Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 463/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. novembra 2017

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa

Tkáčika v konaní o sťažnosti , , zastúpenej advokátom

JUDr. Petrom Belicom, R. Štefánika 36, Martin, ktorou namieta porušenia svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom

pod sp. zn. ), takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie

jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

3. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 303 € (slovom tristotri eur) na účet jej právneho zástupcu JUDr. Petra Belicu,

M. R. Štefánika 36, Martin, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 1. augusta 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť , doplnenú 25. novembra

2016 (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti a jej doplnení okrem iného uviedla:

„Okresnému súdu v Žiline som predložila k tomuto návrhu právoplatný

a vykonateľný rozsudok z OS Čadca pod sp. zn. -125 zo dňa 26.marca 2003

v spojení s rozsudkom KS v Žiline sp. zn. zo dňa 27.januára 2004, ktorými

bolo potvrdené, že od roku 1992 som získala zo zákona právo prechodu chodiť pešo

a motorovými vozidlami po parcele kat. územia .

V predložených rozsudkoch som vystupovala, ako odporkyňa 1/ rade a v 2/ rade môj

manžel . Navrhovateľmi: v 1/ rade , rod. ,

bytom , v 2/ rade . bytom

V mojom návrhu pod sp. zn. na Okresnom súde v Žiline, sú odporcovia

v 1/ bytom , štátny občan SR, 2/

. bytom , štátny občan SR, ktorý v roku 2007 odkúpili dom

č. p. 986 od manželov . Ako som sa obrátila návrhom o určenie vecného

bremena, tak od počiatku odporca v 1/ , ktorý sa stal mojím susedom

a je mne a mojej rodine sa vyhráža,

že vecne bremeno neobdržím a bude zamietnuté a bude v jeho prospech.

Na Okresný súd v Žiline som sa obrátila viacerými sťažnosťami, že sudca

, ide nezákonným postupom rozhodnúť, že vecne bremeno mi bude

zamietnuté, čo sa aj odstupom času potvrdilo, aj s neúmernou dĺžkou konania

pri vyhotovení rozsudku sp. zn. -208 5110214034 zo dňa 09.12.2011,

kde v tomto rozsudku zrejme vedome a účelovo zatajil darovaciu zmluvu medzi

r. a jej matkou r. , čo popisuje

v rozsudku na 16. strane...

V podanom odvolaní proti rozsudku -208 5110214034 zo dňa

09.12.2011, v zákonnej lehote som namietala, prečo sudca zatajil túto darovaciu zmluvu,

ktorú som doložila k odvolaniu

Krajsky súd v Žiline môjmu odvolaniu nevyhovel, ale iba potvrdil svojím rozsudkom

sp. zn. 7Co/93/2012-261 5110214034 zo dňa 12. septembra 2012, rozsudok OS Žilina

sp. zn. -208.

Nakoľko sa na Okresnom súde v Žiline, Krajskom súde v Žiline, nezákonným

postupom konalo, tak som sa obrátila podnetom pre porušenie zákona na Generálneho

prokurátora SR dňa 15.10.2012. Môjmu podnetu GP SR vyhovel a podal mimoriadne

dovolanie pod č. k. VI/1 Pz 58/13-8 zo dňa 20.mája 2013 na Najvyšší súd SR, proti rozsudku

Okresného súdu Žilina z 09.12.2011 č. k. -208 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu Žilina z 12. septembra 2012 č. k. -261, aby Najvyšší súd SR

uvedené rozsudky zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Okresnému súdu v Žiline...

Najvyšší súd SR vyhotovil UZNESENIE pod č. k. zo 03.apríla 2014.

ktorým zrušil výrok Okresného súdu Žilina z 9. decembra 2011 č. k. -208 a tiež

výrok rozsudku Krajského súdu Žilina z 12. septembra 2012 č. k. ...

Tým, že môj návrh sa opäť vrátil na Okresný súd do Žiliny, bolo tomuto môjmu

návrhu pridelené nové číslo sp. zn. .

Dňa 27. apríla 2014 som sa obrátila písomnou žiadosťou o vydanie rozhodnutia

o vecnom bremene na podklade môjho návrhu podaného z 10. mája 2010 a žiadala som

aby sa nepredlžovala dĺžka konania, ale sa konalo na podklade uznesenia NS SR č. k.

zo dňa 3. apríla 2014...

Na túto žiadosť som žiadnej odpovede nedostala, ale som obdržala predvolanie

z OS Žilina na deň 11.07.2014 o 13,00 hod.( k pôvodnému konaniu ) bola

na základe rozhodnutia NS SR pridelená nová spisová značka ...

Listom zo dňa 21.06.2014 som sa písomne ospravedlnila na neúčasti pojednávania

dňa 11.07.2014 v čase o 13,00 hodine, pre PN. Žiadala som konať v mojej neprítomnosti

s tým, aby sa konanie nepredlžovalo a tiež som poskytla svoje vyjadrenie k tomuto môjmu

návrhu...

Okresný súd v Žiline konanie o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu

pod č. k. -329 dňa 11.07.2014 vyhlásil uznesenie, že súd pojednávanie

odročuje na Neurčito z dôvodu dožiadania a odpovede z Okresného úradu Kysucké Nové

Mesto, katastrálny odbor.“

Ďalej sťažovateľka uviedla:

„Tu chcem poznamenať, že na Okresnom súde v Žiline sa konajú zrejme zámerne

a účelové prieťahy v konaní v nezákonnom postupe s porušovaním , kde som vytkla

v mojich sťažnostiach, že prečo sa opakované priberá súdny znalec, keď už predtým

bol súdny znalec pribratý OS v Čadci. To, že OS v Žiline k sp. zn. pribral

súdneho znalca z odboru geodézia a kartografia, čo bolo jeho úlohou vykonať, som žiadne

uznesenie z OS Žilina neobdržala a tiež ani môj manžel ktorý ma moju plnú moc ma

v tomto konaní zastupovať.

Ale som sa dozvedela, že bez môjho upovedomenia z OS Žilina, bol súdny znalec

na tvare miesta dňa 17.10.2015 a vykonával meracie práce na pozemku o čom mám

dôkazový kamerový záznam, že chodil bez môjho súhlasu po pozemku, ako účastník konania

som mala z OS Žilina vedieť, ktorý znalec príde na tvar miesta a čo bude jeho úlohou

vykonávať. Toto moje právo, ako účastníkovi konania, postupom OS Žilina mi odňal...

Môjmu právnemu zástupcovi OS Žilina, zasiela emailovú výzvu z 20. 01.2016, vo veci

znaleckého posudku č. 20/2015, aby som sa vyjadrila k tomuto znaleckému posudku.

Môj právny zástupca v určenej lehote odpovedal OS Žilina dňa 20.01.2016, kde bolo

doložené aj odvolanie plnej moci z. 4.11.2015 môjho manžela ,

ma zastupovať v konaní č. ...

Dňa 08.03.2016 bol doručený posudok č.20/2015, môjmu právnemu zástupcovi,

z OS Žilina, kde sa mám vyjadriť 10. dňovej lehote k znaleckému posudku č. 20/2015,

. Ja som sa písomne vyjadrila v liste zo dňa 14.marca 2016 na OS Žilina,

cestou svojho právneho zástupcu, ktorý na OS Žilina odpovedal písomne dňa 22.03.2016.“

Podľa názoru sťažovateľky v predmetnom konaní teda dochádza k zbytočným

prieťahom, ktoré prehlbujú stav právnej neistoty, v ktorom sa nachádza.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„1. Základné právo , rod. ,

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne ) bolo porušené.

2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne

) sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi , rod. , sa priznáva

primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- € (slovom desaťtisíc euro), ktoré je

Okresný súd Žilina povinný zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

nálezu.“ Okrem toho sťažovateľka žiada, aby ústavný súd jej priznal aj trovy konania.

3. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu k sťažnosti vyjadril prípisom

sp. zn. doručeným ústavnému súdu 23. júna 2017, v ktorom okrem iného

uviedol:

„Vzhľadom na predmet konania, ktorým je určenie práva zodpovedajúceho vecnému

bremenu aj s prihliadnutím na priebeh doterajšieho konania možno hodnotiť predmetnú

právnu vec ako skutkovo a právne náročnú, pričom poznamenávam, že vo veci bolo

prvýkrát meritórne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Žilina, č. k. -208

zo dňa 09.12.2011. Tento rozsudok bol na základe odvolania sťažovateľky potvrdený

rozhodnutím Krajského súdu v Žiline ako odvolacieho súdu rozsudkom č. k. -

261 zo dňa 12.09.2012, a teda vec bola právoplatne skončená. Následne bolo zo strany

generálneho prokurátora SR podané na Najvyšší súd mimoriadne dovolanie podaním

zo dňa 20.05.2013, ktorým generálny prokurátor napadol rozsudok tak prvostupňového

súdu, ako aj odvolacieho súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky o mimoriadnom dovolaní

rozhodol uznesením sp. zn. zo dňa 03.04.2014, ktorým rozsudok

prvostupňového súdu zrušil v prvom výroku a súčasne zrušil rozsudok odvolacieho súdu

vo výroku, ktorým bol potvrdený prvý výrok prvostupňového súdu a konanie v tejto časti

zastavil. Najvyšší súd SR súčasne zrušil rozsudok prvostupňového súdu v druhom jeho

výroku a súčasne aj rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený druhý výrok

prvostupňového súdu a vec v rozsahu tohto zrušenia vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie

konanie. Uznesenie Najvyššieho súdu SR nadobudlo právoplatnosť dňa 24.04.2014.

V predmetnej právnej veci sťažovateľka už raz podala na Ústavnom súde SR

dňa 09.10.2013 sťažnosť vo veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa SR a Dohovoru postupom

Okresného súdu Žilina a Krajského súdu v Žiline ako aj postupom Najvyššieho súdu SR

v dovolacom konaní, pričom o sťažnosti rozhodol Ústavný súd SR uznesením č. k.

-10 zo dňa 30.10.2013 tak, že sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú zamietol.

Rovnako podľa upovedomenia JUDr. Jany Dubovcovej, verejnej ochrankyne práv zo dňa

01.07.2014, o výsledku vybavenia podnetu (sp. zn. 2366/2014/VOP) vo veci ochrany

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v súdnom konaní

vedenom na Okresnom súde Žilina v predmetnej právnej veci, nebolo preukázané namietané

porušenie základného práva sťažovateľa.

Aktuálne predmetná právna vec bola skončená rozsudkom súdu prvej inštancie

vyhláseným na pojednávaní dňa 24.06.2016, č. k. -508, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 19.11.2016. Následne súd rozhodol uznesením zo dňa 22.12.2016

o nároku na náhradu trov konania, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

15.05.2017 v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu zo dňa 27.04.2017. Dňa 25.05.2017

vyšší súdny úradník rozhodol o výške trov konania uznesením č. k. -571.“

4. K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti sťažovateľka zaujala prostredníctvom

právneho zástupcu stanovisko, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 12. októbra 2017

a v ktorom uviedla:

„Stanovisko OS Žilina z 14.6.2017 nijako nevyvrátilo dôvodné skutkové a právne

argumenty sťažovateľky v jej ústavnej sťažnosti z25.3.2016 v spojení s doplnením

z 22.11.2016. Z chronológie postupu OS Žilina vyplýva nečinnosť súdu. opakované

sťažnosti sťažovateľky na nečinnosť adresované tomuto súdu (OS Žilina) aj korešpondencia

z OS Žilina a KS v Žiline súvisiacej so sťažnosťami sťažovateľa z postupom OS Žilina.

Od podania žalobného návrhu 10.5.2010 do podania ústavnej sťažnosti (25.3.2016)

uplynulo už cca 6 rokov a do 25.3.2016 nebolo vo veci vôbec meritórne rozhodnuté. Počas

súdneho konania nastali viaceré obdobia, keď súd nevykonal minimálne 6 kalendárnych

mesiacov po sebe žiadny procesný úkon voči žiadnej strane sporu či tretej osobe.

Čo sa v zmysle ustálenej súdnej praxe ÚS SR považuje za nedôvodný prieťah.“

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,

že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

6. Z predloženého súdneho spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ) ústavný súd zistil, že priebeh napadnutého

konania bol takýto:

- 10. máj 2010 –okresnému súdu bol doručený návrh sťažovateľky na určenie práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu,

- 4. jún 2010 – sťažovateľka po výzve okresného súdu na zaplatenie súdneho

poplatku požiadala o oslobodenie od tejto povinnosti,

- 24. jún 2010 – sťažovateľka predložila okresnému súdu vyplnené tlačivo

na oslobodenie od povinnosti zaplatiť súdny poplatok,

- 14. júl 2010 – okresný súd uznesením sťažovateľke priznal oslobodenie od súdnych

poplatkov,

- 25. október 2010 – okresný súd uznesením vyzval sťažovateľku, aby pod hrozbou

odmietnutia svoj návrh doplnila a upresnila v lehote 10 dní od doručenia uznesenia, pričom

doplnenie návrhu bolo realizované podaním doručeným okresnému súdu 12. novembra

2010,

- 12. apríl 2011 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 31. máj 2011,

- 31. máj 2011 – pojednávanie sa uskutočnilo, avšak sťažovateľka a jej

splnomocnený zástupca „s krikom opustili svojvoľne pojednávaciu miestnosť bez toho, aby

bolo pojednávanie riadne ukončené“; pojednávanie bolo odročené na 16. september 2011,

- 2. jún 2011 – okresný súd uznesením uložil sťažovateľke a jej splnomocnenému

zástupcovi poriadkovú pokutu každému po 300 €,

- 7. jún 2011 – podanie doručené okresnému súdu obsahuje námietky zaujatosti voči

zákonnému sudcovi a sudcom okresného súdu, ktorí sa postupne v priebehu mesiacov jún

a júl 2011 k námietke zaujatosti vyjadrili,

- 21. júl 2011 – Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn.

rozhodol, že zákonný sudca nie je vylúčený z pojednávania a rozhodovania

veci,

- 16. september 2011 – na okresnom súde sa uskutočnilo pojednávanie bez

prítomnosti sťažovateľky, ktoré bolo odročené na neurčito,

- 12. október 2011 – okresný súd nariadil pojednávanie na 9. december 2011, ktoré sa

uskutočnilo v neprítomnosti sťažovateľky; okresný súd po skončení dokazovania vyhlásil

rozsudok, ktorým návrh sťažovateľky zamietol, a predseda súdu súhlasil s predlžením

lehoty na vyhotovenie a odoslanie rozsudku do 8. februára 2012,

- 6. marec 2012 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie splnomocneného

zástupcu sťažovateľky proti rozsudku z 9. decembra 2011 a vec bola krajskému súdu

na rozhodnutie predložená 27. marca 2012,

- 12. september 2012 – krajský súd rozsudkom sp. zn. napadnutý

rozsudok okresného súdu z 9. decembra 2011 potvrdil,

- 23. máj 2013 – Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

bolo doručené mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti

rozsudku okresného súdu sp. zn. z 9. decembra 2011 v spojení s rozsudkom

krajského súdu sp. zn. z 12. decembra 2012,

- 3. apríl 2014 – najvyšší súd uznesením sp. zn. rozsudok okresného

súdu potvrdený rozsudkom krajského súdu vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh

sťažovateľky na určenie, že má právo zodpovedajúce vecnému bremenu, zrušil a konanie

v tejto veci z dôvodu res iudicata zastavil a zrušil aj výrok, ktorým bol zamietnutý návrh

sťažovateľky na uloženie povinnosti odporcom 1 a 2 strpieť výkon práva sťažovateľky

zodpovedajúceho vecnému bremenu, a vec v rozsahu tohto zrušenia vrátil okresnému súdu

na ďalšie konanie,

- 13. jún 2014 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 11. júl 2014, ktoré

sa bez prítomnosti sťažovateľky a jej zástupcu uskutočnilo a bolo odročené na neurčito

z dôvodu ďalšieho dokazovania,

- 11. júl 2014 – na okresnom súde sa uskutočnilo pojednávanie bez prítomnosti

sťažovateľky a jej zástupcu a bolo odročené na neurčito na účel ďalšieho dokazovania,

- 22. august 2014 – okresný súd predložil súdny spis krajskému súdu na rozhodnutie

o vznesenej námietke zaujatosti,

- 3. september 2014 – krajský súd uznesením sp. zn. rozhodol,

že zákonný sudca nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci,

- 15. apríl 2015 – okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie znalcom

z odboru geodézie a kartografie, aby vypracoval a predložil znalecký posudok v lehote

60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia,

- 30. september 2015 – okresný súd uznesením uložil ustanovenému znalcovi

poriadkovú pokutu v sume 100 € za nedodržanie stanoveného termínu na predloženie

znaleckého posudku,

- 5. november 2015 – sťažovateľka splnomocnila zastupovaním advokáta

,

- 9. november 2015 – ustanovený znalec okresnému súdu predložil znalecký posudok

č. 20/2015,

- 9. november 2015 – okresný súd odpustil ustanovenému znalcovi uloženú pokutu,

- okresný súd priznal sudcovi znalečné,

- okresný súd vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili k znaleckému posudku,

- 4. apríl 2016 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 10. máj 2016,

- 10. máj 2016 – na pojednávaní sa nezúčastnila sťažovateľka ani jej právny

zástupca, ktorý súdu oznámil, že právne zastupovanie sťažovateľky bolo ukončené;

pojednávanie bolo odročené na 24. jún 2016 na účel vypočutia ustanoveného znalca,

- 17. jún 2016 –sťažovateľka okresnému súdu oznámila, že „Pre zaujatosť

a nedôveru (zákonného sudcu- pozn.) sa dňa 24.06.2016 v čase o 13.00 hodine na OS Žilina

nedostavím“,

- 24. jún 2016 – okresný súd na pojednávaní bez prítomnosti sťažovateľky

a odporkyne v 2. rade po vypočutí predvolaného znalca vyhlásil rozsudok v merite veci,

v ktorom návrhu sťažovateľky na právo prechodu a prejazdu motorovými vozidlami

vyhovel,

- 26. september 2016 – predseda okresného súdu na žiadosť zákonného sudcu

rozhodol, že rozsudok v merite veci sa „vyhotoví a odošle do 26.10.2016“,

- 19. november 2016 – rozsudok okresného súdu z 24. júna 2016 nadobudol

právoplatnosť,

- 22. december 2016 – uznesenie okresného súdu o náhrade trov konania nadobudlo

právoplatnosť 15. mája 2017 v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu z 27. apríla 2017.

III.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

9. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

10. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne

sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto

na splnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet ().

11. Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho

konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných

záväzkov Slovenskej republiky garantovať účastníkom súdneho konania právo

na prerokovanie ich veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru) je zabezpečiť

odstránenie stavu právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu

v primeranej dobe (, ).

12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (obdobne , ).

13. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

14. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení

(ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016

zrušený a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového

a správneho súdneho konania predmetom (ďalej aj „“),

(ďalej aj „“) a .

15. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1

, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie

účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z , podľa ktorého

sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.

Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň,

kedy sa bude konať nové pojednávanie.

16. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v a , podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného

sporového poriadku), resp. účastníkov konania (podľa )

a iných osôb. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení

, a Správneho súdneho

poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy

týchto poriadkov.

17. Napríklad povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z ,

podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z 153

o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z ‒ o predbežnom prejednaní

sporu a následkoch neprítomnosti strán, aj z , podľa ktorého pojednávanie

vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania a účel tohto zákona, alebo § 183 ods. 1 prvej vety, podľa ktorej

pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

18. Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základného

práva podľa skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníkov konania

a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (). Tieto tri kritériá zohľadňuje

pri namietaní porušenia práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (, ).

19. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory

o určenie nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, ktorému následne

svedčí aj právo prechodu, tvoria súčasť bežnej sporovej agendy všeobecných súdov, pričom

o takýto prípad ide aj v predmetnej veci. Ústavný súd poznamenáva, že napadnuté konanie

nie je právne zložité a ďalej konštatuje, že vzhľadom na okolnosti veci pripúšťa určitý

stupeň skutkovej zložitosti, čím však nie je možné okresný súd zbaviť zodpovednosti

za priebeh napadnutého konania v súvislosti s posudzovaním existencie zbytočných

prieťahov.

20. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. , bolo správanie

sťažovateľky ako účastníčky tohto súdneho konania.

Ústavný súd hodnotiac správanie sťažovateľky na základe obsahu súdneho spisu

konštatuje, že vo významnom rozsahu ovplyvnilo samotný priebeh napadnutého konania.

Na ťarchu sťažovateľky je podľa názoru ústavného súdu potrebné pripísať

skutočnosť, že sťažovateľka sa od pojednávania uskutočneného 31. mája 2011, ktoré

svojvoľne opustila spolu s jej splnomocneným zástupcom bez súhlasu pojednávajúceho

zákonného sudcu, až do skončenia veci ďalších pojednávaní nezúčastnila. Za uvedené

svojvoľné opustenie pojednávacej miestnosti počas pojednávania boli sťažovateľke, ako aj

jej splnomocnenému zástupcovi uložené poriadkové pokuty.

Sťažovateľka nepochybne spomalila priebeh napadnutého konania aj neúspešným

namietaním zaujatosti zákonného sudcu, keďže jej námietky krajský súd v uznesení

z 21. júla 2011 vyhodnotil ako nepodstatné, pretože boli založené výlučne na okolnostiach

spočívajúcich v postupe sudcu a podľa názoru odvolacieho súdu nešlo o také okolnosti,

ktoré by objektívne mohli vzbudzovať pochybnosti o zaujatosti sudcu.

Podľa názoru ústavného súdu práve opakované nedostavovanie sa sťažovateľky

na nariadené pojednávania a neúspešné vznesenie námietok zaujatosti proti zákonnému

sudcovi je potrebné vyhodnotiť ako skutočnosti, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili

priebeh a dĺžku napadnutého konania a ústavný súd ich zobral do úvahy pri rozhodovaní

o priznaní finančného zadosťučinenia.

21. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup okresného súdu.

Celkovú dĺžku napadnutého konania (viac ako 6 rokov) až do jeho právoplatného

skončenia v merite veci rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 24. júna 2016,

ktorý nadobudol právoplatnosť 19. novembra 2016, vyhodnotil ústavný súd v okolnostiach

danej veci z ústavnoprávneho hľadiska ako neakceptovateľnú. Ústavný súd konštatuje,

že napadnuté konanie až do jeho právoplatného skončenia neprebiehalo efektívne, o čom

svedčí skutočnosť, že najvyšší súd uznesením sp. zn. 3. apríla 2014 zrušil

výroky okresného súdu a krajského súdu z ich rozsudkov sp. zn.

z 9. decembra 2011 a sp. zn. z 12. septembra 2012 a vec v rozsahu zrušenia

vrátil na ďalšie konanie okresnému súdu.

Najvyšší súd v dovolacom konaní v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného

uviedol:

„Účinky právoplatného rozsudku Okresného súdu Čadca z 26. marca 2003 č.k.

-121 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 27. januára

2004 sp. zn. sa vzťahujú aj na preskúmavanú vec. Ide totiž o prípad, kedy

právoplatný rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na plnenie (i keď zamietajúcim

výrokom), vytvára prekážku veci právoplatne rozhodnutej voči návrhu na určenie právneho

vzťahu alebo práva, lebo otázka, či tu právo je alebo nie je bola už (i keď len ako

prejudiciálna) posúdená pri rozhodovaní o návrhu na plnenie z toho istého právneho

vzťahu.

Postup súdov, ktoré v preskúmavanej veci nezohľadnili účinky rozsudku Okresného

súdu Čadca z 26. marca 2003 č.k. -121 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom

Krajského súdu v Žiline z 27. januára 2004 sp. zn. , jeho záväznosť

a nezmeniteľnosť, mal za následok procesnú vadu konania uvedenú v

Najvyšší súd vzhľadom na to zrušil rozsudok Okresného súdu Žilina z 9. decembra 2011 č.k.

-208 vo výroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľky na určenie, že má právo

zodpovedajúce vecnému bremenu prechodu. Rovnako zrušil rozsudok Krajského súdu Žilina

z 12. septembra 2012 sp. zn. vo výroku, ktorým uvedený rozsudok Okresného

súdu Žilina potvrdil. Najvyšší súd konanie v rozsahu tohto zrušenia zastavil (§ 104 ods. 1

v spojení s ).

Súdy v preskúmavanej veci vychádzali zo záveru, že navrhovateľka nemá

k zaťaženým nehnuteľnostiam právo zodpovedajúce vecnému bremenu, určenia ktorého

sa domáhala, a v nadväznosti na tento záver zamietli jej návrh aj v časti, ktorou

sa domáhala, aby odporcom 1/ a 2/ bola uložená povinnosť strpieť výkon tohto jej práva.

Vzhľadom na účinky rozsudkov Okresného súdu Čadca z 26. marca 2003 č. k. 8 C 203/99-

121 a Krajského súdu v Žiline z 27. januára 2004 sp. zn. neobstojí

bez ďalšieho výrok rozsudku Okresného súdu Žilina z 9. decembra 2011 č. k. 6 C 101/2010-

208 zamietajúci návrh navrhovateľky, aby odporcom 1/ a 2/ bola uložená povinnosť strpieť

výkon jej práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ani výrok rozsudku Krajského súdu

v Žiline z 12. septembra 2012 sp. zn. , ktorým bol uvedený výrok súdu prvého

stupňa potvrdený. Najvyšší súd preto predmetné výroky rozsudkov súdov nižších stupňov

zrušil a vec v rozsahu tohto zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b

ods. 2 až 4 O.s.p v spojení s ).“

22. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu

v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

sťažovateľky podľa a práva podľa dohovoru.

23. Napriek tomu, že ústavný súd konštatoval, že postupom okresného súdu

v napadnutom konaní došlo k porušeniu označených práv sťažovateľky, okresnému súdu

neprikázal konať bez zbytočných prieťahov, pretože napadnuté konanie v merite veci bolo

rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 24. júna 2016 právoplatne skončené

19. novembra 2016, a preto ústavný súd návrhu sťažovateľky uplatnenom podľa § 56 ods. 3

písm. a) nevyhovel (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

24. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

25. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Z vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

26. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného

zadosťučinenia v sume 10 000 € z dôvodov v nej uvedených. Poukázala na to, že „okresný

súd svojim postupom v nej vyvolal pocit právnej neistoty, pričom táto neistota sa prenáša

do jej rodinného a spoločenského života“.

27. Priznanie finančného zadosťučinenia, ktoré je peňažnou protihodnotou utrpenej

nemajetkovej ujmy, nie kompenzáciou za neúspech v konaní, podľa názoru ústavného súdu

v danom prípade neprichádza do úvahy, keďže sťažovateľka zásadným spôsobom prispela

k predĺženiu priebehu napadnutého konania, na čo ústavný súd poukázal pri vyhodnotení

veci podľa druhého kritéria, a preto ústavný súd v okolnostiach danej veci sťažovateľke

finančné zadosťučinenie nepriznal a ani v tejto časti nevyhovel jej sťažnosti (bod 2 výroku

tohto nálezu).

28. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní o jej sťažnosti advokátom

JUDr. Petrom Belicom, M. R. Štefánika 36, Martin. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom

súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením

uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi

konania jeho trovy.

29. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2015, ktorá

bola 858 €.

30. Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov konania za dva úkony právnej služby

vrátane režijného paušálu vykonané v roku 2016 v sume 303 € nepresahuje sumu

vypočítanú ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov a neodporuje jej. Ústavný súd preto priznal

sťažovateľke úhradu trov konania v sume uplatnenej jej právnym zástupcom.

31. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky v lehote uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu.

32. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. novembra 2017