Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 8/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2019

v senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku

(sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní o ústavnej sťažnosti

, , zastúpeného advokátkou JUDr. Tatianou Polkovou, P. O. BOX

D 37, Žilina, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. zo 7. júna 2016 takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. zo 7. júna 2016 p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť

trovy konania v sume 498,55 € (slovom štyristodeväťdesiatosem eur a päťdesiatpäť centov)

na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Tatiany Polkovej, Na priekope 13, P. O. BOX D 37,

Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -8 z 10. januára 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. v období po právoplatnosti

nálezu ústavného súdu sp. zn. zo 7. júna 2016 (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

2. Vec napadla ústavnému súdu 2. mája 2018 a podľa Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 1. marca 2018 do 28. februára 2019 bola pridelená

sudcovi spravodajcovi Lajosovi Mézsárosovi, toho času členovi druhého senátu ústavného

súdu v zložení Lajos Mézsáros (predseda senátu), sudkyňa Jana Laššáková a sudca Sergej

Kohut. Dvom z uvedených sudcov (sudca Lajos Mészáros a sudca Sergej Kohut) uplynulo

16. februára 2019 funkčné obdobie.

3. V období od 17. februára 2019 ostala vec sťažovateľa podľa čl. II bodov 7 a 8

Dodatku č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 1. marca 2018 do 28. februára 2019 a podľa čl. X bod 2 písm. c) Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019

neprerozdelená a nebol jej pridelený sudca spravodajca. Po vymenovaní ostatných šiestich

sudcov ústavného súdu (10. októbra 2019) bola vec sťažovateľa podľa čl. X bodu 5 písm. b)

Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019

do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh

práce“) pridelená sudcovi spravodajcovi Petrovi Strakovi. Podľa čl. II bodov 3 a 5 rozvrhu

práce je na konanie vo veci príslušný tretí senát ústavného súdu v zložení Mojmír Mamojka

(predseda senátu) a sudcovia Peter Straka a Martin Vernarský.

4. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva:

«... 1. Sťažovateľ (ďalej len sťažovateľ) v procesnom

postavení žalobcu dňa 20.11.2009 podal žalobu na Okresnom súde Bratislava I, ktorou si

uplatňuje nároky podľa v znení neskorších predpisov. Na súde

prvej inštancie je vec vedená pod sp. zn. a ku dňu podania sťažnosti vo veci

nebolo nariadené ani jedno pojednávanie.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo 07.06.2016 sp. zn.

rozhodol, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo. Sťažovateľovi boli priznané trovy konania, ale ústavný súd nepriznal

sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie a ani neuložil súdu prvej inštancie príkaz,

aby konal vo veci bez zbytočných prieťahov s poukazom na nález sp. zn.

z 24.07.2014 týkajúci sa toho istého napadnutého konania okresného súdu.

3. Sťažovateľ pripúšťa, že na strane žalobcov vystupovalo pri podaní žaloby 24

fyzických osôb, ale sťažovateľ podaním, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie

05.03.2014 a ďalším podaním doručeným 20.02.2015 žiadal vylúčiť jeho vec so spoločného

konania, na ktorý procesný návrh súd prvej inštancie vôbec nereagoval.

... Sťažovateľ je toho názoru, že postup Okresného súdu Bratislava I vo veci vedenej

pod sp. zn. porušuje jeho základné právo priznané a

ods. 1 Dohovoru.

... K základným kritériám, ktoré Ústavný súd Slovenskej republiky v súlade so svojou

judikatúrou (, ) zohľadňuje pri posudzovaní otázky, či v súdnom

konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní sťažovateľ uvádza:

... Predmetom konania pred všeobecnými súdmi je tzv. antidiskriminačná žaloba

sudcu. Z povahy veci nevyplýva skutková a právna náročnosť sporu, o to viac, že

v tzv. antidiskriminačných žalobách sudcov všeobecné súdy už rozhodujú dlhodobo,

prakticky od roku 2008 - 2009 a za toto obdobie si mohli a mali vytvoriť právny názor

na vec s poukazom na to, že skutkové okolnosti všetkých (niekoľko sto)

tzv. antidiskriminačných žalôb sudcov sú zhodné. Súdna ochrana proti diskriminácií

pri odmeňovaní za vykonanú prácu patrí do štandardnej rozhodovacej činnosti všeobecných

súdov.

... Správanie sťažovateľa žiadnym spôsobom nevytvorilo dlhodobo situáciu, ktorá by

odôvodňovala a ospravedlňovala dĺžku konania. Procesné podania sťažovateľa v priebehu

konania sú len využitím jeho dispozičného práva s petitom žaloby, na ktoré konajúci súd

vo všeobecnosti reaguje jednoduchými procesnými úkonmi.

... Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky zbytočné

prieťahy v konaní sú následkom najmä nečinnosti súdu, nesústredenou a neefektívnou

činnosťou súdu a nesprávnou činnosťou súdu. Postup súdu prvej inštancie trpí najmä

nečinnosťou vo vzťahu k sťažovateľovi, keď tento absolútne nereagoval na jeho procesný

návrh na vylúčenie veci zo spoločného konania, v sťažovateľovej veci nenariaďuje

pojednávanie a rieši procesnými rozhodnutiami ostatných žalobcov a neberie ohľad na to,

že sťažovateľ riadne zaplatil súdny poplatok, sú u neho splnené všetky procesné

predpoklady na konanie vo veci samej.

... V súvislosti so skúmaním zachovania sťažovateľom namietaných práv, poukazuje

sťažovateľ na skutkovo, časovo a právne rovnakú vec iného sudcu ( ),

ktorého sťažnosť Ústavný súd SR uznesením z 26.04.2016, sp. zn. odmietol

ako zjavne neopodstatnenú ale Európsky súd pre ľudské práva v sudcovej sťažnosti vedenej

pod č. 62906/16 v rozhodnutí z 29.03.2018 rozhodol o porušení práva na prejednanie veci

v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

... V súlade s sa sťažovateľ domáha, aby Ústavný súd SR

vyslovil, že jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

SR, právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa Dohovoru

postupom Okresného súdu Bratislava I vo veci sp. zn. porušené bolo.

V súlade s ust. druhá a tretia veta sťažovateľ sa domáha výroku

ústavného súdu, aby prikázal odporcovi konať bez zbytočných prieťahov.

V súlade s ust. sťažovateľ sa domáha primeraného finančného

zadosťučinenia.

V súlade s ust. v znení noviel sťažovateľ

primerané finančné zadosťučinenie odôvodňuje pretrvávajúcim pocitom neistoty, pocitmi

márnosti a nespravodlivosti, ktoré vyplývajú z nečinnosti odporcu. Nemožno opomenúť, že

od podanie žaloby uplynulo viac ako 9 rokov a žalobca doteraz nedisponuje právoplatným

rozhodnutím všeobecného súdu.

Sťažovateľ je toho názoru, že navrhovaná suma primeraného finančného

zadosťučinenia je primeraná na zmiernenie nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla zbytočnými

prieťahmi konajúceho súdu.

Sťažovateľ zdôrazňuje, že právo, aby vec bola prejednaná v primeranej lehote je

integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Neskoré

rozhodnutie môže pre účastníka konania vôbec stratiť zmysel, teda doslova platí „neskorá

spravodlivosť nie je žiadna spravodlivosť“ (justice deleyed is justice denied). Podľa názoru

sťažovateľa príliš pomalá spravodlivosť stráca kredibilitu v očiach verejnosti a účastník

konania je príliš dlho vystavený neistote o výsledku procesu, úzkosti a stresu s tým

spojeným. Sťažovateľ prežíva psychickú traumu spôsobenú bezdôvodnou a dlhšiu dobu

trvajúcou právnou neistotou o výsledok súdneho sporu. Pri existencii priznaného

práva na súdnu ochranu bez zbytočných prieťahov čas od podania žaloby ku dňu podania

tejto sťažnosti (takmer 9 rokov) pôsobí takmer odstrašujúco pre každého, kto len uvažuje

o využití priznaného práva na súdnu ochranu bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ poukazuje na to, že ESĽP priznal sudcovi aj

primerané finančné zadosťučinenie a preto sa sťažovateľ právom domáha finančného

zadosťučinenia aj od ústavného súdu s poukazom nie len na dĺžku konania od nálezu

ústavného súdu zo 07.06.2016, ale hlavne na celkovú dĺžku konania.

... Sťažovateľ s poukazom na bohatú a ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR

vo veciach súvisiacich s porušovaním základného práva priznaného

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru navrhuje, aby Ústavný súd SR po vykonanom dokazovaní rozhodol

o sťažnosti nálezom a takto rozhodol

1/ Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prerokovanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

po náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 07.06.2016 sp. zn.

porušené bolo.

2/ priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,-

EUR (slovom tritisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti nálezu.

3/ Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť trovy

právneho zastúpenia na účet právnej zástupkyne JUDr. Tatiany Polkovej... do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.»

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa

5. Ústavný súd podľa § 29 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o

postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,“)

predložil prijatú sťažnosť účastníkom konania na vyjadrenie a podľa § 30 ods. 2 zákona č.

účastníkov konania vyzval na oznámenie, či v prejednávanej veci súhlasia

s upustením od ústneho pojednávania [ústavný súd procesne postupoval podľa toho času

platného a účinného , neskôr nahradeného Z.

z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len „“)].

6. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k ústavnej sťažnosti

prípisom sp. zn. doručeným ústavnému súdu 22. februára 2019 (ďalej len

„vyjadrenie okresného súdu“), v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru ide o skutkovo

a právne zložitú vec. Právnu zložitosť vidí v samotnom predmete sporu, ktorým je nárok

sťažovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch voči Slovenskej republike z dôvodu

porušenia o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach

a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „antidiskriminačný zákon“), zjednodušene obrazne

povedané, vo veci ide o sudcovskú antidiskriminačnú žalobu. Skutkovú zložitosť vidí

v tom, že v čase podania žaloby v konaní vystupovalo 24 žalobcov a v čase vydania nálezu

ústavného súdu sp. zn. zo 7. júna 2016 ešte 19 žalobcov. Na obhajobu

svojho postupu v konaní po náleze ústavného súdu sp. zn. zo 7. júna 2016

okresný súd poukázal na to, že v tomto období právoplatne rozhodol o nároku 14 žalobcov

(vo všetkých prípadoch konanie zastavil). V súčasnosti vo veci vystupuje ešte 5 žalobcov

a proti 4 z nich (vrátane sťažovateľa) okresný súd tiež konanie zastavil uznesením sp. zn.

zo 4. apríla 2018. Predmetné uznesenie nie je právoplatné, pretože všetci

dotknutí žalobcovia proti nemu podali sťažnosť. Krajský súd ďalej poukázal aj na to, že spis

sa od 2. júna 2017 do 27. októbra 2017 nachádzal na Krajskom súde v Bratislave

na rozhodnutie o opravnom prostriedku a v období od 15. decembra 2017 do 31. januára

2018 na ústavnom súde. V období od mája 2018 do konca roka 2018 okresný súd vo veci

nekonal z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti zákonnej sudkyne. K prideleniu novej

zákonnej sudkyne došlo 11. decembra 2018. V ostatnom okresný súd rozvádza úkony

zamerané na administráciu spisu.

7. Okresný súd zároveň súhlasil s upustením od ústneho pojednávania o prijatej

sťažnosti.

8. K vyjadreniu okresného súdu kontradiktórne zaujal stanovisko sťažovateľ

podaním doručeným ústavnému súdu 21. novembra 2019 (ďalej len „vyjadrenie

sťažovateľa“), v ktorom poukázal na neefektívnosť postupu okresného súdu. Argumentáciu

okresného súdu zameranú na procesné úkony vo veci považuje za irelevantnú, pretože

okresný súd do dňa koncipovania vyjadrenia sťažovateľa nemal reagovať na žiadosť

týkajúcu sa vylúčenia veci zo spoločného konania. Sťažovateľ napokon uvádza, že od

podania žaloby uplynulo 10 rokov bez toho, aby súd čo i len nariadil pojednávanie vo veci

samej.

9. Sťažovateľ zároveň súhlasil s upustením od ústneho pojednávania o prijatej

sťažnosti.

10. Podľa od ústneho pojednávania môže

ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustiť, ak od tohto pojednávania nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci.

11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom nálezu

ústavného súdu sp. zn. zo 7. júna 2016 je názoru, že od neho nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci. Pokiaľ ide o skutkový stav zbytočných prieťahov,

relevantná argumentácia k veci bola uvedená v predmetnom náleze ústavného súdu,

ako aj v podanej ústavnej sťažnosti, ktorú okresný súd v podstatnej časti sumárnej dĺžky

konania nerozporoval. Z pohľadu ústavného súdu dôležitým pre rozhodnutie o tejto

procesnej otázke bol sumár celkovej dĺžky napadnutého konania (10 rokov); skutočnosti,

že chronologicky je skutkový stav ustálený (aj v predmetnom náleze ústavného súdu);

ako aj skutočnosti, že okresný súd sa v predostretom chronologickom prehľade

(vo vyjadrení okresného súdu) na svoju obranu odvoláva (okrem postupného zastavovania

konania) na úkony prevažne administratívnej povahy po predmetnom náleze ústavného súdu

a celkovú dĺžku konania nezohľadňuje.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

12. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

13. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 , ktorý sa pri zachovaní právnych

účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, použije aj na konania začaté

do 28. februára 2019 (§ 246 ods. 1 a 2).

15. Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

17. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne

sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty

dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Na splnenie

základného práva podľa preto nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet ().

18. Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho

konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných

záväzkov Slovenskej republiky je garantovať účastníkom súdneho konania právo

na prerokovanie ich veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru) a zabezpečiť

odstránenie stavu právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu

v primeranej dobe (, ).

19. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza zo

svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (obdobne , ).

20. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) a nadväzne

i judikatúra ústavného súdu sa tiež ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, sa skúma vždy

s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto

troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie

účastníka súdneho konania a postup samotného súdu (napr. ). V súlade

s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

IV.

Právne hodnotenie ústavným súdom

21. Z podanej ústavnej sťažnosti, vyjadrenia okresného súdu, vyjadrenia sťažovateľa,

ako aj z nálezu ústavného súdu sp. zn. zo 7. júna 2016 možno ustáliť,

že žaloba bola na okresnom súde podaná v roku 2009. Sťažovateľ aj okresný súd zhodne

uznávajú, že spor sa od počiatku javí byť procesne náročnejší na rozhodnutie, pretože

vo veci vystupovalo 24 žalobcov. Právne šlo o sudcovskú antidiskriminačnú žalobu,

ktorej relatívnu obťažnosť ústavný súd už zohľadnil pri rozhodovaní o náleze

sp. zn. zo 7. júna 2016, ktorým konštatoval porušenie práv sťažovateľa

spôsobené zbytočnými prieťahmi v konaní a satisfakciu za spôsobené prieťahy mu

nepriznal, pretože judikatúra všeobecných súdov vo veciach sudcovských

antidiskriminačných žalôb nebola toho času ešte ustálená.

22. Nález ústavného súdu sp. zn. zo 7. júna 2016 nadobudol

právoplatnosť 29. júla 2016.

23. Okresný súd pri rozhodovaní o podanej ústavnej sťažnosti obhajuje svoj postup

tým, že postupne zastavil konanie proti prevažnej väčšine žalobcov.

24. Z judikatúry ESĽP vyplýva, že zatiaľ, čo rôzne prieťahy nemusia samostatne

viesť ku konštatovaniu porušenia práva sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ak sa na ne

prihliada spoločne a dohromady, môže dôjsť k porušeniu označeného práva sťažovateľa

(Deumeland proti Nemecku, rozsudok z 29. 5. 1986).

25. Celková dĺžku konania v čase rozhodovania ústavného súdu predstavuje približne

10 rokov od podania žaloby. Ústavný súd vo veci nezistil, že by správanie sťažovateľa

prispelo k predĺženiu konania. Konanie sa po vyslovení porušenia práva sťažovateľa

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote okresnému súdu nepodarilo právoplatne

ukončiť ani po 2,5 roku od vyslovenia porušenia práva sťažovateľa. Ďalšia obrana

okresného súdu spočíva v poukázaní na dátumy, keď zastavil konanie proti prevažnej

väčšine žalobcov. V ostatnom poukazuje na administráciu spisu a skutočnosť, keď nemal

spis k dispozícii, pretože sa nachádzal na krajskom alebo ústavnom súde, čo predstavuje

v súhrne zhruba 6 mesiacov z celkovej dĺžky konania. Ústavný súd preto hodnotí obranu

okresného súdu z tohto pohľadu ako neopodstatnenú.

26. Obranu okresného súdu spočívajúcu v poukázaní na administratívnu

neefektívnosť správy spisu nemožno akceptovať, vzhľadom na konštantnú judikatúru

ústavného súdu (napr. , ), podľa ktorej nadmerné množstvo vecí,

v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie

alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov

na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu

byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce

zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

27. Ústavný súd pre už uvedené dôvody dospel k záveru, že v napadnutom konaní

došlo k zbytočným prieťahom a jeho predošlá zdržanlivosť zohľadňujúca roztrieštenosť

právnych názorov na riešenie sudcovských antidiskriminačných žalôb neprispela k riešeniu

stavu konania.

28. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu

v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

V.

Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

29. Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

30. Ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli postupom okresného súdu

v napadnutom konaní porušené. Zároveň, ústavný súd v sťažovateľovej veci už raz vyslovil

porušenie základného práva na bezprieťahové konanie (v náleze ústavného súdu

sp. zn. zo 7. júna 2016), napriek tomu sa sťažovateľovej veci nevenovala

osobitná pozornosť a neprijali sa účinné opatrenia.

31. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

32. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to

požiadal.

33. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

34. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva alebo

slobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Ak ten, komu bolo

uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote priznané finančné

zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia sa

zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok

omeškania až do jeho zaplatenia.

35. Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 3 000 €

z dôvodu pretrvávajúcich pocitov neistoty, márnosti a nespravodlivosti, ktoré vyplývajú

z nečinnosti okresného súdu.

36. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva ().

37. Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

38. Napriek tomu, že sťažovateľ pri odôvodnení finančného zadosťučinenia

poukazuje na pocity neistoty, márnosti a nespravodlivosti vyplývajúce z nečinnosti

okresného súdu, čo je zaiste spojené s každým konaním, v ktorom dochádza k zbytočným

prieťahom, ústavný súd môže len ťažko ohodnotiť dopad týchto dôvodov na bežný život

sťažovateľa.

39. Ústavný súd teda v prejednávanom prípade prihliadol najmä na to, že okresný súd

ostal v konaní o sťažovateľovej veci nepružný aj po vyslovení porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (nález ústavného súdu

sp. zn. zo 7. júna 2016), pričom sťažovateľovi dosiaľ, a teda ani

predmetným nálezom ústavného súdu, nebola za spôsobené prieťahy priznaná finančná

satisfakcia. Prejednanie sťažovateľovej veci sa tiahne už 10 rokov, nie je preto žiaduce,

aby skutková, resp. právna komplikovanosť veci bola pri posudzovaní zbytočných

prieťahov pre okresný súd jednoznačne exkulpačným faktorom. Na druhej strane

ani sťažovateľ ústavnú sťažnosť v zmysle

podrobnejšie neodôvodnil, uviedol len vždy a všeobecne platné tvrdenie o pocite neistoty,

márnosti a nespravodlivosti. Avšak keďže sa sťažovateľ petitom ústavnej sťažnosti napokon

nedomáhal čiastky zjavne vymykajúcej sa rozumnému pomeru zohľadňujúcemu okolnosti

prípadu na jednej strane a špecifiká osoby sťažovateľa na strane druhej („primeranosti“),

ústavný súd mu priznal sumu požadovanú petitom ústavnej sťažnosti v plnom rozsahu.

40. Berúc do úvahy uvedené okolnosti veci, považoval ústavný súd priznanie sumy

3 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona

o ústavnom súde (bod 2 výroku tohto rozhodnutia).

VI.

Trovy konania

41. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

42. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal pri prvých dvoch

úkonoch právnej služby z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za I. polrok 2017, ktorá bola 921 €, a pri treťom úkone právnej služby

z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok

2018, ktorá bola 980 €.

43. Náhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie, prípravu zastúpenia,

podanie ústavnej sťažnosti a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v súlade s § 1 ods. 3,

§ 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Náhrada za dva úkony právnej

služby vykonané v roku 2018 (2 x 153,50 €) a za jeden úkon právnej služby vykonaný

v roku 2019 (1 x 163,33 €) predstavuje spolu s režijným paušálom (2 x 9,21 € a 1 x 9,80 €)

sumu 498,55 €. Právny zástupca sťažovateľa ústavnému súdu nedoložil osvedčenie

o registrácii pre daň z pridanej hodnoty a ústavný súd v zozname daňových subjektov

registrovaných pre daň z pridanej hodnoty registráciu právneho zástupcu sťažovateľa

nezistil. Trovy právneho zastúpenia boli preto priznané v celkovej sume 498,55 €.

44. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť

na účet právnej zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s

ods. 1 ; bod 3 výroku tohto rozhodnutia).

45. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2019

Mojmír Mamojka predseda senátu