Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 589/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. decembra 2017

predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpenej advokátkou JUDr. Tatianou Polkovou, Na Priekope 13, Žilina, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. októbra

2017 doručená a 3. novembra 2017 doplnená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „namietané konanie“).

2. Sťažovateľka uviedla, že 30. decembra 2013 podala na okresnom súde žalobu

o doplatenie funkčného platu. Konanie je vedené okresným súdom pod sp. zn. .

Ku dňu podania ústavnej sťažnosti okresný súd nenariadil pojednávanie, vo veci

nerozhodol, a to i napriek tomu, že od podania žaloby uplynuli už takmer 4 roky.

3. Sťažovateľka poukázala na skutočnosť, že vec nie je zo skutkového a právneho

hľadiska vôbec zložitá, pričom všeobecné súdy v skutkovo i právne v rovnakých veciach

rozhodujú spravidla na jednom pojednávaní.

4. Sťažovateľka namietala absolútnu nečinnosť okresného súdu trvajúcu od

30. decembra 2013, pretože okresný súd okrem vydania procesných rozhodnutí v merite

veci vôbec nekoná. Podľa názoru sťažovateľky jej správanie žiadnym spôsobom nevytvorilo

situáciu, ktorá by odôvodňovala a ospravedlňovala dĺžku konania.

5. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti zdôraznila, že príliš pomalá spravodlivosť stráca

kredibilitu v očiach verejnosti a účastník konania je príliš dlho vystavený neistote

z výsledku procesu, úzkosti a stresu s tým spojeným. Sťažovateľka prežíva psychickú

traumu spôsobenú bezdôvodnou a dlhšiu dobu trvajúcou právnou neistotou o výsledok

súdneho sporu.

6. Keďže sťažovateľka postup okresného súdu v namietanom konaní hodnotí ako

postup porušujúci jej základné právo podľa a právo podľa

dohovoru, navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prerokovanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd vo veci Okresného súdu Žilina sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Žilina prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn. konať

bez zbytočných prieťahov.

3. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,-EUR

(slovom tritisíc eur), ktoré je Okresný súd Žilina povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti nálezu.

4. Okresný súd Žilina je povinný uhradiť trovy právneho

zastúpenia na účet právneho zástupcu JUDr. Tatiany Folkovej do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

9. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru, ide vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri

predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (, ).

11. Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ktorého predmetom je tzv.

antidiskriminačná žaloba sťažovateľky. Vzhľadom na čiastočné späť vzatie žaloby a zmenu

petitu (sťažovateľke bol funkčný plat doplatený) predmetom sporu je v súčasnosti

doplatenie príslušenstva k funkčnému platu (t. j. úroky z omeškania).

12. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

13. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

14. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (, ). Pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup

dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by

bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr.

).

15. V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy

v zmysle (a dohovoru), návrh odmietne ako zjavne

neopodstatnený (, , ).

16. Ústavný súd taktiež už viackrát rozhodol (m. m. , ), že

účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

17. Zo spisu okresného súdu sp. zn. , ktorý si ústavný súd pre účel

predbežného prerokovania sťažnosti vyžiadal, vyplýva, že namietané konanie začalo na

okresnom súde 30. decembra 2013 doručením návrhu sťažovateľky, ktorým sa domáhala

zaplatenia peňažnej náhrady (funkčného platu) s príslušenstvom. Dňa 20. februára 2014

predložil sudca okresného súdu , ktorému bol návrh pridelený, predsedovi

okresného súdu „Oznámenie o skutočnostiach pre vylúčenie zákonného sudcu – predloženie

spisu “. Následne v období od 20. februára 2014 do 20. augusta 2014 predložili

predsedovi okresného súdu obdobné vyjadrenia ostatní sudcovia okresného súdu.

V dôsledku danej skutočnosti predložil predseda okresného súdu príslušný spisový materiál,

ako aj predmetné vyhlásenia Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) pre účely

rozhodovania o pridelení veci zákonnému sudcovi. Vec bola 22. augusta 2014 pridelená

sudcovi ako sudcovi spravodajcovi, ktorý 28. augusta 2014

predložil predsedníčke krajského súdu vyjadrenie, obsahom ktorého bolo oznámenie

o možnej zaujatosti pre rozhodovanie v danom procesnom konaní. Obdobné vyhlásenia

v období od 2. septembra 2014 do 14. októbra 2014 predložili predsedníčke krajského súdu

ostatní sudcovia, v dôsledku čoho nebolo možné zostaviť zo sudcov krajského súdu

trojčlenný senát pre rozhodovanie o pridelení veci zákonnému sudcovi. Z uvedeného

dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky 14. januára 2015 určil Krajský súd v Trenčíne

ako príslušný na toto procesné rozhodovanie, ktorý 4. marca 2015 určil, že sudca okresného

súdu , ktorému bol spis pridelený, nie je predpojatý pre meritórne

rozhodovanie v danej veci.

Okresný súd výzvou z 19. marca 2015 vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho

poplatku vo výške 154,50 € za návrh. Dňa 27. marca 2015 doručila sťažovateľka

prostredníctvom svojej právnej zástupkyne okresnému súdu oznámenie, že 20. augusta 2014

doručila súdu čiastočné späťvzatie žaloby a v dôsledku tejto skutočnosti žiadala upraviť

súdny poplatok výške zodpovedajúcej aktuálnemu uplatňovanému nároku. Okresný súd

sťažovateľke oznámil, že v spisovej dokumentácii neeviduje čiastočné späťvzatie žaloby.

V nadväznosti na túto skutočnosť sťažovateľka opätovne predložila súdu čiastočné

späťvzatie žaloby. Okresný súd 7. mája 2015 uznesením (ktorého výrok bol pre

administratívnu chybu opravným uznesením z 12. júna 2015 zmenený) konanie v časti

o zaplatenie istiny zastavil, pripustil zmenu žalobného návrhu a sťažovateľke uložil

povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 43,50 €. Dňa 22. mája 2015 bolo doručené

vyjadrenie krajského súdu a 3. júna 2015 sa k meritu veci vyjadrilo Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky.

18. V nadväznosti na už uvedené ústavný súd konštatuje, že namietané konanie od

podania návrhu okresnému súdu do podania sťažnosti ústavnému súdu trvá tri roky a desať

mesiacov. Z prehľadu procesných úkonov vyplývajúcich z vyžiadaného spisu okresného

súdu sp. zn. je zrejmé, že dĺžka konania je výrazne poznačená skutočnosťou,

že v dôsledku vyhlásenia o možnej predpojatosti pre meritórne rozhodovanie sudcov

okresného súdu, ako aj v dôsledku obdobného vyhlásenia sudcov krajského súdu pre

procesné rozhodovanie o vylúčení namietnutého sudcu okresného súdu do 4. marca 2015,

keď Krajský súd v Trenčíne rozhodol o nevylúčení sudcu okresného súdu, nebolo možné

určiť zákonného sudcu pre rozhodovanie v danom konaní. Následne, po ustálení

skutočnosti, kto je v danom konaní zákonným sudcom, boli v konaní vykonané procesné

úkony, a to vydanie uznesení týkajúcich sa zastavenia konania v časti, ako aj zasielanie

výziev na vyjadrenie účastníkom konania. Ústavný súd ku dňu zapožičania súdneho spisu

ako posledný úkon v konaní eviduje už uvedené opravné uznesenie z 12. júna 2015, ktorým

bol zmenený výrok uznesenia zo 7. mája 2015.

19. V nadväznosti na uvedené ústavný súd zdôrazňuje, že pojem „zbytočné prieťahy“

je potrebné v každom druhu konania vykladať autonómne, pričom práve druh konania je

určujúcou esenciou majúcou nevyhnutný vplyv na výklad tohto pojmu. Druh konania v sebe

zahŕňa samotnú procesnú náročnosť prejednávanej veci, ktorá je dotváraná zložitosťou veci

z hmotnoprávneho hľadiska.

20. Keďže sťažovateľka poukazuje na samotnú nenáročnosť veci, aplikáciou už

uvedeného je potrebné zhrnúť, že túto nenáročnosť je potrebné vykladať výlučne z hľadiska

hmotnoprávneho. Skutočnosť, že sťažovateľka je sudkyňou pôsobiacou na všeobecnom

súde, ktorý je odvolacím súdom súdu, ktorý má meritórne rozhodnúť, spôsobila procesnú

zložitosť samotnej veci, kde práve táto zložitosť spôsobila isté prieťahy, ktoré však

s ohľadom na už vyjadrené závery nemožno vykladať pod pojmom „zbytočné prieťahy“ tak,

ako ich judikoval ústavný súd v zmysle svojej ustálenej judikatúry.

21. Navyše, prieskumom rozhodovacej činnosti ústavného súdu bolo zistené, že

v druhovo obdobných veciach (t. j. konaniach týkajúcich sa tzv. antidiskriminačných žalôb

sudcov), v ktorých sťažovatelia namietali porušenie práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, ústavný súd konštatoval porušenie označených práv v značne dlhšie

trvajúcich konaniach. V tejto súvislosti dáva do pozornosti napr. konanie vedené pod sp. zn.

(namietané konanie všeobecného súdu trvalo 6 a pol roka) alebo konanie

vedené sp. zn. (namietané konanie všeobecného súdu trvalo takmer 7

rokov), alebo konanie vedené pod sp. zn. (namietané konanie všeobecného

súdu trvalo 7 rokov a 10 mesiacov), alebo konanie vedené pod sp. zn.

(namietané konanie všeobecného súdu trvalo 6 rokov a 10 mesiacov) atď.

22. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že hoci doterajší postup okresného

súdu v namietanom konaní nebol celkom bez prieťahov, ich intenzita s prihliadnutím na

všetky okolnosti konania okresného súdu nedosiahla podľa názoru ústavného súdu taký

stupeň závažnosti, ktorý by mohol jednoznačne viesť k záveru o porušení základného práva

sťažovateľky na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(resp. práva podľa dohovoru), a súčasný stav konania nevylučuje

definitívne možnosť prejednania predmetnej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru.

23. V nadväznosti na to ústavný súd sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

24. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľky uvedenými v sťažnosti.

25. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby po

splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným

prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. decembra 2017