Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 344/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. mája 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosti súdneho exekútora

JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava, zastúpeného advokátom

doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o.,

Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a , práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu Bratislava V

sp. zn. zo 16. marca 2017, sp. zn. zo 17. marca 2017

a sp. zn. zo 16. marca 2017 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., vedené pod sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie,

ktoré bude ďalej vedné pod sp. zn. .

2. Sťažnosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 5. mája 2017

doručené sťažnosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. (ďalej len

„sťažovateľ“), vedené pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a (ďalej len „“), práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva

podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uzneseniami Okresného súdu Bratislava V (ďalej

len „okresný súd“) sp. zn. zo 16. marca 2017, sp. zn.

zo 17. marca 2017 a sp. zn. zo 16. marca 2017 (ďalej aj „napadnuté

uznesenia“).

2. Z obsahu sťažností a ich príloh vyplýva, že okresný súd napadnutými uzneseniami

uložil sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi povinnosť úhrady súdneho poplatku za

spracovanie hromadných podaní (žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

a dodatkov), a to v sume 64 eur, 20 eur a 20 eur.

3. Podľa sťažovateľa okresný súd napadnutými uzneseniami porušil ním označené

ústavné práva, keďže svoje rozhodnutia formuloval na základe nesprávneho právneho

posúdenia veci a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva a osobitne aplikácie

protiústavnej úpravy bez toho, aby vyvolal konanie na potvrdenie domnienky o ústavnosti,

ktorá je však vyvrátiteľná rozhodnutím o abstraktnej kontrole ústavnosti. Podľa sťažovateľa

povinnosť úhrady poplatku za úkony súdu, tak ako bola stanovená okresným súdom

v napadnutých uzneseniach, mu nemožno uložiť. Podľa sťažovateľa súdnemu exekútorovi

nie je možné uložiť súdny poplatok za spracovanie hromadného podania, pretože nie je

uvedený ako poplatník v zmysle o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Podľa

názoru sťažovateľa v exekučnom konaní platí súdny poplatok iba oprávnený a nikto iný.

Sťažovateľ dôvodí, že exekútor v prípade podania žiadosti o vydanie poverenia sleduje len

záujmy oprávneného.

4. Sťažovateľ navrhol vydať nález, ktorým ústavný súd vysloví, že okresný súd

napadnutými uzneseniami porušil sťažovateľom označené ústavné práva, zruší napadnuté

uznesenia okresného súdu a prikáže okresnému súdu uhradiť sťažovateľovi trovy konania.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo

iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , , ,

).

III.

7. Bez potreby citácie odôvodnenia napadnutých uznesení alebo uvádzania

doktrinálnych záverov k označeným ústavným právam sťažovateľa ústavný súd konštatuje,

že sťažnosti je potrebné odmietnuť pri ich predbežnom prerokovaní, a to z týchto dôvodov:

8. Po prvé, ústavný súd už v minulosti opakovane pri sťažnostiach sťažovateľa,

ktorými sa obracal na ústavný súd, judikoval, že súdny exekútor má pri výkone exekučnej

činnosti postavenie verejného činiteľa. Tento status mu priznáva Exekučný poriadok, ktorý

v ustanovení § 2 ods. 1 ustanovuje, že exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou

na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov. Podľa ustanovenia § 5 Exekučného

poriadku má exekútor pri výkone exekučnej činnosti, vykonávanie ktorej je výkonom

verejnej moci, postavenie verejného činiteľa. Z uvedeného vyplýva, že právnou úpravou

v Exekučnom poriadku preniesol štát časť výkonu svojej moci – špecificky moci súdnej,

ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie – na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické

osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne technicky či organizačne

inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc, resp. moc

súdnu. Preto ak súdny exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonávať

štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné

práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre

tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred

súdmi (rovnaké závery vo veciach sťažovateľa porovnaj v ,

, , , , ,

, , ).

8.1 Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1. apríla 2017) do vydania

poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na

vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi

len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje

o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku (účinného do 31. marca 2017, t. j. platného

a účinného v čase rozhodovania okresného súdu) účastníkmi konania sú oprávnený

a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie

priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj

poverený exekútor.

8.2 Z citovanej definície účastníkov exekučného konania vyplýva, že súdny exekútor

je účastníkom konania len vtedy, ak exekučný súd rozhoduje o trovách exekúcie.

8.3 Z uvedeného vyplýva, že súdny exekútor nemá aktívnu legitimáciu na podanie

sťažnosti ústavnému súdu proti rozhodnutiu, ktorým exekučný súd rozhodol v rámci

rozhodovania o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie o uložení povinnosti uhradiť

súdny poplatok za spracovanie hromadných podaní podaných súdnym exekútorom.

V takomto prípade súdny exekútor ako súčasť súdnej moci nie je nositeľom žiadnych

základných práv, a to ani v záujme ochrany účastníka exekučného konania (oprávneného).

8.4 Pri predbežnom prerokovaní sťažností ústavný súd nepochybne zistil, že

sťažovateľ nemal v namietaných konaniach pred okresným súdom, výsledkom ktorých sú

napadnuté uznesenia, postavenie účastníka konania, a teda nie je oprávnenou osobou

na podanie sťažnosti podľa .

8.5 Keďže porušenie označených ústavných práv v napadnutých uzneseniach

namietala osoba odlišná od účastníka týchto súdnych konaní, ústavný súd sťažnosti pri

predbežnom prerokovaní odmietol podľa ako podané

zjavne neoprávnenou osobou.

9. Po druhé, podľa ústavného súdu vzhľadom na hodnotu sporov pred okresným

súdom (spolu 104 eur) ide o prípad posudzovaný ako tzv. bagateľná vec, kde vzhľadom na

konkrétne okolnosti prípadov už samotný predmet sporov v predmetných konaniach zakladá

z hľadiska doterajšej judikatúry ústavného súdu (porov. najmä , ako aj

, , , ) dôvod na

odmietnutie sťažností pri ich predbežnom prerokovaní z dôvodu ich zjavnej

neopodstatnenosti.

9.1 Opodstatnenosť sťažnosti podľa vo veciach bagateľných

prichádza totiž do úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia zo štandardov, ktoré sú pre

postupy zisťovania skutkového základu sporu a pre jeho právne posúdenie esenciálne

(porov. ), resp. v prípadoch, ak pôjde o intenzitu zásahu kolidujúcu

s podstatou a zmyslom základných práv a slobôd (porov. nález Ústavného súdu Českej

republiky sp. zn. , bod 27).

9.2 Takéto vybočenie zo štandardov riadneho súdneho konania, resp. intenzitu

zásahu kolidujúcu s podstatou a zmyslom základných práv a slobôd ústavný súd navyše

v napadnutých uzneseniach vzhľadom na predmet rozhodovania okresného súdu (súdny

poplatok za spracovanie hromadných podaní) nenašiel.

9.3 Uvedená hodnota sporov pred všeobecnými súdmi, ako aj predmet sporov pred

okresným súdom tak signalizujú zjavnú neopodstatnenosť sťažností z dôvodu bagateľnosti

vecí. Sťažnosti sťažovateľa je tak potrebné odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde aj z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti.

10. Ako obiter dictum k sťažovateľovej veci ústavný súd uvádza, že v čase

rozhodovania okresného súdu (marec 2017) Exekučný poriadok neupravoval explicitne, či

sa súdny poplatok za podanie návrhu na vydanie poverenia exekútora na vykonanie

exekúcie považuje za súčasť trov exekučného konania a kto tento poplatok znáša alebo

uhrádza. Podľa § 196 Exekučného poriadku platného a účinného do 31. marca 2017 za

výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových

výdavkov a náhrada za stratu času. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku platného

a účinného do 31. marca 2017 náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Podľa § 200 ods. 1

Exekučného poriadku platného a účinného do 31. marca 2017 trovami exekúcie sú odmena

exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie

(§ 196). Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších

predpisov platnej a účinnej do 31. marca 2017 súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj

náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej

činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné

výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

10.1 Možno teda konštatovať, že v čase rozhodovania okresného súdu (marec 2017)

bolo možné súdny poplatok za podanie návrhu na vydanie poverenia exekútora na

vykonanie exekúcie považovať za hotový výdavok účelne vynaložený v súvislosti

s vykonávaním exekučnej činnosti, ktorý bol povinný uhrádzať povinný. V prípade, že

napadnutými uzneseniami okresného súdu bol na ich platenie zaviazaný v rámci

rozhodovania okresného súdu o návrhu sťažovateľa na vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie sťažovateľ ako súdny exekútor, suma uhradená sťažovateľom patrila do hotových

výdavkov súdneho exekútora (pričom sťažovateľ podľa v tom čase platného a účinného

§ 197 ods. 2 Exekučného poriadku mohol požadovať od oprávneného primeraný preddavok

na náhradu týchto hotových výdavkov), ktorá mohla byť uplatnená následne v rámci

exekučného konania ako trovy exekúcie voči povinnému.

10.2 S účinnosťou od 1. apríla 2017 už Exekučný poriadok [po novelizácii

Exekučného poriadku , ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej

rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov

a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony], upravuje v § 199a ods. 1 explicitne, že

výdavky na zaplatený súdny poplatok sa považujú za trovy oprávneného („Trovami

oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním

návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie,

výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na

vykonanie exekúcie.“).

11. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd o sťažnostiach sťažovateľa

rozhodol podľa tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. mája 2017