Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 327/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. septembra 2018

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany

Laššákovej a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Elenou Ľalíkovou,

advokátska kancelária, Podbrezovská 34, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského

súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom

tisíc eur), ktoré mu j e Krajský súd v Banskej Bystrici p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume

570,06 € (slovom päťstosedemdesiat eur a šesť centov), ktorú j e Krajský súd v Banskej

Bystrici p o v i n n ý vyplatiť na účet advokátky JUDr. Eleny Ľalíkovej, advokátska

kancelária, Podbrezovská 34, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-8 z 20. júna 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu

v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva:

„I.

1. Sťažovateľ ako žalobca sa žalobou podanou na okresnom súde 24.06.2009

domáhal náhrady škody voči štátu z titulu nezákonného rozhodnutia v trestnom konaní,

ktoré sa voči nemu viedlo od r. 1999 a skončilo v r. 2008.

2. Okresný súd B.Bystrica po prvýkrát rozhodol 1.12.2010 tak, že žalobe vyhovel

s čím sa neuspokojil žalovaný štát, ktorý podal odvolanie.

3. V období od 22.2.2011 do 6.3.2014 - čiže vyše 3 rokov - sa vec nachádzala na

Krajskom súde v B. Bystrici, a to aj v dôsledku kasačného nálezu ÚS SR ().

4. Okresný súd po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu opätovne rozhodol

9.5.2016 tak, že žalobe sťažovateľa vyhovel. Aj proti tomuto I. stupňovému rozsudku sa

odvolal žalovaný štát, v dôsledku čoho sa vec od 17.8.2016 nachádza na KS v B.Bystrici

pod sp. zn. .

5. Listom z 30.1.2017 sme požiadali odvolací súd o rozhodnutie.

6. Nedostali sme však žiadnu odpoveď a v informačnej kancelárii krajského súdu sme

28.7.2017 zistili, že vec nie je rozhodnutá.

II.

1. Podľa , resp. dohovoru, má každý právo, aby jeho

vec bola prejednaná v primeranej dobe a bez zbytočných prieťahov. Pri rozhodovaní

o rešpektovaní tohto práva ako jedného z aspektov práva na spravodlivý proces treba

zvažovať na jednej strane záujem sťažovateľa na rýchlom vybavení veci a na strane druhej

všeobecný záujem na riadnom výkone spravodlivosti.

2. Otázku primeranosti dĺžky konania treba vždy posúdiť vo svetle konkrétnych

okolností prípadu, pričom sa berie do úvahy hlavne zložitosť veci, správanie sa sťažovateľa,

postup súdu a význam konania pre sťažovateľa. Pritom kompenzačné konanie voči štátu má

osobitný význam pre sťažovateľa, preto súdy musia k nemu pristupovať s osobitnou

starostlivosťou /Simaldone v. Taliansko č. 22644/03, Golha v. ČR, či Jupiter SK v.SR/

3. Všeobecne je štát povinný usporiadať svoj justičný systém tak, aby súdy mohli

každému zaručiť právo na rozhodnutie v primeranej dobe. Preto prieťahy pričítateľné súdu

môžu viesť ku konštatovaniu prekročenia primeranej doby.

III.

1. Kompenzačné konanie za nezákonné trestné konanie v období r. 1999 do 2008,

trvajúce už vyše 8 rokov celkovo, z toho na odvolacom súde vyše 4 rokov, je objektívne

vzaté dobou neprimerané, a to len pre nesústredenú a neefektívnu - v jednom období aj

zmätočnú, keď zasahoval ústavný súd - činnosť krajského súdu, ktorá vedie k porušovaniu

ústavných práv sťažovateľa, ktorý sa na prieťahoch vôbec nepodieľa.

2. Po celú túto dobu právnej neistoty, beznádeje, frustrácie a úzkosti je sťažovateľ

neustále v područí štátu a jeho justičného systému, preto žiada titulom finančného

zadosťučinenia priznať sumu 5000 EUR ako kompenzáciu za tento stav bezmocnosti voči

odvolaciemu súdu, ktorý spor sa ani nesnaží riešiť, len hľadá dôvod pre zrušenie

I. stupňového rozsudku.

3. Preto na základe uvedených skutočností navrhujeme vydať nález:

1. Základné právo , garantované a

dohovoru, v konaní vedenom na Krajskom súde v B. Bystrici pod sp. zn. ,

porušené bolo.

2. Krajskému súdu B. Bystrica prikazuje konať vo veci sp. zn. bez

zbytočných prieťahov.

3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5000 EUR, ktorú

sumu mu vyplatí KS v B. Bystrici do 1 mesiaca od doručenia nálezu.

4. priznáva náhradu trov konania v sume 374,30 EUR - odmena

za 2 úkony právnej pomoci po 147,33 + 2 x -RP po 8,84 + 20% DPH, t.j. 62,46 E - ktorú

sumu zaplatí Krajský súd 3.Bystrica k rukám JUDr. Eleny Ľalíkovej, v lehote 1 mesiaca od

doručenia nálezu.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:

krajský súd, zastúpený jeho podpredsedom listom sp. zn. Spr 549/18 z 18. júla 2018,

a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k vyjadreniu krajského súdu zo 14. augusta

2018.

3.1 Podpredseda krajského súdu vo svojom vyjadrení uviedol chronológiu úkonov

vykonaných v napadnutom konaní a dodal tieto relevantné skutočnosti:

„... Krajskému súdu v Banskej Bystrici bola dňa 17. augusta 2016 predložená vec

vedená na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. na rozhodnutie

o odvolaní proti rozsudku okresného súdu č. k. -367 zo dňa 09.05.2016, ktorým

v konaní o náhradu škody z nezákonného súdneho rozhodnutia, v právnej veci žalobcu

(sťažovateľa) v konaní právne zastúpeného advokátkou JUDr. Elenou

Ľalíkovou (advokátkou sťažovateľa) proti žalovanej Slovenská republika - Ministerstvo

spravodlivosti SR, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 315 153,00 Eur

s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 300 000,00 Eur od 09.05.2016 do zaplatenia

a 6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 15 153,00 Eur od 11.05.2009 do zaplatenia,

všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšku návrh zamietol

(v časti nároku na úrok z omeškania z náhrady nemajetkovej ujmy).

... Konanie začalo na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn.

podaním žaloby na okresný súd dňa 24. 06. 2009.

Okresný súd o žalobe prvý krát rozhodol dňa 10.02.2010 rozsudkom č. k.

-106, voči ktorému rozsudku podal odvolanie žalobca aj žalovaný.

Vec bola Krajskému súdu v Banskej Bystrici predložená dňa 30.04.2010

na rozhodnutie o odvolaní.

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pod sp. zn. -127 uznesením

zo dňa 20.06.2009 rozsudok okresného súdu, ktorým bola žalovaná zaviazaná zaplatiť

žalobcovi sumu 214 680,- Eur so 6% úrokom z omeškania ročne od 11.05.2009 do

zaplatenia v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, ako aj vo výroku

o zamietnutí zvyšku návrhu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, s tým,

že pokiaľ ide o nároky uplatnené žalobcom, či už náhrady škody ako aj náhrady

nemajetkovej ujmy, je potrebné nároky opätovne prehodnotiť, presne ich špecifikovať

a výšku priznaných súm potrebným spôsobom aj odôvodniť. Okrem toho okresný súd musí

zvážiť intenzitu porušenia osobnostných práv žalobcu, berúc v úvahu aj prvky primeranosti

odškodnenia. Rozsudok považoval za nepreskúmateľný a neprijateľný.

Okresný súd opätovne vo veci rozhodol rozsudkom č. k. -164 zo dňa

01.12.2010.

Voči uvedenému rozhodnutiu okresného súdu podali odvolanie žalobca, ako aj

žalovaný.

Vec bola predložená krajskému súdu dňa 22. 02. 2011. Krajský súd vo veci rozhodol

dňa 20.12.2011 uznesením č. k. -185, ktorým rozsudok okresného súdu

vo výroku, ktorým žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 314 680,- Eur so 6% ročným

úrokom z omeškania od 11.05.2009 do zaplatenia v lehote do 15 dní od právoplatnosti

rozhodnutia a vo výroku, ktorým vo zvyšku návrh žalobcu zamietol, zrušil a v tejto časti mu

vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň vo výroku, ktorým okresný súd konanie v časti

o zaplatenie 3 828,- Eur so 6% úrokom z omeškania od 11.05.2009 do zaplatenia zastavil,

zrušil z dôvodu, že okresný súd opätovne konanie v časti o zaplatenie 3 828,- Eur

s príslušenstvom zastavil, hoci v tejto časti rozsudok nebol odvolacím súdom

v predchádzajúcom rozhodnutí zrušený ( ). V odôvodnení uvedeného

rozhodnutia poukázal aj na to, že rozhodnutie okresného súdu nie je náležite odôvodnené a

nezodpovedá požiadavke preskúmateľnosti a presvedčivosti, ako to vyžaduje ust. § 157

ods. 2 , naviac, okresný súd pri rozhodovaní o priznaní úrokov z omeškania

nevychádzal z predchádzajúceho záväzného záveru rozhodnutia odvolacieho súdu.

Zdôraznil, že okresný súd je po zrušení veci odvolacím súdom viazaný jeho právnym

názorom vysloveným v uvedenom rozhodnutí, opätovne vo veci rozhodne, svoje rozhodnutie

náležite odôvodní, aby z neho bolo zrejmé, na základe akých dôkazov vo veci rozhodol, ako

ich vyhodnotil a ako aplikoval príslušné procesné predpisy pri ich hodnotení, akými

úvahami sa spravoval pri rozhodovaní o veci samej.

Voči uvedenému zrušujúcemu uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici žalobca

prostredníctvom svojej právnej zástupkyne (JUDr. Elena Ľalíková) podal ústavnú sťažnosť

datovanú dňom 13.02.2012. Okresný súd z uvedeného dôvodu prerušil konanie vedené pod

sp. zn. do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky

o sťažnosti voči rozhodnutiu krajského súdu č. k. -185 zo dňa 20.12.2011.

Uvedené rozhodnutie sa stalo právoplatným dňom 11.05.2012. Ústavný súd na neverejnom

zasadnutí dňa 03.09.2013 rozhodol, že základné právo žalobcu na súdnu ochranu zaručené

SR a jeho právo na spravodlivé súdne konanie zaručené

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Banskej Bystrici č. k. -185 zo dňa 20.12.2011 vo výroku, ktorým zrušil

rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -164 zo dňa 01.12.2010

porušené bolo. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -185 zo dňa

20.12.2011 vo výroku o zrušení rozsudku okresného súdu a vrátení veci okresnému súdu na

ďalšie konanie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň zaviazal Krajský súd

v Banskej Bystrici k povinnosti uhradiť žalobcovi trovy konania. Vo zvyšnej časti sťažnosti

žalobcu nevyhovel. Poukázal na to, že pri opätovnom rozhodovaní o odvolaniach proti

rozsudku okresného súdu vo veci samej za podmienky, že nedôjde k zmene jeho postoja

k dôvodnosti odvolacích námietok, bude úlohou krajského súdu formulovať dostatočne

konkrétne a detailne výhrady ku kvalite odôvodnenia prvostupňového meritórneho

rozhodnutia.

Krajský súd v Banskej Bystrici po rozhodnutí ústavného súdu dňa 05.02.2014

opätovne rozhodol o odvolaní žalobcu, a to uznesením -238, a to tak, že

rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu

314 680,- Eur so 6% ročným úrokom z omeškania od 11.05.2009 do zaplatenia v lehote do

15 dní od právoplatnosti rozhodnutia a vo výroku, ktorým vo zvyšku návrh žalobcu zamietol

zrušil a v tejto časti mu vec vrátil na ďalšie konanie. Vo výroku, ktorým okresný súd

konanie v časti o zaplatenie 3 828,- Eur so 6% úrokom z omeškania od 11.05.2009 do

zaplatenia zastavil, rozsudok okresného súdu zrušil.

Žalobca opätovne podal ústavnú sťažnosť voči rozhodnutiu Krajského súdu v

Banskej Bystrici zo dňa 05.02.2014, č. k. -238 datovanú dňom 12.05.2014.

O uvedenej ústavnej sťažnosti ústavný súd rozhodol uznesením -16 dňa

09.09.2014, tak, že sťažnosť žalobcu odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Ústavný súd

konštatoval, že rozhodnutie odvolacieho súdu je vzhľadom na jeho konkrétnosť

a inštruktážnu povahu ústavne akceptovateľné a nevykazuje znaky arbitrárnosti ani zjavnej

neodôvodnenosti, pričom odvolací súd v ňom uvádza odpovede najmä na tie argumenty,

ktoré majú pre vec podstatný význam, preto sťažnosť už pri predbežnom prerokovaní

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Na pojednávaní na okresnom súde konanom dňa 10.12.2014 zástupca žalovaného

predložil návrh na zloženie preddavku na trovy konania v zmysle

O uvedenom návrhu okresný súd rozhodol uznesením tak, že návrh žalovaného

zo dňa 28.11.2014 na zloženie preddavku na trovy konania v zmysle

zamietol. Voči uvedenému uzneseniu podal odvolanie žalobca. Krajský súd o uvedenom

odvolaní rozhodol dňa 17.12.2015 tak, že odvolanie odmietol.

Dňa 09.05.2016 Okresný súd v Banskej Bystrici vo veci opätovne rozhodol

rozsudkom č. k. -367. Voči uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný.

V prvom rade žalovaný namietol postup súdu, ktorý opakovane rozhoduje v rozpore s § 226

a nerešpektuje právny názor odvolacieho súdu. Uvedené má za následok umelé

predlžovanie konania a je v rozpore s požiadavkami rýchlej a účinnej ochrany práv

účastníkov konania. Žalovaný mal za to, že napádaný rozsudok ako celok trpí

nezrozumiteľnosťou, nepreskúmateľnosťou až arbitrárnosťou, zároveň vzniesol námietku

premlčania.

Odvolanie bolo predložené Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 17.08.2016.

Na Krajskom súde v Banskej Bystrici bola vec pod sp. zn. náhodným

výberom pridelená do senátu 15Co. Predsedom senátu a sudcom spravodajcom veci bola

JUDr. Klaudia Kosková.

Krajský súd vo veci rozhodol uznesením sp. zn. dňa 4. júla 2018 tak,

že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Vec je v štádiu vyhotovovania rozhodnutia v lehote podľa .

JUDr. Klaudia Kosková napadnuté veci vybavuje priebežne, podľa prichádzajúceho

nápadu, pričom prednostne podľa zákona vybavuje neodkladné opatrenia, veci NcC,

opatrovanské veci, pracovné veci, a potom priebežne podľa poradia ostatné veci. Na výkon

funkcie sudkyne na Krajskom súde v Banskej Bystrici bola pridelená od 01.05.2014, kde jej

bolo prerozdelených 376 vecí po predchádzajúcej sudkyni JUDr. Oľge Maľovej, ktorá

odišla do dôchodku. Zároveň jej v roku 2014 bolo pridelených 304 vecí rozhodla 279 vecí,

v roku 2015 jej bolo pridelených 471 vecí, rozhodla 632 vecí, v roku 2016 jej bolo

pridelených 319 vecí, rozhodla 408 vecí, v roku 2017 jej bolo pridelených 146 vecí,

rozhodla 191 vecí, nevybavených zostalo 114 vecí; od 01.01.2018 do 31.05.2018 jej bolo

pridelených 67 vecí, rozhodla 89 vecí, nevybavených vecí zostalo 92.

K prieťahom v konaní došlo z objektívnych dôvodov, vzhľadom na vysoký počet

pridelených prerozdelených vecí po sudkyni odchádzajúcej do dôchodku, ako aj enormne

zvýšený nápad vecí v rokoch 2014 až 2016 a vybavovanie vecí v časovom slede. Z týchto

dôvodov sudkyňa JUDr. Klaudia Kosková nemohla vec rozhodnúť v primeranej lehote.

Subjektívne zavinenie prieťahov v konaní na jej strane nebolo zistené. Sudca nemôže byť

zodpovedný za to, že je dlhodobo značne vyťažený a v dôsledku toho nie je schopný

vykonávať všetky potrebné úkony neodkladne tak, aby to zodpovedalo potrebám každého

jednotlivého konania, a najmä záujmu účastníkov na čo možno najrýchlejšom rozhodnutí

veci.

... Krajskému súdu v Banskej Bystrici do rúk predsedu súdu sťažnosť na prieťahy

v konaní podľa v platnom znení stranami konania, žalobcom

(sťažovateľom), ani žalovaným podaná nebola.

Vo vzťahu k namietanému postupu krajského súdu. Krajský súd v Banskej Bystrici

oznamuje, že s poukazom na o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov, súhlasí s upustením od ústneho pojednávania pred ústavným súdom, nakoľko od

tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci...“

3.2 Sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na uvedené vyjadrenie

podpredsedu krajského súdu reagoval takto:

„... v prvom rade súhlasíme s upustením od ústneho pojednávania a k vecným

námietkam porušovateľa základných práv sťažovateľa dodávame:

1. Zaťaženie sudcu nie je kritériom pre zbavenie sa zodpovednosti za nedostatky pre

rešpektovanie a dohovoru. Inak toto tzv. zaťaženie si

sudcovia zapríčiňujú sami tým, že úradnícky a formalisticky pristupujú k svojej službe, tak

ako aj v tejto veci. Tomu nasvedčuje 4x vydané kasačné uznesenie, namiesto jedného

meritórneho, najmä keď nie je zakotvená zásada dvojinštančnosti civilného súdneho

konania - inak ani nikdy nebola, aj keď v minulosti ju ústavný súd niekoľkokrát našiel, ale

mimo ústavu, dohovor či - čo je v ostatnom prípade v priamom rozpore s kogentnou

úpravou , podľa ktorého už mal odvolací súd sám rozhodnúť vo veci, keď

vec bola raz zrušená.

2. Následky ignorovania považuje ústavný súd za zásadné pochybenie

odvolacieho súdu, spôsobujúce prieťahy v konaní /III. ÚS 379/17/

3. Takýto bezduchý a protiprávny formalizmus spôsobuje, že sťažovateľ sa už vyše 10

rokov nemôže domôcť voči štátu náhrady škody za nezákonné rozhodnutie vo veľmi

jednoduchej - skutkovo i právne - veci, ktorú sudcovia riešia už rutinne a rýchlo tak, ako to

dokazuje sudca okresného súdu P. Tomáš. Ak bolo jeho rozhodnutie podľa odvolacieho

súdu chybné, mal ho zmeniť, a to aj tak, že žaloba sa nezákonne odsúdeného sťažovateľa

zamieta. Ale na to guráž nemal, hoci v zrušujúcom uznesení sa v celom rozsahu stotožňuje

s odvolacími námietkami zástupcu štátu, tak prečo im nevyhovel?

4. Žiadame preto našej sťažnosti vyhovieť a priznať náhradu trov konania v sume

570,05 EUR na účet JUDr. E. Ľalíkovej; ide o odmenu za 3 úkony PZ + 3 x režijný paušál a

20% DPH v sume 95 E zo 475,05 €.“

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať

ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

5. Pokiaľ ide o chronológiu úkonov krajského súdu v napadnutom konaní, ktorá je

uvedená v kontexte postupu prvostupňového súdu v danej veci v bode I.3.1 tohto nálezu,

možno konštatovať, že tieto skutkové okolnosti sa spornými nestali, pretože ani sťažovateľ

vo svojej replike nemal námietky proti takto opísanému skutkovému stavu. Rovnaké

relevantné skutočnosti zistil aj ústavný súd, preto pri posudzovaní napadnutého konania

z týchto vychádzal, avšak opomenul duplicitné opísanie týchto úkonov.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom krajského

súdu v odvolacom konaní o náhradu škody vedenom pod sp. zn. došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v čl. 48 ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru.

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

9. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

).

10. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP

ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých

kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

10.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

napadnutého konania nebola závislá od zložitosti veci. Napokon skutočnosť, že by

napadnutá vec bola fakticky alebo právne zložitá, netvrdil ani podpredseda krajského súdu.

10.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v predmetnom odvolacom konaní k zbytočným prieťahom.

10.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom krajského súdu v predmetnej veci

a predovšetkým poukazuje na to, že nemožno pochybovať o tom, že povaha danej veci, t. j.

náhrada škody, si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu

konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj

procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená, aby sa čo najskôr

odstránil stav právnej neistoty účastníkov konania.

Ústavný súd konštatuje, že napadnuté odvolacie konanie od predloženia spisu

krajskému súdu (17. augusta 2016) do vyhlásenia ostatného uznesenia (4. júla 2018)

v trvaní takmer dvoch rokov je už v kontexte o náhradu škody a v kontexte viac ako deväť

rokov celkového trvania predmetného sporu samo osebe neprimerané, aj keď postup

okresného súdu nemožno pričítať na vrub krajskému súdu. Je zrejmé, že krajský súd

dlhodobo vo veci nevykonal žiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty,

v ktorej sa sťažovateľ ako navrhovateľ počas napadnutého súdneho konania nachádzal, čo je

základným účelom práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ).

K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale

výlučne v dôsledku postupu súdu. Vzhľadom na povahu veci (náhrada škody)

v okolnostiach danej veci nebolo možné súhlasiť s názorom podpredsedu krajského súdu,

podľa ktorého „objektívne okolnosti“, teda množstvo „nevybavených vecí“, bránili postupu

krajskému súdu. Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr.

a v ňom citovanú predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné

personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne

konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak

sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. v zaväzuje

predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce

prerokovanie veci ‒ a teda vykonanie spravodlivosti ‒bez zbytočných prieťahov. I keď nie

všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére

vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu

spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva

zaručeného v oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne

kapacity príslušných súdov (pozri napr. ). Okrem uvedeného ústavný súd

opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo

bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho

danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nebolo možné prihliadnuť ani na

to, že „subjektívne zavinenie prieťahov v konaní“ na strane zákonného sudcu „nebolo

zistené“.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v

dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 1.

11. Vzhľadom na to, že krajský súd o odvolaní rozhodol uznesením sp. zn.

zo 4. júla 2018, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci

rozhodnutie podľa .

12. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, pretože

postup krajského súdu považuje za neprimerane dlhú a „po celú túto dobu právnej neistoty,

beznádeje, frustrácie a úzkosti je sťažovateľ neustále v područí štátu a jeho justičného

systému“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva podľa a práva podľa dohovoru

nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za

odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € podľa citovaného

ustanovenia a prihliadol pritom aj na povahu veci a na skutočnosť,

že konanie bolo na krajskom súde medzičasom skončené.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

nálezu v bode 2.

13. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti z 31. júla 2017

a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu zo 14. augusta 2018). Za dva úkony

vykonané v roku 2017 patrí odmena v sume dvakrát po 147,33 € a režijný paušál dvakrát po

8,84 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2018 patrí odmena v sume 153,50 € a režijný

paušál 9,21 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia

sťažovateľa predstavujú sumu 475,05 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda

sumu 95,01 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu

570,06 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

14. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. septembra 2018