Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 288/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. júla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa

Tkáčika prerokoval sťažnosť J. R., zastúpeného advokátkou JUDr. Tatianou Polkovou,

Advokátska kancelária, Gaštanová 3077/17, Žilina, pre namietané porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo J. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. R. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (päťsto eur), ktoré j e

Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť J. R. trovy konania v sume

275,94 € (slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov) do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jeho právnej zástupkyne advokátky

JUDr. Tatiany Polkovej, Advokátska kancelária, Gaštanová 3077/17, Žilina.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -10 z 24. apríla 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť J. R. (ďalej len

„sťažovateľ“) podľa Z.

z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorou namietal

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Predsedníčka okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrila

k sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 3279/2014 doručeným ústavnému súdu 30. júna 2014,

v ktorom ku skutkovej a právnej zložitosti sporu uviedla:

„... K veci samej si dovolím poukázať na vyjadrenie zákonnej sudkyne H. H.,

v ktorom poukázala na to, že sa jedná o sudcovskú diskriminačnú žalobu, pričom ona sama

si ako sudkyňa podala obdobnú diskriminačnú žalobu s tým, že až do nálezu Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn.: - 18 zo dňa 18. 9. 2013, zverejneného

v marci 2014 nebola jednoznačne ustálená otázka zaujatosti zákonného sudcu, ktorý si sám

podal antidiskriminačnú žalobu. Existovali odlišné rozhodnutia a názory senátov Krajského

súdu v Bratislave i Najvyššieho súdu SR, pričom až v predmetnom náleze sp. zn.:

-18 Ústavný súd SR vyslovil, že sudcovia, ktorí si diskriminačnú žalobu

podali, sú z rozhodovania pre ich vzťah k veci vylúčení, aktuálne sa preto na tunajšom súde

rozhoduje o prerozdelení diskriminačných sudcovských žalôb zmenou rozvrhu práce

a pridelenie vecí sudcom, ktorí si diskriminačné žaloby nepodali. H. H., aby nerozhodla

vo veci ako nezákonná sudkyňa a neporušila tým základné ústavné právo navrhovateľov,

čakala na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, Najvyššieho súdu SR i Ústavného súdu

SR, ktorý rozhodol s konečnou platnosťou nálezom sp. zn.: -18, a preto

vzniknuté prieťahy v konaní nie sú subjektívneho charakteru.

K veci samej uvádzam, že sa jedná o vec po skutkovej i právnej stránke zložitú.

Na celkovú dĺžku súdneho konania malo o. i. vplyv i to, že na strane navrhovateľov

vystupuje vysoký počet - spolu 24 účastníkov, ktorí v priebehu konania realizujú svoje

procesné práva a podávajú procesné návrhy, zároveň v dôsledku zmien ich adries vznikajú

problémy s doručovaním písomností zo strany súdu.

V prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, dovoľujem

si požiadať Ústavný súd Slovenskej republiky, aby pri rozhodovaní o priznaní finančného

zadosťučinenia vzal do úvahy vyššie uvedené objektívne dôvody a sťažovateľovi

aby uplatnený nárok na finančné zadosťučinenie nepriznal v plnej výške.

Konečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu Slovenskej

republiky...“

Súčasťou vyjadrenia bola chronológia procesných úkonov okresného súdu, z ktorej

okrem iného vyplýva:

„... K samotnému priebehu konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I

pod sp. zn. uvádzam vykonané procesné úkony súdu a účastníkov konania,

a to od doručenia návrhu na začatie konania na tunajší súd dňa 20. 11. 2009. Žalobným

návrhom zo dňa 11. 11. 2009 sa navrhovateľ spolu s ďalšími 23 žalobcami voči odporcovi

označenému ako Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR domáha náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa o rovnakom zaobchádzaní

v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (antidiskriminačný zákon).

Dňa 25. 7. 2011 daný pokyn zákonnej sudkyne na ďalší postup vo veci.

Dňa 30. 8. 2011 daný pokyn vyššieho súdneho úradníka na vyrubenie súdneho

poplatku za návrh navrhovateľom, ktorý poplatok bol kanceláriou vyrubený výzvou

zo dňa 19. 9. 2011.

Dňa 30. 9. 2011 na súd doručené podanie navrhovateľa v 3. rade, dňa 4. 10. 2011

navrhovateľa v 10. rade, dňa 4. 10. 2011 navrhovateľa v 9. rade - sťažovateľa,

dňa 5. 10. 2011 navrhovateľa v 13. rade, dňa 6. 10. 2011 navrhovateľa v 5. rade, ktorými

podaniami sa vyjadrili k výzve na úhradu súdneho poplatku a požiadali súd o oslobodenie

od platenia súdneho poplatku.

Dňa 4. 10. 2011 navrhovateľka v 15. rade oznámila súdu zmenu adresy,

dňa 3. 11. 2011 navrhovateľka v 23. rade oznámila súdu zmenu svojej adresy.

Dňa 10. 10. 2011 na súd doručené podanie navrhovateľa 6. v rade, dňa 10. 10. 2011

navrhovateľa v 4. rade, dňa 12. 10. 2011 navrhovateľa v 1. rade, dňa 13. 10. 2011

navrhovateľa v 11. a 14. rade, dňa 19. 10. 2011 navrhovateľa v 19. rade, dňa 24. 10. 2011

navrhovateľa v 8. rade, dňa 25. 10. 2011 navrhovateľa v 18. rade, dňa 26. 10. 2011

navrhovateľa v 22. rade, dňa 26. 10. 2011 navrhovateľa v 20. rade, dňa 3. 11. 2011

navrhovateľa v 21. rade, dňa 4. 11. 2013 navrhovateľky v 23. rade, dňa 7. 11. 2011

navrhovateľa v 24. rade, ktorými podaniami sa vyjadrili k výzve na úhradu súdneho

poplatku a požiadali súd o oslobodenie od platenia súdneho poplatku.

Dňa 13. 10. 2011 doručené späťvzatie návrhu navrhovateľkou v 6. rade.

Dňa 14. 8. 2012 daný pokyn vyššieho súdneho úradníka na preposlanie výzvy

na úhradu súdneho poplatku navrhovateľke v 15. rade na novú adresu.

Dňa 10. 12. 2012 na súd doručené podanie sťažovateľa - návrh na zmenu petitu

žaloby, oznámenie o zaplatení súdneho poplatku, žiadosť o vylúčenie veci zo spoločného

konania, späťvzatie žiadosti o oslobodenie od platenia súdneho poplatku.

Dňa 21. 3. 2013 súd navrhovateľov, ktorí požiadali súd o oslobodenie od súdnych

poplatkov vyzval na zdokladovanie ich majetkových pomerov.

Dňa 22. 4. 2013 do spisu doručené podanie navrhovateľa v 9. rade - sťažovateľa

-urgencia.

Dňa 21. 5. 2013 doručené vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov navrhovateľa

v 24. rade.

Dňa 23. 5. 2013 doručené vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov navrhovateľa

v 20. rade.

Dňa 23. 5. 2013 doručené vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov navrhovateľa

v 18. rade.

Dňa 24. 5. 2013 doručené vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov navrhovateľa

v 9. rade.

Dňa 30. 5. 2013 daný pokyn sudkyne na ďalší postup vo veci.

Dňa 25. 9. 2013 úradný záznam súdnej tajomníčky, výzva na úhradu súdneho

poplatku za návrh zasielaná navrhovateľke v 23. rade na novo oznámenú adresu jej pobytu.

Dňa 4. 11. 2013 doručené podanie navrhovateľky v 23. rade, ktorým sa vyjadrila

k výzve na úhradu súdneho poplatku a požiadala súd o oslobodenie od platenia súdneho

poplatku...“

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. ústavný

súd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd,

preto ich považoval za preukázané, pričom vec do rozhodnutia senátu ústavného súdu nie je

skončená.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov..., ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to,

aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch...

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry (, , ), v súlade s ktorou možno

za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom

posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému

rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným

spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z ,

podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby

vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že konania

o diskriminačnej žalobe tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov

a v zásade ich nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité. Okresný súd

vo vyjadrení k sťažnosti síce uviedol, že zo skutkového hľadiska ide o zložitejší spor, s čím

sa ústavný súd čiastočne stotožňuje, pretože v konaní vystupuje 24 žalobcov, avšak doterajší

zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub prípadnej

faktickej náročnosti prerokovávanej veci. Ústavný súd poukazuje aj na to, že v danom

prípade ide čiastočne o právne zložitú vec vzhľadom na to, že judikatúra všeobecných

súdov vo veciach sudcovských diskriminačných žalôb nie je ešte ustálená.

2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočných

prieťahov v konaní, ústavný súd dospel k záveru, že k dĺžke posudzovaného konania

podstatne neprispeli okolnosti na strane sťažovateľa.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci

a poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania viac ako 4 a pol roka na okresnom súde

je už samo osebe neprimerané.

Okresný súd vykonal síce množstvo procesných úkonov, ako to vyplýva

z predloženého prehľadu, a ústavný súd nezistil väčšie obdobia jeho úplnej nečinnosti,

ale napriek tomu ústavný súd poukazuje na to, že dĺžka predmetného konania

je neprimeraná.

Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval

v súlade s povinnosťou uloženou mu v , aby bola vec čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Keďže všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť

aj za zabezpečenie efektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty,

v ktorej sa sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným

účelom práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ) a jeho

neefektívna činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania, ústavný súd preto

nemohol akceptovať vyjadrenie okresného súdu, že vo veci samej konal a dĺžka konania

je spôsobená objektívnymi dôvodmi.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším

postupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. , došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pretože ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľa podľa

a práva podľa dohovoru okresným súdom v konaní vedenom

pod sp. zn. , prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,

a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci

sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 3 000 € z dôvodov v nej uvedených.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy aj priznanie

finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti

aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci

považoval priznanie sumy 500 € sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie

podľa . Pri priznaní primeraného finančného

zadosťučinenia zobral ústavný súd do úvahy aj to, že v konaní vystupuje 24 žalobcov

a judikatúra všeobecných súdov vo veciach sudcovských diskriminačných žalôb nie je ešte

ustálená.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa

sťažovateľa trovy konania vyčíslila sumou 275,96 €, a to za dva úkony právnej služby

(prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, sťažnosť).

Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) priznal sťažovateľovi náhradu trov

konania. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade

priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku

2012 v sume 781 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom

súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2013 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 130,16 €. Ďalej má právna zástupkyňa

sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 7,81 € za jeden úkon podľa vyhlášky.

Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu predstavuje sumu

275,94 €.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júla 2014