Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 9/2017
PDF · 328.21 KB
No categories available
I. ÚS 9/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 9/2017-46
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. marca 2017 v senáte
zloženom z predsedu Petra Brňáka, sudcu Milana Ľalíka a sudkyne Marianny Mochnáčovej
prerokoval prijatú sťažnosť ,
zastúpených advokátkou JUDr. Alenou Zadákovou, Kováčska 32, Košice, vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie ich záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn.
7 C 293/2002 a postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.
1 Co 375/2016 a takto
rozhodol:
1. Základné právo a na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní
vedenom pod sp. zn. 7 C 293/2002 p o r u š e n é b o l i .
2. a p r i z n á v a primerané finančné
zadosťučinenie v sume každému po 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd
Košice-okolie p o v i n n ý zaplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť
a trovy právneho zastúpenia v sume 384,38 €
(slovom tristoosemdesiatštyri eur a tridsaťosem centov) na účet ich právnej zástupkyne
JUDr. Aleny Zadákovej, Kováčska 32, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
4. Sťažnosti a vo zvyšnej časti
n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
14. decembra 2016 doručená sťažnosť a , obaja
(ďalej spolu len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie svojej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 7 C 293/2002 a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len
„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co 375/2016.
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia podali 10. apríla 2002
na okresnom súde žalobu o nahradenie prejavu vôle. Konanie je okresným súdom vedené
pod sp. zn. 7 C 293/2002. Prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 15. novembra 2004
a v poradí druhé pojednávanie prebehlo 8. augusta 2005. Uznesením okresného súdu
z 12. septembra 2006 bolo konanie na základe podania sťažovateľov prerušené až
do 30. júna 2009, keďže pred okresným súdom prebiehalo v tom čase viacero sporov
s totožným nárokom. Následne po rozhodnutí okresného súdu v obdobnej veci bolo
zo strany sťažovateľov podaním z 30. júna 2009 okresnému súdu navrhnuté, aby sa
v konaní pokračovalo a bolo nariadené pojednávanie, keďže okresný súd, ako aj odvolací
súd sa v obdobnej veci dostatočne vysporiadali so skutkovými a právnymi otázkami, ktoré
boli podkladom aj pre rozhodnutie vo veci sťažovateľov. Okresný súd sa s názorom
sťažovateľov nestotožnil a vo veci vydal uznesenie č. k. 7 C 293/2002-71, ktorým konanie
prerušil až do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej pod sp. zn. 11 C 167/2002.
3. Sťažovatelia poukazujúc na doterajšiu judikatúru ústavného súdu (IV. ÚS 74/02,
III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) aplikovanú pri posudzovaní zbytočných prieťahov vo veci
k skutkovej a právnej náročnosti namietaného konania uviedli, že jeho predmetom je
nahradenie prejavu vôle kúpnou zmluvou podľa § 29a ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.). Po právnej stránke
nemožno také konanie považovať za zložité (m. m. III. ÚS 136/09). Sťažovatelia
v procesnom postavení žalobcov v namietanom konaní svoju argumentáciu založili
na povinnostiach vyplývajúcich zo zákona č. 182/1993 Z. z. Žalovaná považovala
za nesplnenú podmienku, v zmysle ktorej o prevod nehnuteľností musí požiadať najmenej
50 % nájomcov bytov a žiadosť o prevod musia podať aj žalobcovia (sťažovatelia). To, že
táto podmienka bola žalobcami splnená, potvrdil aj krajský súd v obdobnom konaní
vedenom pod sp. zn. 1 Co 208/2007. V rámci hodnotenia faktickej zložitosti veci
sťažovatelia zdôraznili, že pre zistenie skutkového stavu nebolo potrebné nariaďovať
znalecké dokazovania ani vykonávať výsluch väčšieho počtu svedkov. Okresný súd
pri svojom rozhodovaní vychádzal najmä z listinných dôkazov predložených sporovými
stranami. Okresnému súdu boli sťažovateľmi predložené rozhodnutia okresného súdu
a krajského súdu v obdobnej veci, z ktorých vyplýval právny názor na vec. Sťažovatelia
zdôraznili, že v rámci tohto kritéria je potrebné prihliadnuť aj na predmet sporu a jeho
význam pre sťažovateľov (obdobne IV. ÚS 117/04 a III. ÚS 142/08). Predmetom konania je
nahradenie prejavu vôle kúpnou zmluvou, pričom predmetom kúpy je byt, ktorý má slúžiť
sťažovateľom na bývanie. Otázka bývania a vlastníckeho práva s ňou spojeného je otázkou
zásadnou, ktorá má pre sťažovateľov obrovský význam.
4. Pri posudzovaní druhého kritéria je podľa názoru sťažovateľov možné dospieť
k záveru, že im nemožno pričítať podiel na celkovej dĺžke predmetného konania okrem
času, keď bolo konanie prerušené na základe ich podnetu. Ide o obdobie od 12. septembra
2006 do 20. októbra 2009, keď sťažovatelia podali podnet, ktorým sa domáhali
pokračovania v konaní. V uvedenom období preto nedochádzalo k prieťahom zo strany
okresného súdu a toto obdobie nemožno zahrnúť do celkovej dĺžky konania.
5. Sťažovatelia zastávajú názor, že správnosť a zákonnosť postupu prvostupňového
a druhostupňového súdu v namietanom konaní je spochybniteľná. Zo strany okresného súdu
bolo v konaní počas 11 rokov nariadených iba 9 pojednávaní, čo je v priemere menej ako
jedno za rok. Celkové konanie možno podľa sťažovateľov rozdeliť na tri fázy. Za prvú fázu
je možné označiť obdobie od začatia konania do prijatia uznesenia z 12. septembra 2006,
ktorým bolo konanie prerušené. Počas tohto obdobia štyroch rokov boli vo veci nariadené
len dve pojednávania. Za druhú fázu konania je možné označiť obdobie od prijatia
uznesenia z 20. októbra 2009 o prerušení konania do vyhlásenia rozsudku vo veci samej
z 10. decembra 2013. Podľa § 111 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)
ak je konanie prerušené podľa § 109, súd urobí všetky potrebné opatrenia, aby odstránil
prekážky, ktoré spôsobili prerušenie alebo pre ktoré prerušenie trvá. Len čo odpadne
prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje v konaní i bez návrhu. Uvedené
ustanovenie bolo už viackrát predmetom rozhodovania ústavného súdu vo vzťahu
k prípadným zbytočným prieťahom v občianskom súdnom konaní (napr. I. ÚS 21/00).
Počas druhej fázy konania okresný súd nariadil viacero pojednávaní, ktoré boli zbytočné,
keďže podľa názoru sťažovateľov ide o vec, ktorá nie je náročná na dokazovanie
a na zisťovanie skutočností potrebných pre rozhodnutie, ale, naopak, je náročnejšia
na právne zhodnotenie a aplikáciu správnych právnym právnych noriem. Poslednú fázu
konania predstavuje postup krajského súdu ako odvolacieho súdu, ktoré stále trvá. V rámci
neho odvolací súd po dvoch rokoch prijal uznesenie, ktorým vec vrátil prvostupňovému
súdu s odôvodnením technicky chybne vyhotoveného rozsudku, ktorý mal byť okresným
súdom vyhotovený tak, aby nebolo možné listy rozsudku a jeho prílohy voľne zamieňať.
Napriek skutočnosti, že konanie pred odvolacím súdom prebieha spravidla kratšie ako
pred súdom prvej inštancie, ktorý je oveľa viac zaťažený administratívou a počtom konaní,
ani po troch rokoch nebolo zo strany odvolacieho súdu uskutočnené správne technické
vyhotovenie rozsudku.
6. Sťažovatelia poukázali na judikatúru ústavného súdu (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08,
IV ÚS 372/08, IV. ÚS 320/2012), v zmysle ktorej nie je možné hodnotiť konanie
prvostupňového súdu a odvolacieho súdu izolovane. Celková dĺžka namietaného konania,
ktoré začalo v roku 2002, predstavuje spolu 11 rokov (okrem troch rokov dôvodného
prerušenia konania) a je podľa sťažovateľov extrémna.
7. Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„I. Základné právo sťažovateľov... garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co/375/2016 a postupom
Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C/293/2002 porušené bolo.
II. Krajskému súdu v Košiciach prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn.
1 Co/375/2016 konať bez zbytočných prieťahov.
III. Sťažovateľom... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000 €..., ktoré je
Krajský súd v Košiciach povinný im zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
IV. Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť sťažovateľom... trovy konania v sume
384,38 €...do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho
zástupkyne JUDr. Aleny Zadákovej...
alternatívne:
I. Základné právo sťažovateľov... garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co/375/2016 a postupom
Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C/293/2002 porušené bolo.
II. Krajskému súdu v Košiciach prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn.
1Co/375/2016 konať bez zbytočných prieťahov.
III. Sťažovateľom... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000 €..., ktoré je
Okresný súd Košice-okolie povinný im zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti
nálezu.
IV. Okresný súd Košice-okolie je povinný uhradiť sťažovateľom... trovy konania
v sume 384,38 €...do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho
zástupkyne JUDr. Aleny Zadákovej...“
8. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní zistil, že sú splnené všetky ústavné
a zákonné predpoklady pre prijatie sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie, a preto ju
uznesením č. k. I. ÚS 9/2017-24 z 11. januára 2017 prijal na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1 a 3
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)] v senáte ústavného súdu v zložení Milan
Ľalík (predseda senátu), Marianna Mochnáčová (sudkyňa) a Peter Brňák (sudca). V zmysle
rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2017 účinného od 1. marca 2017 I. senát ústavného
súdu rozhoduje v tomto zložení: Peter Brňák (predseda senátu), Marianna Mochnáčová
(sudkyňa) a Milan Ľalík (sudca). Z uvedeného dôvodu vec prerokoval a vo veci samej
rozhodol I. senát ústavného súdu v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.
9. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 16. januára 2017
predsedníčku okresného súdu a predsedu krajského súdu, aby sa vyjadrili k otázke
vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň ich vyzval, aby sa vyjadrili aj k sťažnosti.
10. Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. 1 SprV 112/2017
doručenom ústavnému súdu 7. februára 2017 uviedol, že súhlasí s tým, aby ústavný súd
upustil od ústneho pojednávania vo veci a konštatoval:
«V ústavnej sťažnosti označenej ako „posledná fáza konania“, sťažovatelia
poukazujú na konanie pred Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 1 Co 375/2016.
Zo zberného spisu odvolacieho súdu sp. zn. 1 Co 375/2016 a spisu Okresného súdu
Košice - okolie sp. zn. 7C 293/2002 zisťujeme, že po splnení pokynov, ktoré odvolací súd
nariadil vykonať v uznesení zo dňa 26. mája 2016, č. k. 1 Co 714/2015-316, bol spis
okresného súdu predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní žalovanej
(Obci Buzica).
Spis bol doručený Krajskému súdu v Košiciach dňa 04. 08. 2016 a je vedený
pod sp. zn. 1 Co 375/2016.
V predmetnej veci príslušný predseda senátu pripravuje vec na rozhodnutie.
Zatiaľ nebol určený termín odvolacieho pojednávania, resp. termín verejného
vyhlásenia rozsudku.»
11. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. 1 SprV 69/17
doručenom ústavnému súdu 15. februára 2017 uviedla, že súhlasí s upustením od ústneho
pojednávania vo veci, a podrobne rozpísala jednotlivé úkony vo veci:
„Konanie vedené pôvodne pod sp. zn. 7C/293/2002 bolo začaté dňa 10.5.2002.
Predmetom konania je nahradenie vyhlásenia vôle na uzavretie zmluvy.
V konaní sp. zn. 7C/293/2002 boli vykonané tieto úkony:
15.5.2002 - výzva na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu,
12.6.2002 - zaplatenie súdneho poplatku za žalobu,
25.6.2002 - zaslanie rovnopisu žaloby žalovanej na vyjadrenie v lehote 15 dní,
18.6.2003 - vytýčenie termínu pojednávania na deň 9.7.2003,
18.6.2003 - výzva na predloženie písomností,
24.6.2003 - súdu doručená odpoveď na výzvu zhora,
1.7.2003 - zrušenie termínu pojednávania na 9.7.2003 z dôvodu práceneschopnosti
sudkyne, upovedomenie stranám sporu,
3.6.2004 - potvrdenie o zmene zákonného sudcu,
9.9.2004 - vytýčenie termínu pojednávania na 15.11.2004,
15.11.2004 - pojednávanie vo veci, odročené na 28.6.2005, bude zistený stav konania
vo veci sp. zn. 11C/167/2002,
28.6.2005 - pojednávanie vo veci, odročené na 8.11.2005, zástupcovi žalobcov
uložené predložiť fotokópie listinných dôkazov, obom stranám uložené, aby výsledok
prípadného mimosúdneho vyriešenia veci písomne bezodkladne oznámili súdu,
10.8.2005 - predloženie dôkazov v zmysle uloženej povinnosti zhora,
8.11.2005 - pojednávanie vo veci, odročené na 6.3.2006, bude volaný označený
svedok, stranám sporu a ich zástupcom uložené, aby najneskôr v lehote do 30 dní
pred vytýčeným pojednávaním predložili alebo označili akékoľvek dôkazy, ktoré v tejto veci
žiadajú vykonať a rovnako tak oznámiť súdu akékoľvek zmeny v stave tejto právnej veci,
6.3.2006 - pojednávanie vo veci, odročené na 21.4.2006, právnemu zástupcovi
žalobcov uložené oznámiť súdu akúkoľvek zmenu v prejednávanej veci,
11.4.2006 - súdu doručené oznámenie právneho zástupcu žalobcov, že vo veci
nedošlo k dohode o mimosúdnom vyriešení nároku, preto žalobcovia trvajú na podanej
žalobe,
21.4.2006 - pojednávanie vo veci, odročené na 12.9.2006 s tým, že súd si pripojí spis
tunajšieho súdu vo veci a spol c/a , stranám sporu uložené,
aby prípadné návrhy na dokazovanie súdu označili alebo rovno predložili v lehote
minimálne 30 dní pred nariadeným pojednávaním,
12.9.2006 - pojednávanie vo veci, vyhlásené uznesenie o prerušení konania a to až
do rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach o odvolaní proti rozsudku vo veci sp. zn.
7C/292/2002 z 10.2.2006,
10.1.2007 - referát sudkyne na založenie rozhodnutí vo veci sp. zn. 7C/292/2002
do spisu a zistenie stavu konania na KS KE,
24.1.2007 - referát sudkyne na uloženie spisu na lehotu 6 mesiacov potom, ako boli
do spisu pripojené listiny zhora,
4.7.2007, 6.12.2007, 1.2.2008, 9.5.2008, 7.7.2008, 10.10.2008, 15.1.2009 - úradný
záznam o stave konania sp. zn. 7C/292/2002,
24.4.2009 - výzva právnemu zástupcovi žalovanej na oznámenie skutočností,
3.6.2009 - urgencia výzvy zhora,
29.6.2009 - súdu doručené oznámenie na výzvu zhora a návrh na vykonanie dôkazov,
7.10.2009 - referát sudkyne na zistenie stavu konania sp. zn. 11C/167/2002
na odvolacom súde,
20.10.2009 - úradný záznam o stave konania sp. zn. 11C/167/2002,
20.10.2009 - uznesenie o prerušení konania až do právoplatného skončenia konania
vedeného pod sp. zn. 11C/167/2002,
23.2.2010, 7.4.2010, 21.6.2010,16.9.2010, 26.10.2010, 3.12.2010 - úradný záznam
o stave konania 11C/167/2002,
20.12.2010 - pripojenie rozhodnutia sp. zn. 7C/292/2002, vytýčenie termínu
pojednávania na 14.2.2011,
14.2.2011 - pojednávanie vo veci, odročené na 4.4.2011, právnemu zástupcovi
žalovanej uložené, aby v lehote 21 dní predložil súdu a v rovnopise tiež právnej zástupkyni
žalobcov všetky listinné dôkazy, ktoré starosta žalovanej hodlá súdu doručiť ako nové
dôkazy a zároveň mu tiež bolo uložené predložiť označené listiny,
1.4.2011 - združenie termínu pojednávania na 4.4.2011 z dôvodu práceneschopnosti
sudkyne,
4.4.2011 - pojednávanie vo veci odročené na neurčito,
4.4.2011 - súdu doručené vyjadrenie žalobcov vo veci,
6.5.2011 - vytýčenie termínu pojednávania na 14.6.2011,
9.5.2011 - rovnopis podania žalobcu zaslaný žalovanej na vyjadrenie v lehote 10 dní,
výzva pr. zástupcu žalovanej na splnenie povinnosti uloženej v zmysle uznesenia
na pojednávaní dňa 14.2.2011 v lehote 10 dní,
7.6.2011 - žiadosť pr. zástupcu žalovaného o ospravedlnenie neúčasti a odročenie
pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní,
13.6.2011 - úradný záznam o oznámení neuskutočnenia pojednávania dňa 14.6.2011
pr. zástupcovi žalobcu,
14.6.2011 - pojednávanie vo veci odročené na 19.9.2011 s tým, aby strany sporu
do 30 dní predložili všetky tie dôkazy, na ktoré sa zaviazali zmysle uznesení
z predchádzajúcich pojednávaní,
31.8.2011 - žiadosť pr. zástupcu žalovaného o ospravedlnenie neúčasti a odročenie
pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní,
12.9.2011 - upovedomenie o preročení pojednávania na 8.11.2011,
8.11.2011 - pojednávanie vo veci, odročené na 10.1.2012, žalovanej uložené v lehote
30 dní predložiť označené dôkazy,
9.1.2012 - úradný záznam o odročení pojednávania z dôvodov na strane žalovaného
- služobná cesta,
10.1.2012 - súdu doručená písomná žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania
z dôvodu pobytu v zahraničí,
10.1.2012 - pojednávanie vo veci odročené na 28.2.2012, žalovaný bude urgovaný
o predloženie listín,
2.2.2012 - súdu doručené listiny zhora od žalovanej,
9.2.2012 - listiny zhora zaslané pr. zástupcu žalobcu,
28.2.2012 - pojednávanie vo veci, odročené na 14.5.2012, žalovanej uložené
povinnosti na predloženie označených listín a oznámenie skutočností,
28.2.2012 - súdu doručené listiny od žalovaného,
9.5.2012 - súdu doručená žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania z dôvodu
pobytu starostu žalovanej v zahraničí,
10.5.2012 - oznámenie starostovi žalovaného, že žiadosť o odročenie pojednávania
nebola sudkyňou akceptovaná,
14.5.2012 - pojednávanie vo veci, odročené na 25.6.2012, budú predvolaní
svedkovia, pr. zástupcovi žalovanej uložené predložiť označené listiny, pr. zástupcovi
žalobcu uložené predložiť návrh na konečné znenie žalobného petitu a to najneskôr 7 dní
pred pojednávaním, akékoľvek zmeny v prejednávanej veci, napr. uzavretie mimosúdnej
dohody či iné riešenie mimo tohto konania uložené obom proces. stranám bezodkladne
oznámiť súdu,
20.6.2012 - súdu doručená žiadosť pr. zástupcu žalobcov o odročenie pojednávania
z dôvodu dovolenky,
20.6.2012 - upovedomenie o zrušení pojednávania, vytýčenie termínu pojednávania
na 24.9.2012,
27.8.2002.14.9.2012.19.9.2012 - súdu doručené vyjadrenie žalobcu s prílohami,
24.9.2012 - pojednávanie vo veci, odročené na neurčito s tým, že žalovanému bolo
uložené predložiť pr. zástupcovi žalobcov označené listiny, pr. zástupcovi žalobcov uložené
upraviť cenu predmetu konania, a to v lehote 40 dní, v prípade, ak by sa z akýchkoľvek
dôvodov nemohla cena predmetu konania určiť, súd nariadi znalecké dokazovanie, obom
proces, stranám uložené oznámiť súdu akékoľvek zmeny v písomne forme, na nový termín
súd zabezpečí spis sp. zn. 11C/167/2002,
8.10.2012 - súdu doručené oznámenie žalovaného s prílohami,
6.11.2012 - súdu doručené oznámenie žalobcov,
12.11.2012 - stanovisko pr. zástupcu žalobcov zaslané pr. zástupcovi žalovaného
s výzvou na vyjadrenie,
11.1.2013 - urgencia výzvy zhora,
13.2.2013 - urgencia výzvy zhora,
14.3.2013 - súdu doručené stanovisko žalovaného,
20.3.2013 - stanovisko žalovaného zaslané na vyjadrenie žalobcovi v lehote 20 dní,
14.5.2013, 2.7.2013 - súdu doručené vyjadrenie žalobcov,
4.7.2013 - vytýčenie termínu pojednávania na 21.10.2013,
18.7.2013 - vyjadrenie žalobcov zaslané pr. zástupcovi žalovaného,
21.10.2013 - pojednávanie vo veci, odročené na 19.11.2013, pr. zástupcovi žalobcov
uložené doručiť súdu úpravu žalobného petitu vrátane zmluvy, korešpondujúcej s touto
úpravou v lehote 10 dní,
11.11.2013 - súdu doručené podanie žalobcov zhora,
14.11.2013 - súdu doručené podanie žalovaného,
19.11.2013 - pojednávanie vo veci, vyhlásenie uznesenia o vyhlásení dokazovania
za skončené, odročenie pojednávania na 10.12.2013 za účelom vyhlásenia rozhodnutia
vo veci samej,
10.12.2013 - vyhlásenie rozsudku, písomné vyhotovenie rozhodnutia bolo doručené
pr. zástupcovi žalobcov, vzhľadom na neprítomnosť žalovaného a jeho pr. zástupcu bol
rozsudok pr. zástupcovi žalovaného zaslaný poštou,
16.12.2013 - súdu doručené vyúčtovanie trov právneho zastúpenia žalobcov,
30.12.2013 - súdu doručené odvolanie žalovaného proti rozsudku,
21.2.2014 - uznesenie o vyrubení súdneho poplatku za odvolanie, výzva žalobcom
na vyjadrenie k odvolaniu žalovaného v lehote 10 dní,
4.3.2014 - zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie,
7.3.2014 - súdu doručené avízo o platbe,
13.3.2014 - súdu doručené vyjadrenie žalobcov k odvolaniu žalovaného,
30.5.2014 - výzva pr. zástupcovi žalobcov o predloženie ešte dvoch vyhotovení zmlúv
za účelom pripojenia zmluvy k rozsudku ako jeho súčasti, výzva pr. zástupcovi žalobcov
a žalovaného, aby súdu obratom doručili originál rozsudku za účelom pripojenia zmluvy
ako jeho súčasti,
5.6.2014 - predloženie zmluvy zhora a rovnopisu rozsudku pr. zástupcom žalobcov,
18.6.2016 - predloženie rovnopisu rozsudku pr. zástupcom žalovaného, úradný
záznam o pripojení zmlúv k rovnopisom rozsudku a opätovnom zaslaní stranám sporu,
23.9.2014 - predkladacia správa KS KH za účelom rozhodnutia o odvolaní voči
rozsudku,
30.9.2015 - uznesenie KS KE o vrátení veci súdu prvého stupňa za účelom pevného
spojenia zmluvy s prílohami s rozsudkom,
10.11.2015 - návrat spisu tunajšiemu súdu,
18.11.2015 - predloženie spisu odvolaciemu súdu na ďalšie konanie s poukazom
na to, že ešte pred predložením spisu na KS KE na rozhodnutie o odvolaní žalovaného bol
rozsudok pevne spojený so zmluvou,
26.5.2016 - uznesenie KS KE o vrátení veci súdu prvého stupňa za účelom pevného
spojenia zmluvy s prílohami s rozsudkom (spôsobom ako vo veci 11C/167/2002),
27.5.2016 - návrat spisu tunajšiemu súdu,
30.5.2016 - referát sudkyne na postup podľa § 44 ods. 3 not. poriadku, po postupe
zaslanie rovnopisov rozsudku stranám sporu,
3.8.2016 - predloženie spisu odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Z prehľadu a priebehu vykonaných úkonov vyplýva obdobie nečinnosti tunajšieho
súdu v počiatočných fázach konania a to v období od júna 2002 do júna 2003, kedy došlo
k zmene zákonného sudcu z na ,
a v období od júla 2003 do júna 2004.
Po pridelení veci zákonnej sudkyni dňa 3.6.2004 súd
v ďalšom priebehu konania konal priebežne a bez prieťahov, nebolo zistené dlhšie obdobie
nečinnosti súdu. V období od septembra 2006 do apríla 2009 a v období od októbra 2009
do decembra 2010 bol v konaní v pravidelných intervaloch zisťovaný stav súvisiacich
konaní vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/292/2002, resp. sp. zn. 11C/167/2002
a o stave oboch konaní bol vyhotovovaný úradný záznam, pričom konanie bolo
do skončenia vecí prerušené uznesením zo dňa 12.9.2006, resp. dňa 20.10.2009, voči
ktorým nebolo podané odvolanie žiadnou zo strán sporu.
K tvrdeniu sťažovateľov o počte pojednávaní vo veci poukazujem na prehľad
procesných úkonov súdu v konaní uvedený vyššie (pojednávania vo veci dňa 15.11.2004,
28.6.2005, 8.11.2005, 6.3.2006, 21.4.2006, 12.9.2006, 14.2.2011 8.11.2011, 28.2.2012,
14.5.2012, 24.9.2012, 21.10.2013, 19.11.2013, vyhlásenie rozsudku 10.12.2013), pričom
viacero pojednávaní vo veci bolo preročených z dôvodu prekážok na stráne súdu, resp.
oboch strán sporu (pojednávania dňa 9.7.2003, 4.4.2011, 14.6.2011, 19.9.2011, 10. 1.
2012, 25.6.2012).
Konanie vedené pod sp. zn. 7C/293/2002 bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa
10.12.2013. Spis bol dňa 7.2.2017 zapožičaný z KS KE, ktorému bol predložený za účelom
rozhodnutia o odvolaní voči rozsudku.
Vzhľadom na vyššie uvedené mám za to, že sťažovateľmi žiadané finančné
zadosťučinenie je neprimerane vysoké a navrhujem ústavnému súdu, aby v prípade
vyslovenia, že právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
a v primeranej lehote porušené bolo, priznal im nižšie ako žiadané finančné zadosť
učinenie.“
12. Právna zástupkyňa sťažovateľov vo svojom stanovisku k vyjadreniam okresného
súdu a krajského súdu doručenom ústavnému súdu 3. marca 2017 uviedla:
„K predmetným vyjadreniam uvádzame, že porušovatelia neuviedli žiadne relevantné
argumenty, ktoré by našu ústavnú sťažnosť spochybnili.
K veci len uvádzame, že sme v prejednávanej veci prejavili dostatočnú trpezlivosť
s rozhodovaním veci, ale po tom, ako v obdobnom nároku voči rovnakému žalovanému
rozhodol Krajský súd v Košiciach s podrobným odôvodnením nášho nároku, nebol dôvod
vec nešiť ďalšie roky.
Z uvedeného dôvodu a s ohľadom na to, že sme sa k postupu porušovateľa venovali
v samotnom podaní ústavnej sťažnosti dostatočne, nepovažujeme za nutné sa podrobnejšie
vyjadrovať k podaniam Krajského súdu v Košiciach a Okresného súdu Košice okolie.
Zároveň vyjadrujeme súhlas s upustením od ústneho pojednávania o prijatom návrhu.“
13. Vzhľadom na uvedené ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde
upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno
očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
14. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.
15. Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva
upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
16. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a obsahom
práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno
vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03). Z tohto vyplýva, že právne
východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu,
sú vo vzťahu k označeným právam v zásade identické.
17. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím
súdu (IV. ÚS 221/04).
18. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
19. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd postupuje v konaní tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná
hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej
z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť
rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania
(obdobne predtým § 6 a § 100 ods. 1 OSP účinného do 30. júna 2016).
20. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú
právna, faktická, prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie
účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj
na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný
súd aj sťažnosť sťažovateľov.
21. Predmetom konania pred všeobecnými súdmi bolo nahradenie vôle na uzavretie
zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu. Ústavný súd konštatuje, že ide o štandardnú
vec patriacu do rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Zo skutočností uvedených
sťažovateľmi ani okresným súdom, resp. krajským súdom, ani so zreteľom na povahu veci
ústavný súd nezistil žiadnu takú okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o jej právnej či
faktickej zložitosti.
22. Správanie sťažovateľov je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní
o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný
súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorú by bolo potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľov.
23. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu a krajského súdu v napadnutom konaní.
24. Zo sťažnosti, spisového materiálu, ako aj z vyjadrenia predsedníčky okresného
súdu vyplýva, že namietané súdne konanie začalo podaním žaloby na okresnom súde
10. mája 2002. Z predloženého súdneho spisu ústavný súd identifikoval dve obdobia
neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu:
- od 25. júna 2002, keď bola žaloba doručená na vyjadrenie žalovanému, do 18. júna
2003, keď zákonná sudkyňa nariadila vo veci pojednávanie na 9. júl 2003, v trvaní jedného
roka
- od 1. júla 2003, keď bolo zrušené nariadené pojednávanie z dôvodu
práceneschopnosti zákonnej sudkyne, do 13. októbra 2004, keď bolo nariadené
pojednávanie na 15. november 2004, v trvaní 16 mesiacov.
V uvedených obdobiach okresný súd nevykonal žiadne relevantné procesné úkony
smerujúce k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľov ako žalobcov v namietanom konaní,
čo je základným účelom práva zaručeného v označených článkoch ústavy a dohovoru.
Ústavný súd pri posudzovaní postupu okresného súdu tiež zohľadnil skutočnosť,
že konanie bolo dvakrát dôvodne prerušené, a to od septembra 2006 do apríla 2009, a tiež
od októbra 2009 do decembra 2010, teda spolu viac ako tri roky.
25. Ústavný súd konštatuje, že vo svojej predchádzajúcej judikatúre už mnohokrát
poukázal aj na to, že nielen nečinnosť, ale aj neefektívna, resp. nesústredená činnosť
štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala
k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil
na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr. IV. ÚS 22/02, IV. ÚS 380/08,
III. ÚS 103/09, I. ÚS 7/2011).
26. Za neefektívnu a nehospodárnu činnosť okresného súdu ústavný súd považuje
najmä jeho postup pri doručovaní rozsudku okresného súdu z 10. decembra 2013, keď až
po uplynutí viac ako piatich mesiacov (30. mája 2014) okresný súd požiadal účastníkov
konania o doloženie originálu svojho rozhodnutia a o predloženie ďalších výtlačkov zmlúv
o prevode vlastníckeho práva pre účely ich spojenia s rozsudkom a následne opakoval
proces doručovania účastníkom konania počas júna 2014. Aj ďalší postup okresného súdu
bol nesprávny vzhľadom na opakované a zbytočné predkladanie spisu krajskému súdu
na odvolacie konanie. Prvýkrát bol spis okresného súdu predložený krajskému súdu spolu
s odvolaním žalovaného 24. septembra 2014 a následne vrátený 10. novembra 2015
z dôvodu nesprávneho spojenia rozsudku so zmluvou o prevode vlastníckeho práva.
Okresný súd opakovane predložil súdny spis krajskému súdu 19. novembra 2015, odkiaľ
bol vrátený 27. júna 2016 z toho istého dôvodu, keďže okresný súd sa prvýkrát nedôsledne
riadil pokynom krajského súdu vysloveným v uznesení sp. zn. 1 Co 814/2014
z 30. septembra 2015 a rozsudok opakovane nebol pevne spojený so zmluvou o prevode
vlastníckeho práva. V poradí tretíkrát bol spis okresného súdu predložený na odvolacie
konanie krajskému súdu 4. augusta 2016, kde je vedený pod sp. zn. 1 Co 375/2016.
Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že napriek skutočnosti, že sa spis
okresného súdu nenachádzal v jeho dispozičnej sfére počas 28 mesiacov ku dňu
rozhodovania ústavného súdu a v súčasnosti je opäť na krajskom súde, uvedené obdobie
vzhľadom na dôvody opakovaného vytýkania procesných pochybení pri správnom zviazaní
rozsudku so zmluvou pričítal na ťarchu okresného súdu.
27. Ústavný súd napokon poukazuje na to, že predmetom napadnutého konania bolo
nahradenie prejavu vôle na uzavretie zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu, t. j. vec,
ktorá má pre sťažovateľov veľký význam (ide o byt, v ktorom bývajú) a ktorej povaha si
vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania,
čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný
postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená a aby sa čo najskôr
odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou
o rozhodnutie (mutatis mutandis I. ÚS 145/03, I. ÚS 19/00 a iné).
28. Ústavný súd po komplexom posúdení všetkých okolností daného prípadu
z hľadiska skutkovej a právnej náročnosti veci, správania sťažovateľov, ako aj postupu
okresného súdu poznamenaného jeho dlhodobou nečinnosťou, zohľadňujúc pritom
charakter a význam predmetu napadnutého konania a jeho celkovú dĺžku (11 rokov na súde
prvej inštancie), bez právoplatného skončenia veci dospel k záveru, že v postupe okresného
súdu došlo k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, a preto rozhodol, že bolo
porušené základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
29. Sťažovatelia v sťažnosti namietali aj postup krajského súdu v odvolacom konaní,
pričom konkrétne vymedzili ako namietané konanie vedené krajským súdom pod sp. zn.
1 Co 375/2016, ktoré prebieha od 4. augusta 2016, teda dosiaľ len sedem mesiacov,
čo nemožno považovať za porušenie označených práv sťažovateľov postupom krajského
súdu za súčasného zohľadnenia dôvodov, pre ktoré musela by vec sťažovateľov opakovane
neúspešne predkladaná na odvolacie konanie. Ústavný súd preto sťažnosti sťažovateľov
v tejto časti sťažnosti nevyhovuje.
III.
30. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej
osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,
opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.
31. Keďže v súčasnosti sa spis okresného súdu nachádza na krajskom súde z dôvodu
podaného odvolania, nebol dôvod, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať
bez zbytočných prieťahov. Vo vzťahu k postupu krajského súdu v namietanom konaní
ústavný súd rozhodol, že sťažnosti nevyhovuje, a preto nemohol vyhovieť návrhu
sťažovateľov, aby mu prikázal konať bez zbytočných prieťahov.
32. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
33. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
34. Sťažovatelia vo svojej sťažnosti požadovali finančné odškodnenie v sume
5 000 €, ktoré odôvodňovali poukazom na relevantnú judikatúru ústavného súdu a ESĽP.
35. Ústavný súd pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení vzal do úvahy najmä
charakter predmetu konania, obdobie právnej neistoty sťažovateľov, ich správanie počas
predmetného konania, a aj tú skutočnosť, že vo veci zistil porušenie základného práva.
Súčasne sa ústavný súd riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia
nie je prípadná náhrada škody (napr. III. ÚS 339/07, III. ÚS 46/08 a pod.) So zreteľom
na dĺžku namietaného konania okresného súdu, berúc do úvahy aj skutočnosť, že okresný
súd v čase rozhodovania ústavného súdu vo veci neprávoplatne rozhodol, ústavný súd
považoval za odôvodnené priznať pre každého sťažovateľa sumu 1 000 € ako primerané
finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
36. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd priznal
sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu ich
právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ich úhradu v celkovej sume
384,38 €.
37. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzal
z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon
právnej služby uskutočnený v roku 2016 ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch
alebo viacerých osôb je 71,50 € (§ 11 ods. 3 v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky) a hodnota
režijného paušálu je 8,58 €. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený
v roku 2017 ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb je 73,67 €
(§ 11 ods. 3 v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky) a hodnota režijného paušálu je 8,84 €.
38. S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľom nárok na úhradu trov
za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2016 (prevzatie a príprava zastúpenia
a podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 320,32 € vrátane režijného paušálu.
Keďže právna zástupkyňa predložila ústavnému osvedčenie o tom, že je platiteľom DPH,
odmena za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom bola zvýšená o 20 %,
čo predstavuje celkovú sumu 384,38 €.
39. Ústavný súd nepriznal úhradu trov za úkon právnej služby uskutočnený v roku
2017 (stanovisko k vyjadreniu okresného súdu), pretože toto vyjadrenie neobsahovalo
žiadne skutočnosti významné pre rozhodnutie ústavného súdu.
40. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť
na účet právnej zástupkyne sťažovateľov (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení
41. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. marca 2017