Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 869/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. apríla 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,

, , a , ,

zastúpených advokátkou JUDr. Elenou Ľalíkovou, Advokátska kancelária,

Podbrezovská 34, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Ružomberok

v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

Základné právo a na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Ružomberok v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é n e b o l i .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-10 zo 16. novembra 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť a (ďalej aj

„sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Ružomberok (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne pod sp. zn. ).

2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo najmä, že:

«I.

1. Okresný prokurátor v Ružomberku podal dňa 6.10.2010 obžalobu na sťažovateľov,

že títo po predchádzajúcej vzájomnej dohode najneskôr od 22.6. do 20.7.2009 spoločným

konaním uviedli do omylu spoločnosť MONDI SCP, a.s. Ružomberok, ohľadne dodanej

drevnej hmoty pri 15 fúrach, čím jej mali spôsobiť škodu vo výške 15.988,61 EUR, ktorú si

uplatnila v adhéznom konaní.

2. Okresný súd v Ružomberku rozsudkom z 15.2.2012, sp. zn. ,

sťažovateľov uznal za vinných zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2

formou spolupáchateľstva, za čo im uložil peňažný trest v sume 1500 EUR pre každého;

Krajský súd v Žiline rozsudkom z 3.7.2012, sp. zn. odvolanie sťažovateľov

v podstate zamietol.

3. Najvyšší súd SR rozsudkom z 18.9.2013, sp. zn. , na dovolanie

sťažovateľov zrušil obidva rozsudky nižších súdov a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie

konanie, so záväzným pokynom venovať sa dôkladnejšie právam na obhajobu u obidvoch

sťažovateľov.

4. Okresný súd rozsudkom z 11.4.2014, sp. zn. , sťažovateľov oslobodil

spod obžaloby, pretože podľa neho stíhaný skutok nebol trestným činom /prečinom/;

Krajský súd v Žiline uznesením z 21.10.2014, sp. zn. , zrušil oslobodzujúci

rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodovanie s odôvodnením,

že nezisťoval dôkladne škodu na strane poškodenej spoločnosti.

5. Okresný súd v poradí tretím rozsudkom z 20.4.2015, sp. zn. , opätovne

uznal sťažovateľov za vinných zo spáchania prečinu podvodu, so spôsobenou škodou

vo výške 294,60 EUR, za čo im vymeral peňažný trest vo výške 500 EUR, s alternáciou

2 mesiace NEPO.

6. Krajský súd v Žiline na odvolanie sťažovateľov i okresného prokurátora

uznesením z 25.8.2015, sp. zn. , zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu zase

vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Z uvedeného vyplýva záver, že banálna „trestná vec“ - podľa našich tvrdení od

prvého procesného úkonu v roku 2009 zmanipulovaná obchodnoprávna vec - nie je

skončená ani po vyše 6 rokoch, preto sťažovatelia majú za to, že je daná právomoc

ústavného súdu o zásah do tejto neprimeranosti dĺžky trestného konania in globe. (...)

III.

1. Je nepochybné, že trestné konanie vedené voči sťažovateľom od júla 2009, je

vedené neprimeranú dobu v tak jednoduchej veci, akou je trestná vec tzv. podvodu,

spočívajúceho v konkrétnej dodávke drevnej hmoty sťažovateľmi vlastnenej firmy

odberateľovi v zmysle obchodnoprávneho vzťahu, fungujúceho na samofakturácii

odberateľom. Hoci išlo o typický civilný právny vzťah /pomer/, neoprávnene sa ho zmocnili

orgány činné v trestnom konaní a všeobecné súdy, preto ho nevedia skončiť v primeranej

dobe, aj napriek ingerencii najvyššieho súdu, ktorý dal nižším súdom jasnú líniu, ktorú

pochopil až na druhý pokus odvolací súd v ostatnom rozhodnutí, ktorým zrušil odsudzujúci

rozsudok okresného súdu a veríme, že aj jeho ďalšie rozhodnutie bude tomu nasvedčovať.

2. Počas obdobia vyše 6 rokov sa sťažovatelia musia podriaďovať excesívnym

úkonom OČTK a súdov, počnúc ich zadržaním a v putách predvedených cez mesto

do B. Bystrice a končiac predvolávaním na súdne procesy, a to všetko na úkor ich

dovtedajšieho spokojného rodinného, spoločenského, podnikateľského života.

3. Preto vychádzajúc z algoritmu počítania finančného zadosťučinenia, uvedeného

v bode II/5, sťažovateľom by patrilo základné odškodnenie v minimálnej výške 1000 EUR za

rok konania, čo za 6 rokov predstavuje 6000 EUR, ktorú sumu treba zvýšiť u každého

o 2000 EUR za excesívne vedené trestné konanie, potom konečná suma 8000 EUR pre

každého je tou sumou primeranou, ktorú žiadame.»

3. Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd

o ich sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo a na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a v primeranej lehote podľa

dohovoru, postupom OS Ružomberok v konaní vedenom pod sp. zn. , porušené

bolo.

2. Okresnému súdu Ružomberok v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

3. a priznáva finančné zadosťučinenie

v sume po 8000 EUR /osemtisíc eur/ pre každého, ktoré je Okresný súd Ružomberok

povinný vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. a priznáva náhradu trov konania v sume

543,64 EUR, ktoré je povinný Okresný súd v Ružomberku zaplatiť na účet JUDr. Eleny

Ľalíkovej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. (...)“

4. Dňa 17. mája 2016 právna zástupkyňa doplnila uvedenú sťažnosť sťažovateľov

takto:

„Dňa 8.9.2015 sme ústavnému súdu doručili sťažnosť na prieťahy v trestnom konaní

pred Okresným súdom v Ružomberku, vedenom pod sp. zn. /pôvodne pod

sp. zn. 8T 56/2011/.

V čase podania sťažnosti okresný súd vo veci nerozhodol.

Rozhodol až rozsudkom z 11.1.2016, č. k. -2264, oslobodením

sťažovateľov spod obžaloby podľa , proti ktorému podala sťažnosť

tzv. poškodená, ktorá inak iniciovala trestné konanie. Krajský súd v Žiline uznesením

z 24.3.2016, sp. zn. odvolanie spoločnosti SLOVWOOD Ružomberok, a.s.

zamietol; toto uznesenie nám bolo doručené 13.4.2016, kedy bolo skončené celé trestné

konanie voči sťažovateľom, začaté v lete 2009, čiže takmer 7 rokov vedené neoprávnene.

V dôsledku uvedeného bod druhý nášho petitu stratil opodstatnenosť /aktuálnosť/,

preto ho týmto podaním berieme späť podľa ZÚS v spojení s .

Na ostatných bodoch našej sťažnosti trváme a žiadame jej vyhovieť.“

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr 4003/2016

z 8. decembra 2016 a sťažovatelia stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu

z 26. decembra 2016.

6. Predsedníčka okresného súdu popísala chronológiu úkonov vykonaných súdom

v danej veci a dodala tieto skutočnosti:

„V predmetnej trestnej veci išlo o skutkovo a právne náročnú vec, nakoľko skutkový

základ uvedenej veci tvorilo viacero čiastkových útokov /15), ktorých podstata spočívala

v dodávkach drevnej hmoty medzi spoločnosťami MONDI SCP a.s., Tatranská cesta č. 3,

Ružomberok, SLOVWOOD Ružomberok, Tatranská cesta č. 3, Ružomberok a ESCO

Krupina, s.r.o., Svätotrojičné námestie č. 1, Krupina. Bolo potrebné skúmať záväzkové

vzťahy medzi uvedenými spoločnosťami v zmysle (Rámcová zmluva

uzatvorená medzi spoločnosťami, jednotlivé Dodatky k rámcovej zmluve, spôsob

objednávania dodávok dreviny, spôsob fakturácie medzi spoločnosťami, spôsob uplatnenia

reklamácie za dodávky drevín a pod.). Súd pri posudzovaní trestnoprávnej zodpovednosti

jednotlivých obžalovaných musel s poukazom na vyššie uvedené aplikovať nielen normy

trestného práva, ale aj civilného práva (obchodného práva), posudzovať jednotlivo aj

v súhrne, naplnenie všetkých zákonných znakov trestného činu podvodu u obžalovaných, či

už v spolupáchateľstve resp. formou znakov trestného činu podvodu u obžalovaných, či už

v spolupáchateľstve, resp. formou účastníctva, vyhodnocovať to a aplikovať v spojitosti

s normami obchodného práva. O skutkovej zložitosti veci svedčí aj tá skutočnosť, že

obžaloba bola podaná na 8 obžalovaných, bolo potrebné vypočuť viacero svedkov,

oboznámiť sa s rozsiahlymi listinnými dôkazmi, ktoré boli nielen súčasťou vyšetrovacieho

spisu, ale boli súdu predkladané v priebehu celého súdneho konania (rozsah vyšetrovacieho

spisu 1091 strán, súdny spis po č. l. 2308).

(...) Pokiaľ ide o správanie sa sťažovateľov, ako účastníkov konania, súd konštatuje,

že obžalovaní ako aj ich obhajca sa zúčastnili dňa 09.03.2011 verejného zasadnutia

o predbežnom prejednaní obžaloby, na ktorom súd určil termíny hlavných pojednávaní, ako

aj rozsah dokazovania na deň 09.05.2011 a 11.05.2011, pričom týchto hlavných

pojednávaní sa obžalovaní spolu s obhajcom nezúčastnili z dôvodu práceneschopnosti

obžalovaného a , napriek tomu súd dňa 09.05.2011

pojednával v ich neprítomnosti a zároveň vylúčil trestnú vec siedmych obžalovaných na

samostatné konanie a vec ôsmeho obžalovaného vrátil

prokurátorovi na konanie o dohode o vine a treste. Z dôvodu neúčasti obžalovaných a ich

obhajcu bolo hlavné pojednávanie určené na deň 11.05.2011 zrušené. Ďalší termín

hlavného pojednávania bol určený na deň 01.08.2011, na ktorý sa obžalovaný

nedostavil z dôvodu jeho práceneschopnosti, svoju neúčasť súdu ospravedlnil, pričom

ostaní obžalovaní sa na hlavné pojednávanie nedostavili a to bez akéhokoľvek

ospravedlnenia. Obhajca obžalovaných požiadal o odročenie hlavného pojednávania

z dôvodu práceneschopnosti obžalovaného a určenie termínu na mesiac

september 2011, pričom svoju neúčasť, ani neúčasť ostatných obžalovaných neospravedlnil,

v písomnom podaní len konštatoval, že obžalovaných o žiadosti o odročenie pojednávania

vyrozumie. Hlavné pojednávanie bolo odročené na 26.09.2011, ktorého sa nezúčastnili

obžalovaní ani ich obhajca, ktorý sa písomne ospravedlnil z dôvodu jeho

práceneschopnosti, pričom uviedol, že predpokladaný čas trvania práceneschopnosti je

podľa ošetrujúceho lekára cca 3 týždne, súčasne oznámil, že obžalovaní trvajú na jeho

osobnej účasti. Z uvedeného dôvodu súd pojednávanie odročil na deň 19.10.2011.

Súd má za to, že v žiadnom prípade nedošlo k prieťahom na strane konajúceho

zákonného sudcu. Na margo tohto tvrdenia uvádzame, že hlavné pojednávania boli

vytyčované plynulo, v čo najkratších možných termínoch. Hlavné pojednávania boli

odročované najmä z dôvodu predkladaných práceneschopností obžalovaných a ich obhajcu,

pokiaľ obhajkyňa obžalovaných požiadala o odročenie hlavného pojednávania z dôvodu

kolízie s iným pojednávaním na inom súde, súd toto neakceptoval. Taktiež pokiaľ obhajca

obžalovaných požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu jeho účasti ako svedka na inom

pojednávaní, súd síce toto akceptoval, avšak termín hlavného pojednávania určil na skorší

termín ako bol pôvodne vytýčený.

Pokiaľ súd určil dňa 26.05.2011 hlavné pojednávanie na deň 01.08.2011 učinil tak

z dôvodu, že v pôvodnej veci vedenej pod sp. zn. súd schválil rozsudkom návrh

na dohodu o vine a treste u jedného obžalovaného dňa 13.06.2011

a konanie u ostatných obžalovaných vylúčil na samostatné konanie vedené pod sp. zn.

, s poukazom na rozsiahlosť spisového materiálu súd upustil od vyhotovenie

fotokópie spisového materiálu, pričom do termínu hlavného pojednávania zákonný sudca

nadiktoval rozsudok a následne bola spracovaná porozsudková agenda v pôvodnom

právoplatne skončenom spise, ktorý bol následne pripojený k novovytvorenému spisu sp. zn.

a okrem toho zákonný sudca, asistentka senátu čerpali riadne naplánovanú

dovolenku v období od 06.07.2011 do 22.07.2011.

Po vrátení veci z Krajského súdu v Žiline dňa 03.11.2014 pod sp. zn.

súd dňa 07.11.2014 doručil uznesenie o zrušení rozsudku OS Ružomberok sp. zn.

zo dňa 11.04.2014 všetkým procesným stranám a opätovne preštudoval celý

spisový materiál z dôvodu, že uznesením Krajského súdu v Žiline sa senát KS v Žiline

nestotožnil s právnym názorom vyjadreným v rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa

18.09.2013 a prikázal Okresnému súdu Ružomberok, aby trestnú vec opätovne prerokoval

a rozhodol v zmysle intencií rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, preto súd určil termín

hlavného pojednávaní po dôkladnom preštudovaní spisu dňa 11.12.2014 na deň

19.01.2015.

Aj napriek práceneschopnosti zákonnej sudkyne(...) dochádzalo v prejednávanej veci

k plynulému vykonávaniu procesných úkonov smerujúcich k rozhodnutiu vo veci samej

a podľa názoru predsedníčky Okresného súdu Ružomberok nedošlo k zbytočným prieťahom.

Vykonávanie všetkých procesných úkonov bolo efektívne, rešpektovalo zásadu procesnej

ekonomiky a vytváralo podmienky na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľov ako

obvinených v trestnom konaní. Z jednotlivých rozhodnutí vydaných zákonnou sudkyňou

nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných

ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,

podstaty a zmyslu.

(...) Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba dožadujúca sa súdneho rozhodnutia.

Samotným prerokovaním veci na príslušnom orgáne sa právna neistota neodstráni, tá sa

odstráni až právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Dovolím si poznamenať, že rýchlosť

konania by nikdy nemala byť uprednostňovaná pred spravodlivým rozhodnutím

(spravodlivosť chápaná ako objektívne a zákonné súdne rozhodnutie). V prejednávanej veci

došlo k rozhodnutiu po podaní obžaloby (obžaloba bola podaná dňa 08.10.2010) dňa

15.02.2012, následne o podanom odvolaní rozhodol nadriadený súd 03.07.2012. Predmetná

vec teda bola právoplatne skončená do dvoch rokov od podania obžaloby. V danej veci však

bolo podané dovolanie, o ktorom rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa

18.09.2013, pričom vec bola vrátená prvostupňovému súdu dňa 07.11.2013. Okresný súd

Ružomberok opätovne rozhodol dňa 11.04.2014, po zrušení tohto rozsudku Krajským súdom

v Žiline dňa 21.10.2014, opätovne rozhodol prvostupňový súd dňa 20.04.2015, po zrušení

rozsudku nadriadeným súdom dňa 25.08.2015 rozhodol Okresný súd Ružomberok dňa

11.01.2016. Pokiaľ Okresný súd Ružomberok vo veci rozhodoval opätovne, v dôsledku

zrušenia rozsudku Krajským súdom v Žiline, postupoval v zmysle intencií nadriadeného

súdu, doplnil dokazovanie, efektívne vykonával ďalšie procesné úkony smerujúce

k rozhodnutiu veci. V každom rozhodnutí prvostupňový súd dostatočne zistil skutkový stav,

aplikoval relevantné právne normy a rozhodol tak, že skutkové a právne závery neboli

svojvoľné, skutkové a právne závery okresného súdu vždy boli riadne odôvodnené,

rešpektujúc právne závery súdu vyššieho stupňa vyslovené v predchádzajúcom zrušujúcom

rozhodnutí. Navyše ani samotní sťažovatelia nekonkretizujú, ktoré konkrétne procesné

úkony realizované zákonnou sudkyňou v prejednávanej veci boli nesprávne, neefektívne,

zapríčiňujúce porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“

7. Sťažovatelia v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedníčky okresného súdu zaujali

toto stanovisko:

„1. skutková a právna zložitosť sporu - z hľadiska platného práva veľmi jednoduchý

prípad, ktorý pri dodržaní zásady ultima ratio, nikdy nemal byť prijatý do súdneho štádia

trestného konania, ale pri primerane zdatnom právnikovi - prokurátorovi, mal skončiť

zastavením trestného stíhania podľa ešte v prípravnom konaní.

Je správne, že ústavný súd má k dispozícii trestný spis, lebo sa v ňom nachádza naša

sťažnosť voči uzneseniu o vznesení obvinenia, kde sme presne poukázali na vyššie uvedenú

skutočnosť, ktorá sa po siahodlhom trestnom konaní aj potvrdila, žiaľ opäť množstvo

materiálnych, pracovných a i. prostriedkov išlo mimo rámca toho, na čo sú spoločnosťou

určené.

2. počet procesných úkonov vykonaných v spore - ústavný súd judikuje, že nie počet,

ale ich kvalita je rozhodujúca. Opakujeme, že pri dôkladnej znalosti danej problematiky

konajúcou sudkyňou, stačil jeden procesný úkon /ak sa už pre nekompetentnosť prokuratúry

vec dostala až pred súd/ podľa , aby ešte v rámci predbežného

prejednania obžaloby trestné stíhanie podľa zastavila.

3. Z uvedeného vyplýva, že sťažovatelia sa ani objektívne nemohli podieľať na

nezákonne rozvinutom trestnosúdnom konaní iba pre nedôslednú činnosť prokuratúry

a súdov.“

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

9. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. (pôvodne pod

sp. zn. , resp. ):

Dňa 8. októbra 2010 bola Okresnou prokuratúrou Ružomberok (ďalej aj „okresná

prokuratúra“) podaná obžaloba č. k. -100 na obžalovaných ,

, , , ,

a .

Dňa 11. októbra 2010 boli účastníkom zaslané výzvy v zmysle § 240 ods. 3, 4 a 5

.

Dňa 22. októbra 2010 obhajca obžalovaných JUDr. Ľubomír Hlbočan zaslal súdu

návrhy dôkazov.

Dňa 23. decembra 2010 bola zaslaná obžaloba a výzva obhajcovi JUDr. Ladislavovi

Jančimu spolu s vyjadreniami obhajcu JUDr. Ľubomíra Hlbočana na vykonanie dôkazov,

taktiež predmetné vyjadrenie bolo zaslané aj okresnej prokuratúre.

Dňa 13. januára 2011 obhajca JUDr. Ladislav Janči zaslal súdu návrhy na vykonanie

dôkazov na hlavnom pojednávaní spolu s návrhom na prerušenie konania.

Dňa 20. januára 2011 súd nariadil termín predbežného prerokovania obžaloby na

9. marec 2011, zároveň požiadal poškodenú o zaslanie faktúr spolu s prílohami v zmysle

návrhov obhajcu, vyžiadal správy o povesti na obžalovaných a správy o priestupkoch

obžalovaných.

Dňa 22. januára 2011 súd požiadal o odpisy z registra trestov na všetkých

obžalovaných.

Dňa 7. februára 2011 splnomocnený zástupca predložil súdu požadované faktúry

s prílohami.

Dna 3. marca 2011 bol súdu doručený návrh na rozhodnutie pri predbežnom

prerokovaní obžaloby podľa z dôvodu porušenia

práva na obhajobu u všetkých obžalovaných.

Dňa 9. marca 2011 súd uskutočnil predbežné prerokovanie obžaloby, pričom určil

termíny hlavných pojednávaní na 9. máj 2011 a 11. máj 2011.

Dňa 5. mája 2011 bola súdu doručená faxová žiadosť obhajcu o odročenie termínov

hlavných pojednávaní 9. mája 2011 a 11. mája 2011 z dôvodu práceneschopnosti

obžalovaných a s tým, že predpokladaná dĺžka trvania

práceneschopnosti je cca 3 až 4 týždne u obžalovaného a u obžalovaného

21 až 26 dní.

Dňa 9. mája 2011 súd vylúčil na samostatné konanie trestnú vec obžalovaného

, , , , ,

a , pretože ani jeden z obžalovaných sa na verejné

zasadnutie o predbežnom prerokovaní obhajoby nedostavil (okrem

a bez akéhokoľvek ospravedlnenia) ‒vec bola vedená ďalej pod sp. zn.

. Zároveň súd zrušil termín hlavného pojednávania nariadený na 11. máj 2011

z dôvodu pracovnej neschopnosti obžalovaných.

Dňa 11. mája 2011 bol súdu doručený návrh na schválenie dohody o vine a treste

uzavretej medzi okresným prokurátorom a obžalovaným .

Dňa 13. júna 2011 na verejnom zasadnutí súd schválil rozsudkom sp. zn.

predmetnú dohodu o vine a treste.

V trestnej veci vedenej pod sp. zn. (po vylúčení na samostatné konanie)

boli vykonané tieto procesné úkony:

Dňa 26. mája 2011 súd určil termín hlavného pojednávania na 1. august 2011,

zároveň na všetkých zvyšných obžalovaných vyžiadal odpisy a správy od príslušných

orgánov.

Dňa 29. júla 2011 požiadal obhajca obžalovaných JUDr. Ľubomír Hlbočan

o odročenie pojednávania na september 2011 z dôvodu práceneschopnosti obžalovaného

.

Dňa 1. augusta 2011 bolo hlavné pojednávanie odročené z už uvedeného dôvodu na

26. september 2011 s tým, že na toto hlavné pojednávanie sa nedostavil ani jeden

z obžalovaných (okrem bez akéhokoľvek ospravedlnenia).

Dňa 23. septembra 2011 požiadal obhajca o odročenie pojednávania z dôvodu jeho

náhlych zdravotných komplikácií, pričom obžalovaní trvali na jeho osobnej účasti na

hlavnom pojednávaní.

Dňa 26. septembra 2011 bolo pojednávanie odročené na 19. október 2011, pretože sa

nedostavil ani jeden z obžalovaných.

Dňa 11. októbra 2011 bol súdu doručený návrh obhajcu JUDr. Hlbočana na

vykonanie ďalších dôkazov na hlavnom pojednávaní.

Dňa 13. októbra 2011 bol predmetný návrh doručený na vyjadrenie okresnému

prokurátorovi.

Dňa 19. októbra 2011 súd vykonal hlavné pojednávanie za účasti všetkých

obžalovaných. Hlavné pojednávanie bolo odročené na 5. december 2011 na účely vypočutia

svedkov.

Dňa 21. októbra 2011 požiadal obhajca o zrušenie termínu hlavného pojednávania

z dôvodu kolízie termínov pojednávaní. Súd z uvedeného dôvodu zrušil termín hlavného

pojednávania z 5. decembra 2011 a určil na 30. november 2011.

Dňa 30. novembra 2011 súd vykonal hlavné pojednávanie. Následne pojednávanie

odročil na 25. január 2012 na účely vypočutia ďalších svedkov.

Dňa 30. novembra 2011 súd požiadal spoločnosť MONDI SCP a. s., o predloženie

listinných dôkazov v zmysle návrhov strán.

Dňa 25. januára 2012 súd vykonal hlavné pojednávanie. Následne pojednávanie

odročil na 15. február 2012.

Dňa 25. januára 2012 boli opätovne žiadané správy o povesti, odpisy z registra

trestov, z okresného úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy, obvodného oddelenia PZ

o priestupkoch na všetkých obžalovaných.

Dňa 15. februára 2012 súd vykonal hlavné pojednávanie a vyhlásil rozsudok sp. zn.

, v ktorom obžalovaných a uznal vinnými

z pokračovacieho podvodu formou spolupáchateľstva podľa , v časti

v štádiu pokusu podľa a uložil obom obžalovaným peňažný

trest vo výmere 1 500 €. Ostatných obžalovaných spod obžaloby oslobodil. Proti tomuto

rozsudku zahlásil odvolanie obhajca čo do výroku o vine a treste u , u ostatných

obžalovaných sa vzdal práva podania opravného prostriedku, podal odvolanie

čo do výroku o vine a treste.

Dňa 29. marca 2012 bolo písomné vyhotovenie rozsudku doručené obhajcovi

a sťažovateľovi , dňa 30. marca 2012 bolo doručené sťažovateľovi .

Dňa 3. mája 2012 súd vyzval obžalovaného ako aj jeho obhajcu na

písomné odôvodnenie odvolania proti rozsudku súdu.

Dňa 17. mája 2012 obhajca obžalovaných a súdu doručil

dôvody odvolania proti rozsudku okresného súdu, odvolanie bolo obratom odoslané

okresnému prokurátorovi na vyjadrenie.

Dňa 29. mája 2012 bolo súdu doručené vyjadrenie k odvolaniu splnomocnenca

poškodeného.

Dňa 1. júna 2012 bolo doručené vyjadrenie okresného prokurátora.

Dňa 6. júna 2012 bol spisový materiál doručený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) na rozhodnutie o podanom odvolaní.

Dňa 3. júla 2012 krajský súd zrušil rozsudkom sp. zn. rozsudok

okresného súdu v časti vo výroku o treste u obžalovaných a a uložil

nový trest.

Dňa 13. júla 2012 bol rozsudok krajského súdu doručený okresnému súdu, následne

16. júla 2012 bol zaslaný stranám konania.

Dňa 25. októbra 2012 bolo súdu doručené dovolanie proti rozsudku krajského súdu

v spojení s rozsudkom okresného súdu podané prostredníctvom obhajkyne obžalovaných

JUDr. Eleny Ľalíkovej (ďalej len „obhajkyňa“).

Dňa 26. októbra 2012 bolo podané dovolanie zaslané na vyjadrenie okresnému

prokurátorovi.

Dňa 8. novembra 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie okresného

prokurátora, ktoré bolo obratom odoslané na vedomie obhajkyni.

Dňa 19. decembra 2012 obhajkyňa súdu telefonicky oznámila, že k vyjadreniu

okresného prokurátora sa nebude vyjadrovať.

Dňa 18. januára 2013 bol spisový materiál spolu s predkladacou správou predložený

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie

o podanom dovolaní, doručený bol 7. februára 2013.

Dňa 18. septembra 2013 najvyšší súd zrušil rozsudkom sp. zn.

rozsudok krajského súdu pre porušenie zákona v neprospech obvinených

a a súčasne zrušil aj rozsudok okresného súdu z 15. februára 2012

a prikázal okresnému súdu, aby vec znovu prerokoval a rozhodol.

Predmetná vec bola zaregistrovaná pod sp. zn. .

Dňa 7. novembra 2013 bol rozsudok najvyššieho súdu doručený okresnému súdu.

Dňa 8. novembra 2013 bol rozsudok najvyššieho súdu zaslaný obžalovaným,

obhajkyni, okresnému prokurátorovi, poškodenému, ako aj splnomocnencovi poškodeného.

Dňa 25. novembra 2013 vydal okresný súd opatrenie sp. zn. , ktorým

prikázal vrátiť obvineným a zaplatené peňažné tresty vo výške

1 500 €.

Dňa 6. decembra 2013 súd určil termín hlavného pojednávania na 5. február 2014,

súčasne boli opätovne žiadané všetky správy a lustrácie na oboch obžalovaných.

Dňa 5. februára 2014 sa konalo hlavné pojednávanie, ktoré bolo následne odročené

na 10. marec 2014.

Dňa 10. marca 2014 sa konalo hlavné pojednávanie, ktoré bolo následne odročené na

9. apríl 2014 na účely vypočutia ďalších svedkov.

Dňa 11. marca 2014 súd vyžiadal lustrácie v registri priestupkov a odpisy z registra

trestov na oboch obžalovaných.

Dňa 9. apríla 2014 sa konalo hlavné pojednávanie, ktoré bolo následne odročené na

11. apríl 2014 na účely vyhlásenia rozsudku.

Dňa 11. apríla 2014 sa konalo hlavné pojednávanie, na ktorom súd podľa § 285

písm. b) v intenciách rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.

z 18. septembra 2013 obžalovaných a oslobodil spod obžaloby,

pretože skutok nie je trestným činom. Okresný prokurátor podal odvolanie v neprospech

obžalovaných, obžalovaní sa vzdali práva podania odvolania, splnomocnenec poškodeného

sa nevyjadril.

Dňa 20. júna 2014 okresný prokurátor doručil súdu odôvodnenie odvolania, ktoré

bolo 23. júna 2014 zaslané na vyjadrenie obžalovaným, obhajcom a splnomocnencovi

poškodeného.

Dňa 21. júla 2014 bolo súdu doručené vyjadrenie obhajkyne k podanému odvolaniu

okresného prokurátora, dňa 1. augusta 2014 sa obhajca JUDr. Ľubomír Hlbočan pripojil

k tomuto vyjadreniu.

Dňa 5. augusta 2014 bolo súdu doručené vyjadrenie splnomocnenca poškodeného

k podanému odvolaniu.

Dňa 3. septembra 2014 bol spisový materiál spolu s odvolaním okresného

prokurátora doručený krajskému súdu.

Dňa 21. októbra 2014 krajský súd uznesením sp. zn. podľa § 321 ods. 1

písm. c) zrušil rozsudok okresného súdu sp. zn.

z 11. apríla 2014 a podľa vec vrátil okresnému súdu, aby ju

v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Dňa 3. novembra 2014 bolo rozhodnutie krajského súdu doručené okresnému súdu

a 7. novembra 2014 bolo zaslané účastníkom.

Dňa 11. decembra 2014 súd určil termín hlavného pojednávania na 19. január 2015,

vyžiadal odpisy, lustrácie a príslušné správy.

Dňa 12. januára 2015 obhajca obžalovaných predložil súdu návrh na vykonanie

dôkazov vo veci, ktorý bol 13. januára 2015 zaslaný na vyjadrenie stranám.

Dňa 13. januára 2015 obhajkyňa obžalovaných požiadala súd, aby hlavné

pojednávanie 19. januára 2015 odročil na neurčito, a to až do rozhodnutia ústavného súdu,

pretože bola vo veci podaná ústavná sťažnosť ().

Dňa 19. januára 2015 bolo pojednávanie odročené na 11. február 2015, pretože sa na

neho nedostavili obhajcovia ani obžalovaní a zákonná sudkyňa bola práceneschopná.

Dňa 20. januára 2015 bolo súdu doručené podanie splnomocnencom poškodeným

JUDr. Lehotským spolu s prílohami.

Dňa 2. februára 2015 obhajkyňa obžalovaných požiadala o preloženie termínu

pojednávania z dôvodu, že predmetný deň má nariadený termín pojednávania na Okresnom

súde Bratislava II, kde zastupuje odporcov už 4 roky.

Dňa 5. februára 2015 bolo obhajkyni a obžalovaným oznámené, že súd žiadosť

o odročenie hlavného pojednávania neakceptuje.

Dňa 11. februára 2015 sa konalo hlavné pojednávanie, ktoré bolo následne odročené

na účely opätovného vypočutia znalca.

Dňa 18. marca 2015 sa konalo hlavné pojednávanie, ktoré bolo následne odročené na

20. apríl 2015, pričom súd uložil okresnej prokuratúre povinnosť, aby do termínu hlavného

pojednávania predložila nový znalecký posudok z odboru lesníctva, resp. aby doplnila

znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný , rešpektujúc vyjadrený právny

názor v uznesení krajského súdu sp. zn. z 21. októbra 2014.

Dňa 10. apríla 2015 okresná prokuratúra oznámila súdu, že nový znalecký posudok

nie je možné vypracovať.

Dňa 20. apríla 2015 súd na hlavnom pojednávaní vyhlásil rozsudok, ktorým

obžalovaných a uznal vinnými zo spáchania prečinu

podvodu podľa formou spolupáchateľstva podľa

, v štádiu pokusu podľa , z jedného

čiastkového skutku a obom obžalovaným uložil peňažný trest vo výmere 500 €. Zároveň

podľa boli obžalovaní a

oslobodení spod obžaloby z ďalších čiastkových skutkov (14), pretože skutok nie je

trestným činom.

Dňa 29. apríla 2015 obžalovaní prostredníctvom obhajkyne podali proti

predmetnému rozsudku odvolanie čo do uznania viny a trestu, ktoré bolo obratom zaslané

na vyjadrenie stranám konania.

Dňa 30. apríla 2015 okresný prokurátor podal odvolanie v neprospech obžalovaných

voči oslobodzujúcemu výroku o vine a voči výroku o treste.

Dňa 4. mája 2015 bolo predmetné odvolanie zaslané účastníkom konania.

Dňa 15. mája 2015 bolo súdu doručené vyjadrenie k odvolaniu okresného

prokurátora.

Dňa 5. júna 2015 bolo súdu doručené odvolanie proti rozsudku podané obhajkyňou.

Dňa 10. júna 2015 bolo uznesením rozhodnuté o výške odmeny a hotových

výdavkov znalca.

Dňa 15. júna 2015 bol spisový materiál spolu s odvolaniami doručený krajskému

súdu na rozhodnutie.

Dňa 17. júna 2015 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie obhajkyne k odvolaniu

prokurátora.

Dňa 3. augusta 2015 predseda senátu krajského súdu vyzval splnomocnenca

poškodeného na predloženie dôkazov osvedčujúcich dôvodnosť procesného postavenia

poškodenej strany ‒spol. MONDI SCP a. s., Tatranská cesta 3, Ružomberok.

Dňa 14. augusta 2015 splnomocnenec poškodeného krajskému súdu doručil

vyjadrenie, ktoré bolo 17. augusta 2015 zaslané stranám konania na vyjadrenie.

Dňa 20. augusta 2015 bolo krajskému súdu doručené písomné vyjadrenie obhajcu,

ktoré bolo doplnené podaním doručeným 24. augusta 2015.

Dňa 25. augusta 2015 bol uznesením krajského súdu sp. zn. podľa

zrušený rozsudok okresného súdu sp. zn.

z 20. apríla 2015 a podľa bola vec vrátená

okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Dňa 12. októbra 2015 bolo predmetné uznesenie doručené okresnému súdu

a 13. októbra 2015 bolo zaslané stranám konania.

Dňa 6. decembra 2015 súd určil termín hlavného pojednávania na 11. január 2016,

súčasne boli žiadané všetky správy na oboch obžalovaných, lustrácie v registri priestupkov,

odpisy z registra trestov.

Dňa 17. decembra 2015 splnomocnenec poškodeného SLOVWOOD Ružomberok

a. s., Tatranská cesta 3, Ružomberok, súdu doručil podanie o pripustenie poškodeného do

trestného konania, ktoré bolo zaslané 18. decembra 2015 na vyjadrenie obžalovaným

a obhajcom obžalovaných.

Dňa 31. decembra 2015 bolo doručené vyjadrenie obhajkyne k podaniu

splnomocnenca poškodeného.

Dňa 8. januára 2016 splnomocnenec poškodeného doručil súdu vyjadrenie k náhrade

škody, ako aj návrh na vrátenie trestnej veci do prípravného konania.

Dňa 11. januára 2016 obhajca obžalovaných JUDr. Ľubomír Hlbočan doručil

stanovisko k podaniu splnomocnenca poškodeného.

Dňa 11. januára 2016 sa konalo hlavné pojednávanie, na ktorom súd po vykonaní

dokazovania vyhlásil rozsudok, ktorým podľa

obžalovaných a oslobodil spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že

sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní. Obžalovaný , okresný

prokurátor, ako aj splnomocnenec poškodeného si ponechali zákonnú lehotu na podanie

opravného prostriedku.

Dňa 22. januára 2016 bolo doručené odvolanie splnomocnenca poškodeného proti

rozsudku, ktoré bolo zaslané na vyjadrenie 25. januára 2016 stranám konania.

Dňa 27. januára 2016 bolo obhajcom obžalovaných JUDr. Ľubomírom Hlbočanom

zaslané vyjadrenie k podanému odvolaniu splnomocnenca poškodeného, ktoré bolo

nasledujúci deň zaslané na vyjadrenie ostatným stranám.

Dňa 22. marca 2016 bol spisový materiál predložený krajskému súdu na rozhodnutie

o podanom opravnom prostriedku.

Dňa 24. marca 2016 krajský súd rozhodol uznesením sp. zn. tak, že

odvolanie spoločnosti SLOVWOOD Ružomberok, a. s., Tatranská cesta 3, Ružomberok,

zamietol, pretože nebolo podané oprávnenou osobou.

III.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

11. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom

Okresného súdu Ružomberok v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne pod

sp. zn. ) došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a ich práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

12. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

13. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

).

14. Pri posudzovaní primeranosti dĺžky konania je potrebné na jednej strane zvážiť

záujem sťažovateľa na rýchlom ukončení veci, na strane druhej záujem na riadnom výkone

spravodlivosti (Debbasch proti Francúzsku, rozsudok z 3. 12. 2002 č. 49392/99, bod 43).

Z toho okrem iného vyplýva, že neexistuje žiadna abstraktne stanovená doba konania, ktorú

by bolo možné považovať za primeranú.

15. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP

ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých

kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

16. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania bolo

rozhodovanie o vine a treste. Z judikatúry ústavného súdu pritom vyplýva, že primeraná

lehota na konanie sa v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citlivého zásahu do sféry

osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného konania spravidla spojený, musí

vo všeobecnosti posudzovať prísnejšie ().

17. V súvislosti s prvým kritériom „zložitosť veci“ ústavný súd konštatuje, že

napadnuté konanie vykazuje zvýšenú mieru zložitosti. Faktická zložitosť veci je daná

predovšetkým množstvom spoluobžalovaných, ktorých bolo v danom prípade 8, množstvom

vypočutých svedkov, potrebou vypracovania znaleckého posudku a opakovaného výsluchu

znalca, rozsahom súdneho spisu, ale aj povahou obvinenia, keďže išlo o trestný čin

podvodu.

18. Ústavný súd sa ďalej zaoberal kritériom správania účastníkov konania, pričom

zistil, že v danom prípade sa prvé hlavné pojednávanie vo veci s ohľadom na opakované

žiadosti obhajcu o odročenie, resp. na nedostavenie sa obžalovaných, konalo až 19. októbra

2011, teda viac než rok po podaní obžaloby. Týmto spôsobom boli zmarené 4 pojednávania

(nariadené na 9. máj 2011, 11. máj 2011, 1. august 2011 a 26. september 2011). Ústavný

súd vychádza z názoru, že účastník konania má síce právo svoju neprítomnosť ospravedlniť

(pričom zároveň v trestnom konaní nie je možné od obžalovaného požadovať, aby

spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní), avšak pri rozhodovaní o sťažnosti

takéhoto účastníka na prieťahy v konaní nemožno na túto okolnosť ‒pokiaľ mala

preukázateľný dopad na celkovú dĺžku trvania doterajšieho konania ‒neprihliadnuť.

V danom prípade sa prístup sťažovateľov podpísal na oddialení prvého hlavného

pojednávania, čo má s ohľadom na oslabovanie dôkaznej situácie v dôsledku plynutia času

vplyv na priebeh celého konania.

19. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu. V úvode konštatuje,

že celé konanie (od podania obžaloby do nadobudnutia právnej moci oslobodzujúceho

rozsudku) trvalo cca 5 a pol roka s tým, že vec bola riešená na 3 stupňoch súdnej sústavy.

Na tomto mieste je nutné podotknúť, že sťažovatelia ústavnou sťažnosťou napadli iba

postup okresného súdu, preto ústavný súd pri skúmaní dĺžky konania prihliadal iba

na obdobia, kedy sa spisový materiál nachádzal v dispozícii tohto súdu.

19.1 Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že bezprostredne po podaní obžaloby (dňa

8. októbra 2010) konal uvedený súd plynulo, riadne zhromažďoval podklady potrebné pre

rozhodnutie veci, pričom termín predbežného prerokovania obžaloby nariadil na 9. marec

2011. Na tomto konaní určil termíny hlavných pojednávaní. Ako už bolo uvedené, prvé

hlavné pojednávanie sa s ohľadom na neúčasť obžalovaných konalo 19. októbra 2011.

Ďalšie pojednávania sa uskutočnili 30. novembra 2011, 25. januára 2012 a 15. februára

2012, keď bol vyhlásený prvý rozsudok súdu. Dňa 3. júla 2012 zrušil krajský súd uvedený

rozsudok vo výroku o treste a uložil nový trest, vo zvyšku zostal rozsudok nezmenený. Dňa

25. októbra 2012 bolo na okresnom súde podané dovolanie voči rozsudku krajského súdu

v spojení s rozsudkom okresného súdu. Po zabezpečení vyjadrení všetkých účastníkov bol

spis 18. januára 2013 predložený najvyššiemu súdu. Dovolací súd rozhodol 18. septembra

2013 tak, že napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil na nové rozhodnutie okresnému súdu.

Od dodania spisu najvyššiemu súdu (7. februára 2013) až do doručenia jeho rozsudku na

okresný súd (7. novembra 2013) ubehlo 9 mesiacov. Ústavný súd konštatuje, že v tejto prvej

fáze konania, t. j. od podania obžaloby do doručenia kasačného rozsudku najvyššieho súdu

(3 roky a 1 mesiac), konal okresný súd plynulo a bez prieťahov, pričom za predĺženie

konania v tejto fáze sú zodpovední predovšetkým sťažovatelia, resp. ostatní

spoluobžalovaní, keďže z dôvodu ich neúčasti sa mohlo prvé hlavné pojednávanie konať až

rok po podaní obžaloby. Okresnému súdu nemožno pričítať ani dobu, keď sa spis nachádzal

na odvolacom a dovolacom súde, t. j. spolu cca 10 mesiacov.

19.2 Po doručení rozsudku najvyššieho súdu (7. novembra 2013) nariadil okresný

súd hlavné pojednávanie, a to na 5. február 2014, 10. marec 2014, 9. apríl 2014 a 11. apríl

2014, keď bol vyhlásený rozsudok, ktorým okresný súd oslobodil obžalovaných spod

obžaloby. Aj v období bezprostredne po zrušení jeho prvého rozsudku konal teda okresný

súd plynulo a bez prieťahov, jednotlivé pojednávania nariaďoval v primeraných časových

odstupoch a do 5 mesiacov od doručenia rozsudku najvyššieho súdu vydal nový rozsudok.

S ohľadom na podané odvolanie prokurátora sa spis od 3. septembra 2014 do 3. novembra

2014, t. j. 2 mesiace, nachádzal v dispozícii krajského súdu.

19.3 Po tom, čo krajský súd uznesením z 21. októbra 2014 zrušil v poradí druhé

rozhodnutie okresného súdu a vrátil mu spisovú dokumentáciu, okresný súd nariadil termín

pojednávania na 19. január 2015. Toto pojednávanie bolo z dôvodu neúčasti obhajcov

a obžalovaných odročené na 11. február 2015, pričom 2. februára 2015 obhajkyňa

sťažovateľov požiadala o jeho odročenie z dôvodu kolízie termínov pojednávaní. Súd tejto

žiadosti nevyhovel a vo veci konal. Následne sa v termínoch 18. marca 2015 a 20. apríla

2015 konali ďalšie hlavné pojednávania, pričom na poslednom z nich bol vyhlásený

v poradí tretí rozsudok okresného súdu, ktorým obžalovaných uznal vinnými zo spáchania

prečinu podvodu a oslobodil spod obžaloby zo 14 čiastkových skutkov. Okresný súd teda

vydal nový rozsudok do cca 5 mesiacov od zrušenia jeho v poradí druhého rozhodnutia,

pričom vykonal 3 pojednávania, z ktorých jedno bolo odročené z dôvodov na strane

sťažovateľov, ďalšej takejto žiadosti obhajkyne súd nevyhovel. Aj v tejto fáze konania

postupoval okresný súd plynulo a bez zbytočných prieťahov.

19.4 Sťažovatelia sa proti tomuto rozsudku odvolali, pričom krajský súd rozsudkom

z 25. augusta 2015 rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na nové rozhodnutie.

Spisový materiál sa od 15. júna 2015 do 12. októbra 2015, teda cca 4 mesiace, nachádzal na

krajskom súde. Po zrušení v poradí tretieho rozsudku určil okresný súd termín hlavného

pojednávania na 11. január 2016, na ktorom sťažovateľov oslobodil spod obžaloby, pretože

nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý boli obžalovaní stíhaní. Uvedené rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť po tom, čo 24. marca 2016 krajský súd odmietol odvolanie

spoločnosti SLOVWOOD Ružomberok a. s., ako návrh podaný neoprávnenou osobou.

19.5 Ústavný súd konštatuje, že v postupe okresného súdu nezaznamenal žiadne

významné obdobia nečinnosti. Okresný súd postupoval vo veci plynulo, medzi jednotlivými

vykonanými úkonmi sú primerané časové odstupy a v jeho postupe nie je možné badať ani

nadbytočné alebo neodôvodnené úkony. Ústavný súd však už vo svojej predchádzajúcej

judikatúre poukázal na to, že nielen nečinnosť, ale aj neefektívna, resp. nesústredená

činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu

nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa

sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr. ,

, , ). Za neefektívnu v tomto zmysle ústavný súd

považoval napríklad činnosť súdu, ktorá vyústila do opakovaného rušenia jeho rozhodnutia

súdom vyššej inštancie (napr. nález ).

19.6 V tejto súvislosti preto ústavný súd skúmal, či je možné postup okresného súdu

považovať za neefektívny, a to predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že jeho rozhodnutia

boli nadriadenými súdmi opakovane zrušené (1x najvyšším súdom a 2x krajským súdom).

Predsedníčka okresného súdu k tomu vo svojom vyjadrení uviedla: „Pokiaľ Okresný súd

Ružomberok vo veci rozhodoval opätovne, v dôsledku zrušenia rozsudku Krajským súdom

v Žiline, postupoval v zmysle intencií nadriadeného súdu, doplnil dokazovanie, efektívne

vykonával ďalšie procesné úkony smerujúce k rozhodnutiu veci. V každom rozhodnutí

prvostupňový súd dostatočne zistil skutkový stav, aplikoval relevantné právne normy

a rozhodol tak, že skutkové a právne závery neboli svojvoľné, skutkové a právne závery

okresného súdu vždy boli riadne odôvodnené, rešpektujúc právne závery súdu vyššieho

stupňa vyslovené v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí.“

19.7 Ústavný súd zistil, že v prvom prípade bol rozsudok okresného súdu č. k.

-1614 z 15. februára 2012 zrušený rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn.

z 18. septembra 2013 a vec bola okresnému súdu vrátená na ďalšie konanie.

Najvyšší súd zaviazal okresný súd, aby v novom konaní venoval náležitú pozornosť

objasneniu skutočností podstatných pre správne právne posúdenie konania obvinených,

predovšetkým otázke vzniku škody, ktorá je jedným zo zákonných znakov trestného činu

podvodu a ktorú okresný súd stanovil len na základe domnienky. Podľa najvyššieho súdu

zostalo „otvorenou otázkou, ktorou sa oba súdy nezaoberali, či pri týchto dodávkach za

tejto dôkaznej situácie vôbec vznikla škoda“.

19.8 V druhom prípade bol rozsudok okresného súdu č. k. -1864

z 11. apríla 2014, ktorým boli sťažovatelia v plnom rozsahu oslobodení spod

obžaloby, zrušený na podklade odvolania prokurátora uznesením krajského súdu č. k.

-1900 z 21. októbra 2014. Krajský súd okresnému súdu uložil povinnosť

„opätovne vypočuť znalca , ktorý presne a menovite ku každému prípadu

uvedie, kde si je a na koľko percent istý druhom dreviny a v akom rozsahu (časť kamiónu,

celý kamión) a či tento – ním určený druh dreviny – zodpovedá druhu dreviny

deklarovanému a poškodenou stranou aj zaplatenému. Ak aj po tomto výsluchu ostanú čo

i len najmenšie pochybnosti o záveroch znalca, bude potrebné do konania pribrať iného

znalca ( ) a pochybnosti odstrániť.“. Krajský súd ďalej uviedol, že

„[v] prípadoch dovozov dreva v bodoch 1/ až 15/ bola škoda ustálená tak, akoby celý

kamión mal obsahovať iný druh dreva, ako už v skutočnosti odsúdeným

deklarovaný a prebratý. Hoci priebeh skutkového deja takémuto záveru nasvedčuje, a to

s mimoriadne veľkou pravdepodobnosťou, takáto pravdepodobnosť, ako je zrejmé

z rozsudku dovolacieho súdu, nestačí na presné preukázanie spôsobenej škody. Z doposiaľ

vykonaného dokazovania, keďže znalec z nie celkom kvalitných fotografických záberov

nebol schopný presne určiť ani druh dreva a už vôbec nie, či iný ako deklarovaný druh

dreva bol na celom kamióne, sa zdá byť viac ako problematické určiť presnú výšku škody,

a to minimálne v prípadoch dovozov dreva pod bodmi 1/ až 14/. Prokurátor bude musieť na

ďalšom hlavnom pojednávaní preukázať škodu v takej výške, aby to odôvodňovalo jeho

obžalobu pre žalovaný trestný čin, inak súdu neostane nič iné, len vo vzťahu k bodom 1/ až

14/ rozhodnúť ako v teraz napadnutom rozsudku.“. Pokiaľ šlo o prípad dovozu dreva v bode

15 obžaloby, považoval krajský súd odvolanie prokurátora za dôvodné, avšak požadoval

objektivizáciu výšky škody, pričom konštatoval, že „za škodu v tomto prípade by bolo

možné považovať rozdiel medzi cenou privezeného topoľa a cenou dreviny (DB), ktorú by

poškodená strana dodávateľovi zaplatila“.

19.9 Napokon aj rozsudok okresného súdu č. k. -2113 z 20. apríla 2015,

ktorým okresný súd uznal sťažovateľov vinnými zo spáchania skutku uvedeného v bode 15

obžaloby, zatiaľ čo v ostatných bodoch (1 ‒14) ich spod obžaloby oslobodil, bol uznesením

krajského súdu č. k. -2206 z 25. augusta 2015 zrušený a vec bola okresnému

súdu vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že primárnym

nedostatkom skúmaného výroku je „neexistencia dôkazov, že sa skutok stal tak, ako je

popísaný v skutkovej vete výroku napadnutého rozsudku“. Ďalej konštatoval, že „[p]o

zrušení odvolaniami napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa bude povinnosťou súdu

prvého stupňa vyhodnotiť všetky procesne účinné dôkazy jednotlivo a v ich súvislostiach. Je

nevyhnutné vyvodiť závery aj zo zmlúv, ktoré boli uzavreté medzi spoločnosťou

SLOVWOOD Ružomberok, a. s. a ESCO Krupina, s. r. o., pretože ich obsah má význam

nielen z hľadiska obchodnoprávneho, ale má význam aj pre trestné konanie, pretože práve

v rámci obchodnoprávneho vzťahu medzi právnickými osobami malo podľa obžaloby dôjsť

k takému protiprávnemu konaniu fyzických osôb, ktoré malo naplniť znaky skutkovej

podstaty trestného činu podvodu. Vyvrátenie alebo potvrdenie podozrenia z trestnej činnosti

fyzických osôb si vyžaduje dokonalú analýzu všetkých pre vec relevantných zmlúv

uzavretých stranami obchodnoprávneho vzťahu.“.

19.20 Z uvedeného vyplýva, že dôvodom pre rušenie rozhodnutí okresného súdu

neboli evidentné, čisto procesné nedostatky, ktoré by samy osebe svedčili o nesústredenom

postupe okresného súdu (porov. rozhodnutie ESĽP vo veci Spas Todorov proti Bulharsku

z 5. 11. 2009, č. 38299/05, bod 44). Po oboznámení sa s rozhodnutiami okresného súdu je

tiež možné konštatovať, že tento pri ďalšom prerokovaní veci postupoval v súlade

s pokynmi nadriadeného súdu v jednotlivých zrušujúcich rozhodnutiach. Zároveň ústavný

súd nemohol prehliadnuť, že zatiaľ čo okresný súd vo všetkých zrušujúcich rozsudkoch

dostal pokyn doplniť dokazovanie vo vzťahu k otázke vzniku škody (čo aj učinil),

v poslednom uznesení z 25. augusta 2015, ktorým bol zrušený rozsudok okresného súdu

z 20. apríla 2015, krajský súd okresnému súdu vytkol pochybenia takého charakteru, ktoré

do tej doby nijako nespochybňoval, aj keď tak urobiť mohol. Uvedený postup, ktorý by

mohol byť hodnotený ako neefektívny, pretože prispel k predĺženiu konania, by mohol byť

pripísaný na vrub krajskému súdu, nie však okresnému súdu. Ústavný súd je však v súlade

s viazaný petitom sťažnosti (návrhom na rozhodnutie)

a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,

a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv (m. m.

, ), a preto nemohol posudzovať eventuálne prieťahy či pochybenia

na strane krajského súdu, keďže proti nemu sťažnosť nesmerovala (to isté platí aj vo vzťahu

k najvyššiemu súdu). Ústavný súd uzatvára, že rozhodnutia okresného súdu neboli rušené

z čisto formálnych dôvodov, okresný súd postupoval pri novom prerokovaní veci vždy

promptne, pričom doplnil dokazovanie v naznačenom smere, preto jeho postup nie je možné

považovať za nesústredený či neefektívny.

19.21 Uvedené závery boli podkladom na rozhodnutie ústavného súdu, že základné

právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru

porušené nebolo, tak ako to je uvedené vo výroku nálezu.

20. Sťažovatelia okrem vyslovenia porušenia označených práv sa domáhali aj

priznania primeraného finančného zadosťučinenia a trov právneho zastúpenia.

V zmysle ustanovenia ak sa základné

právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie

alebo opatrenie zruší. V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia

môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj

primerané finančné zadosťučinenie. Z uvedeného vyplýva, že tieto výroky sú viazané na

vyhovenie vo veci samej. Keďže v uvedenom prípade ústavný súd vyslovil, že základné

právo, ktorého porušenie sťažovatelia namietali, porušené neboli, uvedenými návrhmi sa pri

svojom rozhodovaní už podrobnejšie nezaoberal.

21. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému z účastníkov, aby úplne alebo sčasti

uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Keďže sťažovatelia v konaní neuspeli,

nepripadalo do úvahy, aby ústavný súd im priznal náhradu trov konania.

22. Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2017