Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 667/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. septembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosti

obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej

obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej

koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vedené pod spisovými

značkami: , , , ,

Rvp 11844/2015 a vo veci namietaného porušenia jej základných práv

podľa a , podľa Charty

základných práv Európskej únie a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ako aj vo veci porušenia

Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uzneseniami Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. z 5. novembra 2013

(), sp. zn. z 23. október 2014 (), sp. zn.

z 20. decembra 2013 (), sp. zn.

zo 6. novembra 2013 (), sp. zn. z 5. novembra 2013

(), uznesením Okresného súdu Revúca sp. zn.

z 19. februára 2014 () a uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp. zn. z 31. marca 2015 (), sp. zn.

z 27. mája 2015 (), sp. zn. z 28. mája 2015

(), sp. zn. z 31. marca 2015 (), sp. zn.

z 24. marca 2015 (), sp. zn. zo 14. mája

2014 (), ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovými

značkami: , , , ,

Rvp 11844/2015 a s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené

pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a pre

nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 13. augusta

2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a (ďalej len „“), podľa Charty

základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie a dohovoru

uzneseniami Okresného súdu Rimavská Sobota a Okresného súdu Revúca (ďalej len

„okresné súdy“) uvedenými v záhlaví tohto rozhodnutia (ďalej len „napadnuté uznesenia

okresných súdov“) a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, ako aj porušenie svojich

základných práv podľa a a podľa charty a tiež práv

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu a uzneseniami Krajského súdu

v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) uvedenými v záhlaví tohto rozhodnutia (ďalej

len „napadnuté uznesenia krajského súdu“) a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu.

2

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti

zaoberá poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na základe zmlúv o úvere sťažovateľka

poskytla dlžníkom úver, pričom poskytnuté peňažné prostriedky boli dlžníci povinní vrátiť

podľa podmienok dohodnutých v úverových zmluvách. Na zabezpečenie úverov bola

priamo v úverových zmluvách dojednaná buď rozhodcovská doložka, ktorou bola v prípade

sporu medzi zmluvnými stranami úverovej zmluvy založená právomoc Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., Bratislava (ďalej len

„rozhodcovský súd“), alebo dlžníci priamo v úverových zmluvách splnomocnili

sťažovateľkou menovite uvedenú tretiu osobu, ktorá v prípade, ak dlžník svoje povinnosti z

úverovej zmluvy nesplnil, mala oprávnenie podpísať v mene dlžníka notársku zápisnicu o

uznaní dlhu dlžníkom, ktorá mala mať povahu exekučného titulu.

Z dôvodu, že dlžníci svoje záväzky vyplývajúce im z predmetných úverových zmlúv

dobrovoľne neplnili, tieto sa voči sťažovateľke stali splatnými a v nadväznosti na uvedené

sťažovateľka v prípadoch, kde bolo udelené splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice,

na podklade tohto exekučného titulu (notárskej zápisnice) iniciovala začatie exekučných

konaní, a v prípadoch, kde bola dojednaná rozhodcovská doložka, na jej podklade iniciovala

začatie rozhodcovské konania pred zmluvnými stranami zvoleným rozhodcovským súdom,

ktorého rozhodcovské rozsudky sa tak stali exekučnými titulmi, na podklade ktorých

sťažovateľka iniciovala začatie exekučných konaní.

Po tom, ako v začatých exekučných konaniach okresné súdy poverili sťažovateľkou

zvoleného súdneho exekútora vykonaním exekučných konaní, napadnutými uzneseniami

okresných súdov boli exekúcie ex offo zastavené, resp. vyhlásené za neprípustné a následne

zastavené. Proti napadnutým uzneseniam okresných súdov podala sťažovateľka odvolania,

o ktorých rozhodol krajský súd napadnutými uzneseniami krajského súdu tak, že odvolaním

napadnuté rozhodnutia potvrdil ako vecne správne.

Sťažovateľka v sťažnostiach podaných ústavnému súdu na základe rozsiahlej

argumentácie namieta, že napadnutými uzneseniami okresných súdov a krajského súdu

a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, boli porušené ňou označené základné práva

podľa , charty, práva podľa dohovoru a dodatkového protokolu. K ich porušeniu malo

dôjsť predovšetkým tým, že súdy zastavili už prebiehajúce exekučné konania, na vykonanie

ktorých už predtým udelili súdnemu exekútorovi poverenia. Sťažovateľka tvrdí, že okresné

súdy v jej veciach prekročili svoje právomoci exekučného súdu, keďže do právomoci

okresných súdov ako exekučných súdov nepatrí vecné preskúmavanie exekučného titulu.

Okresné súdy podľa sťažovateľky rozhodli nad rámec svojej právomoci, keď bez návrhu

rozhodli o zastavení exekúcií, čím mali sťažovateľke odňať možnosť konať pred súdom,

pretože sa nemala možnosť k veci vyjadriť aj napriek tomu, že toto rozhodnutie v konečnom

dôsledku zásadným spôsobom ovplyvnilo jej právne postavenie. Sťažovateľka v tejto

súvislosti poukazuje na skutočnosť, že má síce v jednotlivých prípadoch k dispozícii

exekučný titul (rozhodcovský rozsudok alebo notársku zápisnicu), avšak tento je

nevykonateľný. Namietané pochybenia okresných súdov podľa sťažovateľky nenapravil ani

krajský súd.

Sťažovateľka v sťažnostiach podaných ústavnému súdu tiež namieta, že tak okresné

súdy, ako ani krajský súd nenariadili v jej veciach pojednávania aj napriek tomu, že im to

ukladá o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení účinnom od 9. augusta 2012.

Sťažovateľka ďalej namieta, že okresné súdy, ako aj krajský súd jej veci nesprávne

právne posúdili z hľadiska vnútroštátnej právnej úpravy v interakcii s výkladovými

pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „smernica Rady“), pretože podľa jej

tvrdenia sa nevysporiadali s tým, prečo dojednanie rozhodcovskej doložky v úverovej

zmluve alebo udelenie splnomocnenia dlžníkom tretej osobe v úverovej zmluve na spísanie

notárskej zápisnice o uznaní dlhu považovali za neprijateľnú podmienku, pričom v tejto

súvislosti nerešpektovali ani jej návrh na prerušenie konaní na účely predloženia

prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) na podanie

výkladu pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte sťažovateľkou namietaných vecí.

4

Sťažovateľka poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora vo veci Banif Plus Bank Zrt

proti Csaba Csipai a spol. C-472/11 z 21. 2. 2013, z ktorého má vyplývať, že čl. 6 ods. 1

a čl. 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý

konštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí na to, aby mohol vyvodiť

dôsledky tohto konštatovania, čakať, či spotrebiteľ informovaný o svojich právach navrhne,

aby uvedená podmienka bola zrušená, avšak zásada kontradiktórnosti vo všeobecnosti

zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci preskúmavania ex offo nekalú povahu

zmluvnej podmienky, informovať účastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomu

kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý na tento účel ustanovujú vnútroštátne

procesnoprávne predpisy.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach sťažovateľka navrhuje, aby

ústavný súd rozhodol nálezmi, v ktorých vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a a podľa charty, ako aj práv podľa dohovoru

a podľa dodatkového protokolu a tiež porušenie a dohovoru

napadnutými uzneseniami okresných súdov a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, ako

aj porušenie jej základných práv podľa a a podľa

charty, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu

napadnutými uzneseniami krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu,

napadnuté uznesenia okresných súdov a napadnuté uznesenia krajského súdu zruší, veci

vráti na ďalšie konanie a zároveň jej prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj

úhradu trov konania.

Súčasťou sťažností je aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutých uznesení

krajského súdu podaný podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“).

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak

a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane

ustanovenia (ďalej len „“).

V zmysle v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné

konanie také veci, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých strán. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak

v súlade s citovaným možno v konaní o sťažnosti

podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia,

z ktorého je nepochybná právna a skutková súvislosť týchto sťažností, ako aj na totožnosť

6

v osobe sťažovateľky, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je

uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.2 K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv postupom

okresného súdu a krajského súdu

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľka, zastúpená kvalifikovaným

právnym zástupcom, nepripojila k sťažnostiam relevantné rozhodnutia všeobecných súdov –

uznesenia okresných súdov a uznesenia krajského súdu. V uvedenej podobe ústavný súd

nemôže prerokovať sťažnosti sťažovateľky s prihliadnutím na to, že sťažovateľka namieta

právne závery krajského súdu v spojení so závermi okresných súdov, pričom ústavnému

súdu nie sú známe odôvodnenia uznesení krajského súdu ani uznesení okresných súdov.

Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nedostatky v zákonom predpísaných

náležitostiach, aké vyplývajú z podaní sťažovateľky, nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , , ).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou,

dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy

klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej

služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé

vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú

na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom

ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr.

, , ).

Nad rámec odôvodnenia uznesenia ústavný súd zdôrazňuje, že argumentácia

prezentovaná sťažovateľkou je v podstate identická s jej právnou argumentáciou, ktorú už

použila celom rade svojich predchádzajúcich sťažností, ktorými sa ústavný súd v uplynulom

období už zaoberal, pričom námietky sťažovateľky vyhodnotil ako nedôvodné a na tomto

základe všetky predchádzajúce sťažnosti odmietol v častiach smerujúcich proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu ako zjavne neopodstatnené [pozri napr. uznesenia sp. zn.

z 22. augusta 2012, sp. zn. z 22. augusta 2012, sp. zn.

z 18. septembra 2012, sp. zn. z 31. januára 2013 a sp. zn.

z 30. októbra 2013 (išlo o prípady, keď bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok,

pozn.) alebo uznesenia sp. zn. zo 7. februára 2013, sp. zn.

z 31. januára 2013, sp. zn. z 31. januára 2013 a sp. zn.

z 11. decembra 2013 (v prípadoch, keď bola exekučným titulom notárska zápisnica, pozn.)

a tiež uznesenia sp. zn. z 15. januára 2015 a sp. zn.

z 2. decembra 2015].

8

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľke musia byť známe dôvody, pre ktoré ústavný

súd odmietol jej predchádzajúce sťažnosti, ktoré sa týkali obdobných prípadov, aké sú

preskúmavané v tomto konaní. Z uvedeného dôvodu ústavný súd, uplatňujúc zásadu

hospodárnosti svojho postupu, považuje za dostatočné poukázať na svoju argumentáciu

obsiahnutú v už uvedených uzneseniach a konštatovať, že aj v tomto konaní by boli

preskúmavané sťažnosti i po splnení zákonom predpísaných náležitostí nedôvodné.

Uvedený nedostatok zákonom predpísaných náležitostí sťažností bol dôvodom na ich

odmietnutie podľa . Vzhľadom na kvalifikované právne

zastúpenie ústavný súd sťažovateľku na odstránenie nedostatkov sťažností nevyzýval,

primerane aplikujúc [od 1. júla 2016 aplikujúc

] v spojení s .

Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľky už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. septembra 2016