Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 449/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júna 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej

spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej obchodnou

spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná

advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vedené pod spisovými

značkami: , , , ,

Rvp 5045/2015, , , , ,

Rvp 5160/2015, , , , ,

, , , , ,

Rvp 7558/2015, , , ,

a vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a , podľa Charty základných práv Európskej

únie a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a tiež porušenia a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu Bardejov sp.

zn. z 28. októbra 2013 (), sp. zn. zo 6.

septembra 2012 (), sp. zn. z 20. apríla 2012 (),

uzneseniami Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo 14. apríla 2014

(), sp. zn. z 8. apríla 2014 (), sp. zn.

zo 4. apríla 2014 (), sp. zn. z 1. apríla 2014

(), sp. zn. z 20. marca 2014 (), sp. zn.

zo 4. decembra 2013 (), sp. zn. z 8. apríla 2014

(), sp. zn. zo 7. apríla 2014 (), sp. zn.

z 5. augusta 2013 (), uzneseniami Okresného súdu Prešov

sp. zn. z 5. apríla 2012 (), sp. zn.

z 24. januára 2014 (), sp. zn. z 3. októbra 2013

(), sp. zn. z 2. decembra 2014 (), sp. zn.

z 10. apríla 2012 (), sp. zn. z 10. apríla 2012

(), sp. zn. z 13. apríla 2012 (), sp. zn.

zo 7. januára 2014 (), sp. zn.

z 19. decembra 2013 (), sp. zn. z 24. januára 2014

(), uzneseniami Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn.

z 25. septembra 2013 (), sp. zn. z 25. septembra 2013

(), sp. zn. z 25. septembra 2013 (), ako aj

postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, a tiež vo veci namietaného porušenia jej

základných práv podľa a , podľa

čl. 47 Charty základných práv Európskej únie a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Prešove

sp. zn. z 18. decembra 2014 (), sp. zn.

z 19. augusta 2014 (), sp. zn. z 29. septembra 2014

(), sp. zn. z 31. júla 2014 (), sp. zn.

z 12. augusta 2014 (), sp. zn.

zo 4. septembra 2014 (), sp. zn. z 28. augusta 2014

(), sp. zn. z 31. decembra 2014 (), sp. zn.

z 30. januára 2015 (), sp. zn. z 23. októbra

2014 (), sp. zn. z 24. februára 2015 (), sp. zn.

z 24. februára 2015 (), sp. zn.

z 30. septembra 2014 (), sp. zn. z 30. septembra 2014

(), sp. zn. z 18. júna 2014 (), sp. zn.

z 29. januára 2015 (), sp. zn. z 29. januára

2015 (), sp. zn. z 29. januára 2014 (), sp. zn.

z 26. februára 2015 (), sp. zn. z 24. februára

2015 (), sp. zn. z 26. februára 2015 (), sp. zn.

z 22. decembra 2014 (), sp. zn.

2

z 24. apríla 2015 (), sp. zn. z 25. novembra 2014

() a sp. zn. z 26. marca 2015 (), ako aj

postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovými

značkami: , , , ,

Rvp 5045/2015, , , , ,

Rvp 5160/2015, , , , ,

, , , , ,

Rvp 7558/2015, , , ,

a s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 7. apríla 2015,

13. apríla 2015, 17. apríla 2015, 30. apríla 2015, 14. mája 2015, 25. mája 2015, 8. júna 2015

a 22. júna 2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej

len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorými namieta porušenie svojich

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“) a podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a práv

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie

a čl. 14 dohovoru uzneseniami Okresného súdu Bardejov, Okresného súdu Kežmarok

Okresného súdu Prešov a Okresného súdu Vranov nad Topľou (ďalej len „okresné súdy“)

uvedenými v záhlaví tohto uznesenia (ďalej len „napadnuté uznesenia okresných súdov“),

ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, a uzneseniami Krajského súdu v Prešove

(ďalej len „krajský súd“) uvedenými v záhlaví tohto uznesenia (ďalej len „napadnuté

uznesenia krajského súdu“), ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu.

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti

zaoberá poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na základe zmlúv o úvere sťažovateľka

poskytla dlžníkom úver, pričom poskytnuté peňažné prostriedky boli dlžníci povinní vrátiť

podľa podmienok dohodnutých v úverových zmluvách. Na zabezpečenie úverov bola

priamo v úverových zmluvách dojednaná buď rozhodcovská doložka, ktorou bola v prípade

sporu medzi zmluvnými stranami úverovej zmluvy založená právomoc Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., Bratislava (ďalej len

„rozhodcovský súd“), alebo dlžníci priamo v úverových zmluvách splnomocnili

sťažovateľkou menovite uvedenú tretiu osobu (ďalej len „splnomocnenec“), ktorá v prípade,

ak dlžník svoje povinnosti z úverovej zmluvy nesplnil, mala oprávnenie podpísať v mene

dlžníka notársku zápisnicu o uznaní dlhu dlžníkom, ktorá mala mať povahu exekučného

titulu.

Z dôvodu, že dlžníci svoje záväzky vyplývajúce im z predmetných úverových zmlúv

dobrovoľne neplnili, tieto sa voči sťažovateľke stali splatnými a v nadväznosti na uvedené

sťažovateľka v prípadoch, kde bolo udelené splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice,

na podklade tohto exekučného titulu (notárskej zápisnice) iniciovala začatie exekučných

konaní, a v prípadoch, kde bola dojednaná rozhodcovská doložka, na jej podklade začala

rozhodcovské konania pred zmluvnými stranami zvoleným rozhodcovským súdom, ktorého

rozhodcovské rozsudky sa tak stali exekučnými titulmi, na podklade ktorých sťažovateľka

iniciovala začatie exekučných konaní.

Potom, ako v začatých exekučných konaniach okresné súdy poverili sťažovateľkou

zvoleného súdneho exekútora vykonaním exekučných konaní, boli exekúcie napadnutými

uzneseniami okresných súdov ex offo zastavené, resp. vyhlásené za neprípustné a následne

4

zastavené. Proti napadnutým uzneseniam okresných súdov podala sťažovateľka odvolania,

o ktorých rozhodol napadnutými uzneseniami krajský súd tak, že ich ako vecne správne

potvrdil.

Sťažovateľka v sťažnostiach podaných ústavnému súdu v obšírnej argumentácii

namieta, že napadnutými uzneseniami okresných súdov a napadnutými uzneseniami

krajského súdu, ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, boli porušené ňou

označené základné práva podľa , charty, práva podľa dohovoru a dodatkového

protokolu, pričom k ich porušeniu malo dôjsť predovšetkým tým, že zastavením už riadne

začatých a prebiehajúcich exekučných konaní, na vykonanie ktorých okresné súdy už raz

udelili súdnemu exekútorovi poverenia, došlo k prekročeniu právomoci okresných súdov

ako súdov exekučných, v kompetencii ktorých podľa sťažovateľky nie je vecné

preskúmavanie exekučného titulu. Okresné súdy podľa sťažovateľky rozhodli nad rámec

svojej právomoci, keď bez návrhu rozhodli o zastavení exekúcií, čím mali sťažovateľke

odňať možnosť konať pred súdom, pretože sa nemala možnosť k veci vyjadriť aj napriek

tomu, že toto rozhodnutie v konečnom dôsledku zásadným spôsobom ovplyvnilo jej právne

postavenie, pretože podľa sťažovateľky má síce v tom-ktorom prípade k dispozícii

exekučný titul, a to rozhodcovský rozsudok alebo notársku zápisnicu, avšak tento je

nevykonateľný. Uvedené pochybenie okresných súdov podľa sťažovateľky nenapravil ani

krajský súd.

Sťažovateľka ďalej v sťažnostiach podaných ústavnému súdu namieta, že tak okresné

súdy, ako ani krajský súd nenariadili v daných veciach pojednávanie aj napriek tomu, že im

to ukladá

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení účinnom od 9. augusta 2012, ako aj to, že súdy veci nesprávne

právne posúdili z hľadiska vnútroštátnej právnej úpravy v interakcii s výkladovými

pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „smernica Rady“), pretože podľa

sťažovateľky sa žiadnym spôsobom nevysporiadali s tým, prečo buď dojednanie

rozhodcovskej doložky v úverovej zmluve, alebo udelenie splnomocnenia dlžníkom tretej

osobe v úverovej zmluve na spísanie notárskej zápisnice o uznaní dlhu považovali za

neprijateľnú podmienku, a v tomto smere podľa sťažovateľky súdy nerešpektovali ani jej

návrh na prerušenie konaní na účely predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru

Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) na podanie výkladu pojmu „nekalá zmluvná

podmienka“ v kontexte danej veci.

Sťažovateľka poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora vo veci Banif Plus Bank Zrt

proti Csaba Csipai a spol. C-472/11 z 21. 2. 2013, z ktorého má vyplývať, že čl. 6 ods. 1

a čl. 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý

konštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí na to, aby mohol vyvodiť

dôsledky tohto konštatovania, čakať, či spotrebiteľ informovaný o svojich právach navrhne,

aby uvedená podmienka bola zrušená, avšak zásada kontradiktórnosti vo všeobecnosti

zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci preskúmavania ex offo nekalú povahu

zmluvnej podmienky, informovať účastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomu

kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý na tento účel ustanovujú vnútroštátne

procesnoprávne predpisy.

Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach navrhuje, aby

ústavný súd rozhodol nálezmi, v ktorých vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a a podľa charty, práv podľa dohovoru a podľa

dodatkového protokolu a tiež porušenie a dohovoru

napadnutými uzneseniami okresných súdov a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, ako

aj porušenie jej základných práv podľa a a podľa

charty, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu

napadnutými uzneseniami krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu,

napadnuté uznesenia okresných súdov a napadnuté uznesenia krajského súdu zruší, veci

vráti na ďalšie konanie a zároveň jej prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj

úhradu trov konania.

6

Súčasťou sťažností je aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutých uznesení

krajského súdu podaný podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“).

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho

odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstatou sťažností je tvrdenie sťažovateľky o porušení ňou označených práv

zaručených , chartou, dohovorom a dodatkovým protokolom napadnutými

uzneseniami okresného súdu, ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu,

a napadnutými uzneseniami krajského súdu, ako aj postupom, ktorý predchádzal ich

vydaniu.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

(ďalej len „OSP“). V zmysle v záujme

hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali

a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s

možno v konaní o sťažnosti podľa použiť na prípadné spojenie vecí

primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností, ktoré sú predmetom tohto prerokovania pred

ústavným súdom, a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť a taktiež

prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto

sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, aplikujúc označené právne normy, tak,

že predmetné sťažnosti spojil na spoločné konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia).

II.2 K namietanému porušeniu označených práv uzneseniami okresných

súdov a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže

8

domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom,

musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m.

).

Sťažovateľka sťažnosťami napáda uznesenia okresných súdov, ako aj postup, ktorý

predchádzal ich vydaniu, ktorým okresné súdy zamietli žiadosti sťažovateľky o udelenie

poverení na vykonanie exekúcií, resp. vyhlásili exekúcie za neprípustné a zastavili ich.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka využila svoje právo podať proti

namietanému postupu a napadnutým uzneseniam okresných súdov odvolania, o ktorých bol

oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť

o odvolaniach sťažovateľky v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

v tejto časti odmietol podľa z dôvodu nedostatku svojej

právomoci.

II.3 K namietanému porušeniu označených práv uzneseniami krajského súdu

a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu

Pokiaľ ide o namietané porušenie práv sťažovateľky uzneseniami krajského súdu,

námietky sťažovateľky možno sumarizovať do štyroch základných východiskových rovín.

Sťažovateľka v prvom rade namieta, že krajský súd nenapravil pochybenie okresných

súdov, ktoré ako súdy exekučné podľa sťažovateľky nad rámec svojich kompetencií vecne

preskúmavali exekučné tituly (potom, ako už raz tieto exekučné tituly preskúmali pri

vydávaní poverení exekútorovi na vykonanie exekúcií). Okrem tohto sťažovateľka namieta,

že krajský súd nenapravil ani pochybenie okresných súdov, ktoré pri vecnom prieskume

exekučných titulov (rozhodcovské rozsudky a notárske zápisnice) aplikovali smernicu

Rady, ktorá podľa nej nie je prameňom práva. Sťažovateľka ďalej namieta, že krajský súd

a tiež pred ním okresné súdy hoci mali, neprerušili exekučné konania na účely podania

výkladu označenej smernice Rady a nepredložili Súdnemu dvoru na posúdenie prejudiciálnu

otázku, a to, či sa majú jej ustanovenia aplikované v danom prípade vykladať tak, že „... za

každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe

rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov“, alebo otázku, prečo

splnomocnenie udelené v zmluve o úvere, ktorým dlžník splnomocní tretiu osobu na

uznanie dlhu v notárskej zápisnici, ktorá je exekučným titulom, je považované za

neprijateľnú zmluvnú podmienku. Napokon sťažovateľka tiež namieta, že tak krajský súd,

ako ani pred ním okresné súdy nenariadili v daných veciach pojednávanie tak, ako im to

ukladá § 57 ods. 5 Exekučného poriadku, čím jej mali odňať právo konať pred súdom.

V súvislosti s uvedenými námietkami sťažovateľky ústavný súd po preskúmaní

predmetu týchto sťažností konštatuje, že sťažovateľkou použitá argumentácia v týchto

sťažnostiach je v podstate identická s jej právnou argumentáciou, ktorú už použila v celom

rade svojich predchádzajúcich sťažností, s ktorými sa ústavný súd v uplynulom období už

zaoberal a meritórne o nich v rámci predbežného prerokovania rozhodol tak, že ich odmietol

ako zjavne neopodstatnené. Ide napr. o uznesenia ústavného súdu sp. zn.

z 22. augusta 2012, sp. zn. z 22. augusta 2012, sp. zn.

z 18. septembra 2012, sp. zn. z 31. januára 2013 a sp. zn.

z 30. októbra 2013 (v prípadoch, keď bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok,

pozn.) alebo uznesenia sp. zn. zo 7. februára 2013, sp. zn.

z 31. januára 2013, sp. zn. z 31. januára 2013 a sp. zn.

z 11. decembra 2013 (v prípadoch, keď bola exekučným titulom notárska zápisnica, pozn.).

Ústavný súd sa s argumentáciou obsiahnutou v označených uzneseniach v plnom rozsahu

stotožňuje a, uplatňujúc princíp hospodárnosti svojho konania, na nich v podrobnostiach

odkazuje.

Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej

právnej argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné na ustálenie záverov

všeobecných súdov, ústavný súd totiž dospel k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke

sú známe dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch a ustálený právny názor

ústavného súdu na danú právnu problematiku v závislosti od predmetu napadnutých

10

rozhodnutí všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez relevantných zmien,

nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia.

Vo vzťahu k argumentácii sťažovateľky poukazujúcej na uznesenie Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. z 30. novembra 2012, ktorým Krajský súd

v Bratislave síce zrušil uznesenie prvostupňového súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti istiny a v časti

úrokov z omeškania, ústavný súd uvádza, že tak urobil v dôsledku nepreskúmateľnosti

odôvodnenia zrušovaného uznesenia, a tým naplnenia odvolacieho dôvodu zakotveného

v (t. j. odňatia možnosti sťažovateľky konať pred súdom), nie

však z dôvodov, ktoré by vylučovali právne posúdenie sťažovateľkiných prípadov, z akých

vychádzal krajský súd pri konaní a rozhodovaní o odvolaniach proti uzneseniam okresných

súdov, ktoré sú predmetom tohto ústavného prieskumu.

V súvislosti s argumentáciou sťažovateľky vo vzťahu k namietanému porušeniu jej

práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa čl. 47 charty a z neho

vyplývajúcej zásady kontradiktórnosti konania tým, že konajúci krajský súd pred

rozhodnutím o posúdení zmluvnej podmienky (rozhodcovskej doložky) ako nekalej nedal

účastníkom konania príležitosť vyjadriť sa k týmto dôvodom, tak ako to sťažovateľka

odvodzuje z rozsudku Súdneho dvora vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai a spol.

C-472/11 z 21. 2. 2013, ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľka mala možnosť

oboznámiť sa s dôvodmi zastavenia exekučného konania a neprípustnosti exekúcie z už

uvádzaných dôvodov už z uznesení okresných súdov, proti ktorým aj podala odvolania,

v ktorých sa k týmto dôvodom vyjadrila. Obdobne aj povinní z exekúcií, ktorí majú

v zmluvnom vzťahu so sťažovateľkou postavenie spotrebiteľov, mali po doručení uznesení

prvostupňového súdu možnosť vyjadriť sa (prípadne podať odvolanie proti uzneseniu

okresného súdu) v tom zmysle, že si neprajú, aby bolo v ich prípadoch vylúčené uplatnenie

nekalej zmluvnej podmienky. Sťažovateľkou uplatnenými argumentmi sa krajský súd

v napadnutých uzneseniach náležite zaoberal a vyložil svoje závery, pre ktoré dospel

k záveru, že uznesenia okresných súdov sú vecne správne.

Pre ústavnú udržateľnosť napadnutého postupu a uznesenia postačuje, aby bola

zásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní ako celku (v posudzovanom prípade v konaní

na oboch stupňoch). Presadzovanie názoru, že na každom jednom stupni súdnictva musí byť

uvedená zásada dodržaná bez výnimky, by podľa názoru ústavného súdu odvolaciemu súdu

v zásade prisúdilo len funkciu akéhosi kasačného orgánu bez reálnej možnosti konvalidovať

prípadné procesné nedostatky vlastným postupom. Na základe uvedeného preto ústavný súd

dospel k záveru, že postupom krajského súdu a jeho uzneseniami bol v daných veciach

princíp kontradiktórnosti súdneho konania, ktorý je obsahom práv zaručených čl. 46 ods. 1

, dohovoru a charty, dodržaný, vzhľadom na čo nič nesignalizuje

možnosť porušenia v petite sťažností označených práv.

V súvislosti s uvedeným a vzhľadom na skutočnosť, že podľa judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva nie je nevyhnutné ako predpoklad možnosti obrátiť sa na tento

medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na národnej úrovni, pokiaľ

by sa tento právny prostriedok z materiálneho hľadiska javil v obdobných identických

prípadoch ako neefektívny, je podľa ústavného súdu namieste otázka, aký význam

a efektivitu má pre sťažovateľku tento postup, keď sa na ústavný súd opakovane obracia

so sťažnosťami, ktoré sú vo svojej materiálnej podstate identické a v tej súvislosti pre

sťažovateľku s ich predvídateľným posúdením ústavným súdom.

Ústavný súd poukazuje na to, že veľká časť námietok sťažovateľky o porušení jej

v sťažnostiach označených základných práv podľa , práv podľa dohovoru,

dodatkového protokolu a charty vo vzťahu ku konaniam okresných súdov (a vecne

nadväzne na neho aj k odvolacím konaniam), ktorým nebolo vyhovené žiadostiam

sťažovateľky o udelenie poverení na vykonanie exekúcií, je odôvodnená argumentáciou

týkajúcou sa vyhlásenia exekúcií za neprípustné a ich následného zastavenia. Ústavný súd

preto sťažnosti v tejto časti odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnené.

V kontexte s už uvedeným ústavný súd dodáva, že sťažovateľka aj takýmto

spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už vopred vedomá,

12

že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich vybavenia

v predošlom období úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného

bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho

zásah (napr. ).

Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľky uplatnených v nich už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júna 2016