Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 255/2016
PDF · 109.78 KB
No categories available
I. ÚS 255/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2016
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ,
, a obchodnej spoločnosti , ,
zastúpených advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, L. Novomeského 25, Pezinok, vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.
20 C 64/2006-6C a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti , a obchodnej
spoločnosti , o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
4. apríla 2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti
, a obchodnej spoločnosti (spolu ďalej len
„sťažovateľky“ ), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 64/2006-6C (ďalej len „namietané konanie“).
2. Sťažovateľky v sťažnosti uvádzajú, že v namietanom konaní (o náhradu škody
a nemajetkovej ujmy) proti Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky, majú postavenie navrhovateliek, pričom toto konanie nie je ešte
právoplatne skončené, čo je z ústavného hľadiska neprijateľné a neakceptovateľné.
3. Uznesením z 11. novembra 2013 okresný súd uložil sťažovateľkám povinnosť
zložiť preddavok na trovy konania. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť
10. decembra 2013. Sťažovateľky poukazujú v sťažnosti na neefektívnu činnosť a nečinnosť
okresného súdu v namietanom konaní, pretože okresný súd dosiaľ nerozhodol o zastavení
konania, hoci sťažovateľky preddavok na trovy konania nezaplatili a z toho dôvodu
legitímne očakávali, že namietané konanie bude zastavené. Zákonná sudkyňa
na pojednávaní konanom 8. februára 2016 (neskôr písomne listom z 22. februára 2016)
sťažovateľkám oznámila, že konanie nezastaví, čím podľa nich «porušuje princíp právnej
istoty sťažovateliek o výsledok konania, posilňuje hrozbu inej ťažkej ujmy v dôsledku
šikanózneho konania odporkyne zneužívajúc procesné právo s cieľom dosiahnutia
právoplatného rozhodnutia o zastavení konania, bez jej riadneho prejednania, čo mu
„umožňuje“ práve novela ust. §-u 141a O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2015, ktorá je
ústavne nekonformná».
4. Sťažovateľky na základe uvedeného navrhujú ústavnému súdu, aby vyslovil, že ich
základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v namietanom konaní (bod 1) porušené bolo, zároveň
prikázal okresnému súdu v namietanom konaní konať a tiež „rozhodol podľa § 141 ods. 1
veta štvrtá O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2014“. Domáhajú sa aj priznania finančného
zadosťučinenia v sume po 4 000 € a úhrady trov konania.
II.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) sťažnosť sťažovateliek prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju
zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
6. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúmal, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
7. Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sa týka
veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, resp. ak ústavný súd v tej istej veci koná.
8. Ústavný súd v posudzovanej veci zistil, že sťažovateľky (
) doručili ústavnému súdu 4. apríla 2016 podanie, ktoré sa týka tej istej
veci, o ktorej ústavný súd už konal, resp. rozhodol 7. apríla 2016 nálezom
sp. zn. II. ÚS 870/2015 (rozhodnutie bude doručené účastníkom konania), pričom vo vzťahu
k druhej sťažovateľke ( ) predtým v tejto istej veci jej sťažnosť
odmietol už pri predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú uznesením
č. k. II. ÚS 870/2015-31 zo 17. decembra 2015, toto uznesenie bolo doručené právnej
zástupkyni sťažovateľky 15. februára 2016, kedy nadobudlo aj právoplatnosť.
9. Z tohto dôvodu ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť ako neprípustnú
odmietol podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde.
10. Čo sa týka ďalšej argumentácie sťažovateliek o zákonnej povinnosti okresného
súdu „zastaviť“ konanie, ústavný súd nad rámec konštatuje, že táto je značne mätúca
a nesúvisí s namietanými prieťahmi a porušením ich označených práv, ktoré žiadajú
vysloviť v petite svojej sťažnosti (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde) a rovnako petit
v tejto časti je tiež nevykonateľný, pretože ústavný súd nemá právomoc prikazovať
okresnému súdu, aby vydal rozhodnutie „podľa § 141 ods. 1 veta štvrtá O.s.p. v znení
účinnom do 31.12.2014“, ako sa to domáhajú v sťažnosti sťažovateľky zastúpené
kvalifikovanou právnou zástupkyňou (bod 4). Ústavný súd sa preto touto časťou sťažnosti
bližšie nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. apríla 2016