Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 820/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. februára 2017

v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa

Tkáčika v konaní o sťažnosti

, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Mária Grochová

a partneri s. r. o., Bočná 10, Košice, v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Nicol

Hlaváčiková, pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom

pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ) takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 543,14 € (slovom päťstoštyridsaťtri eur a štrnásť centov) na účet jej

právneho zástupcu Advokátskej kancelárie Mária Grochová a partneri s. r. o., Bočná 10,

Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 29. novembra 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“). Sťažnosť v časti, ktorá smerovala proti

postupu Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v odvolacích konaniach

vedených pod sp. zn. , a sp. zn. , ústavný súd

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

2. Sťažovateľka okrem iného uviedla:

2

«Dňa 27.10.2006 som na Okresný súd podala žalobu o zaplatenie 1.948,48 EUR

s prísl., keďže mi žalovaný nezaplatil za služby, ktoré som mu ako samostatne zárobkovo

činná osoba poskytla. Konanie bolo najprv vedené pod spis. zn. , potom,

čo protistrana podala voči vydanému platobnému rozkazu odpor, je konanie vedené pred

Okresným súdom pod spis. zn. .

Dňa 18.12.2007 Okresný súd uznesením vyhovel môjmu návrhu, aby do konania

pristúpil žalovaný v 2. rade. Odvolanie žalovaného v 1. rade proti predmetnému uzneseniu

odmietol Krajský súd uznesením zo dňa 29.04.2008, spis. zn. .

Dňa 11.11.2009 vyhlásil Okresný súd prvý rozsudok vo veci.

Dňa 31.3.2011 Krajský súd prvý rozsudok Okresného súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie, a to uznesením pod spis. zn. .

Dňa 10.02.2012 vydal Okresný súd uznesenie, ktorým konanie voči žalovanému

v 1. rade zastavil. Až na pojednávaní konanom dňa 12.09.2012 vypočul Okresný súd

žalovaného v 2. rade. Dňa 05.12.2012 vyhlásil Okresný súd druhý rozsudok vo veci.

Dňa 30.01.2014 Krajský súd druhý rozsudok Okresného súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie, a to uznesením pod spis. zn. .

Na pojednávaní konanom dňa 24.06.2015 vyhlásil Okresný súd tretí rozsudok

vo veci. Jeho písomné vyhotovenie mi k dnešnému dňu nebolo doručené. Z odôvodnenia

prezentovaného súdom prvého stupňa na danom pojednávaní vyplýva, že budem po 3x

nútená voči tomuto rozsudku sa odvolať.“

Ústavný súd na okresnom súde zistil, že krajský súd uznesením sp. zn.

z 31. augusta 2016 už tretíkrát zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. Ostatným úkonom okresného súdu vo veci je nariadenie termínu

pojednávania na 27. február 2017.

3. Keďže dosiaľ nebolo napadnuté konanie právoplatne skončené, sťažovateľka

navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie jej základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. . Ďalej sa sťažovateľka domáhala, aby ústavný

súd prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov a aby

jej priznal finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a trovy konania v sume 355,74 €.

4. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom

sp. zn. z 18. novembra 2016, v ktorom okrem iného uvádza, „že Okresný

súd Košice I v danej veci konal. Vo veci sa uskutočnilo niekoľko pojednávaní, ktoré boli

odročené z dôvodu dokazovania, vypočutia svedkov, prípadne práceneschopnosti strán

sporu. Vo veci Okresný súd Košice I trikrát rozhodol rozsudkom, avšak všetky tri rozsudky

boli zrušené Krajským súdom v Košiciach.“.

K vyjadreniu okresného súdu bolo pripojené aj stanovisko zákonného sudcu, ktorý

okrem iného uviedol: „považujem predmetnú sťažnosť za nedôvodnú, ako konajúci sudca

vo veci som priebežne v mesačných, resp. dvojmesačných intervaloch vykonával relevantné

úkony, žiadal stanoviská aj od právneho zástupcu sťažovateľky priebežne počas celého

tohto obdobia, a rozhodoval plynulo o merite veci. Mám za to, nedošlo k porušeniu práva

na verejné prerokovanie vecí bez zbytočného prieťahu.“

5. Súčasťou vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti bol aj opis relevantných úkonov

doterajšieho priebehu napadnutého konania:

„Dňa 27.10.2006 bol Okresnému súdu Košice I doručený návrh na zaplatenie

1.948,48 eur s príslušenstvom.

Dňa 22.11.2006 č. k. -16 súd vydal vo veci platobný rozkaz, ktorým

zaviazal odporcu na úhradu žalovanej sumy s príslušenstvom.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 21.12.2006 podal navrhovateľ voči

platobnému rozkazu odpor.

Dňa 6.12.2007 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie a bolo odročené za účelom

vypočutia svedka v konaní.

Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 18.12.2007 č. k. -69, súd

pripustil do konania na strane odporcu v 2. rade -

, .

Písomným podaním zo dňa 24.1.2008 podal voči uzneseniu odporca odvolanie.

4

Uznesením zo dňa 29.4.2008 č. k. -160 Krajský súd v Košiciach

odmietol odvolanie odporcu.

Následne vo veci sa dňa 17.10.2008, 17.12.2008, 29.5.2009 a dňa 7.8.2009,

uskutočnilo niekoľko pojednávaní a dňa 11.11.2009 Okresný súd Košice I rozhodol

rozsudkom č. k. -253.

Voči vyššie uvedenému rozsudku podal odvolanie odporca.

Uznesením zo dňa 31.3.2011 č. k. -287 Krajský súd v Košiciach zrušil

rozsudok okresného súdu a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

Dňa 5.12.2012 Okresný súd Košice I opätovne rozhodol vo veci rozsudkom č. k.

-352, v ktorom zaviazal odporu na zaplatenie sumy 199,16 eur s 14 %

ročným úrokom z dlžnej sumy od 3.1.2008 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu

zamietol.

Následne vo veci voči vyššie uvedenému rozsudku podala odvolanie navrhovateľka

a spis bol predložený Krajskému súdu v Košiciach.

Dňa 16.4.2014 bolo Okresnému súdu Košice I doručené uznesenie Krajského súdu

v Košiciach č. k. -387, ktorým zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

Vo veci sa uskutočnilo dňa 26.11.2014 súdne pojednávanie, ktoré bolo odročené za

účelom vypočutia svedka a dňa 24.6.2015 Okresný súd Košice I opätovne rozhodol

rozsudkom č. k. -415.

Krajský súd v Košiciach uznesením doručeným Okresnému súdu Košice I dňa

18.10.2016 zrušil rozsudok v napadnutom výroku a v zrušujúcej časti vrátil vec súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie.

Vo veci sudca určil termín pojednávania na deň 22.2.2017

o 10.00 hod. na č. dv. 26B, Tichá 21, Košice.“

6. K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľka stanovisko zaujala v podaní doručenom

ústavnému súdu 25. januára 2017.

V prvej časti stanoviska sťažovateľka uvádza výhrady voči odmietnutiu sťažnosti

ústavným súdom, pokiaľ sťažnosť smerovala proti postupu krajského súdu.

V druhej časti stanoviska sťažovateľka prezentuje svoj nesúhlas s obsahom

vyjadrenia okresného súdu a zákonného sudcu k sťažnosti.

V argumentácii poukazuje najmä na podľa jej názoru nedostatočnú plynulosť

konania, neefektívnosť postupu okresného súdu a neakceptovateľnosť toho, že napadnuté

konanie „dnes trvá viac ako 10 rokov a stále je zaťažko odhadnúť, kedy sa právoplatne

skončí“.

Na základe toho sťažovateľka žiada, aby ústavný súd jej sťažnosti vyhovel,

konštatoval porušenie jej v sťažnosti označených práv, priznal jej primerané finančné

zadosťučinenie v sume 5 500 € a úhradu trov konania za tri úkony právnej pomoci v sume

543,14 €.

7. Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedeného v jeho

vyjadrení z 18. novembra 2016, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,

že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

9. Schválením dodatku č. 1 k rozvrhu práce ústavného súdu na obdobie od 1. marca

2016 do 28. februára 2017 došlo k prerozdeleniu nevybavených vecí pridelených sudcovi

Ľubomírovi Dobríkovi a náhodným výberom bola vec pridelená 14. septembra 2016

sudkyni Jane Baricovej, ktorá je členkou III. senátu ústavného súdu.

II.

10. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6

11. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

12. Sťažovateľka zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

14. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

15. Pokiaľ ústavný súd v ďalšom texte poukazuje na ,

ide o znenie platné do 1. júla 2016.

16. Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

17. Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia

významná povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie

môže odročiť len z dôležitých dôvodov, a z , ak súd zistí, že existuje

dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí

boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie, a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).

Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

19. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje,

že spory o zaplatenie finančnej čiastky patria do bežnej rozhodovacej agendy všeobecných

súdov a po právnej stránke ich nemožno považovať za zložité. Ani v okolnostiach danej

veci podľa názoru ústavného súdu nejde o takú mieru skutkovej zložitosti, ktorou by bolo

možné ospravedlniť skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo právoplatne skončené ani po

takmer 9 rokoch od jeho začatia. Na právnu ani skutkovú zložitosť nepoukázal ani okresný

súd vo vyjadrení k sťažnosti.

20. Čo sa týka kritéria správania sťažovateľky ako účastníčky konania, ústavný súd

konštatuje, že nezistil takú závažnú skutočnosť alebo okolnosť, ktorú by v súvislosti

s prieťahmi v konaní bolo potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľky.

21. Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní. Napadnuté konanie začalo na okresnom súde 27. októbra 2006 podaním žaloby

o zaplatenie finančnej čiastky s príslušenstvom na základe zmluvy o dielo uzavretej podľa

a nasl. .

8

22. Ústavný súd konštatuje, že napriek tomu, že okresný súd vo veci konal v zásade

plynule, jeho postup však bol poznačený neefektívnosťou. Uvedené vyplýva predovšetkým

zo skutočnosti, že prvostupňové rozsudky okresného súdu boli v priebehu napadnutého

konania po podaní odvolaní trikrát uzneseniami krajského súdu zrušené a vec bola vrátená

okresnému súdu na ďalšie konanie, v dôsledku čoho nepochybne došlo k spomaleniu jeho

priebehu.

23. V prvom prípade rozsudok okresného súdu sp. zn. z 11. novembra

2009 bol uznesením krajského súdu sp. zn. z 31. marca 2011 zrušený a vec

bola okresnému súdu vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení uznesenia

okrem iného uviedol:

«Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa namiesto toho, aby stručne zhrnul,

čoho sa účastníci domáhajú a z akých dôvodov, poprípade ako vec právne hodnotili, aby

vysvetlil, aký skutkový stav zistil a akými úvahami sa pri zisťovaní skutkového stavu riadil

a ako vec po právnej stránke posúdil (aké ustanovenia právnych predpisov použil pri

subsumpcii zisteného skutkového stavu pod aplikovanú právnu normu), sa obmedzil na opis

prednesov a vyjadrení účastníkov konania a ich právnych zástupcov a to bez toho, aby bolo

čo i len zrejmé, aký skutkový stav považoval na základe účastníkmi predložených dôkazov

a uvedených rozhodných skutočností za preukázaný. Rozhodnutie súdu prvého stupňa

postráda obsahové náležitosti rozhodnutia ako takého, ktoré má mať podľa vyššie

citovaného Aj keď konštatuje o skutočnostiach ako „preukázaných“ nie

je jasné, na základe čoho dospel k takému záveru a nie je ani zrejmé, ako sa vyporiadal

s obranou žalovaných.»

24. Aj rozsudok okresného súdu sp. zn. z 5. decembra 2012 bol

uznesením krajského súdu sp. zn. z 30. januára 2014 zrušený a vec bola

okresnému súdu vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení uznesenia okrem

iného uviedol:

„V konaní nebolo zatiaľ preukázané, že žalovanému škoda vznikla a že za túto škodu

zodpovedá žalobkyňa. Súd prvého stupňa sa v svojom odôvodnení nevysporiadal s otázkou,

či bola žalovaná povinná žalobcovi účtovné doklady vrátiť (aké), ak áno, či práve ich

nevrátením vznikla žalovanému škoda (teda, či tie boli Ing. Tomkovou spracované) a či

skutočne v žiadanej výške. Len po ustálení tejto otázky (t. j. po ustálení otázky o existencii

pohľadávky žalovaného voči žalobkyni) bude možné v prejednávanej veci rozhodnúť.

Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že započítať možno pohľadávku aj proti vôli

druhej strany bez ohľadu na to, či ju táto uznáva alebo nie. Rovnako je možné započítať

oproti sebe aj pohľadávky za spracovanie mzdovej agendy a za vedenie účtovníctva, nie je

totiž rozhodujúce, že sa jedná o dva rôzne predmety plnenia, rozhodujúce je, že ide

o pohľadávky rovnakého druhu plnenia – t. j. peňažné pohľadávky.

Úlohou súdu prvého stupňa bude teda v novom konaní o veci posúdiť tvrdenú

existenciu pohľadávky žalovaného voči žalobkyni a následne posúdiť, či došlo k účinnému

započítaniu, (t. j. k započítaniu zákonom stanoveným spôsobom). Dôkazné bremeno

ohľadom uvedeného zaťažuje žalovaného.“

25. Napokon aj rozsudok okresného súdu sp. zn. z 24. júna 2015 bol

uznesením krajského súdu sp. zn. z 31. augusta 2016 v napadnutom výroku

zrušený a vec bola okresnému súdu vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení

uznesenia okrem iného uviedol:

„Ak teda v prejednávanej veci dôjde konajúci súd k záveru, že je pohľadávka, ktorú

si žalovaný započítava existentná (t. j. oprávnená) musí sa v svojom rozhodnutí vyporiadať

so všetkými vyššie uvedenými skutočnosťami a to, či bola táto pohľadávka splatná, t. j.

žalovateľná na súde. Pokiaľ ide o splatnosť danej pohľadávky bude sa súd prvej inštancie

riadiť , ak dôjde k názoru, že bola splatná, bude sa zaoberať

skutočnosťou, či bol zo strany žalovaného urobený kompenzačný prejav, (pričom splatnosť

pohľadávky mohla nastať najneskôr dôjdením kompenzačného prejavu žalobkyni)

a následne určiť kedy k zániku týchto pohľadávok došlo.

... Samotný započítací prejav môže mať povahu hmotnoprávneho alebo procesného

úkonu. Započítací prejav majúci povahu hmotnoprávneho úkonu je jednostranným

adresným právnym úkonom, ktorý nadobúda účinnosť dôjdením adresátovi. Možno ho

doručiť akýmkoľvek spôsobom, ktorý sa dostane do sféry jeho dispozície. Započítací prejav

ako procesný úkon je kompenzačný úkon urobený v priebehu občianskeho súdneho konania

podľa predpisov procesného práva ako obrana proti žalobe. Ustanovenie

10

(procesný predpis účinný v čase rozhodovania súdu) upravuje procesné dôsledky

uplatnenia námietky započítania pohľadávky žalovaného proti pohľadávke žalobcu

v priebehu súdneho konania, kde má žalovaný právo v rámci svojho tvrdenia vzniesť na

svoju obranu námietku započítania a súd sa musí touto námietkou zaoberať (ak pohľadávka

žalovaného neprevyšuje pohľadávku žalobcu, posudzuje sa prípadne započítanie ako

procesný obrana).

... Nepreskúmateľné je aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o priznaných úrokoch

z omeškania odo dňa 3. 1. 2008 s odôvodnením, že od tohto dňa sa žalovaný dozvedel, že je

účastníkom konania. Úrok z omeškania ako zákonný inštitút patrí veriteľovi odo dňa, keď je

dlžník v omeškaní s uplatnenou pohľadávkou, nie od kedy sa stal účastníkom konania, preto

nie je zrejmé, na základe čoho bol začiatok omeškania určený vyššie uvedený deň.“

26. Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre už poukázal na to, že nielen

nečinnosť, ale aj neefektívna, resp. nesústredená činnosť štátneho orgánu (všeobecného

súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby

o jeho veci rozhodol (obdobne napr. , , ,

).

27. Ústavný súd napokon konštatuje, že z ústavnoprávneho hľadiska

je neakceptovateľné, že napadnuté konanie nebolo právoplatne skončené ani po viac ako 10

rokoch od jeho začatia.

28. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

29. Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

30. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom

okresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,

a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa

rozhodnutia súdu vo svojej veci.

31. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

32. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

33. Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 5 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázala na to, že v čase

podania sťažnosti ústavnému súdu stav jej neistoty pretrvával už viac ako 9 rokov.

34. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

12

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

35. S prihliadnutím na to, že napadnuté konanie nebolo právoplatne skončené

ani po viac ako 10 rokoch od jeho začatia, ústavný súd považoval priznanie sumy 2 000 €

za primerané finančné zadosťučinenie podľa .

36. Ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania

uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy ( ).

37. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní o jej sťažnosti Advokátskou

kanceláriou Mária Grochová a partneri s. r. o., Bočná 10, Košice. Podľa § 36 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania

uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

38. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal pri prvých dvoch

úkonoch právnej služby z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839,83 €, a pri treťom úkone právnej služby

z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok

2016, ktorá bola 884 €.

39. Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie, prípravu zastúpenia,

podanie sťažnosti a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v súlade s § 1 ods. 3, § 11

ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Úhrada za dva úkony právnej

služby vykonané v roku 2015 predstavuje spolu s režijným paušálom (2 x 8,39 €) sumu

296,44 € a úhrada za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2017 predstavuje spolu

s režijným paušálom (1 x 8,84 €) sumu 151,58 €, teda úhrada za tri úkony právnej služby je

452,61 €. Keďže advokátska kancelária je platcom dane z pridanej hodnoty [ďalej len

„DPH“ (na základe predloženej fotokópie osvedčenia o registrácii pre DPH)], uvedená

suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona

č. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy právneho

zastúpenia vrátane započítania DPH a režijného paušálu boli priznané v celkovej sume

543,14 €.

40. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet

Advokátskej kancelárie Mária Grochová a partneri s. r. o., Bočná 10, Košice, v lehote

uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.

41.Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. februára 2017

14