Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22CoE/43/2014

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598 zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti povinnej Y. V., bytom P. č. XXX, o vymoženie sumy 444,47 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. - 54 zo dňa 20. marca 2014 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

Trovy odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Nestorom, Exekútorský úrad Bratislava, EX 12059/11 za neprípustnú a exekúciu zastavil. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, ostatným účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 27.2.2004 bola podaná na základe exekučného titulu, notárskej zápisnice č. N 5284/2003, NZ 115508/2003 zo dňa 6.12.2003. Notárska zápisnica spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom osvedčovala vyhlásenie o uznaní právneho záväzku a súhlas s vykonateľnosťou podľa § 274 písm. e/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a súhlas s exekúciou podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, ktorú v mene povinnej spísal Mgr. Bruno Žlnay na základe substitučného plnomocenstva udeleného Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorému oprávnenie na tento úkon vyplývalo zo splnomocnenia, ktoré tvorilo súčasť Zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinnou dňa 22.8.2003. S odkazom na § 41 ods. 2 písm. c/, § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 22 ods. 2, § 23, § 31 ods. 1, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, splniac si povinnosť stanovenú Exekučným poriadkom, exekučný súd opakovane preskúmal predložený exekučný titul a podmienky, za ktorých je možné viesť exekúciu a dospel k záveru, že predložený exekučný titul nie je spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. Pokračovanie vo výkone exekúcie je preto neprípustné. Pri zastupovaní povinnej pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovanej osoby, povinnej. Plnomocenstvo udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi priamo v zmluve o pôžičke nie je platným právnym úkonom pre zjavný rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného. Prejav vôle povinnej bol obmedzený formulárovou zmluvou s vopred určenou osobou zástupcu. Je teda spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci, t.j. že splnomocnenec bude chrániť záujmy povinnej. Plnomocenstvo udelené bez zrejmého prejavu slobodnej vôle zo strany splnomocniteľa, je pre konflikt záujmov považované za absolútne neplatný právny úkon s odkazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Uznanie dlhu a určenie času jeho splatenia je konaním v rozpore so záujmami splnomocniteľa, povinnej osoby. Neplatnosť plnomocenstva má za

následok nevykonateľnosť notárskej zápisnice predloženej ako exekučný titul. Z uvedených dôvodov exekučný súd exekúciu voči povinnej vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, pričom navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Argumentoval tým, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okrem iného uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť predloženého exekučného titulu a nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah predloženej notárskej zápisnice. Namietal, že postupom exekučného súdu a následne vydaným rozhodnutím došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces oprávneného a k porušeniu zásady kontradiktórnosti a práva na rozhodovanie podľa relevantných právnych noriem. Poukázal na to, že exekučný súd vo veci nevykonal dokazovanie a k záverom dospel len na základe domnienok bez reálneho zistenia skutočného stavu. Podľa oprávneného je opakovaná revízia exekučného titulu vykonaná po vydanom poverení a jeho vyhlásenie za neplatný právny úkon bez zmeny skutkového stavu v rozpore s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok a tento postup porušuje základné práva účastníkov exekučného konania. Taktiež poukázal na postavenie notára v právnom poriadku Slovenskej republiky a na charakter jeho činnosti, ktorá predpokladá prezumpciu správnosti a zákonnosti jeho úkonov. Oprávnený namietal tiež tvrdenia o vadnosti udeleného plnomocenstva a podľa jeho názoru plnomocenstvo nemôže byť už zo svojej podstaty považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Zároveň s podaním odvolania podal oprávnený návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a súdu predložil prejudiciálne otázky.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

K odvolacej námietke oprávneného spočívajúcej v tom, že otázku platnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu už súd raz skúmal, a to pri vydaní poverenia postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, je potrebné uviesť, že tento argument nie je právne významný.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2) podrobne upravuje Exekučný poriadok, určenie okamihu, kedy tak má alebo môže vykonať, nie je explicitne daný. Z toho vyplýva, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky.

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď už začatú exekúciu zastavil. Na splnenie podmienok exekúcie je treba prihliadať v každom okamihu exekúcie. Porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.1.1997, sp. zn. publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997: „Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“ Toto oprávnenie exekučného súdu vyplýva už aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj z uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. zo dňa 29.9.2011).

Exekučný súd je teda povinný kedykoľvek v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky zákonné predpoklady na vedenie takéhoto konania, o.i. tiež existenciu relevantného exekučného titulu, bez ktorého nemožno exekúciu vykonať.

Notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Je však nutné dodať, že by nebolo možné pripustiť exekúciu na základe notárskej zápisnice najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je nutné bezpodmienečne trvať. Pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, zákonodarca kládol hlavný dôraz na výslovný súhlas povinnej osoby s exekúciou. Nepochybne až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Odvolací súd vzhľadom na zistené skutkové okolnosti a uvedenú právnu argumentáciu v prvom rade konštatuje, že pri zastupovaní povinnej pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k porušeniu zákona, keďže za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v zjavnom rozpore so záujmami zastupovaného. Rozpornosť vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený zahrnul plnomocenstvo pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra do formulárovej zmluvy o úvere, z čoho je bezpochyby zrejmé, že nemohlo ísť o slobodný výber zástupcu zo strany povinnej. Výber splnomocnenej osoby bol výlučne na strane oprávneného, čo spochybňuje predpoklad, že takto určený zástupca bol v postavení, kedy by hájil výlučne záujmy povinnej ako splnomocniteľa. Zmluvná voľnosť povinnej pri uzatváraní zmluvy vo vzťahu k možnosti odmietnuť plnomocenstvo udeliť je otázna a vzniká pochybnosť, či došlo k slobodnému a vážnemu prejavu vôle povinnej osoby v tejto časti uzavretej zmluvy. Konanie oprávneného preto možno bezpochyby považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Z obsahu spisu sa javí byť nepochybné, že povinná nemala možnosť výberu zástupcu, resp. nemala možnosť plnomocenstvo na zastupovanie svojej osoby neudeliť. Uzavretie zmluvy o úvere medzi oprávneným a povinnou a poskytnutie peňažných prostriedkov bolo podmienené udelením plnomocenstva. Nemožno teda konštatovať, že šlo o prejav slobodnej vôle pri výbere osoby zástupcu, resp. vôbec o prejav slobodnej vôle zvoliť si vo veci zástupcu s uvedomením si všetkých právnych dôsledkov tohto úkonu.

Skutočnosť, že išlo o vopred určeného splnomocnenca zo strany oprávneného, poskytovateľa úveru, odôvodňuje záver v tom smere, že takto udelené plnomocenstvo je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže vzniká dôvodná pochybnosť, či záujmy splnomocniteľa sú v tejto veci v zhode so záujmami splnomocnenej osoby.

Súd prvého stupňa preto správne uzavrel, že plnomocenstvo udelené advokátovi Mgr. Tomáš Kušnírovi ako súčasť formulárovej zmluvy o úvere je neplatné. Z toho dôvodu nemôže byť platná ani notárska zápisnica, ktorú na základe neplatného plnomocenstva spísal notár JUDr. Ondrej Ďuriač. Notárska zápisnica predložená ako exekučný titul tak nemá vlastnosť materiálnej vykonateľnosti, čím nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie.

K námietke oprávneného k otázke porušenia jeho práva na kontradiktórne konanie a možnosť vyjadriť sa k tomu, že súd bude opätovne skúmať exekučný titul, odvolací súd poukazuje na výzvu súdu zo dňa 11.11.2013, ktorá bola doručená oprávnenému 22.11.2013, ktorou súd vyzval oprávneného na možnosť vyjadriť sa k otázke opätovného preskúmania materiálnej a formálnej vykonateľnosti predloženej notárskej zápisnice vo vzťahu k posúdeniu plnomocenstva s odkazom na § 22, § 23, § 31 a § 39 Občianskeho zákonníka. Oprávnený na túto výzvu a danú možnosť nereagoval.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Odvolací súd vzhľadom na uvedené skutočnosti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

V zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu SR z 23. júna 2004 sp. zn. ). Odvolací súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami oprávneného.

K návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 105 ods. 1 písm. c/ O.s.p. je potrebné poukázať predovšetkým na to, že v predmetnej veci nebola aplikovaná európska právna úprava. Navyše, je vecou výlučne vnútroštátneho súdu posúdiť, či je v danej veci daný dôvod na podanie prejudiciálnej otázky. Účastník môže také prerušenie navrhnúť, ale súd nie je povinný návrhu vyhovieť. Tento procesný postup závisí výlučne od úvahy súdu, či požiada Súdny dvor EÚ o vyriešenie predbežnej otázky, a preto nemôže byť automaticky vyvolaný podnetom či návrhom účastníka. Odvolací súd preto návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 105 ods. 1 písm. c/ O.s.p. zamietol.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, iným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.