Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 870/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-65

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. apríla 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a zo sudcu Ladislava Orosza o sťažnosti obchodnej spoločnosti

, právne zastúpenej advokátkou

, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa a porušenie práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu

Bratislava I, takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti , na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

k o n a l bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti , p r i z n á v a

finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd

Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I je p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti

, trovy konania v sume 269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť

eur a päťdesiatosem centov) na účet právnej zástupkyne

, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. novembra

2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti

(ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“ alebo „sťažovateľ“), a obchodnej

spoločnosti (ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“;

spolu len „sťažovatelia“),

- ktorou namietali porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 11. novembra 2013 (ďalej aj

„napadnuté uznesenie“) a

- ktorou sťažovateľ v 1. rade namietal porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v 1. rade podal 21. augusta 2006

okresnému súdu návrh na náhradu škody v sume 766 330,23 Sk s príslušenstvom a na

náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 250 000 Sk proti Slovenskej republike, zastúpenej

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej aj „odporca“). Sťažovateľ

v 1. rade tento nárok uplatnil z titulu namietaného nesprávneho úradného postupu okresného

súdu a súdneho exekútora na základe o zodpovednosti za škodu

2

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“). Konanie o tomto návrhu je na okresnom

súde vedené pod sp. zn. .

Následne sťažovateľ v 1. rade podal 15. augusta 2007 (vychádzajúc z prezenčnej

pečiatky na kópii žaloby priloženej k sťažnosti, pozn.) okresnému súdu návrh na náhradu

škody v sume 19 296 152,33 Sk s príslušenstvom a nemajetkovej ujmy proti odporcovi.

Sťažovateľ v 1. rade aj tento nárok uplatnil z titulu nesprávneho úradného postupu

okresného súdu a súdneho exekútora na základe Konanie o tomto

návrhu bolo na okresnom súde vedené pod sp. zn. .

V konaní vedenom pod sp. zn. podal sťažovateľ v 1. rade sťažnosť na

prieťahy v konaní podľa a nasl. o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)

21. júna 2007, predsedníčka okresného súdu v prípise zo 6. novembra 2007 vyhodnotila túto

sťažnosť ako dôvodnú.

Okresný súd nariadil pojednávanie na 10. marec 2009, „teda po viac ako 2 rokoch

a 6 mesiacoch a 19 dňoch nečinnosti porušovateľa od podania žaloby“.

Okresný súd uznesením z 29. októbra 2009 spojil veci vedené pod sp. zn.

a sp. zn. na spoločné konanie vedené pod sp. zn. .

Podľa sťažovateľa v 1. rade „spojenie vecí neviedlo ani ku dňu podania tejto

sťažnosti k zrýchleniu konania a odstránenia prieťahov, ale viedlo a vedie k deštrukcii

konania vo veci samej na škodu sťažovateľa v 1. rade, čo malo a má za následok vyvolanie

stavu neistoty, bezmocnosti a beznádeje o výsledok konania najmä v súvislosti

s nespravodlivým konaním porušovateľa zneužitím procesného práva po 17. 01. 2012 podľa

§-u 141a smerujúcim v konečnom dôsledku k zastaveniu konania...

Na strane sťažovateľov je tu dôvodná obava o výsledok konania, ktoré nadobudlo

vinou porušovateľa za účasti Krajského súdu v Bratislave charakter odmietnutia

spravodlivosti.“.

Sťažovateľ v 1. rade podal 15. júna 2010 opakovanú sťažnosť na prieťahy v konaní

podľa zákona o súdoch, predsedníčka okresného súdu aj túto sťažnosť vyhodnotila ako

dôvodnú.

„Po spojení veci na spoločné konanie porušovateľ pokračoval v neefektívnom konaní

a prieťahoch, zľahčil si svoje povinnosti a na pojednávaní dňa 07. 09. 2010 neprípustné

uložil sťažovateľovi v 1. rade (navrhovateľovi) zjednotenie petitu sumy nemajetkovej ujmy

a náhrady škôd, čím zapríčinil ďalšie prieťahy vo veci samej... Vzhľadom na rozsiahlosť

petitu sťažovateľ v 1. rade dňa 31. 12. 2010... doručil porušovateľovi − zjednotenie petitu

v zmysle pokynu súdu...

Prvé pojednávanie po spojení veci na spoločné konanie... sa uskutočnilo až dňa

08. 04. 2011... neefektívnym konaním porušovateľa boli zapríčinené ďalšie prieťahy

od rozhodnutia o spojení vecí v trvaní od 29. 10. 2009 do 08. 04. 2011, teda 1 a pol roka.

Následne súd z podnetu odporkyne začal konať o pripustení vedľajšieho účastníka (súdneho

exekútora) do konania na strane odporkyne. Dôkazom je prípis súdu zo dňa

27. 04. 2011 adresovaný vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne − exekútorovi

...“

V súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní

sťažovateľ v 1. rade ďalej uvádza:

„... Ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti nie je vo veci pôvodne vedenej pod

č. k. od 21. 08. 2006 meritórne rozhodnuté, teda stav neistoty sťažovateľa

v 1. rade o výsledok tohto konania trvá už viac ako 7 rokov a 3 mesiace.

... Taktiež... nie je vo veci pôvodne vedenej pod č. k. od 15. 08. 2007

meritórne rozhodnuté, teda stav neistoty sťažovateľa v 1. rade o výsledok tohto konania trvá

už viac ako 6 rokov a 3 mesiace.

4

To všetko vinou neefektívneho a zmätočného konania zo strany porušovateľa

majúceho za následok svojvoľné prieťahy, obdobia dlhej nečinnosti, vo veci samej a teda

aj vyvolanie stavu neistoty sťažovateľa o výsledok 2-och... kompenzačných konaní, pričom

spojenie neviedlo k hospodárnosti konania a ani k jeho zrýchleniu.

... po spojení veci je konanie poznamenané iba obštrukciami zo strany súdu

a odporkyne... v úmysle svojvoľným zneužitím procesného práva a porušením práva

rovnosti dosiahnuť zastavenie konania a tým spôsobiť škodu sťažovateľovi v 1. rade ako

aj sťažovateľovi v 2. rade.

Dľa judikatúry ESĽP do dĺžky kompenzačného konania o odškodnení je potrebným

počítať aj okamih uplatnenia nároku na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody

u ústredného orgánu štátu, čo sťažovateľ učinil podaním už dňa 31. 03. 2008...

Sťažovateľ v 1. rade vníma pasivitu a neefektívne, zmätočné a zjavne nespravodlivé

konanie porušovateľa ako odmietnutie spravodlivosti súdneho konania.

Konanie v danej veci nie je zložité po skutkovej a ani po právnej stránke. Vec má

pre sťažovateľa v 1. rade mimoriadny význam. ...

Na prieťahoch a neefektívnom konaní súdu sa sťažovatelia nepodieľali...

Dľa judikatúry ESĽP sa odškodnenie za prieťahy zapríčinené súdom

v kompenzačnom konaní posudzuje prísnejšie.

Bližšie viď. rozhodnutia ESĽP vo veci Cocchiarella vs Taliansko... Sartory vs

Francúzsko,... Simaldone vs Taliansko,... dĺžku kompenzačného konania v trvaní 11

mesiacov považoval súd za neprimerane dlhú. Obdobne viď. rozhodnutie ESĽP vo veci

Golha vs Česká republika... (a contrario rozhodnutie ESĽP vo veci Veriter

vs Francúzsko...).

Teda neefektívnou činnosťou zo strany Okresného súdu Bratislava I v daných

kompenzačných veciach spojených na spoločné konanie vznikla sťažovateľovi ďalšia

odškodniteľná nemajetková ujma.“

Dňa 12. januára 2012 podalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

(odporca) okresnému súdu návrh, aby uložil sťažovateľovi v 1. rade povinnosť zložiť

preddavok na trovy konania podľa (ďalej len

„OSP“). Okresný súd následne 17. januára 2012 vyzval sťažovateľa v 1. rade, aby preukázal

aktuálny stav majetku.

O návrhu odporcu rozhodol okresný súd uznesením č. k. -244

z 9. marca 2012, ktorým tento návrh zamietol, „pretože dospel k záveru, že u sťažovateľa

sú splnené podmienky na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov podľa §-u 138 ods. 1

Porušovateľ sa však dopustil závažného procesnoprávneho pochybenia, konal

v rozpore s ust. §-u 202 ods. 3 písm. q/ , keď v poučení neprípustne a porušením

právnej istoty pripustil odvolanie voči uzneseniu vydanému podľa §-u 141a ,

čo využil odporca k podaniu odvolania...“.

O odvolaní odporcu rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

uznesením č. k. -257 z 28. augusta 2012 tak, že uznesenie okresného súdu

zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

„Krajský súd v Bratislave vedel, že jeho povinnosťou bolo po preskúmaní veci

odvolanie odporcu odmietnuť... postupom podľa ust. §-u 218 ods. 1 písm. c/ , pretože

odvolanie smerovalo proti uzneseniu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné a to všetko

aj napriek závažnému procesnému pochybeniu porušovateľa v poučení uznesenia...“

Uplatnený nárok na náhradu škody sťažovateľ v 1. rade postúpil sťažovateľovi

v 2. rade. O vstupe sťažovateľa v 2. rade do konania rozhodol okresný súd uznesením

zo 4. marca 2013.

„Porušovateľ sa následne... dopustil závažných procesnoprávnych

a hmotnoprávnych pochybení, keď v úmysle zabezpečiť neoprávnenú majetkovú výhodu

odporcovi, zmariť spravodlivosť súdneho konania a tým dosiahnuť zastavenie konania

zneužitím procesného práva podľa §-u 141a vyzval a neprípustne naviedol

odporkyňu k predloženiu nového návrhu podľa §-u 141a na konanie proti voči

sťažovateľom v 1. a v 2. rade, čo v právnom štáte nie je možným a dovoleným.

Porušovateľ... inicioval svojvoľne nové konanie o priznaní oslobodenia od súdnych

poplatkov a konanie podľa §-u 141a teraz už voči sťažovateľom...

6

Na podklade zmätočného a krajne nespravodlivého konania, poznamenaného

prvkami neprípustnej svojvôle zo strany porušovateľa odporkyňa doručila dňa 30. 07. 2013

Okresnému súdu Bratislava I tzv. nový návrh na uloženie povinnosti zložiť preddavok na

trovy konania podľa §-u 141a smerujúci už nie iba vyslovene voči

, ale voči obom sťažovateľom.

To všetko aj napriek tomu, že pôvodné konanie iniciované odporkyňou vyslovene

voči .. podaním doručeným porušovateľovi dňa 12. 01.

2012 nie je ani ku dnešnému dňu, teda podaniu tejto ústavnej sťažnosti, právoplatne

ukončené.“

Okresný súd následne vyzval sťažovateľov, aby preukázali aktuálny stav ich majetku.

O návrhu odporcu doručenom okresnému súdu 30. júla 2013 rozhodol okresný súd

uznesením č. k. -342 z 11. novembra 2013 tak, že sťažovateľovi v 1. rade

uložil povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v sume 52 000 € a sťažovateľovi

v 2. rade uložil povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v sume 27 233,66 €, to všetko

na účet okresného súdu do 40 dní od právoplatnosti uznesenia.

Sťažovatelia v sťažnosti ďalej uvádzali:

„Sťažovatelia tvrdia, že rozhodnutie okresného súdu... je založené iba na dohadoch,

resp. ničím nepotvrdených predpokladoch o majetkových pomeroch sťažovateľa

bez akéhokoľvek reálneho skutkového zistenia o týchto skutočnostiach.

... vydaniu uznesenia... zo dňa 11. 11. 2013 predchádzal postup porušovateľa

potierajúci právo rovnosti a teda odporujúci judikatúre ESĽP − konkrétne case Niderost

Huber proti Švajčiarsku, 18 . februára 1997..., resp. Hudáková proti Slovenskej republike

zo dňa 27. apríla 2010; judikatúre Najvyššieho súdu SR... uznesenie č. k.

zo dňa 21. augusta 2013

... uznesenie... zo dňa 11. 11. 2013... je svojvoľné, arbitrárne a zjavne neodôvodnené,

a tým aj z ústavného hľadiska kladúceho požiadavku na spravodlivé odôvodnenie súdneho

rozhodnutia neudržateľné.

... uzneseniu... zo dňa 11. 11. 2013... predchádzal formalistický prieskum zo strany

porušovateľa, v arbitrárnom odôvodnení a v rozpore s ust. §-u 157 ods. 2

porušovateľ nevysvetlil prečo prekvapivo a na základe akých rozhodných skutočností zmenil

svoj právny názor na priznanie oslobodenia/resp. nepriznanie oslobodenia sťažovateľa

v 1. rade od súdnych poplatkov; obdobne tak nevysvetlil, prečo vykonal tzv. nové zisťovanie

majetkových pomerov sťažovateľa v 1. rade po 30. 07. 2013 a nedal odpoveď na to, prečo

nezohľadnil podklady, ktoré sťažovateľ v 1. rade doručil spolu s tlačivom na podklade

návrhu odporkyne na zloženie preddavku podľa §-u 141a doručeného

porušovateľovi dňa 12. 01. 2012. Taktiež porušovateľ v arbitrárnom odôvodnení

napadnutého uznesenia dôsledne nevysvetlil, prečo a čo ho viedlo k tomu, aby

nerešpektoval princíp proporcionality, ale iba krajne formalistický a mechanicky uložil

sťažovateľom povinnosť zložiť preddavok na trovy konania vo výške 5 % z uplatneného

nároku.

Porušovateľ taktiež v odôvodnení napadnutého uznesenia... nevysvetlil, prečo voči

sťažovateľom konal svojvoľne a krajne diskriminačné a na druhej strane nekonal

s vedľajším účastníkom konania na strane odporkyne − súdnym exekútorom... prečo

a z akých dôvodov nezisťoval jeho majetkové pomery..., prečo a čo ho viedlo k porušeniu

práva rovnosti, keď taktiež neuložil súdnemu exekútorovi povinnosť zložiť preddavok

na trovy konania...

Vedľajší účastník na strane odporcu má rovnaké procesné práva

a hmotnoprávne práva a povinnosti ako všetci ostatní účastníci konania, a to všetko až do

právoplatného skončenia sporu. Ako fyzická osoba, nie je zo zákona oslobodený od súdnych

poplatkov.

(súdny exekútor, fyzická osoba) nie je účastníkom konania,

ktorého majetkové pomery nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom

konaní, navyše sa sám rozhodol a požiadal o vstup do konania na strane odporkyne, plniac

tak f-ciu tzv. pomocníka v spore a zastupujúci svoje záujmy, ako tvrdí má naliehavý záujem

na výsledku sporu. ...

Za daného skutkového stavu uloženie povinnosti sťažovateľovi v 2. rade... na zloženie

preddavku na neexistentné a nepreukázané trovy konania odporcu nie je možné

(porušovateľ ich ani u odporcu nezisťoval, čím konanie zaťažil vadou).“

8

V súvislosti s postavením vedľajšieho účastníka sťažovatelia poukazovali

na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn.

. V súvislosti s rozhodovaním všeobecných súdov o návrhu na uloženie

povinnosti zložiť preddavok na trovy konania sťažovatelia poukazovali na nález ústavného

súdu sp. zn. .

Sťažovatelia tiež uvádzali, že v skutkovo podobnej veci sťažovateľov proti odporcovi

okresný súd uznesením č. k. -207 z 8. októbra 2012 zamietol návrh odporcu

podľa a nepripustil proti nemu odvolanie. Krajský súd uznesením č. k.

-236 z 20. marca 2013 odmietol odvolanie odporcu proti uzneseniu

okresného súdu, ktorým tento zamietol návrh odporcu podľa .

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovatelia domáhali, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„... Základné právo... (sťažovateľa v 1. rade, pozn.) na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručené podľa veta prvá

a právo prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... postupom

Okresného súdu Bratislava I... v kompenzačnom konaní č. k. porušené boli.

... Základné právo (sťažovateľov, pozn.) podľa Slovenskej

republiky a právo... v čl. 6 ods. 1 Dohovoru... postupom a uznesením Okresného súdu

Bratislava I... č. k. -342 zo dňa 11. 11. 2013 porušené boli.

... Uznesenie Okresného súdu Bratislava I... č. k. -342 zo dňa

11. 11. 2013 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I... na ďalšie konanie.

... Okresnému súdu Bratislava I... sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k 20

konal bez zbytočných prieťahov.

(Sťažovateľovi v 1. rade, pozn.)... priznáva finančné zadosťučinenie v sume

13.500,- €..., ktoré je Okresný súd Bratislava I... povinný vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti nálezu.

(Sťažovateľovi v 1. rade, pozn.)... priznáva úhradu trov konania v sume 269,58 €

(a sťažovateľovi v 2. rade, pozn.)... priznáva úhradu trov konania v sume 269,58 €..., ktoré

je Okresný súd Bratislava I... povinný zaplatiť na účet (ich, pozn.)... právnej zástupkyne...,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ v 1. rade

odôvodňuje takto:

„... sťažovateľ v 1. rade požaduje priznať ústavným súdom primerané finančné

zadosťučinenie titulom prieťahov v kompenzačnom konaní zavinených porušovateľom

pôvodne vedenom pod č. k. a to vo výške 7.000,- €,... v kompenzačnom

konaní... pôvodne vedenom pod č. k. a to vo výške 6.000,- €...

... uplatnená nemajetková ujma vyplýva z jeho pocitu neistoty, bezmocnosti,

beznádeje, ďalšej morálnej ujmy, významu veci pre sťažovateľa v 1. rade − kompenzačné

konanie o odškodnení, kde sa ako obeť porušenia práva orgánom štátu v dôsledku

nesprávneho úradného postupu exekútora a Okresného súdu Bratislava I... v úmysle

nezákonne zlikvidovať sťažovateľa v 1. rade na podklade neexistentného exekučného titulu

a sfalšovaného Exekučného príkazu na obchodný podiel spoločností

stal opätovne obeťou ďalších prieťahov zavinených porušovateľom... teda

pôvodcu nezákonného konania a rozhodnutia o výmaze dňa 19. 05. 2005 pričom

porušovateľ zákonným a ústavne konformným spôsobom nerozhodol o odškodnení

sťažovateľa v 1. rade.

Naopak porušovateľ konal tak, aby zneužitím procesného práva vytvoril také

podmienky, ktoré by viedli k nezákonnému a protiústavnému predlžovaniu kompenzačného

konania a tým spôsobeniu sťažovateľovi v 1. rade ďalšej nemajetkovej ujmy. Konanie je

vedené v rozpore s požiadavkou na spravodlivosť súdneho konania, čoho dôkazom je aj

napadnuté uznesenie porušovateľa touto ústavnou sťažnosťou.“

Po predbežnom prerokovaní ústavný súd uznesením sp. zn.

zo 17. decembra 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľa v 1. rade v časti, ktorou

namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní. Vo zvyšnej časti sťažnosť

10

sťažovateľa v 1. rade odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Sťažnosť sťažovateľa v 2. rade

odmietol v celom napadnutom rozsahu ako zjavne neopodstatnenú.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu

sťažovateľa a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa

vo veci konalo ústne pojednávanie. Ústavný súd zároveň vyzval predsedníčku okresného

súdu, aby sa vyjadrila k sťažnosti. Právna zástupkyňa sťažovateľa a predsedníčka okresného

súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľa a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

keďže dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predsedníčka okresného súdu sa k sťažnosti vyjadrila v prípise sp. zn. Spr.

3409/2015 z 26. júna 2015 a v prípise sp. zn. Spr. 3409/2015 z 19. februára 2016. K prípisu

z 26. júna 2015 pripojila aj vyjadrenie zákonnej sudkyne, ktorá vo svojom vyjadrení uviedla

prehľad jednotlivých úkonov okresného súdu a účastníkov konania v napadnutom konaní.

V relevantnej časti svojho prípisu predsedníčka okresného súdu následne uviedla:

„S poukazom na jednotlivé úkony vykonané v konaní vedenom na tunajšom súde pod

sp. zn. musím konštatovať, že v čase od podania návrhu na začatie konania

do septembra 2007 bol súd nečinný, predovšetkým z dôvodu vysokého nápadu vecí v

oddelení zákonného sudcu a zmeny zákonného sudcu, avšak od uvedeného obdobia koná

súd vo veci priebežne a bez prieťahov. Zároveň poukazujem na skutočnosť, že tieto prieťahy

sťažovateľ už namietal v sťažnostiach doručených predsedníčke tunajšieho súdu, ktoré boli

vyhodnotené ako dôvodné s tým, že sťažovateľovi bolo oznámené, že vo veci budú prijaté

opatrenia na odstránenie vzniknutého stavu. Ako vyplýva z prehľadu úkonov, súd sám

odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a koná vo veci plynulo.

Pripúšťam, že celková dĺžka konania sa javí ako neprimeraná, avšak v priebehu

konania súd musel rozhodovať o početných procesných návrhoch účastníkov konania, ako

napríklad o podanej námietke zaujatosti navrhovateľom z č. l. 14, o rozšírení žalobného

návrhu z č. l. 112 - zjednotení petitu, o návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania

na strane odporcu vznesenom na pojednávaní zo dňa 08. 04. 2011 - č. l. 136, o späťvzatí

časti návrhu - z č. l. 138, o návrhu odporcu na zloženie preddavku na trovy konania z č. l.

196, opätovne po zrušení uznesenia tunajšieho súdu odvolacím súdom, ďalej o návrhu na

zmenu účastníka konania na strane navrhovateľa z č. l. 251 a č. l. 269, o návrhu

navrhovateľov na zloženie preddavku na trovy konania − č. l. 355, o návrhu navrhovateľov

na opravu opravného uznesenia − č. l. 434.

Následne vec, z dôvodu podaných odvolaní, musela byť opätovne predkladaná

na odvolací súd (odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu o pripustení vstupu vedľajšieho

účastníka do konania na strane odporcu − č. l. 174, odvolanie odporcu proti uzneseniu

o zamietnutí uloženia povinnosti navrhovateľovi zložiť preddavok na trovy konania −

č. l. 245, odvolanie navrhovateľov proti uzneseniu o uložení povinnosti navrhovateľom

zložiť preddavok na trovy konania - č. l. 353).

Účastníci konania nesporne majú právo uplatňovať procesné nástroje ustanovené

v , avšak podľa môjho názoru, povinnosť o týchto procesných návrhoch rozhodnúť

nemožno konajúcemu súdu vytknúť ako nečinnosť alebo neefektívnu činnosť s dôsledkom,

že porušil právo účastníka na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. ...

V prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že bolo porušené

právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, prosím Ústavný súd

Slovenskej republiky, aby zvážil dôvodnosť uplatnenej výšky finančného zadosťučinenia

a nepriznal sťažovateľom finančné zadosťučinenie v uplatnenej plnej výške...“

Predsedníčka okresného súdu v prípise z 19. februára 2016 zopakovala stanovisko,

ktoré uviedla v prípise z 26. júna 2015. Aj k prípisu z 19. februára 2016 pripojila vyjadrenie

zákonnej sudkyne, v ktorom zákonná sudkyňa uviedla prehľad úkonov okresného súdu

a účastníkov konania v napadnutom konaní a tiež uviedla, že podľa jej názoru okresný súd

koná vo veci „efektívne, hospodárne a bez prieťahov“.

12

Zákonná sudkyňa poukázala tiež na to, že v dôsledku opakovaných procesných

návrhov sťažovateľov nemožno vo veci konať a o nej rozhodnúť, „čoho dôkazom

je i skutočnosť, že pojednávanie dňa 08. 02. 2016 bolo z dôvodu námietky zaujatosti voči

zákonnému sudcovi podanej navrhovateľom v 2. Rade odročené na neurčito. Skutočnosti

uvádzané navrhovateľom v 2. Rade v podanej námietke zaujatosti i v predmetnej sťažnosti,

však boli tak navrhovateľovi v 2. Rade ako i sťažovateľovi známe už od prvého úkonu, ktorý

som vo veci vykonala ako zákonný sudca a minimálne odo dňa doručenia predvolania

na termín pojednávania...“.

Sťažovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne v podaní zo 17. marca 2016 uviedol

len svoje stanovisko týkajúce sa nariadenia ústneho pojednávania na prerokovanie jeho

sťažnosti. K samotnej argumentácii uvedenej v prípise predsedníčky okresného súdu

sa nevyjadril.

II.

Ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu okresného súdu zistil tento priebeh

napadnutého konania:

Sťažovateľ podal 21. augusta 2006 okresnému súdu návrh, ktorým si proti odporcovi

uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 766 330,23 Sk s prísl. a nárok na zaplatenie

primeraného zadosťučinenia 250 000 Sk. Sťažovateľ zároveň podal námietku zaujatosti

proti všetkým sudcom okresného súdu a žiadal o pridelenie veci inému súdu z dôvodu

vhodnosti.

Dňa 21. júna 2007 sťažovateľ podal okresnému súdu žiadosť o odstránenie prieťahov

a nariadenie pojednávania.

Okresný súd uznesením zo 14. septembra 2007 vyzval sťažovateľa na odstránenie

nedostatkov námietky zaujatosti. Následne uznesením zo 4. decembra 2007 námietku

zaujatosti odmietol.

Dňa 14. februára 2008 okresný súd doručoval návrh odporcovi, ktorý následne svoje

vyjadrenie doručil okresnému súdu 25. apríla 2008.

Okresný súd 21. januára 2009 nariadil termín pojednávania na 10. marec 2009, na

ktorom boli následne účastníci konania prítomní.

Uznesením z 29. októbra 2009 okresný súd spojil na spoločné konanie veci vedené

na okresnom súde pod sp. zn. a sp. zn. , pričom vec bola ďalej

vedená pod sp. zn. .

Dňa 2. júna 2010 okresný súd nariadil pojednávanie na 7. september 2010.

Dňa 15. júna 2010 podal sťažovateľ sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú nepodal

priamo predsedovi okresného súdu.

Následne sťažovateľ podaním doručeným okresnému súdu 2. septembra 2010 rozšíril

svoj návrh z 21. augusta 2006.

Dňa 2. decembra 2010 okresný súd oznámil sťažovateľovi, že spojil špecifikované

veci na spoločné konanie, a vyzval ho, aby upravil petit svojho návrhu. Sťažovateľ upravil

petit návrhu 31. decembra 2010, pričom toto podanie následne okresný súd 10. januára 2011

doručoval odporcovi.

Okresný súd 14. marca 2011 nariadil pojednávanie na 8. apríl 2011, na ktorom

odporca navrhol, aby okresný súd rozhodol o vstupe vedľajšieho účastníka do konania.

14

Uznesením z 13. apríla 2011 okresný súd konanie v časti o zaplatenie náhrady škody

vo výške 121 279,24 € zastavil a rozhodol o vstupe do konania

ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu (ďalej aj „vedľajší účastník“).

Okresný súd vyzval sťažovateľa, aby doručil kópie svojich podaní tak, aby mohli byť

doručené vedľajšiemu účastníkovi. Dňa 13. apríla 2011 sťažovateľ doručil podanie, ktorým

prejavil svoj nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania.

Dňa 27. apríla 2011 okresný súd doručoval relevantné podania vedľajšiemu

účastníkovi.

Dňa 19. mája 2011 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu o vstupe vedľajšieho

účastníka do konania.

Dňa 14. júla 2011 bol súdny spis doručený krajskému súdu, ktorý následne rozhodol

uznesením z 31. augusta 2011 tak, že odvolanie sťažovateľa odmietol ako oneskorene

podané.

Súdny spis bol 28. septembra 2011 doručený okresnému súdu, ktorý následne

29. septembra 2011 doručoval uznesenie krajského súdu účastníkom konania.

Dňa 12. decembra 2011 okresný súd nariadil pojednávanie na 10. február 2012.

Dňa 12. januára 2012 odporca podal návrh na zloženie preddavku na trovy konania.

Okresný súd tento návrh doručoval 16. januára 2012 sťažovateľovi a vyzval ho, aby

predložil dôkazy preukazujúce stav jeho majetku. Sťažovateľ doručil 3. februára 2012 svoje

vyjadrenie k návrhu odporcu o zložení preddavku na trovy konania.

Okresný súd na pojednávaní 10. februára 2012 rozhodol uznesením o zmene petitu

v znení uvedenom v podaní sťažovateľa z 29. decembra 2010.

Následne sťažovateľ podaním doručeným okresnému súdu 13. februára 2012 opäť

spresnil petit návrhu.

Dňa 17. februára 2012 sťažovateľ doručil vyplnené tlačivo na dokladovanie pomerov

účastníka konania a navrhol, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.

Okresný súd rozhodol uznesením z 9. marca 2012 tak, že návrh odporcu na uloženie

povinnosti sťažovateľovi zložiť preddavok na trovy konania zamietol. Proti tomuto

uzneseniu podal odporca 29. marca 2012 odvolanie.

Dňa 22. mája 2012 doručil podanie, v ktorom navrhol, aby z konania

vystúpil sťažovateľ a na jeho miesto vstúpil .

Sťažovateľ 22. mája 2012 navrhol, aby v špecifikovanom rozsahu vylúčil vec

na samostatné konanie.

Súdny spis bol 15. júna 2012 predložený krajskému súdu, ktorý následne rozhodol

uznesením z 28. augusta 2012 tak, že uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie. Súdny spis bol okresnému súdu vrátený 6. septembra 2012.

Uznesením z 30. novembra 2012 okresný súd rozhodol o tom, že vo vymedzenej

časti vystúpil sťažovateľ z konania a na jeho miesto vstúpil .

Dňa 18. decembra 2012 sťažovateľ v 2. rade oznámil okresnému súdu, že mu

postúpil pohľadávku, preto navrhol, aby okresný súd rozhodol o zmene účastníka

konania.

Dňa 11. marca 2013 okresný súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k návrhu

sťažovateľa na vylúčenie veci vo vymedzenej časti na samostatné konanie.

16

Uznesením zo 4. marca 2013 rozhodol okresný súd o zmene účastníkov tak, že

vystúpil z konania a na jeho miesto vstúpil sťažovateľ v 2. rade.

Okresný súd 13. júna 2013 vyzval odporcu, aby sa vyjadril, či trvá na návrhu

na zloženie preddavku na trovy konania a či tento návrh smeruje aj proti sťažovateľovi

v 2. rade.

Dňa 30. júla 2013 odporca opäť navrhol, aby bol zložený preddavok na trovy

konania.

Okresný súd 3. septembra 2013 vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľov,

aby preukázali svoje majetkové pomery v súvislosti s návrhom odporcu.

Sťažovateľ príslušné tlačivo doručil okresnému súdu 18. septembra 2013

a sťažovateľ v 2. rade ho doručil 3. októbra 2013.

Okresný súd uznesením z 11. novembra 2013 uložil sťažovateľom povinnosť zložiť

preddavok na trovy konania v špecifikovanej výške.

Sťažovatelia 25. novembra 2013 žiadali, aby okresný súd uložil povinnosť zložiť

preddavok na trovy konania aj odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi. Okresný súd svoje

stanovisko k tomuto návrhu oznámil sťažovateľom 26. novembra 2013.

Dňa 23. decembra 2013 sťažovatelia podali odvolanie proti uzneseniu

z 11. novembra 2013 a opätovne navrhli, aby okresný súd uložil povinnosť zložiť

preddavok na trovy konania vedľajšiemu účastníkovi.

Dňa 3. januára 2014 bol súdny spis pridelený novému zákonnému sudcovi.

Dňa 12. mája 2014 okresný súd doručoval odvolanie a návrh sťažovateľov

odporcovi.

Dňa 30. júna 2014 bol súdny spis predložený krajskému súdu, ktorý vec vybavil

prípisom z 27. februára 2015, v ktorom krajský súd uviedol, že vec bola predložená

bezdôvodne, keďže odvolanie podali sťažovatelia elektronicky bez zaručeného

elektronického podpisu a v zákonnej lehote ho predpísaným spôsobom nedoplnili. Súdny

spis bol 11. marca 2015 vrátený okresnému súdu.

Dňa 24. februára 2015 sťažovatelia doručili doplnenie svojho odvolania.

Dňa 20. apríla 2015 okresný súd doručoval návrh sťažovateľov na zloženie

preddavku vedľajším účastníkom.

Dňa 20. apríla 2015 okresný súd rozhodol opravným uznesením tak, že doplnil

záhlavie uznesenia z 11. novembra 2013 a uviedol právneho zástupcu vedľajšieho

účastníka.

Proti opravnému uzneseniu podali sťažovatelia 5. mája 2015 odvolanie.

Dňa 12. mája 2015 doručil vedľajší účastník vyjadrenie k návrhu sťažovateľov.

Okresný súd rozhodol uznesením z 13. mája 2015 tak, že návrh sťažovateľov

na opravu opravného uznesenia z 20. apríla 2015 zamietol.

Dňa 24. mája 2015 podali sťažovatelia odvolanie proti uzneseniu okresného súdu

z 13. mája 2015.

Okresný súd rozhodol uznesením z 27. mája 2015 tak, že návrh sťažovateľov

z 19. decembra 2013 na uloženie povinnosti vedľajšiemu účastníkovi na zloženie preddavku

na trovy konania zamietol.

Dňa 1. júna 2015 podali sťažovatelia odvolanie a námietku zaujatosti.

18

Zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že po rozhodnutí krajského súdu o odvolaní

sťažovateľov a ich námietky zaujatosti okresný súd vo veci opäť koná s tým, že nariadil

pojednávanie na 22. apríl 2016.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z , ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , podľa ktorého len čo sa konanie

začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby

sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,

predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

Ústavný súd vo svojej judikatúre (napr. , ) už uviedol, že

nielen nečinnosť, ale aj neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie

zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to v prípade,

ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli

ktorým sa sťažovatelia na neho obrátili s návrhom, aby o ich veci rozhodol.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

20

1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ktoré ústavný súd zohľadňuje pri rozhodovaní

o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa ,

prípadne práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd konštatuje, že predmetom konania

je rozhodovanie o nároku sťažovateľa na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy voči

odporcovi z dôvodu nesprávneho úradného postupu na základe

Z právneho hľadiska predmetnú vec možno považovať za bežnú agendu rozhodovania

všeobecných súdov. Z hľadiska skutkovej zložitosti vec nie je zložitá.

2. V rámci druhého kritéria ústavný súd hodnotil správanie sťažovateľa ako účastníka

napadnutého konania. Ústavný súd v zásade nezistil také skutočnosti v správaní sťažovateľa

ako účastníka napadnutého konania, ktoré by mali relevantný vplyv na celkovú dĺžku

konania.

Predsedníčka okresného súdu uviedla na obranu okresného súdu, že účastníci

napadnutého konania podávali aktívne rôzne procesné návrhy, o ktorých bol okresný súd

povinný rozhodnúť a ktoré viedli k predĺženiu konania. Je potrebné pripustiť, že účastníci

konania – sťažovatelia, ako aj odporca vystupovali aktívne v napadnutom konaní a vykonali

viacero procesných úkonov, napr. sťažovateľ opakovane podal námietky zaujatosti, podával

odvolania proti procesným rozhodnutiam – uzneseniu o vstupe vedľajšieho účastníka,

opravnému uzneseniu, podal návrhy na zámenu účastníka konania a sťažovatelia aj odporca

podali návrhy na zloženie preddavku na trovy konania a aj proti uzneseniam, ktorými

okresný súd rozhodol o týchto návrhoch, a pod.

Čo sa týka obrany predsedníčky okresného súdu, ústavný súd poukazuje na svoju

judikatúru, v ktorej uviedol, že v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania

nepochybne dochádza k predĺženiu konania, zodpovednosť za tento stav neznáša oprávnená

osoba, ale nemožno ju pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (,

, ). Ústavný súd, opierajúc sa o svoju judikatúru, k tomu tiež

poznamenáva, že procesné návrhy sú legitímnou procesnou aktivitou účastníka konania

a predstavujú uplatnenie jeho procesných práv a povinností, nemôžu ale byť dôvodom na

nekonanie súdu v merite veci (podobne napr. , ,

). Uvedené závery možno aplikovať aj na procesné úkony účastníka konania

v konaní, ktoré súvisí s konaním, v ktorom sa namieta porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto v zásade

na obranu predsedníčky okresného súdu nemožno prihliadnuť najmä z dôvodu, že v konaní,

ktoré trvá deväť rokov a sedem mesiacov, okresný súd nerozhodol ani raz meritórne.

3. Ústavný súd v súvislosti s posudzovaním postupu okresného súdu v napadnutom

konaní uvádza, že okresný súd bol nečinný v počiatočných fázach v dvoch prípadoch –

v čase od podania návrhu, t. j. od 21. augusta 2006 do 14. septembra 2007, teda jeden rok

a následne v období od 25. apríla 2008 do 21. januára 2009, t. j. deväť mesiacov, čo spolu

predstavuje takmer dva roky procesnej nečinnosti.

V napadnutom konaní okresný súd za obdobie takmer desiatich rokov (deväť rokov

a sedem mesiacov) nerozhodol ani raz meritórne. Vec bola z procesných dôvodov

predložená odvolaciemu súdu trikrát s tým, že krajský súd konal súhrnne približne jeden rok

a tri mesiace.

Možno akceptovať obranu predsedníčky okresného súdu, že po obdobiach nečinnosti

okresný súd sám odstránil tento stav a následne už konal bez prieťahov. Z prehľadu

napadnutého konania možno dospieť k záveru, že od 21. januára 2009 okresný súd konal

v zásade plynulo, nevyskytli sa už obdobia výraznej nečinnosti, avšak tento postup hodnotí

ústavný súd ako neefektívny a nesústredený. Rozhodujúcim aspektom nesústredeného

a neefektívneho postupu je skutočnosť, že konanie trvá takmer desať rokov bez meritórneho

rozhodnutia. Takúto dĺžku konania na jednom stupni všeobecného súdnictva bez

rozhodnutia vo veci samej nemožno akceptovať aj s prihliadnutím na to, že v napadnutom

konaní nie sú dané okolnosti takého charakteru, ktoré by mohli ospravedlniť takúto dĺžku

konania.

Pokiaľ ide o obranu predsedníčky okresného súdu, že prieťahy boli spôsobené

vysokým počtom pridelených vecí a tiež zmenou zákonného sudcu, ústavný súd poukazuje

na svoju judikatúru, podľa ktorej nemožno prenášať technicko-organizačné problémy

22

štátnych orgánov na účastníkov konania, čo platí o to viac, ak to má za následok porušenie

ich základných práv alebo slobôd. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr.

) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť primeraný počet

sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, nemôže byť dôvodom na zmarenie uplatnenia

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavuje

štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

(, , ). Rovnako tak uviedol, že hoci nie všetky

nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia

súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu

spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania (pozri napr. ,

, ).

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd uzavrel, že neefektívnym a nesústredeným

postupom okresného súdu v napadnutom konaní a tiež jeho opakovanou nečinnosťou došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

IV.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo

postupom okresného súdu v napadnutom konaní porušené, prikázal mu, aby vo veci konal

bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorom sa nachádza

sťažovateľ (bod 2 výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný

súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné

právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Sťažovateľ si uplatnil primerané finančné zadosťučinenie v sume 13 500 €.

S prihliadnutím na okolnosti predmetnej veci – na celkovú dĺžku konania, na nesústredený

a neefektívny postup okresného súdu, na jeho opakovanú nečinnosť, ústavný súd priznal

sťažovateľovi sumu 3 000 €, ktorá je podľa názoru ústavného súdu primeraná konkrétnym

okolnostiam posudzovanej veci (bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa trovy konania pred ústavným súdom,

ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.

24

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľ tiež žiadal o úhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré mu vznikli

v súvislosti s jeho právnym zastupovaním právnou zástupkyňou. Sťažovateľ si uplatnil

úhradu trov konania vo výške 269,58 €.

Ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateľa úhradu trov konania v uplatnenej

sume, keďže jej výška nebola v rozpore s príslušnými ustanoveniami vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [§ 13a ods. 1 písm. a), a c),

§ 11 ods. 3, § 16 ods. 3].

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. apríla 2016