Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 128/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov

Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľov

, , , a

, , ,

zastúpených advokátom JUDr. Ivanom Husárom, Vojenská 14, Košice, vo veci

namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo a na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a slobôd postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Humenné p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. a p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

každému v sume 6 000 € (slovom šesťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Humenné

p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Humenné j e p o v i n n ý nahradiť a

trovy konania v sume 713,66 € (slovom sedemstotrinásť eur a šesťdesiatšesť

centov) na účet ich právneho zástupcu advokáta JUDr. Ivana Husára, Vojenská 14, Košice,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti a

n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -13 z 26. februára 2020 prijal podľa

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení (ďalej len „“) na ďalšie konanie

ústavnú sťažnosť sťažovateľov a (ďalej len

„sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sú žalovanými v sporovom

konaní o vydanie veci – technologického zariadenia, ktoré sa začalo podaním žaloby

na okresnom súde 15. mája 2006.

2.1 Sťažovatelia vo svojej ústavnej sťažnosti uviedli, že okresný súd vo veci

rozhodol rozsudkom sp. zn. zo 14. júna 2011, ktorým zaviazal sťažovateľov

ako žalovaných alternatívne na vydanie veci žalobkyni alebo k úhrade hodnoty veci v sume

23 235,74 €. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) na základe odvolania

podaného sťažovateľmi uznesením sp. zn. z 15. marca 2012 rozsudok

okresného súdu sp. zn. zo 14. júna 2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. V odôvodnení uznesenia krajského súdu sa mimo iné uvádza, že okrem procesných

pochybení prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil námietku právomoci konať vo veci

slovenskými súdmi.

2.2 Následne okresný súd opätovne vec prejednal a rozhodol rozsudkom

sp. zn. z 19. marca 2014, v ktorom proti žalovanému v 1. rade konanie

zastavil pre nedostatok právomoci a návrh proti žalovanej v 2. rade zamietol.

2.3 Krajský súd rozhodoval o odvolaní žalobkyne uznesením sp. zn.

z 20. novembra 2014 a rozsudok súdu prvej inštancie z 19. marca 2014 zrušil a vec vrátil

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Sťažovatelia vo vzťahu k uvedenému rozhodnutiu

krajského súdu uviedli, že „z odôvodnenia vyplýva, že nároky navrhovateľky voči odporcovi

v 1. a 2. rade sú tak súvisiace, že je nanajvýš vhodné, aby vo veci konal a rozhodol jeden

súd a to Okresný súd Humenné“.

2.4 Okresný súd 7. októbra 2015 rozsudkom č. k. -632 znova rozhodol

o nároku žalobkyne voči žalovaným opätovne rovnakým alternatívnym výrokom

ako vo svojom prvom rozhodnutí vydanom v napadnutom konaní (rozsudok

sp. zn. zo 14. júna 2011). O odvolaní žalovaných proti rozsudku okresného

súdu č. k. -632 rozhodol krajský súd uznesením č. k. -725

z 5. októbra 2017 tak, že už tretíkrát rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

2.5 Sťažovatelia vo svojej ústavnej sťažnosti zdôraznili skutočnosť, že napadnuté

konanie trvá 13 rokov a 9 mesiacov, pričom „... Okresný súd Humenné síce vo veci 3 krát

rozhodol, avšak Krajský súd v Prešove uvedené rozhodnutia 3 krát zrušil a vrátil vec

na ďalšie konanie a rozhodnutie...

... Od posledného Uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 05.10.2017

k dnešnému dňu ubehli 2 roky a 4 mesiace...

... Dlhodobá frustrácia sťažovateľov z nečinnosti súdu a pocitu straty dôvery

v právny a civilizovaný štát sú spôsobené zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi súdu

v konaní. Súčasne sťažovatelia žijú v neistote ohľadom toho či budú povinní uhradiť

žalobcovi nemalú finančnú sumu a preto sa nemôžu sa relevantne zariadiť ohľadom

financovania ich súkromných záležitostí, nakoľko im hrozí prípadná možnosť úhrady

žalovanej sumy

... Základné právo zakotvené v Ústave SR na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu organizovať si prácu a vykonávať prácu takým

spôsobom, aby sa uvedené ústavné právo aj objektívne realizovalo. Podľa názoru

sťažovateľa nemôže byť uvedené právo účastníka konania naplnené, ak súd síce vo veci

opakovane rozhodol ale takým spôsobom, že jeho rozhodnutia boli zrušené . Takýto postup

súdu nemôže byť hodnotený inak ako činnosť bez reálneho obsahu a významu k dĺžke

konania ...“.

3. Na základe skutočností uvedených v ústavnej sťažnosti sťažovatelia navrhujú,

aby ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom

vysloví, že základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru v konaní na okresnom súde vedenom pod sp. zn. porušené

boli a prikáže okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov.

Súčasne sa sťažovatelia domáhajú priznania finančného zadosťučinenia každému z nich

v sume 10 000 € a náhrady trov konania.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľov

II.1 Vyjadrenie okresného súdu k obsahu ústavnej sťažnosti

4. Okresný súd vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr 4002/20, doručenom ústavnému súdu

24. marca 2020, predložil ústavnému súdu chronologický prehľad procesných úkonov

vykonaných súdom prvej inštancie v napadnutom konaní a v podstatnej časti uviedol, že

„... vo veci, okrem iných vykonaných dôkazov bolo nariadených cca 35 pojednávaní, pričom

z dôvodov na strane žalovaných sa neuskutočnilo 14 pojednávaní a z dôvodov na strane

žalobkyne 7 pojednávaní, pričom len raz bolo pojednávanie zrušené z dôvodov na strane

sudkyne. K predlženiu konania prispela aj námietka zaujatosti na strane žalovaného.

Od posledného rozhodnutia súdu bolo vo veci na základe návrhu žalobkyne nariadené

znalecké dokazovanie a konanie bolo aj prerušené pre vyhlásenie konkurzu na majetok

žalobkyne. Hneď po zrušení konkurzu súd pokračuje v konaní, pričom je potrebné uviesť,

že posledné pojednávanie bolo odročené z dôvodov ako na strane zástupkyne žalobkyne,

tak na strane zástupcu žalovaných (sťažovateľov)...“.

4.1 Podľa názoru okresného súdu «... napriek dobe trvania sporu bolo snahou súdu

čo najskôr dospieť k rozhodnutiu a ukončeniu veci, pričom napríklad potreba znaleckého

dokazovania vyplynula, až z posledného zrušovacieho rozhodnutia Krajského súdu

v Prešove. Frekvencia pojednávaní závisela tiež od počtu pridelených vecí sudkyni

s poukazom, že táto vykonáva aj agendu „P” vecí, kde ide o konanie vo veci maloletých

detí, ktoré je potrebné ukončiť v lehote 6 mesiacov...».

4.2 Okresný súd uviedol, že ústavnú sťažnosť sťažovateľov považuje za nedôvodnú

a zároveň vyslovil súhlas s upustením od ústneho prejednania ústavnej sťažnosti [§58 ods. 3

].

II.2 Replika sťažovateľov

5. Sťažovatelia na výzvu ústavného súdu reagovali na vyjadrenie okresného súdu

replikou z 30. marca 2020, v ktorej sa nestotožnili s názorom okresného súdu vo vzťahu

k ich správaniu v priebehu napadnutého konania, nespochybnili, že skutočne viackrát

žiadali súd o odročenie pojednávania, avšak vždy z objektívnych dôvodov

(práceneschopnosť, dopravná nehoda a pod.). Vzhľadom na to, v akom stave sa napadnuté

konanie nachádza, sú sťažovatelia toho názoru, že ich žiadosti o odročenie pojednávania

nemohli podstatným spôsobom prispieť k prieťahom v súdnom konaní.

5.1 Ďalej sťažovatelia v podstatnej časti repliky uviedli, že činnosť okresného súdu je

podľa ich názoru značne neefektívna a neodborná, čoho dôkazom bolo opakované zrušenie

rozhodnutí súdu prvej inštancie. Podľa sťažovateľov „... Je tomu tak z toho dôvodu, že prvé

2 rozhodnutia súdu boli Krajským súdom zrušené pre opakovane nesprávne právne

posúdenie súdom I. inštancie z pohľadu nariadenia rady ES č. 44/2001. Čo je však

najpodstatnejšie, ako správne konštatuje Krajský súd Prešov vo svojom 3 zrušujúcom

rozhodnutí zo dňa 5.10.2017 ( viď bod 6 až 12 odôvodnenia rozhodnutia ) Okresný súd sa

doteraz opomenul zaoberať základnými otázkami, ktoré doposiaľ ostali sporné a súd nedal

na tieto otázky žiadnu odpoveď . Z uvedeného je zrejmé, že súd I. inštancie aj podľa názoru

Krajského súdu Prešov sa napriek vydaniu 3 rozhodnutí vo veci samej doteraz nezaoberal

úplne základnými otázkami rozhodujúcimi pre toto konanie a preto jeho posledné

rozhodnutie bolo zrušené s poukazom na ust. nakoľko postupom

odvolacieho súdu nie je možné napraviť odňatie práva stranám sporu vo veci konať a práva

na spravodlivé súdne konanie, ktoré spočíva v práve na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré odpovedá na všetky základné a podstatné námietky strán sporu a ktoré

dáva odpovede na všetky podstatné okolnosti prejednávanej veci... .“.

5.2 Z uvedeného je podľa sťažovateľov zrejmé, že okresný súd v princípe vydal

nepreskúmateľné rozhodnutie, ktoré nedáva odpovede na základné otázky potrebné

pre vydanie rozsudku v tomto konaní, a to napriek tomu, že ide v poradí o tretie rozhodnutie

vo veci samej, pričom uvedené nemožno hodnotiť inak ako nesústredenú, neefektívnu

a neodbornú činnosť súdu, ktorá je základným a podstatným dôvodom prieťahov v konaní.

5.3 K argumentácii okresného súdu, ktorý za dôvody predĺženia napadnutého

konania považoval aj prerušenie konania z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok

žalobkyne a uplatnenie námietky zaujatosti vo veci konajúcej sudkyne zo strany

žalovaných, sťažovatelia uviedli, že uvedené okolnosti svojou povahou nemali podstatný

vplyv na dĺžku napadnutého konania, keď konštatovali, že «... Prerušenie konania

v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok žalobkyne trvalo 21 dní ( od 12.8.2019 kedy

bolo vydané uznesenie o prerušení konania z dôvodu vyhlásenia konkurzu do 3.9.2019

kedy správca konkurznej podstaty súdu oznámil, že pohľadávky uplatňované v tomto konaní

prestali podliehať konkurzu )...

... Obdobne námietka zaujatosti voči konajúcej sudkyni zo strany sťažovateľov

ovplyvnila dĺžku súdneho konania iba v rozsahu 19 dní ( námietka doručená súdu

15.11.2013 a rozhodnutia KS Prešov a tejto námietke dňa 5.12.2013 )...».

5.4 Námietku okresného súdu týkajúcu sa personálneho obsadenia a preťaženosti

okresného súdu ako objektívnu okolnosť vedúcu k vzniku zbytočných prieťahov

v napadnutom konaní sťažovatelia považovali za irelevantnú.

5.5 Sťažovatelia zároveň vyslovili súhlas s upustením od ústneho prejednania

ústavnej sťažnosti.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel

k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

7. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia ich

základného práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a súčasne sa domáhajú aj vyslovenia

porušenia ich práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to,

aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch.

9. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť [napr. , , IV.ÚS105/07, ].

10. Pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie už

označených práv vychádza ústavný súd tiež zo svojej dnes už ustálenej judikatúry, v súlade

s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

[m. m. , ].

11. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila i v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä

podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, správanie strany sporu v súdnom konaní a postup samotného súdu

[napr. ]. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu

(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa [napr. ,

, ]. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom

prípade.

IV.

Vyhodnotenie postupu okresného súdu a závery ústavného súdu

12. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

13. Táto povinnosť súdu do 30. júna 2016 vyplývala z § 6 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej

z prvej vety , v zmysle ktorej len čo sa konanie začalo, postupoval v ňom

súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016

je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania v čl. 17

(ďalej aj „“), podľa ktorého súd postupuje v konaní tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,

koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

14. Povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva i z , podľa ktorého

súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla

na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z o sudcovskej

koncentrácii konania, ďalej z o predbežnom prejednaní ‒ sporu

a následkoch neprítomnosti strán aj z , podľa ktorého pojednávanie vedie

súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania a účel tohto zákona, alebo z prvej vety , podľa ktorej

pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

15. Aj keď ústavný súd pri formulovaní zásad pre určenie, či konanie prebieha

v (ne)primeranej dobe, vychádza zo zložitosti veci, vlastného správania sťažovateľov

či z konania a postupu všeobecného súdu v konkrétnom napadnutom konaní, vzhľadom

na celkovú dĺžku konania (14 rokov) tieto kritériá nepovažoval v danej veci za významné

podrobnejšie skúmať. V právnom štáte ani právne či skutkovo náročnejší spor nesmie trvať

takúto dlhú dobu, v opačnom prípade je dôveryhodnosť justície poškodená zásadným

spôsobom.

16. Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou pripomína, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov [napr. , ].

16.1 Za neefektívnu v tomto zmysle ústavný súd považoval napríklad činnosť súdu,

ktorá vyústila do opakovaného rušenia jeho rozhodnutia súdom vyššej inštancie

[napr. ], aj keď nemožno opomenúť, že zrušenie rozsudku okresného súdu

uznesením krajského súdu č. k. -725 z 5. októbra 2017 bolo v rozpore s § 390

.

17. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd uvádza, že napriek nesprávnemu

postupu krajského súdu pri ostatnom zrušení rozsudku okresného súdu nemožno

ospravedlniť prieťahy, ktoré opakovaným zrušením rozhodnutí okresného súdu vznikli

[pozri napr. rozsudok ESĽP vo veci Spas Todorov proti Bulharsku z 5. 11. 2009,

č. 38299/05, § 41 – § 44].

18. Okresný súd vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom sp. zn.

zo 14. júna 2011, ktorým zaviazal sťažovateľov ako žalovaných alternatívne na vydanie

veci žalobkyni alebo k úhrade hodnoty veci v sume 23 235,74 €. Krajský súd uznesením

sp. zn. z 15. marca 2012 rozsudok okresného súdu sp. zn.

zo 14. júna 2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

18.1 Následne okresný súd vydal vo veci nový rozsudok č. k. -550

z 19. marca 2014, ktorým návrh proti žalovanej v 2. rade zamietol a proti žalovanému

v 1. rade súd vyhlásil, že nemá právomoc na konanie a konanie proti nemu zastavil.

Uvedený rozsudok napadla žalobkyňa odvolaním, pričom krajský súd uznesením

sp. zn. z 20. novembra 2014 opätovne rozsudok súdu prvej inštancie zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

18.2 Okresný súd rozsudkom č. k. -632 zo 7. októbra 2015 znova

rozhodol o nároku žalobkyne voči žalovaným opätovne rovnakým alternatívnym výrokom

ako vo svojom prvom rozhodnutí v napadnutom konaní (bod 18.2). O odvolaní žalovaných

proti rozsudku okresného súdu č. k. -632 rozhodol krajský súd uznesením

č. k. -725 z 5. októbra 2017 tak, že už tretíkrát rozsudok súdu prvej inštancie

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, hoci podľa mal vo veci už rozhodnúť

sám.

19. I keď sťažovatelia vo svojej ústavnej sťažnosti postup súdu druhej inštancie

v napadnutom konaní nenamietali, ústavný súd pri komplexnom posúdení veci nesprávny

postup príslušného krajského súdu v časti rozhodovania o odvolaní sporových strán proti

rozsudkom okresného súdu, nemohol opomenúť, pretože i tento v konečnom dôsledku

viedol k predĺženiu celkového trvania sporu.

19.1 Ako je už spomenuté i v bode 16, 17.1 a 18.2, krajský súd postupoval v rozpore

s , podľa ktorého odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak rozhodnutie súdu prvej

inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie a odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu

prvej inštancie.

19.2 Podľa „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj

na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“. V uvedenom ustanovení je

definovaný princíp tzv. okamžitej aplikability aj na všetky

civilné konania začaté pred nadobudnutím jeho účinnosti vrátane konaní odvolacích.

Krajský súd opakovane rozhodoval v napadnutom konaní formou zrušujúcich uznesení

vo vzťahu k prvoinštančným rozhodnutiam, vytýkajúc okresnému súdu nesprávne právne

posúdenie veci [ ] alebo procesný postup okresného súdu

znamenajúci porušenie práva na spravodlivý proces [ ].

19.3 Krajský súd postupujúc pri ostatnom rozhodovaní o odvolaní v rozpore s § 390

tým, že nerozhodol v merite veci, v konečnom dôsledku zmaril dosiahnutie účelu

citovaného ustanovenia, ktorým je najmä zrýchlenie konania. Ústavný súd v tejto súvislosti

poukazuje na svoju dnes už ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej považuje za potrebné

zdôrazniť, že pri splnení predpokladov na použitie je tu daná zákonná povinnosť

krajského súdu postupovať dôsledne podľa tohto ustanovenia bez možnosti akýchkoľvek

úvah od tohto ustanovenia sa odkloniť (k tomu pozri napr. ,

, , ).

20. Ani už uvedený nesprávny postup krajského súdu však nemôže ospravedlniť

dlhodobú neefektívnu činnosť okresného súdu pri prejednávaní a rozhodovaní danej veci.

Ústavnému súdu v konaní o ústavnej sťažnosti proti prieťahom v konaní pred orgánmi

verejnej moci neprináleží vzhľadom na obsah predloženej ústavnej sťažnosti podrobiť

analýze a hodnoteniu kvalitatívnu stránku rozhodnutia všeobecného súdu. Ústavný súd však

vzhliada v konkrétnom posudzovanom prípade nevyhnutnosť konštatovať, že opakované

prerokovanie veci na súde prvej inštancie z dôvodov vytknutých v rozhodnutiach

odvolacieho súdu poukazuje na chyby vo veci konajúceho súdu a opakovanie takýchto

situácií odhaľuje vážny nedostatok súdov v aplikácii procesnoprávnych i hmotnoprávnych

predpisov.

21. V súvislosti s vyjadrením okresného súdu k obsahu ústavnej sťažnosti v časti,

v ktorej poukazuje na nadmerné zaťaženie zákonnej sudkyne a prednostným vybavovaním

vecí starostlivosti maloletých (bod 4.2), ústavný súd konštatuje, že prieťahy v konaní

nemožno ospravedlniť všeobecne známou preťaženosťou sudcov, zmenou v obsadení

súdnych oddelení, ani množstvom procesných úkonov sudcu; je totiž vecou štátu, aby

organizoval svoje súdnictvo tak, aby princípy súdnictva zakotvené v ústave i v dohovore

boli rešpektované a prípadné nedostatky v tomto smere nemôžu ísť na ťarchu občanov, ktorí

od súdu právom očakávajú ochranu svojich práv v primeranej dobe [IV. ÚS 21/2018].

22. Okrem uvedeného ústavný súd poukazuje na to, že pri posudzovaní, či bolo

porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzuje

postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom

konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Aj za konanie konkrétneho sudcu,

resp. zamestnanca súdu totiž (v kontexte požiadavky reálneho naplnenia základného práva

podľa ) nesie v konečnom dôsledku zodpovednosť štát a príslušný súd

ako orgán verejnej moci, ktorého povinnosťou bolo poskytnúť stranám sporu účinnú súdnu

ochranu. V tomto zmysle preto pri posudzovaní odôvodnenosti ústavnej sťažnosti, ktorou sú

namietané zbytočné prieťahy v súdnom konaní, z ústavnoprávneho hľadiska v zásade

nemožno robiť rozdiel medzi tzv. objektívnymi a subjektívnymi dôvodmi prieťahov

[m. m. ].

22.1 Ústavný súd overím aktuálneho stavu napadnutého konania zistil, že okresný

súd nariadil vo veci termín pojednávania na 8. september 2020, z čoho je zrejmé, že v čase

rozhodovania ústavného súdu o tejto ústavnej sťažnosti právna neistota sťažovateľov stále

nebola odstránená.

23. Možno tak uzavrieť, že nesústredeným, resp. neefektívnym postupom okresného

súdu došlo k neprimeraným prieťahom v napadnutom konaní, čím bolo nesporne zasiahnuté

do zaručeného základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, takže podmienky zásahu ústavného súdu

podľa , tak ako boli uvedené, sú tu splnené.

V.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

24. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa

svojou nečinnosťou, vo veci konal.

25. Prieťahy či nečinnosť súdu v konaní sú ústavným súdom hodnotené ako iný

zásah súdu voči základným ústavne zaručeným právam (slobodám). Pritom taký zásah sám

nie je výrazom (výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci súdu a ako taký sa vymyká

obvyklému, prieskumnému či inému konaniu. Z tejto fakticity vyplýva, že porušenie práva

na primerané súdne konanie nemožno dodatočne napraviť. Možno zabrániť, aby nedošlo

k ďalším prieťahom (ústavným príkazom), ale už raz vzniknutý prieťah odstrániť nemožno,

možno len poskytnúť za porušenie tohto práva primeranú finančnú náhradu podľa čl. 127

ods. 3 .

26. Ústavný súd formuloval príkaz konať (bod 2 výroku nálezu), pričom okresný súd

je povinný postupovať striktne podľa zásad v zmysle a rešpektovať pritom

inštančnú záväznosť názoru odvolacieho súdu podľa .

27. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

28. Sťažovatelia sa domáhali priznania finančného zadosťučinenia každý v sume

10 000 €. Svoj návrh na priznanie finančného zadosťučinenia sťažovatelia zdôvodnili tým,

že napadnuté konanie „...nadmerne dlho traumatizuje nielen ich ale aj celé ich rodiny.

Uvedená doba nepriaznivo vplýva na psychiku sťažovateľov. Dlhodobá frustrácia

sťažovateľov z nečinnosti súdu a pocitu straty dôvery v právny a civilizovaný štát sú

spôsobené zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi súdu v konaní. Súčasne sťažovatelia

žijú v neistote ohľadom toho či budú povinní uhradiť žalobcovi nemalú finančnú sumu

a preto sa nemôžu sa relevantne zariadiť ohľadom financovania ich súkromných záležitostí,

nakoľko im hrozí prípadná možnosť úhrady žalovanej sumy...“.

29. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušenia základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy, pričom ústavný súd

pri určení finančného zadosťučinenia vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných

Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa

čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na okolnosti prípadu.

30. S prihliadnutím na celkovú dĺžku konania vedeného opakovane na dvoch

inštanciách všeobecných súdov, berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu (vysoký počet

odročených pojednávaní), považoval ústavný súd priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 6 000 € pre každého zo sťažovateľov za primerané (bod 3 výroku tohto nálezu)

a vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľov nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).

VI.

Trovy konania

31. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im

vznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom. Podľa § 73

ods. 3 ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa

výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti

nahradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

32. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2019, ktorá bola 1 062 €.

33. Ústavný súd priznal náhradu za 3 úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie sťažnosti, replika sťažovateľov) v súlade § 11 ods. 3 a §13a ods. 1

písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“) právnemu zástupcovi sťažovateľov JUDr. Ivanovi

Husárovi. Náhrada za tri úkony právnej služby vykonané v roku 2020 (3x 177 €) spolu

s režijným paušálom (3x 10,62 €) pri súčasnom zastúpení dvoch sťažovateľov predstavuje

sumu trov konania 594,72 €, ku ktorej je nutné pripočítať 20 % DPH, ktorej je právny

zástupca sťažovateľov platiteľom (§ 18 ods. 3 vyhlášky), čo predstavuje sumu trov konania

celkom 713,66 €.

34. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľov advokátovi JUDr. Ivanovi Husárovi, Vojenská 14, Košice, v lehote

uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu [ v spojení s

ods. 1 ].

35. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu