Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 865/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

53

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. apríla 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov

Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza o sťažnosti ,

, a , , zastúpených

advokátkou Mgr. Evou Bognárovou, Krížna 17, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom

pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Bratislava IV, takto

rozhodol:

1. Základné právo a na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €

(slovom tritisíc eur) a priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

(slovom dvetisíc eur), ktoré im j e Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý zaplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. apríla 2014

doručená sťažnosť , (ďalej

aj „sťažovateľka v 1. rade“), a , (ďalej

aj „sťažovateľka v 2. rade“; spolu ďalej len „sťažovateľky“), ktorou namietajú porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Bratislava IV

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Zo sťažnosti, ako i z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. ústavný

súd zistil, že (ďalej len „navrhovateľka“) 14. septembra 2004 podala

okresnému súdu návrh na vyslovenie neplatnosti právnych úkonov proti

a jeho rodinným príslušníkom – proti sťažovateľkám − manželke

, dcére a zaťovi (spolu ďalej aj „odporcovia“).

Právnym základom napadnutého konania je kúpna zmluva medzi navrhovateľkou

a odporcom v 1. rade, ktorej predmetom bola kúpa obchodného podielu obchodnej

spoločnosti , s tým, že odporca v 1. rade ako kupujúci neuhradil kúpnu cenu

za uvedený obchodný podiel.

Sťažovateľky v sťažnosti poukazujú na to, že navrhovateľka v priebehu napadnutého

konania opakovane menila petit svojho návrhu. V tejto súvislosti uvádzajú, že dňa

„14. 9. 2004 Dohoda o vysporiadaní BSM medzi žalovanými

a zo dňa 16. 12. 2002 a Kúpna zmluva medzi

a a sú neplatné právne úkony...

12. 3. 2008

Navrhovateľka žiadala o čiastočné späťvzatie návrhu voči odporcovi

a žiadala o vynesenie rozsudku, ktorým súd určí, že právny úkon

− Kúpna zmluva na predaj nehnuteľnosti − rodinného domu v prospech

, a pána je neplatný...

28. 5. 2010

Navrhovateľka opäť podala návrh na zmenu žalovaného petitu.

Právne úkony:

zrušenie BSM medzi a

z decembra 2002 v časti prikázania vlastníctva k nehnuteľnosti rod. dom zapísanej

v prospech

darovacia zmluva na vyššie uvedenú nehnuteľnosť darkyne

v prospech obdarovaných a ,

rod.

vyporiadanie BSM v časti prikázania vyššie uvedenej nehnuteľnosti v prospech

, vklad povolený dňa 28. 5. 2009

sú voči navrhovateľke neúčinné.

je povinná uhradiť navrhovateľke 33.193,91 € (100.000, Sk)

so 17,6 % úrokom z omeškania od 23. 2. 1998 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

je povinná zaplatiť 3.836,22 € (115.570, Sk) ako trovy právneho

zastúpenia, ktoré priznal KS Bratislava rozsudkom 193 navrhovateľom.

je povinná zaplatiť 5.122,48 € (154.320, Sk) ako trovy právneho

zastúpenia, ktoré priznal KS Bratislava rozsudkom 193 ,

advokátke a zároveň jej zaplatí trovy právneho zastúpenia z tohto konania podľa toho,

ako budú vyčíslené...

21. 1. 2011

Navrhovateľka podala ďalší návrh na zmenu petitu žaloby.

Súd určuje, že právne úkony:

vyporiadanie BSM medzi manželmi a

zo dňa 16. 12. 2002 v časti prevodu nehnuteľnosti rodinný dom s pozemkom

na ,

kúpna zmluva na prevod nehnuteľnosti rodinný dom s pozemkom na

a ,

vyporiadanie BSM po rozvode a zo dňa

28. 5. 2009 v časti rodinného domu a pozemku

sú absolútne neplatné právne úkony a nehnuteľnosť rodinný dom s pozemkom patria

do dedičstva po zosnulom .

18. 2. 2011

Navrhovateľka podala opäť návrh na zmenu petitu žaloby, v ktorom upresnila

niektoré údaje podľa predložených originálov listín stranou odporcov do spisu.

20. 01. 2014

Navrhovateľka podala v opäť návrh na zmenu petitu žaloby,

Účastníkmi konania na strane odporcu sa popri doterajších odporcoch 2) rade

, v 3) rade sa stávajú v 1. rade ako generálny sukcesor

po smrti Slovenská republika OÚ Trenčín a v 4) rade Slovenská republika

OÚ Bratislava.

Súd určuje, že právne úkony:

1) dohoda o vysporiadaní BSM zo dňa 16. 12. 2002 medzi manželmi

a jeho manželkou , rod. , v časti čl. I. ods. 1 − prevod

nehnuteľností vo vlastníctve účastníkov 1/1

Pozemok parc. č. zastavané plochy a nádvoria o výmere

Rodinný dom súp. č. na pozemku parc. č.

Pozemok parc. č. záhrady vo výmere

Zapísané na LV , v Katastrálnym úradom , Správa

katastra

ďalej len Nehnuteľnosti,

2) Kúpna zmluva uzavretá 31. 12. 2003 na prevod Nehnuteľností medzi

ako predávajúcou a manželmi a , rod.

ako kupujúcimi do BSM, v celom rozsahu,

3) Dohoda o vysporiadaní BSM po rozvode z 09. 03. 2009 medzi

a v časti prevodu Nehnuteľností, čl. III ods. II 1 a 2

sú neplatné právne úkony.“.

Sťažovateľky následne v sťažnosti poukazujú na celkové trvanie konania, na to,

že v prerokúvanej veci sa opakovane menili zákonní sudcovia, a tiež na to, že napadnuté

konanie bolo opakovane prerušené.

V sťažnosti ďalej uvádzajú:

«Od podania žalobného návrhu do októbra 2005 sa vo veci riešilo Predbežné

opatrenie. Na dňa 03. 04. 2006 sa po prvý raz pojednávalo. Súd konanie prerušil z dôvodu

vedenia súdneho sporu na základe ktorého si uplatňovala

plnenie v predmetnom súdnom spore. Rozhodnutie vo veci nadobudlo

právoplatnosť v novembri 2006.

Vo veci sa následne pojednávalo dňa 23. 04. 2007, 10. 09. 2007 a 14. 09. 2007 −

pojednávania boli odročené z dôvodu neprítomnosti odporcu v 3. ťom rade i napriek faktu

že odporca dával vyjadrenie dňa 27. 03. 2006, že sa zdržiava v Amerike. Dňa 12. 11. 2007

súd odročil pojednávanie na neurčito...

Dňa 26. 08. 2008 súd prerušil konanie z dôvodu ukončenia konania o zbavení

svojprávnosti .

Dňa 21. 09. 2009 bolo vytýčené pojednávanie odročené na dňa 12. 10. 2009, ktoré

opäť bolo odročené z dôvodu stáže sudkyne na Krajskom súde Bratislava.

Odo dňa 05. 02. 2010 bola vec pridelená zákonnému sudcovi ,

ktorý vo veci pojednával dňa 19. 04. 2010 a 31. 05. 2010. Vytýčené pojednávanie na dňa

26. 08. 2010 bolo zrušené.

Od 19. 10. 2010 vec pojednávala sudkyňa . Pojednávania boli

dňa 25. 01. 2011, 17. 03. 2011 − na tomto pojednávaní sudkyňa vyjadrila svoj názor,

že je pripravená vo veci rozhodnúť. Súd vytýčil nasledujúce pojednávanie na dňa

19. 05. 2011, ale dňa 06. 05. 2011 zrušil pojednávanie z dôvodu odchodu zákonnej sudkyne

na materskú dovolenku.

Vec bola opäť pridelená zákonnej sudkyni . Konanie bolo dňa

12. 12. 2011 prerušené z dôvodu vedenia dedičského konania po zosnulom .

Dňa 16. 01. 2013 bola vec pridelená ďalšiemu zákonnému sudcovi

a to , ktorá v predmetnej veci urobila dotaz na notársky úrad z dôvodu

zistenia stavu v dedičskom konaní.

Dňa 07. 10. 2013 bola vec pridelená ďalšiemu zákonnému sudcovi

a to , ktorá v predmetnej veci zistila, že dedičský spis na nachádza

na Krajskom súde Bratislava, ktorý napadnuté rozhodnutie v dedičskom konaní zrušil

a vrátil súdu prvého stupňa na konanie.

Dňa 10. 10. 2013 podala na súd sťažnosť na súd

na prieťahy v konaní. Dňa 08. 11. 2013 súd zaslal Oznámenie o prešetrení sťažnosti

z ktorého vyplynulo, že sťažnosť na prieťahy v konaní súdu súd hodnotí predsedníčka súdu

ako dôvodnú.

Sudkyňa na dňa 05. 12. 2013 vytýčila pojednávanie v predmetnej veci,

aby účastníkov konania oboznámila so stavom veci a uložila ,

aby s definitívnou platnosťou definovala žalobný svoj petit...

V predmetnej veci súd viac nekonal, ako konal a vec prerokovával.

Rodina je už roky, konkrétne desať rokov, vystavená neistote, možnosti

zneplatnenia úkonov, ktoré boli realizované ešte pred podaním žalobného návrhu

, ale aj po podaní žalobného návrhu aj voči ďalším osobám, ktoré v dobrej

viere nadobudli majetok z čerpania úveru a celkovému tlaku na rodinu. Pôvodne žalovaný

už dnes nežije. Pre rodinu je smutný fakt, že prišli o blízku osobu. Rodine zostali po ňom

dlhy, preto odmietla dedičstvo, tento postoj pozostalých je oprávnený a v súlade s platnou

právnou úpravou. Nie je na ňom nič amorálne ani protizákonné. Rodina pri každom

pojednávaní, resp. písomnom vyjadrení je vystavovaná osočovaniu

a ohováraniu. Ich zosnulý rodinný príslušník nemá ani po smrti „pokoj“ a s ním aj celá

pozostalá rodina.

Za desať rokov trvania súdneho sporu nemali odporcovia možnosť oficiálne −

formou výpovede a predloženia dôkazov súd oboznámiť s faktami, skutočnosťami

a právnymi zdôvodneniami a názormi odporcov vo vedenom súdnom spore, čím bola

otvorená možnosť protistrane na osočovanie a ohováranie, tak zosnulého ako aj všetkých

rodinných príslušníkov.

Súd svojim pomalým postupom a nečinnosťou umožnil, že navrhovateľka v súdnom

spore roky po podaní žalobného návrhu mení žalobný petit, nemá jasné

vo veci, čoho sa má domáhať. Za posledné roky, kedy súd vec prejednával, nebolo jasné

o akom petite bude súd na pojednávaní konať, čo je chybou súdu.»

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľky domáhajú, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„... Sťažnosti navrhovateliek... vyhovel, nakoľko prišlo k ich porušeniu práva, aby

sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručených v č. 48 ods. 2

Slovenskej republiky a prikázal Okresnému súdu Bratislava IV. vo veci vedenej pod sp. zn.

konať bez ďalších prieťahov.

... Navrhovateľke priznal primerané finančné

zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch vo výške 20.000, €

(dvadsaťtisíc euro) a ... vo výške 15.000, € (pätnásťtisíc euro).“

Po predbežnom prerokovaní ústavný súd prijal na ďalšie konanie sťažnosť

sťažovateliek uznesením sp. zn. z 11. decembra 2014.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu

sťažovateliek a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom,

aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Ústavný súd zároveň vyzval predsedníčku

okresného súdu, aby sa vyjadrila k sťažnosti. Právna zástupkyňa sťažovateliek

a predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci

konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateliek a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

keďže dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predsedníčka okresného súdu sa k sťažnosti vyjadrila v prípise sp. zn. Spr. 3328/2014

z 19. júna 2014, v ktorom sa zamerala na doterajší priebeh napadnutého konania s tým,

že uviedla prehľad úkonov, ktoré okresný súd v napadnutom konaní vykonal.

V prípise sp. zn. Spr. 3328/2014 z 13. januára 2015 predsedníčka okresného súdu

poukázala na to, že napadnuté konanie je prerušené do právoplatného skončenia konania

o dedičstve po poručiteľovi . Až po právoplatnom skončení

konania o dedičstve bude možné ustáliť okruh účastníkov konania a pokračovať v konaní.

„Sťažovatelia, po tom ako odmietli dedičstvo po zomrelom, sa nestali právnymi

nástupcami odporcu pôvodne v 1. rade a okruh týchto k dnešnému dňu nebol ustálený,

a preto skutočnosť, že do prerušenia konania súd nevykonal všetky úkony v súlade s

(a teda nevypočul všetkých účastníkov konania ) a v merite veci nerozhodol

je spôsobené objektívnou skutočnosťou − úmrtím , čo nie je možné dávať

na vinu konajúcemu súdu (ale tento procesný stav v konaní vznikol týmto aj pričinením

sťažovateľov − teda nimi zvoleným procesným postupom v dedičskom konaní, plne

si uvedomujúc, že bez ustálenia právnych nástupcov po zomrelom nie je možné, aby súd

vo veci ďalej konal, čo vzhľadom na poučenie ktoré im súd dal podľa ust. , je im

s určitosťou, hraniacou s istotou, nesporne známe a sťažovatelia až po tomto poučení

súdom, zvolili cestu ústavnej sťažnosti.

S poukazom na súdom vykonané úkony vo veci a predmet sporu, mám za to, že vec

nie je právne a skutkovo zložitá.

Z hľadiska posudzovania zodpovednosti Okresného súdu Bratislava IV za prieťahy

v napadnutom konaní je tiež potrebné z celkovej doby jeho trvania odpočítať časový úsek,

v ktorom sa predmetný spis nachádzal na Krajskom súde v Bratislave za účelom

konania a rozhodovania o podanom opravnom prostriedku v období od 31. 03. 2005

do 26. 10. 2005.“

Finančné zadosťučinenie, ktoré si sťažovateľky uplatnili, považovala predsedníčka

okresného súdu za neprimerane vysoké. Vzhľadom na uvedené okolnosti navrhla,

aby ústavný súd nálezom rozhodol, že označené práva sťažovateliek postupom okresného

súdu v napadnutom konaní porušené neboli.

Sťažovateľky prostredníctvom právnej zástupkyne v podaní z 31. januára 2015 podali

stanovisko k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu. V uvedenom podaní sa uvádza:

«Počas vedeného súdneho sporu:

... vec prejednávalo počas desiatich rokov „sedem zákonných sudcov“,

... od 2004 do 2014 zákonní sudcovia umožnili 5 krát zmenu žalobného petitu

a do dnešného dňa nie je rozhodnuté o poslednom návrhu na zmenu žalobného návrhu,

... dňa 12. 02. 2010 zomrel,

... od 2004 do 12. 02. 2010 a následne až po dnes súd nevypočul stranu odporcov,

ani jedného z označených odporcov, vrátane .

Navrhovateľky vo svojom podaní: poukazujú na zbytočné prieťahy príslušného súdu,

ktorý vo veci konal, resp. mal konať ale vec neprejednával s vážnosťou a ohľadom

na základné ľudské práva. V prípade razantného postupu súdu, by nebolo možné opakovane

a zmätočne meniť žalobný petit navrhovateľom, čo spôsobilo, že ani do súčasnosti sa súd

nevysporiadal s posledným návrhom zmeny žalobného návrhu.

Príslušný súd vo svojom vyjadrení označil navrhovateľky ako osoby, ktoré sa pričinili

o fakt, že nie je možné v súčasnosti pokračovať v konaní, nakoľko odmietli dedičstvo a tým

nie je jasný okruh dedičov. V tejto súvislosti navrhovateľky poukazujú na svoje zákonné

právo odoprieť dedičstvo. Keby príslušný súd dôkladne sa zaoberal obsahom súdneho spisu,

bol by oboznámený že v dedičskom konaní aktíva po poručiteľovi dosiahli 7 tis. € a pasíva

viac ako 200 tis. €. Dlhodobo navrhovateľky upozorňovali zákonných sudcov na fakt,

že poručiteľ od roku 1998, mal v dôsledku zdravotného poškodenia problém. Nakoľko

správanie poručiteľa bolo neracionálne a zo strany blízkej rodiny nebolo možné bez jeho

súhlasu realizovať žiadne úkony na zabránenie jeho činnosti. Tak ako to bolo uvedené

poručiteľ si bez vedomia rodiny a samotného účelu požičiaval finančné prostriedky, ktoré

nevracal. Až v roku 2008 jeho zdravotný stav sa dostal do takého stavu, že manželka dala

návrh na zbavenie svojprávnosti. Ani tento krok už nezabránil faktu, že v tomto čase už dlhy

poručiteľa boli neskutočne vysoké a nebolo možné zistiť, kde sa „stratili“ požičané peniaze.

Rodina na jednej strane bola traumatizovaná zdravotným a duševným stavom blízkej

osoby a ich traumu prehlboval vedený súdny spor. Z obsahu súdneho spisu je vidieť,

že každé podanie navrhovateľky, každé pojednávanie si navrhovateľka „neodpustila“

invektívy na stranu pôvodného žalovaného a jeho rodinných príslušníkov. Tento stav

a postup navrhovateľky sa nezmenil ani po smrti .

Rodina nemohla prijať predĺžené dedičstvo (dlh vo výške viac ako 200 tis. €)

z ktorých ani cent nebol vložený do rodiny a ani samotný poručiteľ za posledné roky nikdy

nemal peniaze u seba , lebo by sa dostala do ešte ťažšej situácie.

Navrhovateľky necítia spoluzodpovednosť za prieťahy v konaní, nakoľko

sa vytýčených pojednávaní zúčastňovali a so súdom komunikovali. Fakt, že neprijali

predĺžené dedičstvo nemôže zakladať ich spoluzodpovednosť na prieťahoch konania, ktoré

do smrti bolo vedené cca 6 rokov a ani po následných cca 6 rokov neexistuje

prvostupňové rozhodnutie súdu vo veci !

Navrhovateľky sa taktiež necítia zodpovedné, že v konaní nastala skutočnosť, ktorá

spôsobila ďalšie prieťahy konania. Je však nepochopiteľné, ako sa môže súd, ktorý

má vedomosť a pri šetrení sťažnosti sám priznal prieťahy v konaní, uspokojiť s dĺžkou

dedičského konania, v ktorom sú v aktívach zistené dve aktíva za 7 tis. € a na strane pasív

dlh viac ako 200 tis. €, cca 5 rokov. Od novembra 2011 príslušný súd konanie prerušil

na čas do právoplatného skončenia dedičského konania, rozhodnutie o prerušení

nadobudlo právoplatnosť v septembri 2012 (1,5 roka po smrti poručiteľa), ale do januára

2015 nie je konanie ukončené a súd príslušný v konaní stále nekoná − čaká a

tým predlžuje stav neistoty navrhovateliek, ich traumatizovania a dáva priestor ďalšiemu

osočovaniu navrhovateliek a .

V závere stanoviska navrhovateľky pokladajú za potrebné vyjadriť svoj osobný názor

k danej veci. Ústavnú sťažnosť podali z dôvodu, že súd dlhé roky nekonal rýchlo,

bez prieťahov a so zámerom vec čo v najkratšom čase ukončiť. Nie vlastným pričinením

sa navrhovateľky ocitli v situácii žalovaných, ale od súdu očakávali konanie, ktoré

by im zabezpečilo zistenie skutkového stavu veci a ochranu ich základných ľudských práv.»

II.

Ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu okresného súdu zistil tento priebeh

napadnutého konania:

Navrhovateľka 14. septembra 2004 podala okresnému súdu návrh proti odporcom

na určenie neplatnosti právnych úkonov podľa a

a na nariadenie predbežného opatrenia podľa

(ďalej len „OSP“).

Základom uplatneného nároku navrhovateľky bol rozsudok Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 193 zo 6. júla 2004, ktorým

bol odporca v 1. rade zaviazaný zaplatiť navrhovateľke 1 000 000 Sk s príslušenstvom.

Právnym základom uvedeného konania bola zmluva medzi navrhovateľkou a odporcom

v 1. rade o predaji obchodného podielu s dohodnutou kúpnou cenou v sume 1 000 000 Sk.

Z podaní účastníkov konania vyplýva, že odporca v 1. rade a odporkyňa v 2. rade

uzavreli 16. decembra 2002 dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva

manželov (ďalej aj „dohoda o vyporiadaní BSM“), na základe ktorej bol predmetný rodinný

dom prevedený do výlučného vlastníctva odporkyne v 2. rade. Odporkyňa v 2. rade

a odporcovia v 3. a 4. rade uzavreli 31. decembra 2003 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom

bol prevod vlastníckeho práva k predmetnému rodinnému domu.

Dňa 17. septembra 2004 okresný súd vyzval navrhovateľku na zaplatenie súdneho

poplatku za návrh a za nariadenie predbežného opatrenia a zároveň doručil návrh odporcom.

Okresný súd uznesením z 15. novembra 2004 vyzval navrhovateľku na doplnenie

návrhu na začatie konania, ktorý následne navrhovateľka doplnila 10. decembra 2004.

Navrhovateľka predmetným podaním navrhla aj zmenu petitu.

Okresný súd uznesením z 20. januára 2005 nariadil predbežné opatrenie, ktorým

uložil odporcom v 3. a 4. rade, aby sa zdržali akéhokoľvek nakladania s predmetným

rodinným domom.

Dňa 15. februára 2005 podali odporcovia v 2. až 4. rade a 21. februára 2005 odporca

v 1. rade odvolanie proti uzneseniu z 20. januára 2005. Dňa 30. marca 2005 okresný súd

predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.

Krajský súd rozhodol uznesením z 26. októbra 2005 tak, že napadnuté uznesenie

zmenil a návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Dňa 14. novembra 2005 bol spis doručený okresnému súdu.

Okresný súd 23. novembra 2005 nariadil pojednávanie na 3. apríl 2006.

Dňa 27. marca 2005 odporca v 3. rade ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní –

zdržiava sa v USA, k predmetu konania sa nevie vyjadriť.

Dňa 28. marca 2006 odporkyňa v 2. rade ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní

pre nepriaznivý zdravotný stav.

Na pojednávaní 3. apríla 2006 právny zástupca navrhovateľky oznámil, že konanie

vedené na krajskom súde pod sp. zn. nie je právoplatne skončené. Okresný

súd následne uznesením rozhodol tak, že prerušil napadnuté konanie do právoplatného

skončenia konania sp. zn. .

Od 6. júna 2006 do 5. decembra 2006 okresný súd nevykonával procesné úkony

smerujúce k prerokovaniu veci a meritórnemu rozhodnutiu.

Dňa 5. decembra 2006 okresný súd nariadil pojednávanie na 23. apríl 2007.

Dňa 17. januára 2007 navrhovateľka doručila návrh na nariadenie predbežného

opatrenia.

Okresný súd nariadil pojednávania na 23. apríl 2007 a následne

na 14. september 2007.

Dňa 7. septembra 2007 doručil odporca v 1. rade podanie – ospravedlnenie neúčasti

na pojednávaní 23. apríla 2007 z dôvodu úrazu.

Pojednávanie 14. septembra 2007 okresný súd odročil na 12. november 2007

aj s prihliadnutím na neprítomnosť odporcu v 3. rade a na to, že predvolanie

na pojednávanie mu nebolo doručené.

V podaní doručenom okresnému súdu 11. októbra 2007 odporca v 3. rade uviedol,

že sa dlhodobo zdržuje v USA, k predmetu konania sa nevie vyjadriť a vyslovil súhlas,

aby okresný súd pojednával v jeho neprítomnosti.

Dňa 8. novembra 2007 odporca v 1. rade ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní

12. novembra 2007 z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti.

Pojednávanie konané 12. novembra 2007 okresný súd odročil na neurčito s tým,

že okresný súd vyzve ošetrujúcu lekárku odporcu v 1. rade, aby uviedla, kedy mu jeho

zdravotný stav umožní účasť na pojednávaní.

Dňa 16. novembra 2007 okresný súd vyzval navrhovateľku na zaplatenie súdneho

poplatku za návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo 17. januára 2007.

Dňa 18. januára 2008 okresný súd konanie o nariadenie predbežného opatrenia zastavil

pre nezaplatenie súdneho poplatku.

Dňa 1. februára 2008 doručila navrhovateľka potvrdenie o zaplatení súdneho

poplatku a 5. februára 2008 podala odvolanie proti uzneseniu z 18. januára 2008.

Krajský súd uznesením z 13. februára 2008 rozhodol tak, že uznesenie okresného

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Okresný súd následne uznesením z 13. februára 2008 návrh na nariadenie

predbežného opatrenia zamietol.

Dňa 12. marca 2008 navrhovateľka vzala vo vymedzenej časti svoj návrh späť.

Uznesením zo 17. apríla 2008 okresný súd pripustil zmenu návrhu na začatie

konania.

Dňa 17. apríla 2008 okresný súd vyzval odporcu v 1. rade a právnu zástupkyňu

oznámiť, či súhlasia so späťvzatím návrhu, ako aj oznámiť adresu pobytu odporcu v 3. rade

v USA a zaslať splnomocenenie na zastupovanie v konaní.

Dňa 6. mája 2008 odporkyňa vo 4. rade podaním reagovala na výzvu okresného súdu

o odporcovi v 3. rade – o adrese pobytu v USA a o jeho právnom zastúpení.

Dňa 6. júna 2008 okresný súd vyzval odporcu v 1. rade, aby sa vyjadril, či súhlasí

so späťvzatím návrhu proti nemu.

Okresný súd tiež predvolal odporkyňu vo 4. rade na informatívny výsluch týkajúci

sa právneho zastupovania odporcu v 3. rade. Odporkyňa vo 4. rade 27. júna 2008

ospravedlnila svoju neúčasť na informatívnom výsluchu z dôvodu dlhodobo plánovanej

dovolenky.

Dňa 9. júla 2008 právna zástupkyňa odporcov oznámila okresnému súdu,

že z dôvodu vážneho zdravotného stavu odporcu v 1. rade bol podaný návrh na pozbavenie

jeho spôsobilosti na právne úkony. Konanie o tomto návrhu bolo vedené okresným súdom

pod sp. zn. .

Uznesením z 26. augusta 2008 okresný súd prerušil konanie do právoplatného

skončenia konania vedeného pod sp. zn. .

Proti uzneseniu z 26. augusta 2008 podala navrhovateľka odvolanie.

Súdny spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní

3. novembra 2008.

Prípisom z 28. novembra 2008 krajský súd vrátil vec ako predčasne predloženú

s tým, že právna zástupkyňa zastupuje len odporkyňu v 2. rade, a nie aj odporcu v 1. rade.

Podľa právneho názoru krajského súdu bolo potrebné odporcovi v 1. rade ustanoviť

opatrovníka podľa do doby, kým mu nebude ustanovený opatrovník podľa

v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony,

ktorému sa následne doručí výzva, či súhlasí so späťvzatím návrhu.

Súdny spis bol okresnému súdu doručený 9. januára 2009.

Okresný súd následne zisťoval stav konania vedeného pod sp. zn. .

Podľa úradného záznamu z 30. januára 2009 okresný súd rozsudkom z 3. decembra 2008

pozbavil odporcu v 1. rade spôsobilosti na právne úkony a za opatrovníčku mu ustanovil

odporkyňu v 2. rade.

Okresný súd 10. februára 2009 vyzval odporkyňu v 2. rade, aby sa vyjadrila,

či súhlasí so späťvzatím návrhu voči odporcovi v 1. rade.

Dňa 10. marca 2009 okresný súd opäť vyzval odporkyňu v 2. rade na vyjadrenie

o späťvzatí návrhu.

Dňa 8. apríla 2009 odporkyňa v 2. rade oznámila, že súhlasí so zastavením konania

proti odporcovi v 1. rade a že podala návrh na obnovu konania sp. zn. .

Dňa 23. apríla 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 21. september 2009.

Dňa 20. augusta 2009 právna zástupkyňa odporcov žiadala o odročenie pojednávania

z dôvodu kolízie pojednávaní.

Okresný súd 24. augusta 2009 nariadil pojednávanie na 12. október 2009.

Následne 28. septembra 2009 okresný súd opäť zrušil termín pojednávania a odročil

ho na neurčito z dôvodu stáže zákonnej sudkyne.

Dňa 13. októbra 2009 okresný súd zisťoval, či vo veci sp. zn. bol

podaný návrh na obnovu konania.

Krajský súd 23. októbra 2009 oznámil, že uznesením zo 4. augusta 2009 obnovu

konania povolil. Proti tomuto uzneseniu podala navrhovateľka odvolanie, o ktorom

rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Dňa 12. marca 2010 okresný súd nariadil pojednávanie na 19. apríl 2010.

Uznesením z 15. marca 2010 okresný súd ustanovil odporkyňu vo 4. rade

za opatrovníčku na doručovanie odporcovi v 3. rade z dôvodu, že doručovanie písomností

v cudzine je spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami.

Dňa 15. apríla 2010 právna zástupkyňa odporcov oznámila, že odporca v 1. rade

12. februára 2010 zomrel a tiež, že odporca v 3. rade a odporkyňa vo 4. rade sa rozviedli

a ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo vyporiadané tak, že predmetný rodinný

dom sa stal výlučným vlastníctvom odporkyne vo 4. rade.

Dňa 19. apríla 2010 okresný súd na pojednávaní uznesením konanie proti odporcovi

v 1. rade zastavil. Navrhovateľka žiadala, aby okresný súd pripustil zmenu návrhu. Okresný

súd odročil pojednávanie na 31. máj 2010.

Dňa 28. mája 2010 právny zástupca navrhovateľky doručil návrh na zmenu petitu

tak, že navrhol, aby okresný súd určil, že

zrušenie a vyporiadanie BSM medzi odporcom v 1. rade a odporkyňou v 2. rade

vo vymedzenej časti,

darovacia zmluva medzi odporkyňou v 2. rade, odporcom v 3. rade a odporkyňou

vo 4. rade a

dohoda o vyporiadaní BSM medzi odpocom v 3. rade a odporkyňou vo 4. rade

sú voči navrhovateľke neúčinné.

Na pojednávaní 31. mája 2010 navrhovateľka doplnila návrh na zmenu návrhu tak,

že navrhla, aby okresný súd

zaviazal odporkyňu vo 4. rade zaplatiť jej 33 193,91 € s príslušenstvom,

zaviazal odporkyňu vo 4. rade nahradiť jej trovy právneho zastúpenia v konaní

sp. zn. v sume 3 836,22 € a 5 122,48 €.

Okresný súd na predmetnom pojednávaní uznesením rozhodol tak, že zmenu návrhu

pripustil a následne odročil pojednávanie na 26. august 2010.

Termín nariadeného pojednávania bol 1. júla 2010 zrušený s tým, že vec bude

dodatkom k rozvrhu práce pridelená inému zákonnému sudcovi.

Dňa 19. augusta 2010 okresný súd nariadil pojednávanie na 19. október 2010.

Prostredníctvom právneho zástupcu navrhovateľka 15. októbra 2010 podaním

doručeným mailom ospravedlnila zo zdravotných dôvodov svoju neúčasť na pojednávaní

a žiadala pojednávanie odročiť.

Okresný súd pojednávanie 19. októbra 2010 odročil na 25. január 2011. Okresný súd

tiež vyzval navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku v zmysle rozšíreného návrhu.

Proti uzneseniu o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok podala navrhovateľka

8. novembra 2010 odvolanie.

Dňa 22. novembra 2010 okresný súd vyzval navrhovateľku, aby predložila

potvrdenie o osobných a majetkových pomeroch na rozhodnutie o žiadosti o oslobodenie

od súdnych poplatkov.

Dňa 21. januára 2011 navrhovateľka navrhla zmenu petitu v tom znení, že žiadala,

aby okresný súd určil, že vymedzené právne úkony – dohoda o vyporiadaní BSM medzi

odporcom v 1. rade a odporkyňou v 2. rade, kúpna zmluva medzi odporkyňou v 2. rade,

odporcom v 3. rade a odporkyňou vo 4. rade a dohoda o vyporiadaní BSM medzi odporcom

v 3. rade a odporkyňou vo 4. rade sú absolútne neplatné právne úkony a vymedzené

nehnuteľnosti – rodinný dom patria do dedičstva po poručiteľovi – odporcovi v 1. rade.

Na pojednávaní 25. januára 2011 okresný súd doručil odporcom návrh na zmenu

návrhu a navrhovateľke podanie odporcov s listinnými dôkazmi, pojednávanie odročil

na 17. marec 2011.

Na pojednávaní 17. marca 2011 navrhovateľka vzala späť návrh proti odporcovi

v 1. rade z dôvodu, že zomrel.

Okresný súd tiež vyzval navrhovateľku, aby sa vyjadrila, či trvá na svojom návrhu

proti odporkyni vo 4. rade v znení petitu z 21. februára 2011, prípadne či v tejto časti berie

svoj návrh späť.

Okresný súd pojednávanie odročil na 19. máj 2011.

Dňa 13. apríla 2011 navrhovateľka vzala späť návrh v časti, v ktorej smeroval proti

odporkyni vo 4. rade.

Dňa 6. mája 2011 okresný súd zrušil termín pojednávania z dôvodu odchodu

zákonnej sudkyne na materskú dovolenku.

Okresný súd 23. augusta 2011 vyzval notárku – súdnu komisárku, aby uviedla okruh

dedičov v konaní o dedičstvo po poručiteľovi – odporcovi v 1. rade.

Dňa 28. septembra 2011 okresný súd nariadil pojednávanie na 15. december 2011.

Dňa 4. októbra 2011 okresný súd zrušil termín pojednávania a nariadil pojednávanie

na 12. december 2011.

Dňa 10. novembra 2011 okresný súd doručoval čiastočného späťvzatie návrhu

odporcom.

Okresný súd nahliadol do súdneho spisu v konaní o dedičstve sp. zn.

a zistil, že dedičia sa vzdali dedičstva a prebieha znalecké dokazovanie – oceňovanie

majetku poručiteľa – odporcu v 1. rade. O týchto zisteniach vyhotovil okresný súd úradný

záznam z 21. novembra 2011.

Okresný súd uznesením z 30. novembra 2011 prerušil konanie do právoplatného

skončenia konania o dedičstve sp. zn. .

Dňa 1. decembra 2011 okresný súd zrušil pojednávanie nariadené na 12. december

2011 z dôvodu prerušenia konania.

Proti uzneseniu z 30. novembra 2011 podala navrhovateľka odvolanie.

Súdny spis bol predložený krajskému súdu 22. februára 2012.

Krajský súd uznesením z 27. februára 2012 rozhodol tak, že uznesenie okresného

súdu potvrdil. Po rozhodnutí bol spis doručený okresnému súdu 27. marca 2012.

V čase od marca 2012 do novembra 2013 okresný súd nevykonával procesné úkony

smerujúce k prerokovaniu veci samej, zisťoval stav konania o dedičstve.

Dňa 4. novembra 2013 okresný súd nariadil pojednávanie na 5. december 2013.

Na pojednávaní 5. decembra 2013 okresný súd oboznámil účastníkov konania

so stavom konania o dedičstvo, najmä so skutočnosťou, že dedičia odmietli dedičstvo

a preto dedičstvo pripadlo štátu, ktorý zastupuje Obvodný úrad Bratislava a Obvodný úrad

Trenčín.

Navrhovateľka uviedla, že nemala vedomosť o stave predmetného konania

o dedičstve.

Dňa 20. januára 2014 navrhovateľka navrhla, aby okresný súd pripustil zmenu

návrhu. Navrhovateľka označila účastníkov konania, proti ktorým návrh smeruje –

odporkyňu v 2. rade a v 3. rade (pôvodne odporkyňa vo 4. rade, pozn.), a Obvodný

úrad Bratislava a Obvodný úrad Trenčín. Navrhla, aby okresný súd určil, že dohoda

o vyporiadaní BSM zo 16. decembra 2002, kúpna zmluva z 31. decembra 2003 a dohoda

o vyporiadaní BSM z 9. marca 2009 sú neplatné právne úkony.

V čase od januára 2014 do júna 2014 okresný súd nevykonával procesné úkony,

výlučne zisťoval stav konania o dedičstve.

Zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že navrhovateľka 5. januára 2015 vzala svoj

návrh späť.

Okresný súd uznesením z 24. februára 2015 konanie zastavil. Predmetné uznesenie

nadobudlo právoplatnosť 27. marca 2015.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľky sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia ich základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“), pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

, ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z , ktorý súdom prikazuje,

aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , podľa ktorého len čo sa konanie

začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia

významná povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie

môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie

odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Ústavný súd vo svojej judikatúre (napr. , ) už uviedol,

že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty

týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovatelia na neho obrátili s návrhom, aby o ich

veci rozhodol.

1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ktoré ústavný súd zohľadňuje pri rozhodovaní

o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa , ústavný

súd konštatuje, že predmet konania nebol v priebehu celého konania ustálený z dôvodu, že

navrhovateľka dispozitívnymi úkonmi – návrhmi na zmenu petitu, resp. čiastočnými

späťvzatiami menila predmet konania (celkovo 9 krát, pozn.). V zásade však možno

konštatovať, že predmetom napadnutého konania bolo určenie neplatnosti, resp. neúčinnosti

právnych úkonov – dohôd o vyporiadaní BSM a kúpnej zmluvy, a tiež návrh na zaplatenie

peňažnej sumy, čo signalizuje určitý stupeň faktickej zložitosti veci. Z hľadiska právnej

zložitosti veci podľa názoru ústavného súdu predmetnú vec možno považovať za bežnú

agendu rozhodovania všeobecných súdov.

Konanie trvá od 14. septembra 2004, t. j. približne 10 rokov a 7 mesiacov.

2. V rámci druhého kritéria ústavný súd hodnotil správanie sťažovateliek ako účastníčok

napadnutého konania. Za relevantné považoval ústavný súd skutočnosť, že navrhovateľka

dispozitívnymi úkonmi – návrhmi na zmenu petitu, resp. čiastočnými späťvzatiami menila

predmet konania (celkovo 9 krát, pozn.).

Ústavný súd zohľadnil aj skutočnosť, že odporca v 1. rade pre svoj nepriaznivý

zdravotný stav, resp. úraz viackrát ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaniach. Okresný

súd z uvedeného dôvodu zisťoval u ošetrujúceho lekára, či odporca je spôsobilý sa zúčastniť

na pojednávaniach.

Rovnako zohľadnil to, že aj postup odporcu v 3. rade prispel k celkovému trvaniu

konania. Svojím podaním z 27. marca 2005 oznámil okresnému súdu, že sa zdržiava v USA,

nevie sa vyjadriť k predmetu konania a súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti.

Na svoje zastupovanie si však neustanovil ani právneho zástupcu a ani zástupcu

pre doručovanie písomností, prípadne neuviedol ani adresu na doručovanie písomností.

Okresný súd mu preto uznesením z 15. marca 2010 ustanovil opatrovníka – odporkyňu

vo 4. rade na doručovanie písomností.

Uvedené okolnosti podľa názoru ústavného súdu prispeli k doterajšej dĺžke trvania

napadnutého konania. Nemožno ich pripočítať na ťarchu okresného súdu. Ústavný súd túto

okolnosť zohľadnil pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia.

K námietke predsedníčky okresného súdu, že k celkovej dĺžke konania prispeli

aj sťažovateľky tým, že odmietli dedičstvo, poukazuje ústavný súd na svoju judikatúru,

v ktorej uviedol, že v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania nepochybne

dochádza k predĺženiu konania, zodpovednosť za tento stav neznáša oprávnená osoba,

ale nemožno ju pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (,

). Ústavný súd, opierajúc sa o svoju judikatúru, k tomu tiež poznamenáva,

že procesné návrhy sú legitímnou procesnou aktivitou účastníka konania a predstavujú

uplatnenie jeho procesných práv a povinností, nemôžu ale byť dôvodom na nekonanie súdu

v merite veci (podobne napr. , ). Uvedené závery možno

aplikovať aj na procesné úkony účastníka konania v konaní, ktoré súvisí s konaním,

v ktorom sa namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa .

3. Ústavný súd v súvislosti s posudzovaním postupu okresného súdu v napadnutom

konaní uvádza, že okresný súd v napadnutom konaní postupoval v zásade plynulo,

bez výraznejších období nečinnosti. Obdobia bez relevantnej procesnej aktivity boli v čase,

keď bolo napadnuté konanie prerušené, preto ich nemožno pripočítať na ťarchu okresného

súdu.

Napadnuté konanie bolo prerušené trikrát:

v čase od apríla 2006 do decembra 2006, t. j. na obdobie 8 mesiacov, z dôvodu,

že konanie sp. zn. nebolo právoplatne skončené,

v čase od 26. augusta 2008 do 30. januára 2009, t. j. na obdobie 5 mesiacov,

z dôvodu vedeného konania o pozbavenie spôsobilosti na právne úkonu odporcu v 1. rade,

v čase od decembra 2011 do novembra 2013, t. j. takmer 2 roky, z dôvodu

prebiehajúceho konania o dedičstvo po poručiteľovi – odporcovi v 1. rade.

Celkový čas prerušenia napadnutého konania takto predstavuje približne tri roky.

V napadnutom konaní bol súdny spis predložený celkovo 3 krát krajskému súdu

na rozhodovanie o odvolaniach účastníkov konania. Prvýkrát v čase od 31. maca 2005

do 14. novembra 2005, t. j. sedem a pol mesiaca. Druhýkrát v čase od 23. októbra 2008

do 9. januára 2009, t. j. približne dva mesiace. Následne tretíkrát od 22. februára 2012

do 27. marca 2012, t. j. približne jeden mesiac. Celkovo ide o obdobie 10,5 mesiaca,

keď vo veci konal krajský súd ako odvolací súd, z toho dva mesiace je potrebné pripočítať

na ťarchu okresného súdu, ktorý vec predčasne predložil krajskému súdu.

Celkovo možno konštatovať, že postup okresného súdu v napadnutom konaní sa javí

byť neefektívnym a nesústredeným, neefektívnosť a nesústredenosť sa napr. prejavila

bezdôvodným predložením veci krajskému súdu, tým, že v priebehu celého konania nebol

ustálený predmet konania, a tiež tým, že v konaní s celkovým trvaním 11 rokov okresný súd

relevantne nevykonával dokazovanie a meritórne nerozhodol ani raz. Opakovaná zmena

zákonných sudcov, hoci aj z objektívnych dôvodov, tiež prispela k doterajšej dĺžke

napadnutého konania, pretože tieto zmeny vyvolali potrebu opätovného oboznámenia

sa konajúcich sudcov s predmetom konania. Konanie v trvaní takmer 11 rokov, z čoho

takmer 6 rokov možno pripočítať na ťarchu okresného súdu, bez meritórneho rozhodnutia

nemožno akceptovať a ani uvádzané okolnosti predmetného prípadu nemôžu ospravedlniť

takúto dĺžku konania.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd uzavrel, že predovšetkým neefektívnym

a nesústredeným postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu

základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 .

IV.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Napadnuté konanie nie je právoplatne skončené, aktuálne však okresný súd rozhodol

uznesením o zastavení konania pre späťvzatie návrhu, preto ústavný súd nevyhovel návrhu

sťažovateliek, aby prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu.

S prihliadnutím na okolnosti predmetnej veci – na neustálený predmet konania

v dôsledku procesnej aktivity navrhovateľky, na opakované prerušenie napadnutého

konania, na konanie krajského súdu ako odvolacieho súdu v relevantnom čase, na okolnosti

na strane odporcov v 1. a vo 4. rade, ktoré nemožno pripočítať na ťarchu okresného súdu,

ústavný súd priznal sťažovateľke v 1. rade sumu 3 000 € a sťažovateľke v 2. rade sumu 2 000

€, ktoré sú podľa názoru ústavného súdu primerané konkrétnym okolnostiam posudzovanej

veci (bod 2 výroku tohto nálezu).

Podľa trovy konania pred ústavným súdom,

ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľky ani v sťažnosti a ani v podaní z 31. januára 2015 nežiadali úhradu trov

konania pred ústavným súdom, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym zastupovaním

advokátkou. Z uvedeného dôvodu ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

v bode 3 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. apríla 2015