Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 786/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného advokátom

JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., advokátska kancelária, Nezábudková 22, Bratislava,

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46

ods. 1 Slovenskej republiky v spojení s Slovenskej republiky

a v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd uznesením Okresného súdu Topoľčany

sp. zn. z 23. júna 2016 a uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn.

z 31. augusta 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. októbra

2016 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s a v Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) uznesením Okresného súdu Topoľčany (ďalej

len „okresný súd“) sp. zn. z 23. júna 2016 a uznesením Krajského súdu v Nitre

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 31. augusta 2016.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom podaným

okresnému súdu 22. februára 2015 domáhal povolenia obnovy konania vo veci vedenej

okresným súdom pod sp. zn. , v ktorej bol sťažovateľ trestným rozkazom

okresného súdu z 26. októbra 2015 uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„ “) a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace

s podmienečným odložením jeho výkonu a určením skúšobnej doby v trvaní jedného roka.

Zároveň bol sťažovateľovi uložený trest zákazu činnosti (viesť motorové vozidlá)

vo výmere jedného roka.

3. V návrhu na povolenie obnovy konania sťažovateľ namietal, že „pred vydaním

trestného rozkazu u orgánov činných v trestnom konaní nebol riadne poučený a zároveň

nebol riadne oboznámený s celým obsahom trestného spisu“, rovnako namietal nenáležité

zistenie skutkového stavu okresným súdom (nevykonanie všetkých dôkazov), nedostatočné

poučenie o opravnom prostriedku vo vzťahu k vydanému trestnému rozkazu, ako

aj nezohľadnenie poľahčujúcej okolnosti. V doplnení návrhu na povolenie obnovy konania

navrhol vykonať ďalšie dôkazy.

4. Okresný súd uznesením č. k. -37 z 23. júna 2016 podľa § 399 ods. 2

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“) návrh sťažovateľa na povolenie obnovy konania zamietol, pretože neboli zistené

podmienky obnovy konania uvedené v .

5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorú odôvodnil

tvrdením, že dostatočne preukázal existenciu podmienok pre povolenie obnovy konania

a že medzi uloženým trestom a závažnosťou činu alebo pomermi páchateľa je zrejmý

nepomer. Prízvukoval, že v trestnom spise sa nenachádza dôkaz o požití alkoholu

sťažovateľom a priznanie jeho viny bolo potrebné vykladať v súvislosti s jemu podanou

2

informáciou, že takto bude konanie ukončené „čo možno najskôr“. V opravnom prostriedku

ďalej namietal, že vo veci neboli vykonané všetky dôkazy a neboli zohľadnené všetky

uvádzané skutočnosti. Tvrdil tiež, že nebolo zisťované a zistené, akých porušení právnych

predpisov sa dopustil poškodený.

6. Krajský súd sťažnosť sťažovateľa proti prvostupňovému rozhodnutiu uznesením

č. k. -47 z 31. augusta 2016 podľa

zamietol ako nedôvodnú.

7. Sťažovateľ je presvedčený, že okresný súd, ako aj krajský súd svojimi

rozhodnutiami zasiahli do jeho základného práva na súdnu ochranu. V odôvodneniach

rozhodnutí podľa názoru sťažovateľa všeobecné súdy neuviedli právnu úvahu, ktorou sa pri

hodnotení dôkazov riadili. Krajský súd len „poukázal na rozhodnutie Okresného súdu“,

pritom povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je „odrazom práva účastníka

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vyporiada

so všetkými i špecifickými námietkami“. Porušením práva na riadne odôvodnenie

rozhodnutia „sa účastníkovi... odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať

proti rozhodnutiu... v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných

prostriedkov“. Rozhodnutia súdov konajúcich o návrhu na povolenie obnovy teda

sťažovateľ považuje za neodôvodnené a nepreskúmateľné.

8. Sťažovateľ zopakoval, že všeobecné súdy „nesprávne posúdili skutkový stav

veci“, keď prijali záver, že dôvody na povolenie obnovy konania neexistovali.

9. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

1. Základné právo sťažovateľa - ..., na súdnu ochranu zaručené čl. 46

ods. 1 Slovenskej republiky v spojení s Slovenskej republiky

a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd uznesením Okresného súdu Topoľčany,

sp. zn.: zo dňa 23. 06. 2016 a uznesením Krajského súdu Nitra, sp. zn.:

-47 zo dňa 31. 08. 2016, ktorým Krajský súd Nitra zamietol sťažnosť

sťažovateľa zo dňa 24. 06. 2016 porušené bolo.

2. Zrušuje sa uznesenie Okresného súdu Topoľčany, sp. zn.: zo dňa

23. 06. 2016 a uznesenie Krajského súdu Nitra, sp. zn.: -47 zo dňa

31. 08. 2016 a vec sa vracia Okresnému súdu Topoľčany na ďalšie konanie.

3. Pozastavuje sa vykonateľnosť uznesenia Okresného súdu Topoľčany, sp. zn.:

-37 zo dňa 23. 06. 2016 a uznesenia Krajského súdu Nitra, sp. zn.:

-47 zo dňa 31. 08. 2016 a to až do rozhodnutia Ústavného súdu SR o tejto

sťažnosti.

4. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie podľa ustálenej

rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky.

5. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré je Krajský súd

Nitra povinný vyplatiť k rukám právneho zástupcu sťažovateľa: JUDr. Marián Ševčík. CSc.,

advokát, Nezábudková 22, 821 01 Bratislava...“

II.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

12. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

4

13. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ “) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

14. Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

15. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,

prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať

takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie ( , tiež napr. , ).

16. Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom návrhu, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa ), v ktorej

sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1

), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom

z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej

sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv

(m. m. , , , ). Tvrdenie o porušení

iných práv uvedených v odôvodnení sťažnosti mimo petitu návrhu (v tomto prípade právo

na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd) ústavný súd považuje iba za súčasť argumentácie.

17. Predmetom sťažnosti je teda namietané porušenie základného práva na súdnu

ochranu zaručeného v v spojení s a obdobne

upraveného v čl. 36 ods. 1 listiny uznesením okresného súdu sp. zn. z 23. júna

2016 a uznesením krajského súdu č. k. -47 z 31. augusta 2016, ku ktorému

malo podľa presvedčenia sťažovateľa dôjsť tým, že napriek splneniu podmienok pre

povolenie obnovy konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. konajúce

všeobecné súdy obnovu tohto konania nepovolili, pritom odôvodnenia ich rozhodnutí

sťažovateľ považuje za nedostatočné a nepreskúmateľné.

18. Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický

a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

19. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

20. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

II. A

K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu uznesením

okresného súdu sp. zn. z 23. júna 2016

6

21. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

22. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je

právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (pozri. , ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže

domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom,

musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie

( , ).

23. Napadnutým rozhodnutím je uznesenie okresného súdu sp. zn.

z 23. júna 2016. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ využil svoje právo podať proti tomuto

rozhodnutiu opravný prostriedok, o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský

súd, ktorý v prípade zistenia zásahu prvostupňového súdu do základných práv alebo slobôd

sťažovateľa bol zároveň povinný týmto právam alebo slobodám poskytnúť ochranu.

24. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľa v danom prípade

vylučuje právomoc ústavného súdu. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

II. B

K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu uznesením

krajského súdu č. k. -47 z 31. augusta 2016

25. Ústavný súd vo vzťahu k podstate námietok sťažovateľa v súlade so svojou

konštantnou judikatúrou v prvom rade zdôrazňuje, že vo veciach, ktoré patria do právomoci

všeobecných súdov, nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou ( ,

, ). Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd

zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo

za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. ,

, ).

26. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu č. k. -47

z 31. augusta 2016 vyplýva:

„Nadriadený súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu I. stupňa, pričom...

k sťažnostným námietkam odsúdeného udáva, že jeho tvrdenia, že nebol dostatočne poučený

orgánmi činnými v trestnom konaní ako i súdom v pôvodnom konaní nie sú pravdivé, o čom

svedčí zápisnica o jeho výsluchu... ďalej doručenka, ktorou si prevzal upovedomenie

o možnosti oboznámiť sa s vyšetrovacím spisom..., trestný rozkaz..., ktorý obsahoval

podrobné poučenie... a následne i doručenka o prevzatí trestného rozkazu, obžaloby a výzvy

podľa , z ktorej je zrejmé, že odsúdený uvedený trestný rozkaz

prevzal.

... preto nie je právne relevantné jeho tvrdenie, že nepodal odpor proti trestnému

rozkazu a nepredložil návrhy na doplnenie dokazovania v prípravnom konaní len v

dôsledku zlého poučenia. V súvislosti s návrhmi odsúdeného na zabezpečenie znaleckého

posudku z odboru cestnej dopravy a vypočutie jeho švagrinej, tieto ani nadriadený súd

nepovažuje za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle ustanovenia § 394 odsek 1 Trestného

poriadku... ... je nutné uviesť, že tieto dôkazy mohol navrhnúť odsúdený kedykoľvek v

priebehu prípravného konania, prípadne mohol podať voči trestnému rozkazu odpor s

návrhom na vykonanie týchto dôkazov na hlavnom pojednávaní, takže sa nejedná o dôkazy

nové, ktoré by mu neboli známe už v pôvodnom konaní a ktoré by vyšli najavo až po

rozhodnutí súdu I. stupňa...

8

... pokiaľ obhajca odsúdeného v písomnej sťažnosti voči napadnutému uzneseniu

žiadal prihliadnuť pri výmere trestu k vzniknutému následku a k okolnostiam dopravnej

nehody, v tejto súvislosti nadriadený súd poukazuje na to, že nezistil z podaného návrhu

na obnovu konania a ani z prejednania tohto návrhu pred súdom prvého stupňa žiadne nové

skutočnosti alebo dôkazy spôsobilé privodiť zmenu trestu, ktorý bol odsúdenému uložený

trestným rozkazom.... v jeho prospech a ktoré by súčasne boli dôvodom na povolenie

obnovy konania... Ani sama skutočnosť, že odsúdený v dôsledku uloženého trestu stratil

zamestnanie, nie je dôvodom na povolenie obnovy konania.

Pokiaľ... ide o skutočnosť, že odsúdený žiada obnoviť konanie z dôvodu, že nebol

orgánmi činnými v trestnom konaní a Okresným súdom Topoľčany v pôvodnom konaní...

riadne poučený, tak táto okolnosť nie je pravdivá a ani nie je novou skutočnosťou vo veci,

zakladajúcou dôvody obnovy konania.

... v konaní o povolení obnovy konania... príslušný všeobecný súd nepreskúmava

zákonnosť a odôvodnenosť pôvodného rozhodnutia, ale posudzuje otázku, či nové

skutočnosti alebo dôkazy skôr neznáme, v spojení s dôkazmi už vykonanými, môžu

odôvodniť iné rozhodnutie vo veci, než ktoré bolo skôr vydané. Rovnako tak nie je účelom

konania o povolenie obnovy konania posudzovať vinu odsúdeného.

Konanie o povolenie obnovy konania pozostáva... zo skúmania prípustnosti návrhu

a skúmania odôvodnenosti návrhu. Súd najskôr skúma formálne náležitosti návrhu

na povolenie obnovy konania podľa , ďalej sa musí

zaoberať tým, či navrhovateľ vo svojom návrhu uvádza predvídané

dôvody na povolenie obnovy konania a konečne skúma odôvodnenosť návrhu, t. j. či sú

uvádzané skutočnosti a dôkazy spôsobilé na to, aby bolo v obnovenom konaní možno

dosiahnuť iné rozhodnutie vo veci v zmysle ustanovenia .

V predmetnom konaní síce boli splnené formálne náležitosti návrhu na povolenie

obnovy konania..., t. j. návrh podala osoba na to oprávnená, smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému je obnova konania prípustná a nie je... vylúčená, avšak súčasne nebola

zistená existencia nových skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré by mohli

samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné

rozhodnutie o vine odsúdeného..., alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest

odsúdeného bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo

uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.“

27. Z citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že krajský súd

sa námietkami sťažovateľa zaoberal a na všetky pre rozhodnutie o povolení obnovy konania

podstatné skutkové a právne otázky dal dostatočné odpovede. Definoval, v čom spočíva

úloha všeobecného súdu pri rozhodovaní o povolení obnovy trestného konania a ako sa jej

splnenie premietlo do výsledku tohto konkrétneho konania. Druhostupňový súd výstižne

vysvetlil, čo je potrebné chápať pod novým dôkazom v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1

upravujúceho podmienky povolenia obnovy trestného konania

a presvedčivo ozrejmil, prečo sťažovateľom navrhované dôkazy za také (nové) nebolo

možné považovať. Na námietky sťažovateľa o jeho nedostatočnom právnom poučení

v pôvodnom trestnom konaní (či už orgánmi činnými v trestnom konaní alebo súdom)

krajský súd reagoval uvedením konkrétnych skutkových okolností preukazujúcich opak

tvrdení sťažovateľa. Rovnako sa druhostupňový súd vysporiadal s namietanou

neprimeranosťou následkov uloženého trestu, keď uviedol, že z návrhu na povolenie

obnovy konania a ani z prejednania tohto návrhu pred okresným súdom nezistil žiadne nové

skutočnosti alebo dôkazy spôsobilé privodiť zmenu trestu uloženého trestným rozkazom

a ktoré by boli v prospech sťažovateľa a súčasne by boli dôvodom na povolenie obnovy

konania. Zvýraznil, že strata zamestnania v dôsledku uloženia trestu za spáchanie trestného

činu nie je dôvodom na povolenie obnovy konania.

28. Ústavný súd poznamenáva, že jeho kompetencie nenahrádzajú postupy

a rozhodnutia všeobecných súdov a nepoužívajú sa na skúmanie namietanej vecnej

nesprávnosti, pretože ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo vzťahu k všeobecným

súdom. Kritériom na rozhodovanie ústavného súdu musí byť najmä spôsob, akým malo byť

zasiahnuté do alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených

základných práv alebo slobôd, a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach daného

prípadu ide o zásah, ktorý zjavne viedol k obmedzeniu, resp. odopretiu základných práv

alebo slobôd.

10

29. Vychádzajúc z uvedených právnych východísk ústavný súd zdôrazňuje, že

na posúdenie splnenia dôvodnosti návrhu na povolenie obnovy konania podľa § 393 a nasl.

sú zásadne príslušné všeobecné súdy. Skutočnosť, že sťažovateľ zastáva

iný právny názor, ako prijal v tejto veci krajský súd, nemôže viesť k záveru o jeho zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť

právny názor krajského súdu svojím vlastným. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii

zákonného predpisu všeobecným súdom (v preskúmavanej veci krajským súdom) by bolo

možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m. , ).

Podľa ústavného súdu však posúdenie dôvodnosti návrhu sťažovateľa na povolenie obnovy

pôvodného konania v jeho trestnej veci krajským súdom, ktorý svojím uznesením zamietol

sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu o zamietnutí návrhu na povolenie

obnovy, osobitne jeho závery, takéto nedostatky nevykazujú.

30. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že rozhodnutie krajského súdu nie je

dostatočne odôvodnené, pretože krajský súd v podstate odkázal na rozhodnutie okresného

súdu, ústavný súd uvádza, že túto nemožno, tak ako ju sťažovateľ prezentuje, akceptovať,

pretože krajský súd vo svojom rozhodnutí okrem odvolania sa na závery prvostupňového

rozhodnutia (ktorého relevantnú časť v rozhodnutí uviedol) a stotožnenia sa s nimi,

argumentáciu k aktuálnym námietkam rozšíril. Navyše ústavný súd konštantne judikuje

(pozri napr. , , ), že spôsob formulácie odôvodnenia

rozhodnutia odkazom na predchádzajúce rozhodnutie z hľadiska jeho preskúmateľnosti

považuje za prípustný, pretože obsah predchádzajúceho rozhodnutia je stranám konania

známy ich oznámením.

31. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého druhostupňového rozhodnutia dospel

k záveru, že krajský súd jasne, zrozumiteľne, dostatočne podrobne a konkrétne vysvetlil,

prečo v prípade sťažovateľa nie sú splnené dôvody na povolenie obnovy konania podľa

a nasl. .

32. Právny záver o zamietnutí návrhu sťažovateľa na povolenie obnovy konania bol

založený na racionálnej analýze skutkového stavu a ústavne akceptovateľnom výklade

relevantnej právnej úpravy. Ingerencia ústavného súdu do výkonu právomoci krajského

súdu je opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou, pričom právny výklad krajského súdu takéto nedostatky

nevykazuje.

33. Keďže ústavný súd nezistil žiadnu príčinnú súvislosť medzi napadnutým

uznesením krajského súdu sp. zn. z 31. augusta 2016 a označeným

základným právom na súdnu ochranu ( v spojení s

a čl. 36 ods. 1 listiny), sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde ako zjavne neopodstatnenú.

34. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa obsiahnutými v jej petite (zrušiť napadnuté

rozhodnutia všeobecných súdov, vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie, priznať

primerané finančné zadosťučinenie a trovy právneho zastúpenia), rozhodovanie o ktorých je

podmienené vyhovením sťažnosti ( a 3 , resp. zákona

o ústavnom súde vo vzťahu k trovám), t. j. vyslovením porušenia základného práva alebo

slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

35. Z dôvodu odmietnutia sťažnosti rovnako stratilo opodstatnenie zaoberať sa

návrhom sťažovateľa na odloženie vykonateľnosti napadnutých právoplatných rozhodnutí

všeobecných súdov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. novembra 2016

12