Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/181/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Mgr. Ing. J. S.,

bývajúceho v L., proti odporcom 1/ Slovenskej republike - Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné námestie 13, 2/ Slovenskej republike -

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, o náhradu

škody, náhradu primeraného zadosťučinenia, a zaplatenie nemajetkovej ujmy, vedenej

na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn.

, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

z 20.decembra 2012 sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

z 20. decembra 2012 sp.zn. a uznesenie Okresného súdu Bratislava I

z 20. septembra 2012 č.k. 15 C 96/2008- 275 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu

Bratislava I na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I uznesením 20. septembra 2012 uloţil navrhovateľovi

povinnosť zloţiť preddavok na trovy konania vo výške 13 941,45 €, ktorý je povinný uhradiť

na účet súdu do 60 dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe keďţe

u navrhovateľa nie sú splnené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov

a predmetom konania je suma 278 828,18 € ( 112 859,32 € + 165 969,59 €), t.j. prevyšujúca

400 násobok sumy ţivotného minima (aktuálna výška ţivotného minima na dospelého je

194,58 €), súd na návrh odporcu 1/ a na základe ustanovenia uloţil povinnosť

navrhovateľovi zloţiť preddavok na trovy konania vo výške 13 941,45 €. Odporcov 1/, 2/ súd

k povinnosti zloţiť preddavok na trovy konania nezaviazal z dôvodov, ţe povinnosť zloţiť

preddavok na trovy konania nemoţno uloţiť účastníkovi konania, ktorého majetkové pomery

2

ako dlţníka nemoţno usporiadať podľa o konkurze a reštrukturalizácii

a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( veta tretia ).

Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľa uznesením z 20. decembra 2012

sp.zn. odvolanie navrhovateľa s poukazom na ustanovenie § 218 ods. 1 písm.

c/ odmietol, keďţe navrhovateľ napadol odvolaním rozhodnutie, proti ktorému nie je

odvolanie prípustné ( ).

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie, v ktorom

namietal, ţe v konaní mu postupom súdov bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ) a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (

písm. c/ ). K odňatiu moţnosti konať pred súdom došlo tým, ţe súd prvého stupňa mu

nedoručil ako účastníkovi konania návrh odporcu 1/ na zloţenie preddavku na trovy konania,

v dôsledku čoho nemal moţnosť na predmetný návrh plnohodnotne reagovať a ani sa vyjadriť

k tvrdeniam odporcu 1/ obsiahnutých v tomto návrhu. Namietal tieţ, ţe okresný súd

pri ústavne nekonformnom a aţ príliš formalistickom, zjavne nespravodlivom rozhodovaní

o návrhu odporcu 1/ na zloţenie preddavku na trovy konania hrubo nerešpektoval princíp

proporcionality, hoci bol na to povinný prihliadnuť ex offo, ktorý vyţaduje, aby zásahy

do majetkových práv účastníka konania boli minimalizované na najniţšiu moţnú rozumnú

mieru, ktorou by vţdy mala byť odhadnutá výška budúceho priznaného nároku v rámci

náhrady trov konania; nesmie byť teda len mechanickým určením do 5 % z predmetu konania

tak, ako to urobil okresný súd (). Túto procesnú vadu neodstránil ani odvolací

súd. Uvedeným postupom došlo k porušeniu základného práva navrhovateľa na súdnu a inú

právnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie ( Slovenskej

republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd). Oba súdy konali

v rozpore so zásadou „ iura novit curia“, ktorá neznamená len to, ţe súd pozná právo, ale aj

to, ţe si je zároveň vedomý účinkov, ktoré právo v podobe, v ktorej ho súd aplikuje, vyvoláva

vo vzťahu k procesnoprávnemu alebo hmotnoprávnemu postaveniu nositeľa práva na súdnu

ochranu svojich práv (). Z týchto dôvodov ţiadal zrušiť rozhodnutia súdov oboch

niţších stupňov a vec vrátiť Okresnému súdu Bratislava I.

Odporcovia 1/, 2/ sa písomne k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie

smeruj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

prípustný.

V zmysle dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ).

Podľa je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Ako je však výslovne uvedené v , ustanovenia odsekov 1 a

neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute,

o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach

týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach

vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Navrhovateľom je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí jeho odvolania

proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, a preto dovolanie podľa a

prípustné nie je.

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom).

Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle aţ e/ a

netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

So zreteľom na obsah dovolania dovolací súd sa osobitne zameral na posúdenie, či

konanie nie je zaťaţené vadou v zmysle Podľa tohto ustanovenia je

dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania

postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa

rozumie postup súdu, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať a uplatňovať

procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv v občianskom

súdnom konaní.

Z obsahu dovolania vyplýva, ţe k odňatiu moţnosti konať pred súdom malo podľa

názoru dovolateľa dôjsť tým, ţe mu nebol doručený návrh odporcu 1/ z 9. januára 2012 (č.l.

244 spisu) na zloţenie preddavku na trovy konania podľa ustanovenia

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, ţe kaţdý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má

právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania

so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia

vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001

, z 13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007).

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

V zmysle majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie

a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe návrh na zloţenie preddavku na trovy konania podaný

odporcom 1/ (č.l. 244 spisu) bol osobne podaný na súde prvého stupňa dňa 10. januára 2012.

Výzvou zo 16. januára 2012 (č.l. 245 spisu) bolo navrhovateľovi doručené tlačivo

na dokladovanie pomerov účastníka konania poţadujúceho priznanie oslobodenia od súdnych

poplatkov s tým, aby v lehote 10 dní predloţil súdu vyplnené tlačivo dokladujúce jeho

majetkové pomery; pričom zo spisu nevyplýva, ţe by súčasťou tejto výzvy bol aj návrh

na zloţenie preddavku na trovy konania. K návrhu odporcu 1/ na zloţenie preddavku na trovy

konania sa vyjadril navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 28.februára 2012, avšak

zo zápisnice o pojednávaní (č.l. 270 spisu) nie je zrejmé, ţe navrhovateľ bol s obsahom tohto

návrhu oboznámený, resp. ţe by mu bol doručený.

Právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov

treba povaţovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia účastníka

konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred

6

súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti

práva na spravodlivý proces. Keďţe v danej veci návrh odporcu 1/ na zloţenie preddavku

na trovy konania nebol doručený navrhovateľovi treba konštatovať, ţe v tejto súvislosti

nebolo moţné súdne konanie povaţovať za spravodlivé.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje aj na rozhodnutie ESĽP zo dňa

27. apríla 2010 v prípade Hudáková proti Slovenskej republike, v ktorom bolo poukázané

na to, ţe princíp rovnosti zbraní, ako jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého

súdneho konania, vyţaduje, aby kaţdej procesnej strane bola daná primeraná moţnosť

predniesť svoju záleţitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej

pozície vis – á - vis proti jej protistrane (pozri, napríklad, Nideröst-Huber proti Švajčiarsku,

18. februára 1997, ods. 23, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-I).

Okrem tejto poţiadavky koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje

právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príleţitosť

nielen predloţiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa

so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predloţené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie

súdu a vyjadriť sa k nim (pozri Nideröst-Huber, citované vyššie, ods. 24; a Milatová, citované

vyššie, ods. 59). Právo na spravodlivé súdne konanie však nie je absolútne a jeho rozsah sa

môţe meniť v závislosti od špecifických okolností predmetného prípadu (pozri Asnar proti

Francúzsku (č. 2), č. 12316/04, ods. 26, 18. október 2007; a Vokoun proti Českej republike,

č. 20728/05, ods. 26, 3. júl 2008).

Pri riešení otázky, či dovolateľom namietaný nesprávny procesný postup súdov

niţších stupňov mal za následok odňatie moţnosti pred súdom konať ( ),

vzal dovolací súd na zreteľ, ţe navrhovateľ nemal moţnosť vopred v primeranom čase sa

oboznámiť s návrhom odporcu 1/ na zloţenie preddavku na trovy konania podľa ustanovenia

Z obsahu spisu nevyplýva, aby súdy doručili navrhovateľovi návrh na zloţenie

preddavku na trovy konania podaný odporcom 1/ alebo, aby k tvrdeniam nastoleným v návrhu

sa mal moţnosť navrhovateľ vyjadriť v primeranej lehote. Z hľadiska sledovaných cieľov

spravodlivého súdneho konania zabezpečujúceho právo účastníkov na rovnosť zbraní

a kontradiktórne súdne konanie, je v predmetnom prípade procesným deficitom (a to aj podľa

procesnej úpravy v Slovenskej republike – viď ) taký postup súdu, ak sa

návrh nedoručí druhému účastíkovi konania a neposkytne sa mu moţnosť oboznámiť sa

s obsahom návrhu protistrany a nie je mu ani umoţnené na tento reagovať v tom smere, aby

mal moţnosť ovplyvniť konečné rozhodnutie súdu o jeho právach a povinnostiach.

Preto dovolací súd dospel k záveru, ţe došlo k porušeniu základného práva dovolateľa

na súdnu ochranu podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (viď aj nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. ), v dôsledku čoho bola dovolateľovi odňatá moţnosť konať

pred súdom ( ).

Procesná vada podľa ustanovenia zakladá prípustnosť dovolania

a je zároveň tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretoţe

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou nemôţe byť

povaţované za správne. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu a taktieţ uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil okresnému súdu

na ďalšie konanie (, ). Vzhľadom na dôvod zrušenia sa nezaoberal

ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní.

O trovách dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky nerozhodoval,

pretoţe nejde o konečné rozhodnutie a súd prvého stupňa rozhodne o nich aţ v konečnom

rozhodnutí vo veci.

. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. augusta 2013

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová

8