňovanom sťažovateľkou, čím v konečnom dôsledku spôsobili

nevykonateľnosť exekučného titulu (rozsudku arbitrážneho súdu z 19. mája 2011).

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva, že odvolací súd sa

nevysporiadal s kľúčovou odvolacou námietkou sťažovateľky, a preto ho možno

kvalifikovať ako nepreskúmateľné a arbitrárne. Navyše ústavný súd po preskúmaní spisovej

dokumentácie dospel k záveru, že okresný súd sa vo veci sťažovateľky zjavne dopustil

excesu vo svojich skutkových zisteniach, pričom krajský súd toto pochybenie súdu prvého

stupňa neodstránil aj napriek tomu, že sťažovateľka na túto skutočnosť dôrazne upozornila

vo svojom odvolaní.

Podľa názoru ústavného súdu k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie

nepochybne môže dôjsť aj vtedy, ak všeobecný súd pri formulovaní skutkových záverov

opomenie určitú (a pritom nie bezvýznamnú) časť skutkových zistení, ktoré vyšli v konaní

najavo, a to zvlášť vtedy, ak na ne účastník konania upozornil, resp. ich namietal

(v konkrétnych okolnostiach v odvolaní proti napadnutému uzneseniu okresného súdu,

pozn.). Ak všeobecný súd primeraným spôsobom príslušnú (a účastníkom konania

namietanú) časť relevantných skutkových zistení vo svojom rozhodnutí nevyhodnotí bez

toho, že by napr. poukázal na ich bezvýznamnosť či irelevantnosť, tak sa dopúšťa svojvôle,

ktorá má za následok porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a listiny, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru.

Z uvedených dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením

krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa a listiny, ako

aj jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto

nálezu).

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže

zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

Podľa prvej vety ak sa základné právo alebo

sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo

opatrenie zruší.

Podľa ak ústavný súd sťažnosti

vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.

Podľa § 56 ods. 6 zákona ústavnom súde ak ústavný súd právoplatné rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal

rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať

a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.

Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd rozhodol, že napadnutým uznesením

krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal vydaniu tohto rozhodnutia, boli porušené

práva sťažovateľky podľa , listiny a dohovoru,

rozhodol zároveň aj o zrušení uznesenia krajského súdu sp. zn.

z 30. apríla 2014 a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie (bod 2 výroku tohto nálezu).

Krajský súd bude po vrátení veci na ďalšie konanie viazaný právnymi názormi ústavného

súdu vyjadrenými predovšetkým v časti II.1 tohto nálezu.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom krajského súdu v napadnutom

konaní a jeho napadnutým uznesením

V súlade s každý má právo vlastniť majetok.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo

pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného

záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú za

nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom a zabezpečili

platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky zaručeného

a práva zaručeného dodatkového protokolu ústavný súd uvádza, že

v nadväznosti na vyslovenie porušenia základných práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1

a podľa listiny a práva podľa dohovoru (bod 1 výroku tohto

nálezu) a zrušenie napadnutého uznesenia krajského súdu (bod 2 výroku tohto nálezu) sa

v súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu (, ) otvára

priestor na to, aby sa krajský súd a následne prípadne aj okresný súd samy vyrovnali

s ochranou práv hmotného charakteru. Ústavný súd preto tejto časti sťažnosti sťažovateľky

nevyhovel, uprednostňujúc právomoc všeobecného súdu na ochranu subjektívnych

hmotných práv účastníkov konania pred ochranou v konaní pred ústavným súdom (bod 3

výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného

súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu

na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa ), v ktorej

sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1

), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom

z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,

a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (m. m.

, , , ).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka, zastúpená v konaní pred ústavným súdom

kvalifikovaným právnym zástupcom, v petite sťažnosti žiadala uložiť povinnosť úhrady trov

konania len najvyššiemu súdu. Sťažovateľka návrh na rozhodnutie vo veci po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie neupravila, a to aj napriek tomu, že z uznesenia o prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie, ktoré jej bolo riadne doručené, jej musela byť známa

skutočnosť o prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie len v časti smerujúcej proti krajskému

súdu, a nie aj v časti proti napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu.

Ústavný súd preto, súc viazaný petitom sťažnosti, návrhu sťažovateľky na úhradu

trov konania uplatnenú proti najvyššiemu súdu, ktorý účastníkom tohto konania nie je,

nevyhovel (bod 3 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2016