Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 33/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. januára 2014 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosti JUDr. R. K., zastúpeného advokátom

doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o.,

Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod sp. zn. až sp. zn.

vo veci namietaného porušenia a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 a práv podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu Košice I sp. zn.

z 28. augusta 2012, sp. zn. z 27. augusta 2012 a sp. zn.

z 27. augusta 2012 a jeho postupom v týchto konaniach a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti JUDr. R. K. vedené pod sp. zn. až sp. zn.

s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod

sp. zn. .

2. Sťažnosti JUDr. R. K. o d m i e t a ako podané zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 6. decembra

2012 doručené sťažnosti JUDr. R. K. (ďalej len „sťažovateľ“) vedené pod sp. zn.

až sp. zn. , ktorými namietal porušenie čl. 12 ods. 2

(ďalej len „“) a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), svojich základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a , práv podľa dohovoru a práva podľa

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) uzneseniami Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 28. augusta 2012, sp. zn. z 27. augusta 2012 a sp.

zn. z 27. augusta 2012 (spolu ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“) a jeho

postupom v týchto konaniach.

Sťažovateľ je súdnym exekútorom, ktorý vykonáva exekučnú činnosť podľa zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov aj pre obchodnú spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava, s ktorou bol

krátko pred tým, ako sa stal súdnym exekútorom, v pracovnom pomere. Okresný súd

napadnutými rozhodnutiami rozhodol o vylúčení sťažovateľa z vykonávania exekúcií

z dôvodu jeho zaujatosti proti oprávnenej – spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., čím mal

podľa názoru sťažovateľa zasiahnuť do ním označených základných práv podľa ,

práv podľa dohovoru a podľa dodatkového protokolu. Sťažovateľ preto navrhol napadnuté

rozhodnutia okresného súdu zrušiť, veci mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať náhradu trov

konania pred ústavným súdom. Sťažovateľ v sťažnostiach ďalej tvrdil, že k porušeniu jeho

označených základných práv podľa , práv podľa dohovoru a podľa dodatkového

protokolu a označeného článku a dohovoru došlo aj napadnutým postupom

okresného súdu v označených konaniach.

Sťažovateľ v sťažnostiach reagoval aj na predošlú judikatúru ústavného súdu,

v zmysle ktorej po právnej a skutkovej stránke boli jeho obdobné sťažnosti ústavným

súdom odmietnuté z toho dôvodu, že boli podané zjavne neoprávnenou osobou. Sťažovateľ

v sťažnostiach prezentuje názor, že s právnymi východiskami takejto judikatúry ústavného

súdu „zásadne nesúhlasí“ a ponúka odlišný právny názor.

Rovnako sťažovateľ uviedol, že nesúhlasí s nálezom ústavného súdu sp. zn.

a že právny názor, ktorý v ňom ústavný súd vyjadril (a okresný súd ho

nasledoval), nie je právne udržateľný. Základ tohto právneho názoru spočíva v tom, že

skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom povinného alebo povinnej, je okolnosťou

vylučujúcou ho z výkonu exekúcie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

V zmysle môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia

a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, a taktiež

prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľa a okresného súdu, proti ktorému tieto

sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je

uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

III.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažností zistil, že sťažovateľ aj napriek

skutočnosti, že mu je známy názor ústavného súdu na problematiku jeho locus standi pred

ústavným súdom v danej veci, podáva aj naďalej sťažnosti vo veciach, ktoré sú skutkovo

a právne takmer identické s tými, ktoré už ústavný súd riešil, pretože, ako je aj

v sťažnostiach explicitne sťažovateľom konštatované, sťažovateľ nesúhlasí s ustáleným

názorom ústavného súdu, a teda ani s jeho rozhodnutiami o predchádzajúcich typovo

zhodných sťažnostiach a domáha sa jeho zmeny. Ústavný súd naďalej konštatuje, že zastáva

ustálený právny názor a argumentáciu, ktorou bol odôvodnený, o limitácii ústavných práv

exekútora, prezentovaný v množstve svojich predošlých rozhodnutí. Vyvstáva tak opätovne

otázka, aký význam a efektivitu má uvedený postup pre sťažovateľa. Ústavný súd v tejto

súvislosti konštatoval a aj v tomto prípade konštatuje, že ani podľa judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva nie je bezpodmienečne nevyhnutné ako predpoklad možnosti obrátiť

sa na tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na národnej

úrovni, pokiaľ sa javí z materiálneho hľadiska v skutkovo a právne zhodných prípadoch ako

neefektívny.

Keďže ide o sťažnosti v podstate identické (skutkové a právne okolnosti), ktoré už

ústavný súd riešil, ústavný súd, odkazujúc v podrobnostiach na uznesenia sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

, opätovne dospel k záveru, že sťažnosti podala osoba zjavne neoprávnená

podľa , a preto ich z tohto dôvodu odmietol (bod 2

výroku).

Ústavný súd s poukazom na uvedené skutočnosti, prihliadajúc na zásady procesnej

hospodárnosti konania, sťažovateľa upozorňuje, že pokiaľ aj naďalej ústavnému súdu bude

podávať takéto typovo zhodné sťažnosti, ktorých nedostatky sú mu známe

z jeho rozhodovacej činnosti týkajúcej sa jeho obdobných vecí, môže ústavný súd využiť

možnosť vyplývajúcu z poslednej vety a odmietnutie

sťažností neodôvodniť.

Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľom v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. januára 2014