Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 109 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (114)I. ÚS 478/2011
PDF · 82.51 KB
No categories available
I. ÚS 478/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2011
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. R. K., B., zastúpeného advokátom doc. JUDr. B. F.,
PhD., Advokátska kancelária, F., s. r. o., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných
práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6
ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného
súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5 Er 934/2008 z 18. júla 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. R. K. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
21. septembra 2011 doručená a neskôr 2. novembra 2011 a 14. novembra 2011 doplnená
sťažnosť JUDr. R. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie v záhlaví
identifikovaných základných práv uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len
„okresný súd“) č. k. 5 Er 934/2008-63 z 18. júla 2011.
2. Sťažovateľ uviedol, že od 6. júna 2007 začal vykonávať exekučnú činnosť ako
exekútor podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), a to aj pre
obchodnú spoločnosť P., s. r. o., Bratislava, s ktorou bol v pracovnom pomere do 5. júna
2007. Okresný súd napadnutým rozhodnutím po zrušujúcom náleze ústavného súdu sp. zn.
III. ÚS 322/2010 z 13. apríla 2010 vyhovel námietke povinného a rozhodol o jeho vylúčení
z vykonávania exekúcie z dôvodu jeho zaujatosti proti oprávnenej – spoločnosti P., s. r. o.,
čím zasiahol do ním označených základných práv; navrhol preto napadnuté uznesenie
okresného súdu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania pred
ústavným súdom.
3. Ústavný súd sa najskôr zaoberal otázkou, či sú naplnené predpoklady meritórneho
prejednania ústavnej sťažnosti podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“), a dospel k záveru, že ju podala osoba zjavne neoprávnená podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde. Uvedené ustanovenie v záujme racionality a efektivity
konania pred ústavným súdom dáva tomuto súdu kompetenciu posúdiť „prijateľnosť“
návrhu predtým, než dospeje k záveru, že o návrhu rozhodne meritórne nálezom, pričom ide
o špecifickú a relatívne samostatnú časť konania, ktorá ešte nemá charakter
kontradiktórneho konania, keď ústavný súd môže obvykle rozhodnúť bez ďalšieho, len
na základe obsahu napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej moci a údajov obsiahnutých v
samotnej sťažnosti.
4. Súdny exekútor má pri výkone exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa.
Tento svoj status získal podľa Exekučného poriadku, keďže ustanovenie § 2 ods. 1 stanoví,
že exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu
súdnych a iných rozhodnutí. Podľa ustanovenia § 5 Exekučného poriadku má exekútor
pri výkone exekučnej činnosti ako výkonu verejnej moci postavenie verejného činiteľa.
Z uvedeného vyplýva, že Exekučným poriadkom preniesol štát časť výkonu svojej moci –
špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie – na súdnych
exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne
technicky či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby
štátnu moc, resp. moc súdnu. Preto ak exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol
povinný vykonať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať
a dbať na základné práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva;
rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako
v konaní pred súdmi.
5. Z uvedených skutočností vyplýva, že súdny exekútor nemá aktívnu legitimáciu na
podanie sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým ho súd vylúčil z vykonávania exekúcie
v daných veciach, pre jeho pomer k účastníkovi konania (oprávnenému) v zmysle
ustanovenia § 30 Exekučného poriadku. V takomto prípade je objektom rozhodovania
o vylúčení a sám ako súčasť súdnej moci nie je nositeľom žiadnych základných práv, a to
ani v záujme ochrany účastníka exekučného konania (oprávneného), preto ústavný súd jeho
sťažnosť odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. decembra 2011