Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)fbe/389927.036520.pdf
PDF · 159.27 KB
No categories available
5Cdo/181/2013
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 5 Cdo 181/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Mgr. Ing. J. S.,
bývajúceho v L., proti odporcom 1/ Slovenskej republike - Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné námestie 13, 2/ Slovenskej republike -
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, o náhradu
škody, náhradu primeraného zadosťučinenia, a zaplatenie nemajetkovej ujmy, vedenej
na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn.
15 C 96/2008, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
z 20.decembra 2012 sp.zn. 3 Co 561/2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
z 20. decembra 2012 sp.zn. 3 Co 561/2012 a uznesenie Okresného súdu Bratislava I
z 20. septembra 2012 č.k. 15 C 96/2008- 275 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu
Bratislava I na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I uznesením 20. septembra 2012 uloţil navrhovateľovi
povinnosť zloţiť preddavok na trovy konania vo výške 13 941,45 €, ktorý je povinný uhradiť
na účet súdu do 60 dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe keďţe
u navrhovateľa nie sú splnené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov
a predmetom konania je suma 278 828,18 € ( 112 859,32 € + 165 969,59 €), t.j. prevyšujúca
400 násobok sumy ţivotného minima (aktuálna výška ţivotného minima na dospelého je
194,58 €), súd na návrh odporcu 1/ a na základe ustanovenia § 141a O.s.p. uloţil povinnosť
navrhovateľovi zloţiť preddavok na trovy konania vo výške 13 941,45 €. Odporcov 1/, 2/ súd
k povinnosti zloţiť preddavok na trovy konania nezaviazal z dôvodov, ţe povinnosť zloţiť
preddavok na trovy konania nemoţno uloţiť účastníkovi konania, ktorého majetkové pomery
ako dlţníka nemoţno usporiadať podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§ 141a ods. 1 veta tretia O.s.p.).
Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľa uznesením z 20. decembra 2012
sp.zn. 3 Co 561/2012 odvolanie navrhovateľa s poukazom na ustanovenie § 218 ods. 1 písm.
c/ O.s.p. odmietol, keďţe navrhovateľ napadol odvolaním rozhodnutie, proti ktorému nie je
odvolanie prípustné (§ 202 ods. 3 písm. q/ O.s.p.).
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie, v ktorom
namietal, ţe v konaní mu postupom súdov bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237
písm. f/ O.s.p.) a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.). K odňatiu moţnosti konať pred súdom došlo tým, ţe súd prvého stupňa mu
nedoručil ako účastníkovi konania návrh odporcu 1/ na zloţenie preddavku na trovy konania,
v dôsledku čoho nemal moţnosť na predmetný návrh plnohodnotne reagovať a ani sa vyjadriť
k tvrdeniam odporcu 1/ obsiahnutých v tomto návrhu. Namietal tieţ, ţe okresný súd
pri ústavne nekonformnom a aţ príliš formalistickom, zjavne nespravodlivom rozhodovaní
o návrhu odporcu 1/ na zloţenie preddavku na trovy konania hrubo nerešpektoval princíp
proporcionality, hoci bol na to povinný prihliadnuť ex offo, ktorý vyţaduje, aby zásahy
do majetkových práv účastníka konania boli minimalizované na najniţšiu moţnú rozumnú
mieru, ktorou by vţdy mala byť odhadnutá výška budúceho priznaného nároku v rámci
náhrady trov konania; nesmie byť teda len mechanickým určením do 5 % z predmetu konania
tak, ako to urobil okresný súd (I. ÚS 112/2012). Túto procesnú vadu neodstránil ani odvolací
súd. Uvedeným postupom došlo k porušeniu základného práva navrhovateľa na súdnu a inú
právnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd). Oba súdy konali
v rozpore so zásadou „ iura novit curia“, ktorá neznamená len to, ţe súd pozná právo, ale aj
to, ţe si je zároveň vedomý účinkov, ktoré právo v podobe, v ktorej ho súd aplikuje, vyvoláva
vo vzťahu k procesnoprávnemu alebo hmotnoprávnemu postaveniu nositeľa práva na súdnu
ochranu svojich práv (I. ÚS 59/00). Z týchto dôvodov ţiadal zrušiť rozhodnutia súdov oboch
niţších stupňov a vec vrátiť Okresnému súdu Bratislava I.
Odporcovia 1/, 2/ sa písomne k dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie
smeruj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný.
V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/
O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Ako je však výslovne uvedené v § 239 ods. 3 O.s.p., ustanovenia odsekov 1 a 2
neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute,
o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach
týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach
vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Navrhovateľom je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí jeho odvolania
proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, a preto dovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.
prípustné nie je.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale
sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti
účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom).
Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p.
netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho
dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
So zreteľom na obsah dovolania dovolací súd sa osobitne zameral na posúdenie, či
konanie nie je zaťaţené vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je
dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania
postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa
rozumie postup súdu, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať a uplatňovať
procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv v občianskom
súdnom konaní.
Z obsahu dovolania vyplýva, ţe k odňatiu moţnosti konať pred súdom malo podľa
názoru dovolateľa dôjsť tým, ţe mu nebol doručený návrh odporcu 1/ z 9. januára 2012 (č.l.
244 spisu) na zloţenie preddavku na trovy konania podľa ustanovenia § 141a O.s.p.
Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.
Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, ţe kaţdý má právo,
aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa
mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má
právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych
právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu
zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania
so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia
vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001
II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007).
Podľa § 1 O.s.p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov
v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv
a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné
plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
V zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie
a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe návrh na zloţenie preddavku na trovy konania podaný
odporcom 1/ (č.l. 244 spisu) bol osobne podaný na súde prvého stupňa dňa 10. januára 2012.
Výzvou zo 16. januára 2012 (č.l. 245 spisu) bolo navrhovateľovi doručené tlačivo
na dokladovanie pomerov účastníka konania poţadujúceho priznanie oslobodenia od súdnych
poplatkov s tým, aby v lehote 10 dní predloţil súdu vyplnené tlačivo dokladujúce jeho
majetkové pomery; pričom zo spisu nevyplýva, ţe by súčasťou tejto výzvy bol aj návrh
na zloţenie preddavku na trovy konania. K návrhu odporcu 1/ na zloţenie preddavku na trovy
konania sa vyjadril navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 28.februára 2012, avšak
zo zápisnice o pojednávaní (č.l. 270 spisu) nie je zrejmé, ţe navrhovateľ bol s obsahom tohto
návrhu oboznámený, resp. ţe by mu bol doručený.
Právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov
treba povaţovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia účastníka
konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred
súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti
práva na spravodlivý proces. Keďţe v danej veci návrh odporcu 1/ na zloţenie preddavku
na trovy konania nebol doručený navrhovateľovi treba konštatovať, ţe v tejto súvislosti
nebolo moţné súdne konanie povaţovať za spravodlivé.
Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje aj na rozhodnutie ESĽP zo dňa
27. apríla 2010 v prípade Hudáková proti Slovenskej republike, v ktorom bolo poukázané
na to, ţe princíp rovnosti zbraní, ako jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého
súdneho konania, vyţaduje, aby kaţdej procesnej strane bola daná primeraná moţnosť
predniesť svoju záleţitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej
pozície vis – á - vis proti jej protistrane (pozri, napríklad, Nideröst-Huber proti Švajčiarsku,
18. februára 1997, ods. 23, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-I).
Okrem tejto poţiadavky koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje
právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príleţitosť
nielen predloţiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa
so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predloţené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie
súdu a vyjadriť sa k nim (pozri Nideröst-Huber, citované vyššie, ods. 24; a Milatová, citované
vyššie, ods. 59). Právo na spravodlivé súdne konanie však nie je absolútne a jeho rozsah sa
môţe meniť v závislosti od špecifických okolností predmetného prípadu (pozri Asnar proti
Francúzsku (č. 2), č. 12316/04, ods. 26, 18. október 2007; a Vokoun proti Českej republike,
č. 20728/05, ods. 26, 3. júl 2008).
Pri riešení otázky, či dovolateľom namietaný nesprávny procesný postup súdov
niţších stupňov mal za následok odňatie moţnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.),
vzal dovolací súd na zreteľ, ţe navrhovateľ nemal moţnosť vopred v primeranom čase sa
oboznámiť s návrhom odporcu 1/ na zloţenie preddavku na trovy konania podľa ustanovenia
§ 141a O.s.p. Z obsahu spisu nevyplýva, aby súdy doručili navrhovateľovi návrh na zloţenie
preddavku na trovy konania podaný odporcom 1/ alebo, aby k tvrdeniam nastoleným v návrhu
sa mal moţnosť navrhovateľ vyjadriť v primeranej lehote. Z hľadiska sledovaných cieľov
spravodlivého súdneho konania zabezpečujúceho právo účastníkov na rovnosť zbraní
a kontradiktórne súdne konanie, je v predmetnom prípade procesným deficitom (a to aj podľa
procesnej úpravy v Slovenskej republike – viď § 79 ods. 4 O.s.p.) taký postup súdu, ak sa
návrh nedoručí druhému účastíkovi konania a neposkytne sa mu moţnosť oboznámiť sa
s obsahom návrhu protistrany a nie je mu ani umoţnené na tento reagovať v tom smere, aby
mal moţnosť ovplyvniť konečné rozhodnutie súdu o jeho právach a povinnostiach.
Preto dovolací súd dospel k záveru, ţe došlo k porušeniu základného práva dovolateľa
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (viď aj nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 335/06), v dôsledku čoho bola dovolateľovi odňatá moţnosť konať
pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Procesná vada podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. zakladá prípustnosť dovolania
a je zároveň tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretoţe
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou nemôţe byť
povaţované za správne. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu a taktieţ uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil okresnému súdu
na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 3 O.s.p.). Vzhľadom na dôvod zrušenia sa nezaoberal
ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní.
O trovách dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky nerozhodoval,
pretoţe nejde o konečné rozhodnutie a súd prvého stupňa rozhodne o nich aţ v konečnom
rozhodnutí vo veci.
. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. augusta 2013
JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová