Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)III. ÚS 288/2014
PDF · 193.23 KB
No categories available
III. ÚS 288/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. júla 2014 v senáte
zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa
Tkáčika prerokoval sťažnosť J. R., zastúpeného advokátkou JUDr. Tatianou Polkovou,
Advokátska kancelária, Gaštanová 3077/17, Žilina, pre namietané porušenie jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 315/2009 a takto
rozhodol:
1. Základné právo J. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 315/2009 p o r u š e n é
b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 315/2009
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. J. R. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (päťsto eur), ktoré j e
Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť J. R. trovy konania v sume
275,94 € (slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov) do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jeho právnej zástupkyne advokátky
JUDr. Tatiany Polkovej, Advokátska kancelária, Gaštanová 3077/17, Žilina.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 288/2014-10 z 24. apríla 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť J. R. (ďalej len
„sťažovateľ“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.
z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietal
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 315/2009.
Predsedníčka okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrila
k sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 3279/2014 doručeným ústavnému súdu 30. júna 2014,
v ktorom ku skutkovej a právnej zložitosti sporu uviedla:
„... K veci samej si dovolím poukázať na vyjadrenie zákonnej sudkyne H. H.,
v ktorom poukázala na to, že sa jedná o sudcovskú diskriminačnú žalobu, pričom ona sama
si ako sudkyňa podala obdobnú diskriminačnú žalobu s tým, že až do nálezu Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn.: II. ÚS 16/2011 - 18 zo dňa 18. 9. 2013, zverejneného
v marci 2014 nebola jednoznačne ustálená otázka zaujatosti zákonného sudcu, ktorý si sám
podal antidiskriminačnú žalobu. Existovali odlišné rozhodnutia a názory senátov Krajského
súdu v Bratislave i Najvyššieho súdu SR, pričom až v predmetnom náleze sp. zn.:
II. ÚS 16/2011-18 Ústavný súd SR vyslovil, že sudcovia, ktorí si diskriminačnú žalobu
podali, sú z rozhodovania pre ich vzťah k veci vylúčení, aktuálne sa preto na tunajšom súde
rozhoduje o prerozdelení diskriminačných sudcovských žalôb zmenou rozvrhu práce
a pridelenie vecí sudcom, ktorí si diskriminačné žaloby nepodali. H. H., aby nerozhodla
vo veci ako nezákonná sudkyňa a neporušila tým základné ústavné právo navrhovateľov,
čakala na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, Najvyššieho súdu SR i Ústavného súdu
SR, ktorý rozhodol s konečnou platnosťou nálezom sp. zn.: II. ÚS 16/2011-18, a preto
vzniknuté prieťahy v konaní nie sú subjektívneho charakteru.
K veci samej uvádzam, že sa jedná o vec po skutkovej i právnej stránke zložitú.
Na celkovú dĺžku súdneho konania malo o. i. vplyv i to, že na strane navrhovateľov
vystupuje vysoký počet - spolu 24 účastníkov, ktorí v priebehu konania realizujú svoje
procesné práva a podávajú procesné návrhy, zároveň v dôsledku zmien ich adries vznikajú
problémy s doručovaním písomností zo strany súdu.
V prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že právo
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, dovoľujem
si požiadať Ústavný súd Slovenskej republiky, aby pri rozhodovaní o priznaní finančného
zadosťučinenia vzal do úvahy vyššie uvedené objektívne dôvody a sťažovateľovi
aby uplatnený nárok na finančné zadosťučinenie nepriznal v plnej výške.
Konečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu Slovenskej
republiky...“
Súčasťou vyjadrenia bola chronológia procesných úkonov okresného súdu, z ktorej
okrem iného vyplýva:
„... K samotnému priebehu konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I
pod sp. zn. 18 C/315/2009 uvádzam vykonané procesné úkony súdu a účastníkov konania,
a to od doručenia návrhu na začatie konania na tunajší súd dňa 20. 11. 2009. Žalobným
návrhom zo dňa 11. 11. 2009 sa navrhovateľ spolu s ďalšími 23 žalobcami voči odporcovi
označenému ako Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR domáha náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní
v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (antidiskriminačný zákon).
Dňa 25. 7. 2011 daný pokyn zákonnej sudkyne na ďalší postup vo veci.
Dňa 30. 8. 2011 daný pokyn vyššieho súdneho úradníka na vyrubenie súdneho
poplatku za návrh navrhovateľom, ktorý poplatok bol kanceláriou vyrubený výzvou
zo dňa 19. 9. 2011.
Dňa 30. 9. 2011 na súd doručené podanie navrhovateľa v 3. rade, dňa 4. 10. 2011
navrhovateľa v 10. rade, dňa 4. 10. 2011 navrhovateľa v 9. rade - sťažovateľa,
dňa 5. 10. 2011 navrhovateľa v 13. rade, dňa 6. 10. 2011 navrhovateľa v 5. rade, ktorými
podaniami sa vyjadrili k výzve na úhradu súdneho poplatku a požiadali súd o oslobodenie
od platenia súdneho poplatku.
Dňa 4. 10. 2011 navrhovateľka v 15. rade oznámila súdu zmenu adresy,
dňa 3. 11. 2011 navrhovateľka v 23. rade oznámila súdu zmenu svojej adresy.
Dňa 10. 10. 2011 na súd doručené podanie navrhovateľa 6. v rade, dňa 10. 10. 2011
navrhovateľa v 4. rade, dňa 12. 10. 2011 navrhovateľa v 1. rade, dňa 13. 10. 2011
navrhovateľa v 11. a 14. rade, dňa 19. 10. 2011 navrhovateľa v 19. rade, dňa 24. 10. 2011
navrhovateľa v 8. rade, dňa 25. 10. 2011 navrhovateľa v 18. rade, dňa 26. 10. 2011
navrhovateľa v 22. rade, dňa 26. 10. 2011 navrhovateľa v 20. rade, dňa 3. 11. 2011
navrhovateľa v 21. rade, dňa 4. 11. 2013 navrhovateľky v 23. rade, dňa 7. 11. 2011
navrhovateľa v 24. rade, ktorými podaniami sa vyjadrili k výzve na úhradu súdneho
poplatku a požiadali súd o oslobodenie od platenia súdneho poplatku.
Dňa 13. 10. 2011 doručené späťvzatie návrhu navrhovateľkou v 6. rade.
Dňa 14. 8. 2012 daný pokyn vyššieho súdneho úradníka na preposlanie výzvy
na úhradu súdneho poplatku navrhovateľke v 15. rade na novú adresu.
Dňa 10. 12. 2012 na súd doručené podanie sťažovateľa - návrh na zmenu petitu
žaloby, oznámenie o zaplatení súdneho poplatku, žiadosť o vylúčenie veci zo spoločného
konania, späťvzatie žiadosti o oslobodenie od platenia súdneho poplatku.
Dňa 21. 3. 2013 súd navrhovateľov, ktorí požiadali súd o oslobodenie od súdnych
poplatkov vyzval na zdokladovanie ich majetkových pomerov.
Dňa 22. 4. 2013 do spisu doručené podanie navrhovateľa v 9. rade - sťažovateľa
-urgencia.
Dňa 21. 5. 2013 doručené vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov navrhovateľa
v 24. rade.
Dňa 23. 5. 2013 doručené vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov navrhovateľa
v 20. rade.
Dňa 23. 5. 2013 doručené vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov navrhovateľa
v 18. rade.
Dňa 24. 5. 2013 doručené vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov navrhovateľa
v 9. rade.
Dňa 30. 5. 2013 daný pokyn sudkyne na ďalší postup vo veci.
Dňa 25. 9. 2013 úradný záznam súdnej tajomníčky, výzva na úhradu súdneho
poplatku za návrh zasielaná navrhovateľke v 23. rade na novo oznámenú adresu jej pobytu.
Dňa 4. 11. 2013 doručené podanie navrhovateľky v 23. rade, ktorým sa vyjadrila
k výzve na úhradu súdneho poplatku a požiadala súd o oslobodenie od platenia súdneho
poplatku...“
Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 18 C 315/2009 ústavný
súd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd,
preto ich považoval za preukázané, pričom vec do rozhodnutia senátu ústavného súdu nie je
skončená.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov..., ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to,
aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo
záväzkoch...
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry (IV. ÚS 15/03, I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou možno
za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom
posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému
rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným
spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (III. ÚS 127/03).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP,
podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby
vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02,
III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.
1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že konania
o diskriminačnej žalobe tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov
a v zásade ich nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité. Okresný súd
vo vyjadrení k sťažnosti síce uviedol, že zo skutkového hľadiska ide o zložitejší spor, s čím
sa ústavný súd čiastočne stotožňuje, pretože v konaní vystupuje 24 žalobcov, avšak doterajší
zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub prípadnej
faktickej náročnosti prerokovávanej veci. Ústavný súd poukazuje aj na to, že v danom
prípade ide čiastočne o právne zložitú vec vzhľadom na to, že judikatúra všeobecných
súdov vo veciach sudcovských diskriminačných žalôb nie je ešte ustálená.
2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočných
prieťahov v konaní, ústavný súd dospel k záveru, že k dĺžke posudzovaného konania
podstatne neprispeli okolnosti na strane sťažovateľa.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci
a poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania viac ako 4 a pol roka na okresnom súde
je už samo osebe neprimerané.
Okresný súd vykonal síce množstvo procesných úkonov, ako to vyplýva
z predloženého prehľadu, a ústavný súd nezistil väčšie obdobia jeho úplnej nečinnosti,
ale napriek tomu ústavný súd poukazuje na to, že dĺžka predmetného konania
je neprimeraná.
Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval
v súlade s povinnosťou uloženou mu v § 100 ods. 1 OSP, aby bola vec čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá.
Keďže všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť
aj za zabezpečenie efektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty,
v ktorej sa sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným
účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02) a jeho
neefektívna činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania, ústavný súd preto
nemohol akceptovať vyjadrenie okresného súdu, že vo veci samej konal a dĺžka konania
je spôsobená objektívnymi dôvodmi.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším
postupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. 18 C 315/2009, došlo
k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Pretože ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľa podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom v konaní vedenom
pod sp. zn. 18 C 315/2009, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,
a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci
sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia
v sume 3 000 € z dôvodov v nej uvedených.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy aj priznanie
finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti
aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné
zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 18 C 315/2009 berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci
považoval priznanie sumy 500 € sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie
podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Pri priznaní primeraného finančného
zadosťučinenia zobral ústavný súd do úvahy aj to, že v konaní vystupuje 24 žalobcov
a judikatúra všeobecných súdov vo veciach sudcovských diskriminačných žalôb nie je ešte
ustálená.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa
sťažovateľa trovy konania vyčíslila sumou 275,96 €, a to za dva úkony právnej služby
(prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, sťažnosť).
Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) priznal sťažovateľovi náhradu trov
konania. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade
priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku
2012 v sume 781 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom
súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2013 (príprava
a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 130,16 €. Ďalej má právna zástupkyňa
sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 7,81 € za jeden úkon podľa vyhlášky.
Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu predstavuje sumu
275,94 €.
Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet
právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. júla 2014