Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 125/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júna 2016 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátkou

JUDr. Tatianou Polkovou, advokátska kancelária, Na Priekope 174/13, Žilina,

pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť

trovy konania v sume 303,16 € (slovom tristotri eur a šestnásť centov) na účet jeho právnej

zástupkyne advokátky JUDr. Tatiany Polkovej, advokátska kancelária, Na Priekope 174/13,

Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -10 z 15. marca 2016 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

, (ďalej len „sťažovateľ“), podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Predsedníčka okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrila

k sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 3262/2016 doručeným ústavnému súdu 16. mája 2016,

v ktorom ku skutkovej a právnej zložitosti sporu uviedla:

„... K meritu veci uvádzam, že sa jedná o vec po skutkovej i právnej stránke zložitú...

Na celkovú dĺžku konania malo vplyv aj to, že v konaní došlo dvakrát k zmene

zákonného sudcu – z dôvodu vznesenia námietky zaujatosti zákonnou sudkyňou

JUDr. Helenou Hausleitnerovou, vec vedená pod sp. zn. bola v súlade

s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ... pridelená

náhodným výberom zákonnej sudkyni Mgr. Adele Unčovskej, následne z dôvodu preloženia

sudkyne Mgr. Unčovskej na Krajský súd v Bratislave...

Ďalej na dĺžku konania mala vplyv aj tá skutočnosť, že na strane navrhovateľov

vystupuje vysoký počet – spolu 24 účastníkov, ktorí v priebehu konania realizujú svoje

procesné práva a podávajú procesné návrhy, zároveň v dôsledku zmien ich adries vznikajú

problémy s doručovaním písomností zo strany súdu.“

2

Súčasťou vyjadrenia bola chronológia procesných úkonov okresného súdu

vypracovaná zákonnou sudkyňou, z ktorej okrem iného vyplýva:

«20. 11. 2009 - podanie návrhu na začatie konania /žaloby/ (č. l. 1 - 7)

25. 07. 2011 - pokyn pre VSÚ na vyzvanie navrhovateľov na zaplatenie súdneho

poplatku z návrhu na začatie konania (č. l. 10)

30. 08. 2011 – pokyny od VSÚ pre kanceláriu na vyhotovenie výzvy na zaplatenie

súdneho poplatku navrhovateľom v 1. – 24. rade a ich doručenie navrhovateľom v 1. – 24.

rade (č. l. 11 - 33)

Následne sa v období od 30. 09. 2011 do 07. 11. 2011 navrhovatelia písomne

vyjadrovali k výzve na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na začatie konania a žiadali

o oslobodenie od platenia súdneho poplatku; oznamovali zmenu adresy trvalého pobytu

alebo vzali návrh späť (č. l. 82 - 124)

21. 03. 2013 - výzva súdu navrhovateľom, ktorí požiadali o oslobodenie od súdnych

poplatkov, aby zdokladovali majetkové pomery (č. l. 125 - 131)

10. 04. 2013 - úradný záznam o nemožnosti zistenia pobytu navrhovateľa v 5. rade

30. 05. 2013 - pokyn pre VSÚ na dokončenie prípravy a predloženie k Spr. 2141/1

(č. l. 165)

30. 05. 2013 - vyjadrenie sudkyne JUDr. Hausleitnerovej k Spr. 2141/13 (č. l. 166)

20. 5. 2014 - pokyn pre kanceláriu o vylúčení č. l. 173 zo spisu, vyznačenie

v Spr. 3279/2014 ÚS SR a predloženie na sekretariát (č. l. 182)

12. 08. 2014 - vrátenie spisu z Ústavného súdu Slovenskej republiky (č. l. 208)

21. 08. 2014 - predloženie spisu zákonnou sudkyňou JUDr. Hausleitnerovou

predsedníčke OS BA I na rozhodnutie podľa a nasl. (č. l. 212 - 2013)

17. 06. 2014 - Opatrenie č. 8/2014 predsedníčky OS BA I s prílohou k opatreniu -

vyjadrenie sudcov k opatreniu (č. l. 213 - 217)

21. 08. 2014 - pokyn predsedníčky OS BA I na pridelenie veci náhodným výberom

prostredníctvom generátora inému sudcovi úseku „C“, ktorý nie je vylúčený (č. l. 218)

22. 08. 2014 - pridelenie veci podľa Opatrenia č. 8/2014 Mgr. Unčovskej (č. l. 218)

29. 01. 2015 - uznesenie OS BA I o zastavení konania o návrhu navrhovateľky

v 6. rade podľa (č. l. 219)

29. 01. 2015 - výzva súdu pre na predloženie vyplneného

tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané

oslobodenie od súdnych poplatkov (č. l. 220)

29. 01. 2015 - výzvy súdu na predloženie vyplneného tlačiva

pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané

oslobodenie od súdnych poplatkov (č. l. 221)

30. 01. 2015 - upovedomenie JUDr. Tatiane Polkovej o spôsobe vybavenia sťažnosti

(č. l. 222)

29. 01. 2015 - pokyn pre kanceláriu na doručenie výzvy na zaplatenie súdneho

poplatku navrhovateľke v 15. rade na novozistenú adresu (č. l. 224)

16. 07. 2015 - uznesenie OS BA I o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov

navrhovateľke v 17. rade (č. l. 230)

16. 07. 2015 - uznesenie OS BA I o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov

navrhovateľovi v 23. rade (č. l. 232)

16. 07. 2015 - uznesenie OS BA I o zastavení konania o návrhu navrhovateľa

v 2. rade, v 11. rade, v 15. rade, v 16. rade (č. l. 234)

16. 07. 2015 - uznesenie OS BA I o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov

navrhovateľovi v 19. rade (č. l. 236)

16. 07. 2015 - uznesenie OS BA I o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov

navrhovateľke v 3. rade, v 4. rade, v 5. rade, v 6. rade, v 7. rade, v 9. rade, v 10. rade,

v 12. rade, v 13. rade, v 18. rade, v 21. rade (č. l. 238)

18. 11. 2015 - predkladacia správa na Krajský súd v Bratislave (č. l. 257)

04. 02. 2016 - doručené uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. ,

a zo dňa 28. 01. 2016 o potvrdení uznesení OS BA I č. l. 230,

232 a 236 (č. l. 263-267)

21. 11. 2015 - Dodatok č. 2 k Rozvrhu práce Okresného súdu

Bratislava I na rok 2016 (č. l. 238)

11. 01. 2016 - Potvrdenie Okresného súdu Bratislava I o pridelení veci

na rozhodnutie sudcovi JUDr. Martine Líškovej (č. l. 269)

12. 02. 2016 - úradný záznam spísaný sudkyňou JUDr. Martinou Líškovou (č. l. 270)

12. 02. 2016 - pokyn zákonnej sudkyne pre kanceláriu (č. l. 271).»

4

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. ústavný

súd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd,

preto ich považoval za preukázané, pričom vec do rozhodnutia senátu ústavného súdu nie je

skončená.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení vyslovila súhlas s upustením

od ústneho pojednávania vo veci.

Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku doručenom 30. mája 2016

reagovala na vyjadrenie predsedníčky okresného súdu, v ktorom zotrvala na dôvodnosti

podanej sťažnosti a zároveň vyslovila súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov..., ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to,

aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch...

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry (, , ), v súlade s ktorou možno

za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom

posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému

rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným

spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že konania

o diskriminačnej žalobe tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov

a v zásade ich nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité. Okresný súd

vo vyjadrení k sťažnosti síce uviedol, že zo skutkového hľadiska ide o zložitejší spor, s čím

sa ústavný súd čiastočne stotožňuje, pretože v konaní vystupuje 24 žalobcov, avšak doterajší

zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub prípadnej

faktickej náročnosti prerokovávanej veci. Ústavný súd poukazuje aj na to, že v danom

prípade ide čiastočne o právne zložitú vec vzhľadom na to, že judikatúra všeobecných

súdov vo veciach sudcovských diskriminačných žalôb nie je ešte ustálená.

6

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho

konania. Ústavný súd konštatuje, že v okolnostiach posudzovanej veci nemohol prehliadnuť

skutočnosť, že sťažovateľom je sudca všeobecného súdu, ktorý je v právnej pozícii jedného

z navrhovateľov v napadnutom konaní. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ ako sudca si

musel byť vedomý, že súdny poplatok za návrh je splatný podaním návrhu, no napriek

uvedenému súdny poplatok neuhradil. Na výzvu okresného súdu na zaplatenie súdneho

poplatku sťažovateľ reagoval žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov (č. l. 95

súdneho spisu, pozn.), hoci ako sudca musel, resp. mal vedieť, že vzhľadom na jeho príjmy

v zmysle rozhodovacej praxe všeobecných súdov oslobodenie od súdnych poplatkov v jeho

prípade neprichádza v úvahu, pričom až na základe výzvy okresného súdu sťažovateľ svoju

žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov vzal späť (originál podania sťažovateľa

o späťvzatí svojej žiadosti nie je súčasťou predloženého súdneho spisu, kópiu predmetného

podania sťažovateľ doručil okresnému súdu až 18. decembra 2015, č. l. 274 súdneho spisu).

Vychádzajúc z uvedených skutočností, ktoré mali vplyv na plynulosť postupu okresného

súdu v napadnutom konaní, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ svojim správaním

významne prispel k doterajšej dĺžke napadnutého konania. Uvedené skutočnosti ústavný súd

zohľadnil pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci

a poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania viac ako viac ako šesť rokov

na okresnom súde je už samo osebe neprimerané.

Z prehľadu vykonaných procesných úkonov okresného súdu vyplýva, že okresný súd

dosiaľ len vyzval navrhovateľov medzi iným aj sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku

a rozhodoval o návrhoch na oslobodenie od súdnych poplatkov, teda do rozhodnutia o tejto

sťažnosti neuskutočnil ani jedno pojednávanie vo veci, preto je možné konštatovať,

že doterajšie úkony svedčia o tom, že napadnuté súdne konanie je len v jeho počiatočnom

štádiu – prípravy na pojednávanie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že dĺžka

predmetného konania aj s ohľadom na jeho štádium je neprimeraná.

Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval

v súlade s povinnosťou uloženou mu v , aby bola vec čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Keďže všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť

aj za zabezpečenie efektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty,

v ktorej sa sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným

účelom práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ) a jeho

neefektívna činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania, ústavný súd preto

nemohol akceptovať vyjadrenie okresného súdu, že vo veci samej konal a dĺžka konania

je spôsobená objektívnymi dôvodmi.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším

postupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. , došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa sťažovateľa a práva na prejednanie

jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Aj keď ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľa podľa

a práva podľa dohovoru okresným súdom v konaní vedenom

pod sp. zn. , neprikázal mu už, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,

a to vzhľadom na jeho príkaz vyslovený už v náleze sp. zn. z 24. júla 2014

týkajúci sa toho istého napadnutého konania okresného súdu.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

8

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 5 000 € z dôvodov v nej uvedených.

Z citovaného tiež vyplýva, že finančné zadosťučinenie sa môže,

ale nemusí priznať. Takéto zadosťučinenie je namieste tam, kde nie je možné dosiahnuť

a dovŕšiť ochranu porušeného základného práva iným, ústavne a zákonne upraveným

spôsobom (napr. , , ).

Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci,

ale najmä správanie sťažovateľa v konaní, ako aj skutočnosti, že v konaní vystupuje

24 žalobcov a judikatúra všeobecných súdov vo veciach sudcovských diskriminačných

žalôb nie je ešte ustálená, je toho názoru, že ochrana práv sťažovateľa je dostatočne účinne

poskytnutá tým, že ústavný súd konštatoval ich porušenie. Z uvedeného dôvodu ústavný súd

sťažovateľovi požadované finančné zadosťučinenie nepriznal a v tejto časti jeho sťažnosti

nevyhovel (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2015

v sume 858 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2016 (príprava

a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti, podanie vo veci samej) po 143 €.

Ďalej má právna zástupkyňa sťažovateľa nárok aj na náhradu režijného paušálu 8,58 €

za jeden úkon podľa vyhlášky.

Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu predstavuje

sumu 303,16 € (bod 4 výroku nálezu).

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s )

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 2 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júna 2016

10