Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 114/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2016 v senáte

zloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudcu Petra Brňáka a sudkyne Marianny

Mochnáčovej prerokoval prijatú sťažnosť , , zastúpenej

advokátkou JUDr. Tatianou Polkovou, Na priekope 174/13, Žilina, vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. (v spojení s konaním vedeným

pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

(v spojení s konaním vedeným pod sp. zn. ) p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 296,44 eur (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) na

účet jej právnej zástupkyne advokátky JUDr. Tatiany Polkovej, Na priekope 174/13, Žilina,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

7. decembra 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“)

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (v spojení s konaním

vedeným pod sp. zn. ), v ktorom ku dňu podania ústavnej sťažnosti nebolo

nariadené ani jedno pojednávanie.

2. V nadväznosti na tri základné kritériá, ktoré ústavný súd v súlade so svojou

rozhodovacou praxou zohľadňuje pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo/

nedošlo k zbytočným prieťahom v konaní, sťažovateľka uvádza:

„1. Predmet konania pred súdom prvého stupňa je ochrana žalobkyne pri

nedodržaní zásady rovnakého zaobchádzania. Z povahy veci vplýva, že žalobkyňa je

sústavne obeťou porušovania zásady rovnakého zaobchádzania, keď diskriminácia

žalobkyne pretrváva, ktorá skutočnosť si vyžaduje rýchly a účinný zásah všeobecného súdu.

Z povahy veci nevyplýva skutková a právna náročnosť sporu, pričom o náročnosti veci je

predčasné uvažovať, keď súd doteraz nenariadil pojednávanie vo veci. Súdna ochrana pri

nedodržaní zásady rovnakého zaobchádzania už patrí do štandardnej rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov.

2. Správanie sťažovateľky žiadnym spôsobom nevytvorilo dlhodobo situáciu, ktorá by

odôvodňovala a ospravedlňovala dĺžku konania.

3. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky zbytočné

prieťahy v konaní sú následkom najmä nečinnosti súdu, nesústredenou a neefektívnou

činnosťou súdu a nesprávnou činnosťou súdu.“

3. Ako ďalej sťažovateľka uvádza, po tom, ako si 26. októbra 2009 na okresnom súde

žalobou uplatnila svoje nároky v zmysle o rovnakom zaobchádzaní

v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov, okresný súd jej

v dôsledku príliš pomalej spravodlivosti privodil psychickú traumu spočívajúcu

bezdôvodnej a dlhodobej právnej neistote týkajúcej sa výsledku súdneho sporu, pričom

neriešenie jej diskriminačného postavenia všeobecný súdom má odozvu aj v jej sociálnom

zabezpečení.

4. Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom

vysloví porušenie jej základného práva podľa , ako aj práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. (v spojení s konaním vedeným pod sp. zn. ), okresnému

súdu prikáže v predmetnom konaní konať bez zbytočných prieťahov, prizná jej primerané

finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj úhradu trov konania.

5.A Na základe výzvy ústavného súdu v rámci predbežného prerokovania sťažnosti 

v záujme objektívneho posúdenia skutočností uvádzaných sťažovateľkou v podanej ústavnej

sťažnosti  bolo ústavnému súdu 9. februára 2016 doručené vyjadrenie okresného súdu

č. Spr 3019/2016 z 29. januára 2016, v ktorom okresný súd okrem priloženého vyjadrenia

zákonnej sudkyne JUDr. Doricovej a vypracovaného chronologického prehľadu úkonov

okresného súdu vykonaných v konaní vedenom pod sp. zn. a následne

i v konaní vedenom pod sp. zn. uviedol:

„Z prehľadu jednotlivých úkonov a z obsahu predmetných spisových materiálov je

možné konštatovať ojedinelú nečinnosť tunajšieho súdu v konaní sp. zn. , a to

v období od 26.01.2010 do 06.12.2010, pričom v konaní sp. zn. súd priebežne

konal.

Mám za to, že ochrana základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto

ochrany porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci ešte trvalo, resp.

trvá, nakoľko sťažnosť zohráva najmä preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na

to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa

v porušovaní týchto základných práv ďalej nepokračovalo.

Navyše, ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe

nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , resp. Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

Dávam do pozornosti aj skutočnosť, že sťažnosť, týkajúcu sa prieťahov v

predmetnom súdnom konaní sp. zn. (resp. sp. zn. ), podanú v

zmysle ustanovení o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, tunajší súd neeviduje, a teda konštatujem, že

sťažovateľka nevyčerpala právne prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu jej základných

práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľka podľa uvedeného

zákona oprávnená.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností som toho názoru, že sťažnosť

sťažovateľky je nedôvodná a predčasná.“

5.B V predloženej chronológii úkonov okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a sp. zn. tvoriacej prílohu vyjadrenia okresného súdu č. pr.

3019/2016 z 29. januára 2016 bolo uvedené:

«Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 26.10.2009 sa navrhovateľ:

1/..., 2/..., 3/ , , , 4/..., 5/..., 6/...,

7/..., 8/..., 9/..., 10/..., 11/... proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo

spravodlivosti SR... domáhali zaplatenia nemajetkovej ujmy z dôvodu nedodržania zásady

rovnakého zaobchádzania. Vec bola pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. Anne

Kašajovej pod sp. zn. .

Súd dňa 3.11.2009 vyzval odporcu na vyjadrenie sa k návrhu na začatie konania

a návrh bol odporcovi doručený dňa 5.11.2009. Odporca sa k návrhu nevyjadril a spis bol

sudkyni predložený na konanie dňa 26.1.2010.

Odporca podal dňa 6.12.2010 proti sudkyni JUDr. Anne Kašajovej námietku

zaujatosti.

Sudkyňa sa dňa 27.12.2010 k námietke zaujatosti vyjadrila s tým, že sa vo veci necíti

byť zaujatá.

Námietka zaujatosti bol dňa 31.12.2010 predložená Krajskému súdu v Bratislave.

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 10.1.2011 č. k. -16

rozhodol, že sudkyňa JUDr. Anna Kašajová nie je vylúčená z prejednávania a

rozhodovania vo veci. Uznesenie bolo Okresnému súdu Bratislava I doručené dňa 3.2.2011.

Odporca dňa 1.2.2011 podal písomné vyjadrenie k návrhu na začatie konania

a zároveň navrhol vylúčenie jednotlivých nárokov navrhovateľov na samostatné konanie,

nakoľko skutkovo spolu nesúvisia.

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave bolo dňa 11.3.2011 doručené odporcovi.

Navrhovateľka v 8. rade podaním doručeným súdu dňa 8.6.2011 vzala návrh v celom

rozsahu späť.

Súd dňa 29.6.2011 uznesením č. k. -44 konanie v časti návrhu

navrhovateľky v 8. rade zastavil.

Vec bola dňa 17.10.2011 pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni

Mgr. Daniele Dmákovej.

Súd dňa 12.12.2011 vyzval navrhovateľov na zaplatenie súdneho poplatku za návrh.

Na výzvach pri opise nebolo uvedené, ktorého z navrhovateľov sa jednotlivé výzvy týkajú.

Navrhovateľka v 7. rade podaním doručeným súdu dňa 30.12.2012 namietala výzvu

súdu na zaplatenie súdneho poplatku s tým, že nevyzýva priamo navrhovateľku v 7. rade na

zaplatenie súdneho poplatku.

Navrhovateľka v 1. rade podaním doručeným súdu dňa 3.1.2012 požiadala

o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Navrhovateľka v 4. rade podaním doručeným súdu dňa 12.1.2012 namietala

neúčinnosť výzvy na zaplatenie súdneho poplatku a požiadala o oslobodenie od súdnych

poplatkov.

Navrhovateľka v 6. rade podaním doručeným súdu dna 12.1.2012 vrátila súdu výzvu

na zaplatenie súdneho poplatku ako nesprávne doručenú.

Navrhovateľ v 2. rade podaním doručeným súdu dňa 13.1.2012 požiadal

o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Navrhovateľka v 5. rade podaním doručeným súdu dňa 16.1.2012 namietala

neúčinnosť výzvy na zaplatenie súdneho poplatku a požiadala o oslobodenie od súdnych

poplatkov.

Súd dňa 17.1.2012 vyzval navrhovateľov na zaplatenie súdneho poplatku a zaslal im

opravenú výzvu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh.

Navrhovateľka v 9. rade podaním doručeným súdu dňa 17.1.2012 požiadala

o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Navrhovateľka v 3. rade podaním doručeným súdu dňa

20.1.2012 požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Navrhovateľka v 7. rade podaním doručeným súdu dňa 25.1.2012 a dňa 3.2.2012

súdu oznámila, že konanie je od platenia od súdnych poplatkov oslobodené a požiadala

o oslobodenie od súdnych poplatkov a navrhla konanie prerušiť do právoplatného

skončenia konanie vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. , nakoľko

ide o obdobné konanie.

Navrhovateľ v 2. rade podaním doručeným súdu dňa 7.2.2012 požiadal

o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Navrhovateľka v 1. rade podaním doručeným súdu dňa 13.2.2012 požiadala

o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Navrhovateľka v 5. rade podaním doručeným súdu dňa 21.2.2012 požiadala

o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Navrhovateľka v 10. rade podaním doručeným súdu dňa 21.2.2012 požiadala

o oslobodenie od súdnych poplatkov

Navrhovateľka v 6. rade podaním doručeným súdu dňa 21.2.2012 požiadala

o oslobodenie od súdnych poplatkov a navrhla konanie prerušiť do právoplatného

skončenia konanie vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. , nakoľko

ide o obdobné konanie.

Navrhovateľ v 11. rade podaním doručeným súdu dňa 23.2.2012 navrhol konanie

prerušiť do rozhodnutia Súdneho dvora Európskych spoločenstiev v konaní Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. .

Súd dňa 17.4.2012 vyzval navrhovateľov, ktorí požiadali o oslobodenie od súdnych

poplatkov na preukázanie svojich pomerov.

Súd uznesením zo dňa 8.8.2012 č. k. -122 navrhovateľke v 6. rade

oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal.

Súd uznesením zo dňa 30.11.2012 č. k. -123 navrhovateľke v 10. rade

oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal.

Navrhovateľka v 7. rade podaním doručeným súdu dňa 18.1.2013 vzala žiadosť

o oslobodenie od súdnych poplatkov a návrh na prerušenie konanie späť.

Navrhovateľka v 3. rade podaním doručeným súdu dňa

18.1.2013 zaplatila súdny poplatok v sume 66 eur, navrhla zmenu petitu návrhu a

predložila plnú moc zo dňa 9.1.2013 udelenú , advokátke na

zastupovanie v konaní.

Súd uznesením zo dňa 11.4.2013 č. k. -125 vylúčil návrh navrhovateľa

v 1., 2., 3. ( ) ,5., 7. rade o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch

na samostatné konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.6.2013.

Dňa 3.7.2013 bola vec pridelená ako nový návrh na rozhodnutie sudkyni

Mgr. Patrícii Skotnickej a veci bolo pridelená sp. zn. .

Dňa 9.7.2013 sudkyňa Mgr. Skotnická reklamovala zápis veci do oddelenia „25 C“.

Reklamácii bolo vyhovené.

Vec bola dňa 1.8.2013 pridelená ako nový návrh na rozhodnutie sudkyni

Mgr. Daniele Drnákovej a veci bola pridelená sp. zn. .

Súd dňa 6.11.2013 vyzval navrhovateľku na doplnenie návrhu na zmenu petitu

návrhu.

Navrhovateľka podaním doručeným súdu dňa 4.12.2013 upresnila návrh na zmenu

petitu návrhu.

Dodatkom č. 19 k Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I na rok 2013 bol dňom

9.12.2013 zastavený nápad do oddelenia „6 C“ Mgr. Daniely Drnákovej a vec bola

s účinnosťou od 1.1.2014 prerozdelená náhodným výberom do oddelenia „6 C“ sudkyne

JUDr. Mariany Harvancovej.

Sudkyňa JUDr. Mariana Harvancová dňa 24.2.2014 predložila vec predsedníčke

Okresného súdu Bratislava I na pridelenie veci inému sudcovi z dôvodu pochybností

o nezaujatosti.

Opatrením predsedníčky Okresnému súdu Bratislava I č. 8/2014 bola vec

podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 18.9.2013

prerozdelená náhodným výberom dňa 10.7.2014 pridelená na prejednanie a rozhodnutie

sudkyni JUDr. Zuzane Doricovej.

Dňa 12.9.2014 vyššia súdna úradníčka zistila ide o vec vylúčenú z konania

, pričom po zapísaní vylúčenej veci do nového spisu neboli

založené všetky kópie podaní a úkonov z pôvodného spisu týkajúce sa

vylúčenej veci do spisu a tento nový spis nebol zažurnalizovaný v súlade

so spravovacím poriadkom a dala pokyn na vyhotovenie chýbajúcich kópii zo spisu

a na pripojenie spisu .

Dňa 17.12.2014 opätovne žiadala vyššia súdna úradníčka o pripojenie spisu

.

Súd uznesením zo dňa 30.4.2015 č. k. -73 vyzval navrhovateľku na

odstránenie vád petitu návrhu v lehote 15 dní od doručenia. Uznesenie bolo navrhovateľke

doručené dňa 15.5.2015.

Súd uznesením zo dňa 11.8.2015 č. k. -76 podanie v častí odmietol.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.9.2015.

Súd uznesením zo dňa 20.1.2016 č. k. -76 pripustil zmenu petitu

návrhu.»

5.C Predsedníčka okresného súdu súčasne k vyjadreniu okresného súdu (bod 5.A)

pripojila i vyjadrenie zákonnej sudkyne JUDr. Doricovej k predmetnej veci. Zákonná

sudkyňa v ňom uviedla tie isté skutočnosti o priebehu konania vedeného pod sp. zn.

, ktoré sú uvedené aj v chronológii predmetného konania (bod 5.B), pričom nad

rámec vykonanej chronológie poznamenala, že „... vo veci je potrebné vykonať procesné

úkony pred pojednávaním. Vec je vybavovaná podľa poradia, vo veci sa priebežne koná.

Vzhľadom na veľký počet veci v oddelení, nie je možné vec vybavovať promptne

a bezodkladne. Po vykonaní potrebných procesných úkonov v rámci prípravy pojednávania

bude vo veci vytýčený termín pojednávania.“.

6. Ústavný súd uznesením č. k. -17 zo 17. februára 2016 prijal

sťažnosť na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) v senáte ústavného súdu v zložení Marianna Mochnáčová (predsedníčka senátu),

Peter Brňák (sudca) a Milan Ľalík (sudca). V zmysle rozvrhu práce ústavného súdu na rok

2016 účinného od 1. marca 2016 I. senát ústavného súdu rozhoduje v tomto zložení: Milan

Ľalík (predseda senátu), Marianna Mochnáčová (sudkyňa) a Peter Brňák (sudca).

Z uvedeného dôvodu vec prerokoval a vo veci samej rozhodol I. senát ústavného

súdu v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

7. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie predsedníčka okresného súdu na základe

výzvy ústavného súdu podaním č. Spr. 3019/2016 z 11. marca 2016 doručeným ústavnému

súdu 18. marca 2016 vyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania ústavného súdu

vo veci samej v zmysle . Nad rámec svojho vyjadrenia

z 29. januára 2016 k veci doplnila, že „... v konaní sp. zn. doručil do spisu

odporca dňa 12.02.2016 návrh na zloženie preddavku na trovy konania podľa ust. § 141a

a dňa 02.03.2016 súd vyzval navrhovateľku na preukázanie majetkových pomerov“.

8. Ústavný súd listom z 1. apríla 2016 vyzval i právnu zástupkyňu sťažovateľky na

vyjadrenie k stanoviskám okresného súdu z 29. januára 2016 (body 5.A, 5.B a 5.C)

a z 11. marca 2016 (bod 7), ako aj na vyjadrenie k otázke nariadenia verejného

pojednávania.

Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom vyjadrení z 18. apríla 2016 doručenom

ústavnému súdu 21. apríla 2016 okrem oznámenia súhlasu s upustením od ústneho

pojednávania vo veci a vyčíslenia trov právneho zastúpenia v sume 448,02 eur [za 2 úkony

spolu s režijnými paušálmi za rok 2015 (prevzatie a príprava a podanie ústavnej sťažnosti)

a 1 úkon vrátane režijného paušálu za rok 2016 (podanie z 18. apríla 2016)] uviedla:

«K námietke predsedníčky Okresného súdu Bratislava I vo vzťahu k nevyužitiu

prostriedku nápravy a to sťažnosti podľa v znení neskorších

predpisov bez ďalšieho komentára poukazujem na časť (IV) Správy o činnosti zástupcu

Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva za rok 2015, z ktorej

jednoznačne vyplýva, že sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi dotknutého súdu nie je

účinný prostriedok nápravy. ...

O neefektívnom postupe odporcu svedčia nasledovné skutočnosti:

- podaním doručeným 18.01.2013 sťažovateľka požiadala o vylúčenie veci zo spoločného

konania, pričom do dnešného dňa jej nebolo doručené uznesenie o vylúčení vecí zo

spoločného konania, napriek tomu jej vec je vedená pod novou spisovou značkou,

- podaním doručeným 18.01.2013 sťažovateľka zmenila petit žaloby tak, že si neuplatňuje

náhradu nemajetkovej ujmy, napriek tomu odporca uznesením č. k. -125

z 11.04.2013 nárok na náhradu nemajetkovej ujmy sťažovateľky (a ďalších štyroch

žalobkýň) vylúčil na samostatné konanie,

- vo výzve zo 06.11.2013 odporca žiada „uvedenie právneho titulu“ v súvislosti

s navrhnutým petitom žaloby, pričom je nesporné, že právna argumentácia (inak riadne

uvedená v podaní z 18.01.2013) nie je podstatnou náležitosťou žaloby.

Sťažovateľka zotrváva na názore, že prieťahy v konaní sú spôsobené kombináciou

absolútnej nečinnosti odporcu a jeho neefektívnou a nesprávnou činnosťou.»

9. Ústavný súd následne so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde vo veci sťažnosti sťažovateľky upustil od ústneho pojednávania, pretože

dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Z uvedeného dôvodu senát predmetnú sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez

prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len na základe podanej ústavnej

sťažnosti, písomne podaných stanovísk okresného súdu a sťažovateľky, chronológie

procesných úkonov okresného súdu a na základe predloženého súdneho spisu okresného

súdu sp. zn. .

II.

10. Po vykonaní kontroly ústavnému súdu zaslanej chronológie procesných úkonov

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (v spojení s konaním vedeným

pod sp. zn. ) na základe obsahu okresným súdom predloženého

na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu považoval ústavný súd skutočnosti uvedené

v chronológii za preukázané.

11. Nad rámec chronológie ústavný súd pre úplnosť a jasný obraz o priebehu konania

okresného súdu uvádza tieto zistenia o stave konania, ktoré mu boli zo strany okresného

súdu oznámené na základe vykonanej lustrácie 14. júna 2016 a 1. júla 2016:

19. február 2016  výzva okresného súdu na zistenie pomerov sťažovateľky zaslaná

splnomocnenej zástupkyni sťažovateľky v súvislosti s návrhom odporcu na zloženie

preddavku na trovy konania,

25. február 2016  doručenie odvolania plnej moci zo strany splnomocnenej

zástupkyne sťažovateľky,

2. marec 2016  výzva okresného súdu na zistenie pomerov sťažovateľky zaslaná

sťažovateľke v súvislosti s návrhom odporcu na zloženie preddavku na trovy konania,

25. apríl 2016  vrátenie spisu zo strany ústavného súdu,

26. apríl 2016  predloženie súdneho spisu vyššej súdnej úradníčke JUDr. Kuklovej,

17. jún 2016  vydanie rozhodnutia zo strany okresného súdu o zamietnutí návrhu

odporcu na uloženie povinnosti sťažovateľke zložiť preddavok na trovy konania.

III.

12. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

13. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127

ods. 3 ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať

tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

14. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (v spojení s konaním vedeným

pod sp. zn. ) dochádzalo k porušovaniu základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

15. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

16. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa

nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne

úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne nerozhodli (m. m. ,

). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá

povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne

realizovalo ().

17. Základnou povinnosťou súdu i sudcu je zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa (resp.

ods. 1 dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (A), správanie účastníka súdneho

konania (B) a postup samotného súdu (B). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha

prerokúvanej veci.

19.A Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu

sťažovateľky, toho času sudkyne Krajského súdu v Žiline, pôvodne o náhrade nemajetkovej

ujmy v peniazoch za obdobie rokov máj 2005 až máj 2009 proti Slovenskej republike,

Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (diskriminačná žaloba) vo výške

180 346,86 eur, toho času (po zmene petitu, pozn.) o návrhu na určenie, že odmeňovanie

sťažovateľky je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, a na priznanie primeraného

zadosťučinenia vo výške 287 810 eur.

Podľa názoru ústavného súdu ide o vec, ktorá v čase podania návrhu netvorila (a ani

v súčasnosti netvorí) štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a aj

s prihliadnutím na túto skutočnosť ju možno hodnotiť ako právne zložitú. Pokiaľ ide

o faktickú zložitosť veci, táto sa v doterajšom priebehu konania nepreukázala.

Podľa názoru ústavného súdu teda nemožno hovoriť o takej zložitosti veci, ktorou by

bolo možné odôvodniť doterajší neprimerane dlhý čas konania okresného súdu, t. j. obdobie

viac ako 6 a pol roka bez právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

19.B Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky namietaného

súdneho konania v procesnom postavení žalobkyne.

Ústavný súd zastáva názor, že správanie sťažovateľky v napadnutom konaní malo

čiastočný vplyv na doterajšiu dĺžku konania. Sťažovateľka procesnými úkonmi reagovala až

na výzvy okresného súdu (žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov či následné

zaplatenie súdneho poplatku) a sama v konaní navrhla zmenu petitu návrhu a vylúčenie veci

na samostatné konania (podaním doručeným okresnému súdu 18. januára 2013, pozn.),

ktorý následne upresňovala (podaním doručeným okresnému súdu 4. decembra 2013,

pozn.).

Z chronológie okresného súdu považoval ústavný súd za preukázané, že sťažovateľka

vo viacerých časových úsekoch konania ostala nečinná. V prípade uznesenia okresného

súdu č. k. -73 z 30. apríla 2015, ktorým bola vyzvaná na odstránenie

nedostatkov petitu jej návrhu, dokonca i napriek jeho riadnemu doručeniu na výzvu

okresného súdu nereagovala a nedostatky návrhu v zmysle odôvodnenia uznesenia

neodstránila, v dôsledku čoho došlo uznesením č. k. -76 z 11. augusta 2015

k odmietnutiu časti jej podania (v časti, v ktorej sa sťažovateľka domáhala uloženia

povinnosti odporcovi upustiť od odmeňovania sťažovateľky v rozpore so zásadou

rovnakého zaobchádzania, pozn.). Uznesením č. k. -79 z 20. januára 2016

okresný súd následne rozhodol o pripustení zmeny petitu jej návrhu.

Rovnako v súvislosti so zisťovaním jej majetkových pomerov v nadväznosti na návrh

odporcu na zloženie preddavku na trovy konania v zmysle toho času platného a účinného

ustanovenia (ďalej len „OSP“) sťažovateľka ostala

v konaní nečinná a sama spôsobila prieťahy v konaní, ktoré sa okresnému súdu podarilo

odstrániť až vydaním uznesenia sp. zn. zo 17. júna 2016, ktorým okresný súd

rozhodol o zamietnutí návrhu odporcu na uloženie povinnosti sťažovateľke zložiť

preddavok na trovy konania z dôvodu zmeny právnej úpravy v dôsledku vydania nálezu

ústavného súdu sp. zn. z 11. mája 2016 (ktorým ústavný súd vyslovil

nesúlad a s a , pozn.), ako aj v dôsledku novej

právnej úpravy  , ktorý nadobudol

účinnosť 1. júla 2016 a ktorý už s možnosťou zloženia preddavku na trovy konania neráta.

19.C Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v označenom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu v konaní, ktoré

ústavný súd pre účely posudzovania prieťahov v konaní „pomyselne“ rozdelil na časť

konania vedeného pod sp. zn. (do vylúčenia veci na samostatné konanie)

a časť konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. (po vylúčení veci na

samostatné konanie).

Z predloženého súdneho spisu okresného súdu, z obsahu sťažnosti, ako aj

z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu ústavný súd zistil, že okresnému súdu bol návrh

sťažovateľky na začatie konania o náhradu nemajetkovej ujmy proti Slovenskej republike

doručený 26. októbra 2009.

V úvode ústavný súd zdôrazňuje, že je nesporné, že okresný súd v doterajšom

priebehu konania nenariadil v konaní ani jedno pojednávanie, čo je vzhľadom na samotnú

dĺžku súdneho konania (viac ako šesť a pol roka) zo strany okresného súdu ničím

neospravedlniteľným neefektívnym konaním.

V nadväznosti na posudzovanie postupu okresného súdu v rámci konania vedeného

okresným súdom pod sp. zn. ústavný súd poznamenáva, že predmetná časť

konania bola do značnej miery poznačená veľkým množstvom účastníkov konania (11

žalobcov), ktorí v dôsledku svojich samostatne neefektívne a nehospodárne podávaných

procesných návrhov (napr. späťvzatie návrhu na začatie konanie, podávanie návrhov na

oslobodenie od súdny poplatkov, podávanie návrhov na prerušenie konania atď.) v nemalom

rozsahu prispeli k neefektívnej a nekoncentrovanej činnosti okresného súdu, ktorý žalobcov

po jednom vyzýval na zaplatenie súdnych poplatkov, následne po podaní návrhov na

oslobodenie od súdnych poplatkov ich vyzýval na preukázanie ich majetkových pomerov

a ktorý v konečnom dôsledku rozhodoval i o ich neoslobodení od súdnych poplatkov.

Hoci je pravdou, že v období od januára 2010 do decembra 2010 ústavný súd

nachádza obdobie nečinnosti okresného súdu v posudzovanom konaní, v ostatnom čase

okresný súd konal priebežne bez výraznejších prieťahov.

Po tom, ako okresný súd vylúčil návrh sťažovateľky na samostatné konanie a vec

bola vedená pod sp. zn. , okresný súd síce konal s menšími obdobiami

nečinnosti, avšak jeho konaniu chýbala efektívnosť, v dôsledku čoho vo veci dosiaľ nebolo

nariadené ani jedno pojednávanie. I napriek skutočnosti, že sťažovateľka v tejto časti

súdneho konania s okresným súdom náležite nespolupracovala a na jeho výzvy nereagovala,

neefektívnu činnosť okresného súdu nebolo možné pripísať výlučne len na vrub samotnej

sťažovateľky.

K neprimeranej dĺžke súdneho konania v posudzovanej veci podľa názoru ústavného

súdu do značnej miery prispel i samotný fakt, že v predmetnom konaní došlo v priebehu

6 rokov k niekoľkonásobnej zmene zákonného sudcu.

20. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva

podľa môže dôjsť nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného

súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré

nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase

(m. m. napr. , , ).

21. O neefektívnosti a nesústredenej činnosti okresného súdu v posudzovanom

konaní svedčí najmä fakt, že okresný súd vo veci dosiaľ nenariadil ani jeden termín

pojednávania i napriek skutočnosti, že v konaní vykonával procesné úkony v rámci prípravy

pojednávania.

22. Ústavný súd dospel k záveru, že so zreteľom na doterajší priebeh napadnutého

konania (viac ako šesť a pol roka), v ktorom dosiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté vo veci

samej, došlo v konaní okresného súdu v dôsledku jeho neefektívnej a nesústredenej činnosti

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako i práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

23. V súvislosti s argumentáciou zákonnej sudkyne JUDr. Doricovej predostretou

v jej vyjadrení z 21. januára 2016 (bod 5.C) (ktorá prieťahy v konaní odôvodnila i veľkým

počtom vecí v oddelení, ktoré nie je možné vybavovať promptne a bezodkladne, pozn.)

ústavný súd zdôrazňuje, že doterajšia judikatúra ústavného súdu v tomto smere formulovala

stanovisko, podľa ktorého otázka množstva vecí, personálne a organizačné problémy súdu

nie sú v zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom

v konaní (pozri napr. , , , , ),

argumenty okresného súdu súvisiace s nadmerným množstvom vecí a nedostatočným

personálnym obsadením okresného súdu preto ústavný súd akceptovať nemohol.

Skutočnosť, že okresný súd má personálne problémy, nemôže byť pripočítaná na

ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu,

ktorý je príslušný na rozhodnutie vo veci.

24. Napriek tomu, že okresný súd vo veci vykonal nespočetné množstvo procesných

úkonov súvisiacich s vysokým počtom účastníkov konania (11 žalobcov) v rámci

pôvodného konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. , v posudzovanej

veci za viac ako 6 a pol roka nepadlo právoplatné rozhodnutie vo veci.

I napriek skutočnosti, že okresný súd po vylúčení veci na samostatné konanie,

počnúc júlom 2013, priebežne konal, rovnako nepostupoval dostatočne efektívne na to, aby

vo veci nariadil termín pojednávania, na ktorom by v merite veci rozhodol.

25. Na základe uvedeného ústavný súd hodnotí postup okresného súdu v označenom

konaní za taký, ktorý bol síce miestami poznačený nečinnosťou okresného súdu, avšak

ktorému v prvom rade chýbala efektívnosť a koncentrovanosť a ktorý v konečnom dôsledku

nesmeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky a prispel k celkovej dĺžke

napadnutého konania.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol, že v konaní vedenom okresným súdom

pod sp. zn. (v spojení s konaním vedeným pod sp. zn. ) došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa , ako i práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

26. V súlade s ústavný súd okresnému

súdu prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov.

IV.

27. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

28. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

29. Sťažovateľka v podanej ústavnej sťažnosti žiadala aj o priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €, pričom svoj návrh odôvodnila tým, že „... príliš

pomalá spravodlivosť stráca kredibilitu v očiach verejnosti a účastník konania je príliš dlho

vystavený neistote o výsledku procesu, úzkosti a stresu s tým spojeným. Sťažovateľka

prežíva psychickú traumu spôsobenú bezdôvodnou a dlhšiu dobu trvajúcou právnou

neistotou o výsledok súdneho sporu. Traumu jej spôsobuje neriešenie jej diskriminačného

postavenia všeobecným súdom, ktoré bude mať odozvu aj v jeho sociálnom postavení z

hľadiska materiálneho zabezpečenie po ukončení funkcie sudkyne.“.

30. S prihliadnutím na doterajší priebeh konania (pôvodné konanie vedené na

okresnom súde pod sp. zn. bolo v prvom rade neefektívne vzhľadom na

veľký počet účastníkov konania a ich nehospodárne, neúčelné a neefektívne správanie,

čiastočný vplyv na doterajšiu dĺžku konania mala i samotná sťažovateľka, pričom ústavný

súd zohľadnil i opakovanú krátkodobú nečinnosť a neefektivitu okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. ) ústavný súd vyslovil porušenie v sťažnosti označených

práv sťažovateľky bez priznania finančného zadosťučinenia.

31. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. Tatianou

Polkovou a ktoré si sťažovateľka uplatnila za tri úkony v sume 448,02 eur (bod 8).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

32. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby

uskutočnený v roku 2015 je 139,83 eur a hodnota režijného paušálu je 8,39 eur.

33. Ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu trov konania za dva úkony právnej

služby vykonané v roku 2015 (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti)  každý

úkon po 139,83 eur, k tomu 2 x režijný paušál po 8,39 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky), čo spolu

predstavuje sumu 296,44 eur.

Za tretí úkon (písomné vyjadrenie z 18. apríla 2016) ústavný súd úhradu trov konania

sťažovateľke nepriznal, pretože podľa jeho názoru tento úkon neprispel k ďalšiemu

objasneniu veci.

34. Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne

sťažovateľky advokátky JUDr. Tatiany Polkovej, Na priekope 174/13, Žilina.

35. Vzhľadom na znenie toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť

dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2016