Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 9/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-46

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. marca 2017 v senáte

zloženom z predsedu Petra Brňáka, sudcu Milana Ľalíka a sudkyne Marianny Mochnáčovej

prerokoval prijatú sťažnosť ,

zastúpených advokátkou JUDr. Alenou Zadákovou, Kováčska 32, Košice, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prerokovanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo a na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. a p r i z n á v a primerané finančné

zadosťučinenie v sume každému po 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd

Košice-okolie p o v i n n ý zaplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť

a trovy právneho zastúpenia v sume 384,38 €

(slovom tristoosemdesiatštyri eur a tridsaťosem centov) na účet ich právnej zástupkyne

JUDr. Aleny Zadákovej, Kováčska 32, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. Sťažnosti a vo zvyšnej časti

n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

14. decembra 2016 doručená sťažnosť a , obaja

(ďalej spolu len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia podali 10. apríla 2002

na okresnom súde žalobu o nahradenie prejavu vôle. Konanie je okresným súdom vedené

pod sp. zn. . Prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 15. novembra 2004

a v poradí druhé pojednávanie prebehlo 8. augusta 2005. Uznesením okresného súdu

z 12. septembra 2006 bolo konanie na základe podania sťažovateľov prerušené až

do 30. júna 2009, keďže pred okresným súdom prebiehalo v tom čase viacero sporov

s totožným nárokom. Následne po rozhodnutí okresného súdu v obdobnej veci bolo

zo strany sťažovateľov podaním z 30. júna 2009 okresnému súdu navrhnuté, aby sa

v konaní pokračovalo a bolo nariadené pojednávanie, keďže okresný súd, ako aj odvolací

súd sa v obdobnej veci dostatočne vysporiadali so skutkovými a právnymi otázkami, ktoré

boli podkladom aj pre rozhodnutie vo veci sťažovateľov. Okresný súd sa s názorom

sťažovateľov nestotožnil a vo veci vydal uznesenie č. k. -71, ktorým konanie

prerušil až do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej pod sp. zn. .

3. Sťažovatelia poukazujúc na doterajšiu judikatúru ústavného súdu (,

, ) aplikovanú pri posudzovaní zbytočných prieťahov vo veci

k skutkovej a právnej náročnosti namietaného konania uviedli, že jeho predmetom je

nahradenie prejavu vôle kúpnou zmluvou podľa § 29a ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení

neskorších právnych predpisov (ďalej len „). Po právnej stránke

nemožno také konanie považovať za zložité (m. m. ). Sťažovatelia

v procesnom postavení žalobcov v namietanom konaní svoju argumentáciu založili

na povinnostiach vyplývajúcich zo Žalovaná považovala

za nesplnenú podmienku, v zmysle ktorej o prevod nehnuteľností musí požiadať najmenej

50 % nájomcov bytov a žiadosť o prevod musia podať aj žalobcovia (sťažovatelia). To, že

táto podmienka bola žalobcami splnená, potvrdil aj krajský súd v obdobnom konaní

vedenom pod sp. zn. . V rámci hodnotenia faktickej zložitosti veci

sťažovatelia zdôraznili, že pre zistenie skutkového stavu nebolo potrebné nariaďovať

znalecké dokazovania ani vykonávať výsluch väčšieho počtu svedkov. Okresný súd

pri svojom rozhodovaní vychádzal najmä z listinných dôkazov predložených sporovými

stranami. Okresnému súdu boli sťažovateľmi predložené rozhodnutia okresného súdu

a krajského súdu v obdobnej veci, z ktorých vyplýval právny názor na vec. Sťažovatelia

zdôraznili, že v rámci tohto kritéria je potrebné prihliadnuť aj na predmet sporu a jeho

význam pre sťažovateľov (obdobne a ). Predmetom konania je

nahradenie prejavu vôle kúpnou zmluvou, pričom predmetom kúpy je byt, ktorý má slúžiť

sťažovateľom na bývanie. Otázka bývania a vlastníckeho práva s ňou spojeného je otázkou

zásadnou, ktorá má pre sťažovateľov obrovský význam.

4. Pri posudzovaní druhého kritéria je podľa názoru sťažovateľov možné dospieť

k záveru, že im nemožno pričítať podiel na celkovej dĺžke predmetného konania okrem

času, keď bolo konanie prerušené na základe ich podnetu. Ide o obdobie od 12. septembra

2006 do 20. októbra 2009, keď sťažovatelia podali podnet, ktorým sa domáhali

pokračovania v konaní. V uvedenom období preto nedochádzalo k prieťahom zo strany

okresného súdu a toto obdobie nemožno zahrnúť do celkovej dĺžky konania.

5. Sťažovatelia zastávajú názor, že správnosť a zákonnosť postupu prvostupňového

a druhostupňového súdu v namietanom konaní je spochybniteľná. Zo strany okresného súdu

bolo v konaní počas 11 rokov nariadených iba 9 pojednávaní, čo je v priemere menej ako

jedno za rok. Celkové konanie možno podľa sťažovateľov rozdeliť na tri fázy. Za prvú fázu

je možné označiť obdobie od začatia konania do prijatia uznesenia z 12. septembra 2006,

ktorým bolo konanie prerušené. Počas tohto obdobia štyroch rokov boli vo veci nariadené

len dve pojednávania. Za druhú fázu konania je možné označiť obdobie od prijatia

uznesenia z 20. októbra 2009 o prerušení konania do vyhlásenia rozsudku vo veci samej

z 10. decembra 2013. Podľa (ďalej len „OSP“)

ak je konanie prerušené podľa § 109, súd urobí všetky potrebné opatrenia, aby odstránil

prekážky, ktoré spôsobili prerušenie alebo pre ktoré prerušenie trvá. Len čo odpadne

prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje v konaní i bez návrhu. Uvedené

ustanovenie bolo už viackrát predmetom rozhodovania ústavného súdu vo vzťahu

k prípadným zbytočným prieťahom v občianskom súdnom konaní (napr. ).

Počas druhej fázy konania okresný súd nariadil viacero pojednávaní, ktoré boli zbytočné,

keďže podľa názoru sťažovateľov ide o vec, ktorá nie je náročná na dokazovanie

a na zisťovanie skutočností potrebných pre rozhodnutie, ale, naopak, je náročnejšia

na právne zhodnotenie a aplikáciu správnych právnym právnych noriem. Poslednú fázu

konania predstavuje postup krajského súdu ako odvolacieho súdu, ktoré stále trvá. V rámci

neho odvolací súd po dvoch rokoch prijal uznesenie, ktorým vec vrátil prvostupňovému

súdu s odôvodnením technicky chybne vyhotoveného rozsudku, ktorý mal byť okresným

súdom vyhotovený tak, aby nebolo možné listy rozsudku a jeho prílohy voľne zamieňať.

Napriek skutočnosti, že konanie pred odvolacím súdom prebieha spravidla kratšie ako

pred súdom prvej inštancie, ktorý je oveľa viac zaťažený administratívou a počtom konaní,

ani po troch rokoch nebolo zo strany odvolacieho súdu uskutočnené správne technické

vyhotovenie rozsudku.

6. Sťažovatelia poukázali na judikatúru ústavného súdu (, ,

, ), v zmysle ktorej nie je možné hodnotiť konanie

prvostupňového súdu a odvolacieho súdu izolovane. Celková dĺžka namietaného konania,

ktoré začalo v roku 2002, predstavuje spolu 11 rokov (okrem troch rokov dôvodného

prerušenia konania) a je podľa sťažovateľov extrémna.

7. Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„I. Základné právo sťažovateľov... garantované Slovenskej

republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

II. Krajskému súdu v Košiciach prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

III. Sťažovateľom... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000 €..., ktoré je

Krajský súd v Košiciach povinný im zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

IV. Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť sťažovateľom... trovy konania v sume

384,38 €...do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho

zástupkyne JUDr. Aleny Zadákovej...

alternatívne:

I. Základné právo sťažovateľov... garantované Slovenskej

republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

II. Krajskému súdu v Košiciach prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

III. Sťažovateľom... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000 €..., ktoré je

Okresný súd Košice-okolie povinný im zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

nálezu.

IV. Okresný súd Košice-okolie je povinný uhradiť sťažovateľom... trovy konania

v sume 384,38 €...do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho

zástupkyne JUDr. Aleny Zadákovej...“

8. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní zistil, že sú splnené všetky ústavné

a zákonné predpoklady pre prijatie sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie, a preto ju

uznesením č. k. -24 z 11. januára 2017 prijal na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1 a 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“)] v senáte ústavného súdu v zložení Milan

Ľalík (predseda senátu), Marianna Mochnáčová (sudkyňa) a Peter Brňák (sudca). V zmysle

rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2017 účinného od 1. marca 2017 I. senát ústavného

súdu rozhoduje v tomto zložení: Peter Brňák (predseda senátu), Marianna Mochnáčová

(sudkyňa) a Milan Ľalík (sudca). Z uvedeného dôvodu vec prerokoval a vo veci samej

rozhodol I. senát ústavného súdu v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

9. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 16. januára 2017

predsedníčku okresného súdu a predsedu krajského súdu, aby sa vyjadrili k otázke

vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň ich vyzval, aby sa vyjadrili aj k sťažnosti.

10. Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení sp. zn.

doručenom ústavnému súdu 7. februára 2017 uviedol, že súhlasí s tým, aby ústavný súd

upustil od ústneho pojednávania vo veci a konštatoval:

«V ústavnej sťažnosti označenej ako „posledná fáza konania“, sťažovatelia

poukazujú na konanie pred Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. .

Zo zberného spisu odvolacieho súdu sp. zn. a spisu Okresného súdu

Košice - okolie sp. zn. zisťujeme, že po splnení pokynov, ktoré odvolací súd

nariadil vykonať v uznesení zo dňa 26. mája 2016, č. k. -316, bol spis

okresného súdu predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní žalovanej

(Obci Buzica).

Spis bol doručený Krajskému súdu v Košiciach dňa 04. 08. 2016 a je vedený

pod sp. zn. .

V predmetnej veci príslušný predseda senátu pripravuje vec na rozhodnutie.

Zatiaľ nebol určený termín odvolacieho pojednávania, resp. termín verejného

vyhlásenia rozsudku.»

11. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn.

doručenom ústavnému súdu 15. februára 2017 uviedla, že súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania vo veci, a podrobne rozpísala jednotlivé úkony vo veci:

„Konanie vedené pôvodne pod sp. zn. bolo začaté dňa 10.5.2002.

Predmetom konania je nahradenie vyhlásenia vôle na uzavretie zmluvy.

V konaní sp. zn. boli vykonané tieto úkony:

15.5.2002 - výzva na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu,

12.6.2002 - zaplatenie súdneho poplatku za žalobu,

25.6.2002 - zaslanie rovnopisu žaloby žalovanej na vyjadrenie v lehote 15 dní,

18.6.2003 - vytýčenie termínu pojednávania na deň 9.7.2003,

18.6.2003 - výzva na predloženie písomností,

24.6.2003 - súdu doručená odpoveď na výzvu zhora,

1.7.2003 - zrušenie termínu pojednávania na 9.7.2003 z dôvodu práceneschopnosti

sudkyne, upovedomenie stranám sporu,

3.6.2004 - potvrdenie o zmene zákonného sudcu,

9.9.2004 - vytýčenie termínu pojednávania na 15.11.2004,

15.11.2004 - pojednávanie vo veci, odročené na 28.6.2005, bude zistený stav konania

vo veci sp. zn. ,

28.6.2005 - pojednávanie vo veci, odročené na 8.11.2005, zástupcovi žalobcov

uložené predložiť fotokópie listinných dôkazov, obom stranám uložené, aby výsledok

prípadného mimosúdneho vyriešenia veci písomne bezodkladne oznámili súdu,

10.8.2005 - predloženie dôkazov v zmysle uloženej povinnosti zhora,

8.11.2005 - pojednávanie vo veci, odročené na 6.3.2006, bude volaný označený

svedok, stranám sporu a ich zástupcom uložené, aby najneskôr v lehote do 30 dní

pred vytýčeným pojednávaním predložili alebo označili akékoľvek dôkazy, ktoré v tejto veci

žiadajú vykonať a rovnako tak oznámiť súdu akékoľvek zmeny v stave tejto právnej veci,

6.3.2006 - pojednávanie vo veci, odročené na 21.4.2006, právnemu zástupcovi

žalobcov uložené oznámiť súdu akúkoľvek zmenu v prejednávanej veci,

11.4.2006 - súdu doručené oznámenie právneho zástupcu žalobcov, že vo veci

nedošlo k dohode o mimosúdnom vyriešení nároku, preto žalobcovia trvajú na podanej

žalobe,

21.4.2006 - pojednávanie vo veci, odročené na 12.9.2006 s tým, že súd si pripojí spis

tunajšieho súdu vo veci a spol c/a , stranám sporu uložené,

aby prípadné návrhy na dokazovanie súdu označili alebo rovno predložili v lehote

minimálne 30 dní pred nariadeným pojednávaním,

12.9.2006 - pojednávanie vo veci, vyhlásené uznesenie o prerušení konania a to až

do rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach o odvolaní proti rozsudku vo veci sp. zn.

z 10.2.2006,

10.1.2007 - referát sudkyne na založenie rozhodnutí vo veci sp. zn.

do spisu a zistenie stavu konania na KS KE,

24.1.2007 - referát sudkyne na uloženie spisu na lehotu 6 mesiacov potom, ako boli

do spisu pripojené listiny zhora,

4.7.2007, 6.12.2007, 1.2.2008, 9.5.2008, 7.7.2008, 10.10.2008, 15.1.2009 - úradný

záznam o stave konania sp. zn. ,

24.4.2009 - výzva právnemu zástupcovi žalovanej na oznámenie skutočností,

3.6.2009 - urgencia výzvy zhora,

29.6.2009 - súdu doručené oznámenie na výzvu zhora a návrh na vykonanie dôkazov,

7.10.2009 - referát sudkyne na zistenie stavu konania sp. zn.

na odvolacom súde,

20.10.2009 - úradný záznam o stave konania sp. zn. ,

20.10.2009 - uznesenie o prerušení konania až do právoplatného skončenia konania

vedeného pod sp. zn. ,

23.2.2010, 7.4.2010, , 26.10.2010, 3.12.2010 - úradný záznam

o stave konania ,

20.12.2010 - pripojenie rozhodnutia sp. zn. , vytýčenie termínu

pojednávania na 14.2.2011,

14.2.2011 - pojednávanie vo veci, odročené na 4.4.2011, právnemu zástupcovi

žalovanej uložené, aby v lehote 21 dní predložil súdu a v rovnopise tiež právnej zástupkyni

žalobcov všetky listinné dôkazy, ktoré starosta žalovanej hodlá súdu doručiť ako nové

dôkazy a zároveň mu tiež bolo uložené predložiť označené listiny,

1.4.2011 - združenie termínu pojednávania na 4.4.2011 z dôvodu práceneschopnosti

sudkyne,

4.4.2011 - pojednávanie vo veci odročené na neurčito,

4.4.2011 - súdu doručené vyjadrenie žalobcov vo veci,

6.5.2011 - vytýčenie termínu pojednávania na 14.6.2011,

9.5.2011 - rovnopis podania žalobcu zaslaný žalovanej na vyjadrenie v lehote 10 dní,

výzva pr. zástupcu žalovanej na splnenie povinnosti uloženej v zmysle uznesenia

na pojednávaní dňa 14.2.2011 v lehote 10 dní,

7.6.2011 - žiadosť pr. zástupcu žalovaného o ospravedlnenie neúčasti a odročenie

pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní,

13.6.2011 - úradný záznam o oznámení neuskutočnenia pojednávania dňa 14.6.2011

pr. zástupcovi žalobcu,

14.6.2011 - pojednávanie vo veci odročené na 19.9.2011 s tým, aby strany sporu

do 30 dní predložili všetky tie dôkazy, na ktoré sa zaviazali zmysle uznesení

z predchádzajúcich pojednávaní,

31.8.2011 - žiadosť pr. zástupcu žalovaného o ospravedlnenie neúčasti a odročenie

pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní,

12.9.2011 - upovedomenie o preročení pojednávania na 8.11.2011,

8.11.2011 - pojednávanie vo veci, odročené na 10.1.2012, žalovanej uložené v lehote

30 dní predložiť označené dôkazy,

9.1.2012 - úradný záznam o odročení pojednávania z dôvodov na strane žalovaného

- služobná cesta,

10.1.2012 - súdu doručená písomná žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania

z dôvodu pobytu v zahraničí,

10.1.2012 - pojednávanie vo veci odročené na 28.2.2012, žalovaný bude urgovaný

o predloženie listín,

2.2.2012 - súdu doručené listiny zhora od žalovanej,

9.2.2012 - listiny zhora zaslané pr. zástupcu žalobcu,

28.2.2012 - pojednávanie vo veci, odročené na 14.5.2012, žalovanej uložené

povinnosti na predloženie označených listín a oznámenie skutočností,

28.2.2012 - súdu doručené listiny od žalovaného,

9.5.2012 - súdu doručená žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania z dôvodu

pobytu starostu žalovanej v zahraničí,

10.5.2012 - oznámenie starostovi žalovaného, že žiadosť o odročenie pojednávania

nebola sudkyňou akceptovaná,

14.5.2012 - pojednávanie vo veci, odročené na 25.6.2012, budú predvolaní

svedkovia, pr. zástupcovi žalovanej uložené predložiť označené listiny, pr. zástupcovi

žalobcu uložené predložiť návrh na konečné znenie žalobného petitu a to najneskôr 7 dní

pred pojednávaním, akékoľvek zmeny v prejednávanej veci, napr. uzavretie mimosúdnej

dohody či iné riešenie mimo tohto konania uložené obom proces. stranám bezodkladne

oznámiť súdu,

20.6.2012 - súdu doručená žiadosť pr. zástupcu žalobcov o odročenie pojednávania

z dôvodu dovolenky,

20.6.2012 - upovedomenie o zrušení pojednávania, vytýčenie termínu pojednávania

na 24.9.2012,

27.8.2002.14.9.2012.19.9.2012 - súdu doručené vyjadrenie žalobcu s prílohami,

24.9.2012 - pojednávanie vo veci, odročené na neurčito s tým, že žalovanému bolo

uložené predložiť pr. zástupcovi žalobcov označené listiny, pr. zástupcovi žalobcov uložené

upraviť cenu predmetu konania, a to v lehote 40 dní, v prípade, ak by sa z akýchkoľvek

dôvodov nemohla cena predmetu konania určiť, súd nariadi znalecké dokazovanie, obom

proces, stranám uložené oznámiť súdu akékoľvek zmeny v písomne forme, na nový termín

súd zabezpečí spis sp. zn. ,

8.10.2012 - súdu doručené oznámenie žalovaného s prílohami,

6.11.2012 - súdu doručené oznámenie žalobcov,

12.11.2012 - stanovisko pr. zástupcu žalobcov zaslané pr. zástupcovi žalovaného

s výzvou na vyjadrenie,

11.1.2013 - urgencia výzvy zhora,

13.2.2013 - urgencia výzvy zhora,

14.3.2013 - súdu doručené stanovisko žalovaného,

20.3.2013 - stanovisko žalovaného zaslané na vyjadrenie žalobcovi v lehote 20 dní,

14.5.2013, 2.7.2013 - súdu doručené vyjadrenie žalobcov,

4.7.2013 - vytýčenie termínu pojednávania na 21.10.2013,

18.7.2013 - vyjadrenie žalobcov zaslané pr. zástupcovi žalovaného,

21.10.2013 - pojednávanie vo veci, odročené na 19.11.2013, pr. zástupcovi žalobcov

uložené doručiť súdu úpravu žalobného petitu vrátane zmluvy, korešpondujúcej s touto

úpravou v lehote 10 dní,

11.11.2013 - súdu doručené podanie žalobcov zhora,

14.11.2013 - súdu doručené podanie žalovaného,

19.11.2013 - pojednávanie vo veci, vyhlásenie uznesenia o vyhlásení dokazovania

za skončené, odročenie pojednávania na 10.12.2013 za účelom vyhlásenia rozhodnutia

vo veci samej,

10.12.2013 - vyhlásenie rozsudku, písomné vyhotovenie rozhodnutia bolo doručené

pr. zástupcovi žalobcov, vzhľadom na neprítomnosť žalovaného a jeho pr. zástupcu bol

rozsudok pr. zástupcovi žalovaného zaslaný poštou,

16.12.2013 - súdu doručené vyúčtovanie trov právneho zastúpenia žalobcov,

30.12.2013 - súdu doručené odvolanie žalovaného proti rozsudku,

21.2.2014 - uznesenie o vyrubení súdneho poplatku za odvolanie, výzva žalobcom

na vyjadrenie k odvolaniu žalovaného v lehote 10 dní,

4.3.2014 - zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie,

7.3.2014 - súdu doručené avízo o platbe,

13.3.2014 - súdu doručené vyjadrenie žalobcov k odvolaniu žalovaného,

30.5.2014 - výzva pr. zástupcovi žalobcov o predloženie ešte dvoch vyhotovení zmlúv

za účelom pripojenia zmluvy k rozsudku ako jeho súčasti, výzva pr. zástupcovi žalobcov

a žalovaného, aby súdu obratom doručili originál rozsudku za účelom pripojenia zmluvy

ako jeho súčasti,

5.6.2014 - predloženie zmluvy zhora a rovnopisu rozsudku pr. zástupcom žalobcov,

18.6.2016 - predloženie rovnopisu rozsudku pr. zástupcom žalovaného, úradný

záznam o pripojení zmlúv k rovnopisom rozsudku a opätovnom zaslaní stranám sporu,

23.9.2014 - predkladacia správa KS KH za účelom rozhodnutia o odvolaní voči

rozsudku,

30.9.2015 - uznesenie KS KE o vrátení veci súdu prvého stupňa za účelom pevného

spojenia zmluvy s prílohami s rozsudkom,

10.11.2015 - návrat spisu tunajšiemu súdu,

18.11.2015 - predloženie spisu odvolaciemu súdu na ďalšie konanie s poukazom

na to, že ešte pred predložením spisu na KS KE na rozhodnutie o odvolaní žalovaného bol

rozsudok pevne spojený so zmluvou,

26.5.2016 - uznesenie KS KE o vrátení veci súdu prvého stupňa za účelom pevného

spojenia zmluvy s prílohami s rozsudkom (spôsobom ako vo veci ),

27.5.2016 - návrat spisu tunajšiemu súdu,

30.5.2016 - referát sudkyne na postup podľa § 44 ods. 3 not. poriadku, po postupe

zaslanie rovnopisov rozsudku stranám sporu,

3.8.2016 - predloženie spisu odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Z prehľadu a priebehu vykonaných úkonov vyplýva obdobie nečinnosti tunajšieho

súdu v počiatočných fázach konania a to v období od júna 2002 do júna 2003, kedy došlo

k zmene zákonného sudcu z na ,

a v období od júla 2003 do júna 2004.

Po pridelení veci zákonnej sudkyni dňa 3.6.2004 súd

v ďalšom priebehu konania konal priebežne a bez prieťahov, nebolo zistené dlhšie obdobie

nečinnosti súdu. V období od septembra 2006 do apríla 2009 a v období od októbra 2009

do decembra 2010 bol v konaní v pravidelných intervaloch zisťovaný stav súvisiacich

konaní vedených na tunajšom súde pod sp. zn. , resp. sp. zn.

a o stave oboch konaní bol vyhotovovaný úradný záznam, pričom konanie bolo

do skončenia vecí prerušené uznesením zo dňa 12.9.2006, resp. dňa 20.10.2009, voči

ktorým nebolo podané odvolanie žiadnou zo strán sporu.

K tvrdeniu sťažovateľov o počte pojednávaní vo veci poukazujem na prehľad

procesných úkonov súdu v konaní uvedený vyššie (pojednávania vo veci dňa 15.11.2004,

28.6.2005, 8.11.2005, 6.3.2006, 21.4.2006, 12.9.2006, 14.2.2011 8.11.2011, 28.2.2012,

14.5.2012, 24.9.2012, 21.10.2013, 19.11.2013, vyhlásenie rozsudku 10.12.2013), pričom

viacero pojednávaní vo veci bolo preročených z dôvodu prekážok na stráne súdu, resp.

oboch strán sporu (pojednávania dňa 9.7.2003, 4.4.2011, 14.6.2011, 19.9.2011, 10. 1.

2012, 25.6.2012).

Konanie vedené pod sp. zn. bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa

10.12.2013. Spis bol dňa 7.2.2017 zapožičaný z KS KE, ktorému bol predložený za účelom

rozhodnutia o odvolaní voči rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené mám za to, že sťažovateľmi žiadané finančné

zadosťučinenie je neprimerane vysoké a navrhujem ústavnému súdu, aby v prípade

vyslovenia, že právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a v primeranej lehote porušené bolo, priznal im nižšie ako žiadané finančné zadosť

učinenie.“

12. Právna zástupkyňa sťažovateľov vo svojom stanovisku k vyjadreniam okresného

súdu a krajského súdu doručenom ústavnému súdu 3. marca 2017 uviedla:

„K predmetným vyjadreniam uvádzame, že porušovatelia neuviedli žiadne relevantné

argumenty, ktoré by našu ústavnú sťažnosť spochybnili.

K veci len uvádzame, že sme v prejednávanej veci prejavili dostatočnú trpezlivosť

s rozhodovaním veci, ale po tom, ako v obdobnom nároku voči rovnakému žalovanému

rozhodol Krajský súd v Košiciach s podrobným odôvodnením nášho nároku, nebol dôvod

vec nešiť ďalšie roky.

Z uvedeného dôvodu a s ohľadom na to, že sme sa k postupu porušovateľa venovali

v samotnom podaní ústavnej sťažnosti dostatočne, nepovažujeme za nutné sa podrobnejšie

vyjadrovať k podaniam Krajského súdu v Košiciach a Okresného súdu Košice okolie.

Zároveň vyjadrujeme súhlas s upustením od ústneho pojednávania o prijatom návrhu.“

13. Vzhľadom na uvedené ústavný súd podľa

upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

14. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

15. Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva

upraveného v a práva podľa dohovoru.

16. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a obsahom

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. , ). Z tohto vyplýva, že právne

východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu,

sú vo vzťahu k označeným právam v zásade identické.

17. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (rovnako aj práva podľa dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím

súdu ().

18. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

19. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z Civilný

sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd postupuje v konaní tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej

z , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť

rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania

(obdobne predtým a účinného do 30. júna 2016).

20. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , resp. práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna, faktická, prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie

účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj

na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(, , ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný

súd aj sťažnosť sťažovateľov.

21. Predmetom konania pred všeobecnými súdmi bolo nahradenie vôle na uzavretie

zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu. Ústavný súd konštatuje, že ide o štandardnú

vec patriacu do rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Zo skutočností uvedených

sťažovateľmi ani okresným súdom, resp. krajským súdom, ani so zreteľom na povahu veci

ústavný súd nezistil žiadnu takú okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o jej právnej či

faktickej zložitosti.

22. Správanie sťažovateľov je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní

o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva podľa a práva podľa dohovoru. Ústavný

súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorú by bolo potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľov.

23. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu a krajského súdu v napadnutom konaní.

24. Zo sťažnosti, spisového materiálu, ako aj z vyjadrenia predsedníčky okresného

súdu vyplýva, že namietané súdne konanie začalo podaním žaloby na okresnom súde

10. mája 2002. Z predloženého súdneho spisu ústavný súd identifikoval dve obdobia

neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu:

- od 25. júna 2002, keď bola žaloba doručená na vyjadrenie žalovanému, do 18. júna

2003, keď zákonná sudkyňa nariadila vo veci pojednávanie na 9. júl 2003, v trvaní jedného

roka

- od 1. júla 2003, keď bolo zrušené nariadené pojednávanie z dôvodu

práceneschopnosti zákonnej sudkyne, do 13. októbra 2004, keď bolo nariadené

pojednávanie na 15. november 2004, v trvaní 16 mesiacov.

V uvedených obdobiach okresný súd nevykonal žiadne relevantné procesné úkony

smerujúce k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľov ako žalobcov v namietanom konaní,

čo je základným účelom práva zaručeného v označených článkoch a dohovoru.

Ústavný súd pri posudzovaní postupu okresného súdu tiež zohľadnil skutočnosť,

že konanie bolo dvakrát dôvodne prerušené, a to od septembra 2006 do apríla 2009, a tiež

od októbra 2009 do decembra 2010, teda spolu viac ako tri roky.

25. Ústavný súd konštatuje, že vo svojej predchádzajúcej judikatúre už mnohokrát

poukázal aj na to, že nielen nečinnosť, ale aj neefektívna, resp. nesústredená činnosť

štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala

k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil

na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr. , ,

, ).

26. Za neefektívnu a nehospodárnu činnosť okresného súdu ústavný súd považuje

najmä jeho postup pri doručovaní rozsudku okresného súdu z 10. decembra 2013, keď až

po uplynutí viac ako piatich mesiacov (30. mája 2014) okresný súd požiadal účastníkov

konania o doloženie originálu svojho rozhodnutia a o predloženie ďalších výtlačkov zmlúv

o prevode vlastníckeho práva pre účely ich spojenia s rozsudkom a následne opakoval

proces doručovania účastníkom konania počas júna 2014. Aj ďalší postup okresného súdu

bol nesprávny vzhľadom na opakované a zbytočné predkladanie spisu krajskému súdu

na odvolacie konanie. Prvýkrát bol spis okresného súdu predložený krajskému súdu spolu

s odvolaním žalovaného 24. septembra 2014 a následne vrátený 10. novembra 2015

z dôvodu nesprávneho spojenia rozsudku so zmluvou o prevode vlastníckeho práva.

Okresný súd opakovane predložil súdny spis krajskému súdu 19. novembra 2015, odkiaľ

bol vrátený 27. júna 2016 z toho istého dôvodu, keďže okresný súd sa prvýkrát nedôsledne

riadil pokynom krajského súdu vysloveným v uznesení sp. zn.

z 30. septembra 2015 a rozsudok opakovane nebol pevne spojený so zmluvou o prevode

vlastníckeho práva. V poradí tretíkrát bol spis okresného súdu predložený na odvolacie

konanie krajskému súdu 4. augusta 2016, kde je vedený pod sp. zn. .

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že napriek skutočnosti, že sa spis

okresného súdu nenachádzal v jeho dispozičnej sfére počas 28 mesiacov ku dňu

rozhodovania ústavného súdu a v súčasnosti je opäť na krajskom súde, uvedené obdobie

vzhľadom na dôvody opakovaného vytýkania procesných pochybení pri správnom zviazaní

rozsudku so zmluvou pričítal na ťarchu okresného súdu.

27. Ústavný súd napokon poukazuje na to, že predmetom napadnutého konania bolo

nahradenie prejavu vôle na uzavretie zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu, t. j. vec,

ktorá má pre sťažovateľov veľký význam (ide o byt, v ktorom bývajú) a ktorej povaha si

vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania,

čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný

postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená a aby sa čo najskôr

odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou

o rozhodnutie (mutatis mutandis , a iné).

28. Ústavný súd po komplexom posúdení všetkých okolností daného prípadu

z hľadiska skutkovej a právnej náročnosti veci, správania sťažovateľov, ako aj postupu

okresného súdu poznamenaného jeho dlhodobou nečinnosťou, zohľadňujúc pritom

charakter a význam predmetu napadnutého konania a jeho celkovú dĺžku (11 rokov na súde

prvej inštancie), bez právoplatného skončenia veci dospel k záveru, že v postupe okresného

súdu došlo k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, a preto rozhodol, že bolo

porušené základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

29. Sťažovatelia v sťažnosti namietali aj postup krajského súdu v odvolacom konaní,

pričom konkrétne vymedzili ako namietané konanie vedené krajským súdom pod sp. zn.

, ktoré prebieha od 4. augusta 2016, teda dosiaľ len sedem mesiacov,

čo nemožno považovať za porušenie označených práv sťažovateľov postupom krajského

súdu za súčasného zohľadnenia dôvodov, pre ktoré musela by vec sťažovateľov opakovane

neúspešne predkladaná na odvolacie konanie. Ústavný súd preto sťažnosti sťažovateľov

v tejto časti sťažnosti nevyhovuje.

III.

30. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej

osoby podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

31. Keďže v súčasnosti sa spis okresného súdu nachádza na krajskom súde z dôvodu

podaného odvolania, nebol dôvod, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať

bez zbytočných prieťahov. Vo vzťahu k postupu krajského súdu v namietanom konaní

ústavný súd rozhodol, že sťažnosti nevyhovuje, a preto nemohol vyhovieť návrhu

sťažovateľov, aby mu prikázal konať bez zbytočných prieťahov.

32. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

33. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

34. Sťažovatelia vo svojej sťažnosti požadovali finančné odškodnenie v sume

5 000 €, ktoré odôvodňovali poukazom na relevantnú judikatúru ústavného súdu a ESĽP.

35. Ústavný súd pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení vzal do úvahy najmä

charakter predmetu konania, obdobie právnej neistoty sťažovateľov, ich správanie počas

predmetného konania, a aj tú skutočnosť, že vo veci zistil porušenie základného práva.

Súčasne sa ústavný súd riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia

nie je prípadná náhrada škody (napr. , a pod.) So zreteľom

na dĺžku namietaného konania okresného súdu, berúc do úvahy aj skutočnosť, že okresný

súd v čase rozhodovania ústavného súdu vo veci neprávoplatne rozhodol, ústavný súd

považoval za odôvodnené priznať pre každého sťažovateľa sumu 1 000 € ako primerané

finančné zadosťučinenie podľa .

36. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd priznal

sťažovateľom ( ) úhradu trov konania z dôvodu ich

právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ich úhradu v celkovej sume

384,38 €.

37. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon

právnej služby uskutočnený v roku 2016 ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch

alebo viacerých osôb je 71,50 € (§ 11 ods. 3 v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky) a hodnota

režijného paušálu je 8,58 €. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený

v roku 2017 ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb je 73,67 €

(§ 11 ods. 3 v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky) a hodnota režijného paušálu je 8,84 €.

38. S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľom nárok na úhradu trov

za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2016 (prevzatie a príprava zastúpenia

a podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 320,32 € vrátane režijného paušálu.

Keďže právna zástupkyňa predložila ústavnému osvedčenie o tom, že je platiteľom DPH,

odmena za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom bola zvýšená o 20 %,

čo predstavuje celkovú sumu 384,38 €.

39. Ústavný súd nepriznal úhradu trov za úkon právnej služby uskutočnený v roku

2017 (stanovisko k vyjadreniu okresného súdu), pretože toto vyjadrenie neobsahovalo

žiadne skutočnosti významné pre rozhodnutie ústavného súdu.

40. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť

na účet právnej zástupkyne sťažovateľov ( v spojení

s ).

41. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. marca 2017