Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 404/2026
PDF · 214.89 KB
No categories available
I. ÚS 404/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného Advokátska kancelária Prachová & Pobijak, s. r. o., Pribinova 20, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Malacky vedeného v konaní pod sp. zn. 6C/46/2020 takto
r o z h o d o l :
1. Postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/46/2020 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Malacky p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/46/2020 konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 4 200 eur, ktoré j e mu Okresný súd Malacky p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Malacky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 1014,41 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 14. mája 2026, ktorá bola prijatá uznesením ústavného súdu č. k. I. ÚS 404/2026-13 z 30. júna 2026 na ďalšie konanie v celom rozsahu, domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom okresného súdu v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ktorom vystupuje v procesnom postavení žalovaného. Žiada, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie 10 000 eur (slovom päťtisíc eur) a náhradu trov vzniknutých v konaní pred ústavným súdom.
2. Z ústavnej sťažnosti, príloh k nej pripojených a zo zadováženého spisového materiálu vyplýva, že žalobkyňa podala žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov na príslušný súd 22. júna 2020. Po predložení repliky žalovaného sťažovateľa bol 9. septembra 2021 zmenený zákonný sudca. Predbežné prejednanie sporu sa uskutočnilo 11. marca 2022 so stanovením predbežného termínu pojednávania na jún – júl 2022, ktoré sa napokon uskutočnilo až 28. októbra 2022. Súd nariadil ďalšie pojednávanie na 25. január 2023, ktoré sa z dôvodu súrnej návštevy lekára sudcom neuskutočnilo. Ďalší termín pojednávania bol nariadený na 20. september 2023, ktoré aj prebehlo a na ktorom boli strane zaviazané na predloženie tam špecifikovaných listín. Keďže sa strany sporu na hodnote nehnuteľnosti nedohodli a nimi predložené znalecké posudky pred otvorením pojednávania uvádzajú rozdielnu hodnotu, súd uznesením zo 16. septembra 2024 vyhovel návrhu strán a nariadil znalecké dokazovanie na určenie aktuálnej všeobecnej (trhovej) hodnoty nehnuteľnosti, ktorý bol súdu doručený 21. októbra 2024. Pojednávanie sa následne uskutočnilo až 3. októbra 2025, na ktorom bol vypočutý súdny znalec, a po ďalších dvoch odročeniach až 25. marca 2026. Napokon došlo k odročeniu pojednávania nariadeného na 24. jún 2026 z organizačných dôvodov a následne aj k opätovnej zmene zákonného sudcu 4. mája 2026.
II. Argumentácia sťažovateľa
3. Sťažovateľ podal po zrušení nariadeného pojednávania ústavnú sťažnosť, ktorou namieta zbytočné prieťahy v konaní na súde prvej inštancie v trvaní takmer šiestich rokov bez jeho právoplatného skončenia. Argumentuje nekonaním súdu v primeraných lehotách, nedodržaním stanovených termínov pojednávaní, úplnou nečinnosťou v rokoch 2023 – 2024 a opakovaným odročovaním pojednávaní bez zjavného posunu vo veci. V tejto súvislosti konštatuje, že postup súdu je neefektívny a v rozpore s požiadavkou na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, čím dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces.
4. Sťažovateľ poukazuje na jednotlivé skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre posúdenie prieťahov. K právnej a faktickej zložitosti uvádza, že konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré tvorí súčasť bežnej agendy súdov, nie je právne ani skutkovo zložité. Napriek tomu si s ohľadom na jeho povahu vyžaduje osobitnú pozornosť a rýchlosť. Podľa názoru sťažovateľa boli zbytočné prieťahy spôsobené procesným postupom súdu v dôsledku odročenia, prípadne úplného zrušenia nariadených pojednávaní či zmenou zákonného sudcu. Výšku primeraného finančného zadosťučinenia odvodzuje od konkrétnych okolností konania s akcentom na vysokú hodnotu sporu, na dlhodobo nevyriešené dividendové výnosy, finančné toky a investície, najmä pokiaľ ide o dlhodobé obmedzenie podieľať sa na výnosoch z dividend a disponovať s predmetným majetkom. Dlhoročné nekonanie súdu považuje za okolnosť, ktorá negatívne vplýva na celkovú hodnotu masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže predlžovanie sporu spôsobilo výrazný nárast hodnoty nehnuteľnosti.
III. Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa
5. Okresný súd vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému súdu 16. júla 2026 poukazuje na jednotlivé skutočnosti rozhodné pre posúdenie prieťahov: 5.1. K právnej a faktickej zložitosti uvádza, že aj keď ide o spor tvoriaci bežnú súčasť civilnej súdnej agendy, je sporom právne, skutkovo (nutnosť vysporiadať medzi stranami sporné vnosy do BSM) i z hľadiska dokazovania (okrem iného rozsiahlymi výnosmi z účtov žalobkyne) náročnejším na vybavenie. 5.2. Vo vzťahu k správaniu sťažovateľa žiada o zohľadnenie skutočnosti, že sťažovateľ komplikuje postup súdu doručovaním množstva často neprehľadných podaní, čo okrem iného spôsobilo, že spis má 771 strán; okrem vyjadrenia k žalobe a dupliky doručil šesť ďalších podaní, z ktorých vo viacerých menil a dopĺňal svoje pôvodne uvádzané skutkové tvrdenia a vznášal množstvo nových dôkazných návrhov. V súvislosti s nezrealizovanými pojednávaniami poukazuje na fakt, že sťažovateľ žiadal o odročenie termínu pojednávania nariadeného 28. januára 2026 z dôvodu neprítomnosti jeho právneho zástupcu. Súd žiada zohľadniť aj to, že sťažovateľ sa voči súdu nikdy nedomáhal nariadenia termínu pojednávania, neurgoval súd ani jediným podaním, nikdy nepodal ani sťažnosť na prieťahy. Ak by sťažovateľ využil tento prostriedok nápravy, bola by bezodkladne zabezpečená náprava a promptnejší postup súdu smerom k meritórnemu rozhodnutiu. 5.3. Vo vzťahu k postupu samotného súdu pripojil podrobnú chronológiu úkonov v predmetnom konaní, v podstatnom zhrnul doterajší priebeh konania a vyhodnotil, že aj napriek niekoľkým obdobiam nečinnosti sa vo veci relatívne promptne koná. Poukazuje pritom na množstvo priebežne prideľovaných vecí a tiež na to, že nie o každom úkone súdu sú sťažovatelia informovaní, resp. nie každá práca zákonného sudcu či súdneho úradníka so spisom je písomne zachytená v súdnom spise. Dodáva, že v konkrétnom prípade bolo nutné sa vysporiadať s množstvom nie celkom konzistentných procesných podaní sťažovateľa vrátane extrémneho množstva jeho dôkazných návrhov. K vytýkanému dvojnásobnému prerozdeleniu súdneho spisu novému sudcovi uvádza, že ide o zákonom predpokladaný spôsob vyriešenia zmien v personálnom obsadení súdu. 5.4. K navrhovanému primeranému finančnému zadosťučineniu súd poukazuje na rozdiel medzi číselným vyjadrením (10 000 eur) a slovným vyjadrením (5 000 eur) v petite ústavnej sťažnosti, z ktorej jednoznačne nevyplýva, akú sumu sťažovateľ žiada priznať. Zastáva názor, že vo vzťahu k sťažovateľovi nie je možné dospieť k záveru o extrémnej dĺžke konania, a už vôbec nie o vzniku nereparovateľnej ujmy na jeho strane, ktorá odôvodňuje vyšší stupeň ochrany porušeného práva sťažovateľa priznaním finančného zadosťučinenia.
6. Skutočnosti opísané vo vyjadrení okresného súdu mal ústavný súd objektívne overené z obsahu zadováženého príslušného súdneho spisu, a preto nepovažoval za nevyhnutné zasielať jeho vyjadrenie sťažovateľovi na repliku, ktorá by vecne nemala potenciál ovplyvniť rozhodnutie ústavného súdu.
IV. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti
7. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o neprimeraných prieťahoch v súdnom konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva trvajúcom šesť rokov na jednom stupni bez meritórneho rozhodnutia, ktoré sú spôsobené nečinnosťou súdu a jeho nehospodárnym (neefektívnym) postupom.
8. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. K odstráneniu tohto stavu dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04). Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa skúma s ohľadom na okolnosti prípadu z pohľadu (i) právnej a faktickej zložitosti veci, (ii) správania účastníka a (iii) postupu súdu (I. ÚS 41/02). Okrem toho sa prihliada aj na význam sporu pre sťažovateľa (II. ÚS 32/02).
9. Predmetom napadnutého konania je žaloba o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecného súdnictva a po právnej stránke nie je zložitým konaním. Faktická zložitosť bola podľa názoru ústavného súdu v tomto konaní vyvolaná počtom a povahou vecí tvoriacich predmet bezpodielového spoluvlastníctva, súhlasným alebo nesúhlasným stanoviskom strán sporu o veciach tvoriacich predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako aj potrebou znaleckého dokazovania. Podľa názoru ústavného súdu aj akceptovanie skutočnosti, že napadnuté konanie vykazuje prvky skutkovej zložitosti, nemôže ospravedlniť doterajšiu 6-ročnú dĺžku konania vedeného okresným súdom bez jediného meritórneho rozhodnutia. Zároveň však možno faktickú zložitosť veci zohľadniť pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení.
10. V rámci posúdenia druhého kritéria, ktorým je správanie sťažovateľa ako účastníka konania, sa ústavný súd po oboznámení so zadováženým spisom presvedčil, že sťažovateľ v konaní skutočne produkoval viacero vyjadrení, ktorými prirodzene dochádza k predĺženiu konania. Zodpovednosť za tento stav však neznáša oprávnená osoba, a nemožno ju pripísať ani na ťarchu štátneho orgánu (III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04, II. ÚS 865/2014, II. ÚS 484/2016, I. ÚS 418/2020, I. ÚS 43/2022). Sťažovateľ preto musí vnímať aj skutočnosť, že množstvo podaní (spojených s povinnosťou súdu doručovať ich protistrane na vyjadrenie) môže a aj obvykle má vplyv na celkovú dĺžku súdneho konania. K tvrdeniu okresného súdu o nezrealizovaní pojednávania nariadeného na 28. január 2026 z dôvodu neprítomnosti jeho právneho zástupcu ústavný súd uvádza, že v kontexte šiestich rokov trvajúceho konania to nemožno považovať za okolnosť, ktorá by významne ovplyvnila dĺžku napadnutého konania. Ústavný súd však podotýka, že sťažovateľ mal možnosť aktívnejšie prejaviť záujem o plynulé prerokovanie jeho veci, keď zo zistených skutočností vyplýva, že neurgoval postup súdu (iba žalobkyňa) a nevyužil ani možnosť podať sťažnosť na postup podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý je prostriedkom umožňujúcim identifikovať a potenciálne odstrániť zbytočné prieťahy v konaní dohľadom predsedu súdu nad plynulosťou konania. Táto sťažnosť adresovaná predsedovi súdu síce nie je účinným prostriedkom nápravy, no je efektívna. Aj tieto skutočnosti ústavný súd vzal do úvahy pri rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia (III. ÚS 623/2022, III. ÚS 543/2023, III. ÚS 303/2024).
11. Ústavný súd napokon hodnotil aj samotný postup okresného súdu. Poukazuje predovšetkým na to, že celkové trvanie napadnutého konania na prvoinštančnom súde bez akéhokoľvek meritórneho rozhodnutia v čase prerokovanej ústavnej sťažnosti trvá viac ako 6 rokov, a to je už samo osebe neprimerané. Na zdôraznenie ústavnej neakceptovateľnosti dĺžky namietaného konania poukazuje na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého dĺžka konania v trvaní viac ako troch rokov na jednom stupni v okolnostiach prípadu je neprimeraná (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 20. 6. 2006 vo veci Obluk proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 69484/01, ods. 62).
12. Ústavný súd nespochybňuje tvrdenie súdu, že vo veci relatívne promptne koná. Zo spisu vyplýva, že vykonával procesné úkony spojené s prípravou pojednávania a na pojednávaniach vykonával dokazovanie (pojednávania sa uskutočnili 11. marca 2022, 28. októbra 2022, 20. septembra 2023, 3. októbra 2025, 25. marca 2026), a rovnako vykonával aj znalecké dokazovanie na ocenenie nehnuteľností. Treba však zdôrazniť, že postup súdu spočívajúci len v samotnom vykonaní rôznych úkonov, ktoré však nevedú k meritórnemu ukončeniu sporu, nie je možné považovať efektívny postup sledujúci odstránenie stavu právnej neistoty. Uvedená činnosť okresného súdu tak nadobudla charakter neefektívneho a nehospodárneho konania v kontexte neprimerane dlhého viac ako šesťročného konania.
13. Bez potreby detailného vyhodnocovania všetkých procesných úkonov možno z prehľadu procesných úkonov vykonaných v napadnutom konaní vyvodiť, že okresný súd nekonal vždy plynulo. V jeho postupe zaznamenal aj obdobia kratšej nečinnosti, čo priznal aj okresný súd. Príkladmo možno poukázať na nečinnosť v súvislosti so znaleckým dokazovaním v rozsahu desiatich mesiacov, ktorým je poznačený úsek konania od novembra 2023, keď súd vyhotovil uznesenie o uložení povinnosti zložiť preddavok na znalecké dokazovanie (zložené stranami v decembri 2023), až do septembra 2024, keď súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie. Súd mohol konať rýchlejšie a efektívnejšie, aj pokiaľ ide o výsluch znalca, ktorý sa uskutočnil 3. októbra 2025, teda až rok po doručení vyhotoveného znaleckého posudku.
14. Ústavný súd najmä s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku napadnutého konania bez akéhokoľvek meritórneho rozhodnutia okresného súdu, ako aj identifikovanú neefektívnosť v jeho postupe a zistené obdobia nečinnosti dospel k záveru, že v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom ústavnej intenzity. Preto vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
V. Príkaz konať a primerané finančné zadosťučinenie
15. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona č 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ak porušenie práv vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva poručil, vo veci konal. Ústavný súd v nadväznosti na výrok uvedený v bode 1 výrokovej časti nálezu v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi prikázal okresnému súdu, aby v napadnutom konaní, v ktorom nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti právoplatne rozhodnuté, konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
16. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva. Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia.
17. V návrhu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd identifikoval rozdiel medzi číselným a slovným vyjadrením požadovanej sumy. V záujme hospodárnosti konania sťažovateľa nevyzýval na odstránenie tohto nedostatku podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ale s touto vadou sa vysporiada priamo v rámci rozhodovania. Pri rozhodovaní o výške
zadosťučinenia totiž nie je ústavný súd viazaný sumou, ktorej sa sťažovateľ domáha. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy a § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde môže priznať sumu po vlastnej úvahe na základe zásad spravodlivosti a konkrétnych okolností prípadu.
18. Ústavný súd zobral do úvahy neprimeranú dĺžku trvania napadnutého konania pred súdom prvej inštancie, ale hlavne neefektívny postup, ktorý dosiaľ nesmeroval k vydaniu meritórneho rozhodnutia a k ukončeniu stavu právnej neistoty sťažovateľa. Neopomenul ani negatívny dosah dlhotrvajúceho konania na obmedzenú možnosť sťažovateľa disponovať s majetkom. Na strane druhej však zohľadnil určitú mieru opísanej skutkovej zložitosti veci a tiež pasivitu sťažovateľa v konaní, pokiaľ ide o nevyužité prostriedky nápravy v namietanom postupe súdu. Vzhľadom na uvedené považoval priznanie 4 200 eur sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie (bod 3 výroku tohto nálezu). Vo zvyšnej časti požadovaného finančného zadosťučinenia (a to bez ohľadu na opísaný rozpor medzi číselným a slovným vymedzením sumy) návrhu sťažovateľa nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).
VI. Trovy konania
19. Sťažovateľ požiadal o náhradu trov konania, avšak ich v ústavnej sťažnosti nevyčíslil. Aj napriek uvedenému ústavný súd disponujúci širokým priestorom na úvahu o tom, či vôbec priznať náhradu trov konania, a ak áno, v akom rozsahu (III. ÚS 209/2020, I. ÚS 238/2021), s prihliadnutím na výsledok konania priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania v celkovej sume 1014,41 eur (výrok 4 tohto nálezu).
20. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (§ 11 ods. 3, § 16 ods. 3). Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2026 je 396,50 eur a hodnota režijného paušálu je 15,86 eur. Sťažovateľovi, ktorého právny zástupca je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ústavný súd priznal náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2026 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti), čo predstavuje sumu celkom 1014,41 eur.
21. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového poriadku) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. júla 2026
Miroslav Duriš predseda senátu