Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 348/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-65

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júna 2017

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval

sťažnosť ,

, , a ,

, zastúpených advokátkou JUDr. Máriou Tomčovou,

Tolstého 2, Košice, vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 20 ods. 1,

v spojení s Slovenskej

republiky a , ako aj ich práv podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. D 35/93, , postupom Krajského

súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť , a

o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

14. augusta 2014 doručená sťažnosť ,

, a (spolu ďalej len „sťažovatelia“) vo veci

namietaného porušenia ich základných práv podľa ,

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s a

, ako aj ich práv podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ktorá bola doplnená

podaniami doručenými ústavnému súdu 3. septembra 2014 a 21. novembra 2014 postupom

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

D 35/93, , postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Svoju sťažnosť zo 14. augusta 2014 sťažovatelia odôvodnili takto:

„Naša matka, , rod. , zomrela . Dedičské

konanie bolo pôvodne vedené na Obvodnom súde Bratislava 1, pod sp. zn. D 933/91, teraz

to je Okresný súd Bratislava 1. Dedičské konanie nie je doposiaľ ukončené. Poručiteľ,

matka, ešte počas svojho života napísala testament...

Skoro rok po smrti matky, dňa 2. 9. 1992 sme sa obrátili s urgenciou riešenia

dedičského konania D 933/91 u predsedu Štátneho notárstva na Obvodnom súde

Bratislava 1, na ktorú sme dostali odpoveď, že teraz sa doplňujú doklady o majetku

nebohej. Do dnes sme ich však nevideli...

Dňa 2. 11. 1992 a neskôr, dňa 3. 3. 1993, bola opakovane zaslaná naša urgencia

riešenia dedičského konania D 933/91, u predsedu štátneho notárstva Bratislava 1,

že od smrti našej poručiteľky ubehol rok a dedičské konanie ešte neprebehlo a mnohé

reštitučné nároky po matke sa nám ťažko vybavujú...

Po uvedených urgenciách začalo prebiehať konanie u štátnej notárky

pod spis. značkou Dnot. 3/93, ktorým bol označený pôvodný spis D 933/91,

až do dňa 21. 8. 1995, kedy Obvodný súd Bratislava 1 vydal rozhodnutie, pod spis. značkou

D 35/93, , v ktorom dedičské konanie zastavuje a ukladá sestre, ,

podať návrh na Obvodný súd Bratislava 1, na určenie neplatnosti závetu poručiteľky zo dňa

11. 11. 1982 v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia...

Po deviatich mesiacoch, dňa 16. 5. 1996 Obvodný súd Bratislava 1 pod značkou

D 35/93 poslal dotaz, či bol podaný návrh v zmysle rozhodnutia D 35/93 zo dňa 21. 8.1995.

Dňa 17. 7. 1996 podala cestou svojho advokáta ,

opravený návrh o určenie čiastočnej neplatnosti testamentu

.

Dňa 4. 11. 1996 sme zaslali vyjadrenie k návrhu , v ktorom žiadame

zamietnuť návrh z dôvodu oneskoreného podania. Neskôr nám bolo

vysvetlené, že podala pôvodný návrh dňa 27. 9. 1995, ktorý bol

opravený dňa 17. 7. 1996.

Dňa 14. 1. 1997 u sudkyni, a opakovane dňa 21. 2. 1997 a neskôr

dňa 21. 3. 1997 a potom znova dňa 15. 5. 1997 sme urgovali riešenie návrhu

u predsedu Okresného súdu Bratislava 1.

Na naše opakované urgencie odpovedal 27. 5. 1997 podpredseda Okresného súdu

Bratislava 1, , pod značkou Spr. 3106/97, ktorý nám oznámil, že už bola

začatá príprava pojednávania a sľúbil, že bude konanie priebežne sledovať...

Pretože sa stále nič nedialo, dňa 2. 12. 1997, a opakovane 30. 1. 1998 sme podali

znova urgenciu riešenia návrhu u predsedu Okresného súdu Bratislava 1, lebo

od podania návrhu zo dňa 27. 9. 1995 do dnešného dňa, nebolo žiadne

pojednávanie a matka, zomrela ešte v r. .

Keď sme nedostali zase žiadnu odozvu od predsedu Okresného súdu Bratislava 1,

podali sme dňa 6. 3. 1998 a opakovane dňa 28. 5. 1998 urgenciu riešenia návrhu

u predsedu Krajského súdu Bratislava, lebo od podania návrhu

dňa 27. 9. 1995 nebolo ešte ani vytýčené jedno konanie a na našu urgenciu na Okresný súd

Bratislava I sme nedostali odpoveď...

Krajský súd v Bratislave, , pod Spr. 3183/98 s dátumom

18. 3. 1998, (prišlo ale po 28. 5. 1998), postúpila našu sťažnosť na Okresný súd

Bratislava 1.

Dňa 3. 6. 1998 podpredsedníčka Okresného súdu, , pod

Spr. 3106/97 podala vyjadrenie k našej sťažnosti. Predmetnú sťažnosť uznala za dôvodnú

a s konajúcou sudkyňou bolo vykonané ústne napomenutie...

Dňa 29. 6. 1998 poslal Okresný súd, tá istá , výzvu o vyjadrenie

k pripojenému návrhu 7 .

Dňa 20. 7. 1998 nás tá istá informovala, že bolo vytýčené konanie

vo veci na dňa 21. 10. 1998, t. j. dva roky po podanom opravenom návrhu

. Navrhovateľka, sa na konanie nedostavila, a tak súd odročil

spis na pojednávanie dňa 27. 3. 1999, kde napriek účasti všetkých, súd odročil spis

na neurčito, s tým že spis bude predložený podľa nového rozvrhu práce.

Dňa 16. 12. 1999 sme podali urgenciu riešenia návrhu u predsedu

Okresného súdu Bratislava 1 a po žiadnej odpovede zo súdu sme 5. 2. 2000 zaslali urgenciu

ku predsedovi Krajského súdu v Bratislave. Pretože išlo vlastne o tú istú urgenciu a ten istý

nepozmenený stav veci ako bol pred dvomi rokmi, keď sme posielali sťažnosť dňa

28. 5. 1998...

Urgencia riešenia u predsedu Krajského súdu Bratislava 1 zo dňa 5. 2. 2000, lebo

od podania návrhu dňa 27. 9. 95 o určenie neplatnosti testamentu nebolo ešte

ani vytýčené jedno konanie a na našu urgenciu na Okresný súd Bratislava 1, zo dňa

16. 12. 1999 pod Spr. 3183/1998 sme nedostali odpoveď.

Dňa 4. 4. 2000 predsedníčka postúpila na priame vybavenie našej

sťažnosti na nečinnosť súdu na predsedu Okresného súdu Bratislava 1...

Dňa 17. 8. 2000 Okresný súd Bratislava 1, prostredníctvom Krajského súdu

odpovedá na sťažnosť v prieťahoch konania. konštatuje, že

sťažnosť je dôvodná, predpokladá, že po opatreniach bude v budúcnosti bezprieťahové

konanie...

Na dňa 11. 12. 2000 bolo vytýčené konanie Okresného súdu Bratislava 1,

na ktoré sa navrhovateľka znova nedostavila, hoci bola riadne predvolaná.

Preto súd pojednávanie odročil na 6. 2. 2001. Na odročené pojednávanie navrhovateľka

znova neprišla, preto súd pojednávanie odročil na 14. 3. 2001.

Dňa 4. 4. 2001 bol vynesený rozsudok Okresného súdu Bratislava 1 v konaní

, kde súd určuje, že dôvod vydedenia navrhovateľky závetom nie je daný, a návrh

v časti opomenutia navrhovateľky z rozsahu 3/4 zákonného podielu zamieta...

Po podaní odvolania Krajský súd v Uznesení zo dňa 31. 8. 2001 zrušil

rozsudok Okresného súdu Bratislava 1 v a vec vracia Okresnému súdu na ďalšie

konanie...

Ďalšie konanie Okresného súdu Bratislava 1 bolo vytýčené po roku na 23. 9. 2002,

po ktorom navrhovateľka dňa 26. 9. 2002 vzala svoj návrh v celom rozsahu

späť...

V našom vyjadrení zo dňa 8. 10. 2002 súhlasíme so späť vzatím návrhu, ale žiadame

adekvátne primerané finančné odškodné za desať rokov zbytočného prerušenia dedičského

konania a uznať plnú náhradu trov konania podľa a /2002

Dňa 14. 5. 2003 Okresný súd Bratislava 1 vydal uznesenie, podľa ktorého konanie

zastavil. Súd priznal uhradiť trovy advokáta odporkyni v 2 rade. Na odvolanie

žalobkyni proti trovám vydal 30. 6. 2003 Krajský súd uznesenie pod značkou ,

v ktorom potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava 1.

Dňa 29. 7. 2003 podala dovolanie na Okresný súd

Bratislava 1 a zároveň aj na Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa , kde

žiada zrušiť uznesenie Krajského súdu, lebo od r. 2001 písomne aj ústne žiadala Okresný

súd Bratislava 1, aby jej všetky písomnosti doručoval do vlastných rúk, čo bolo

aj v poslednej zápisnici zo dňa 23. 9. 2002, aj napriek tomu jej nebolo doručené uznesenie,

čím jej bolo znemožnené podať vyčíslenie trov a predloženie cestovných dokladov.

11. 11. 2003 doplňuje Okresný súd Bratislava 1 uznesenie zo dňa 14. 5. 2003

výrokom pre : Odporkyni v treťom rade súd náhradu trov konania

nepriznáva.

Dňa 29. 11. 2003 podáva odvolanie na Okresný súd Bratislava 1

k číslu , kde poukazuje na to, že sme súhlasili v našom vyjadrení zo dňa

8. 10. 2002 so späť vzatím návrhu za podmienky úplnej náhrady trov konania a prípadne

aj primeraného finančného zadosťučinenia, a že v takomto prípade nesúhlasíme

so zastavením konania, ale naopak, žiadame o pokračovanie a vynesenie rozsudku,

že navrhovateľka nevie svoje tvrdenie vo veci absolútnej neplatnosti závetu v ničom dokázať

a preto sa konanie zastavuje.

O rok po tom, 28. 10. 2004 sme podali urgenciu riešenia konania na Okresnom súde

Bratislava 1, ktorú sme dňa 11. 11. 2004 adresovali znova na Krajský súd, lebo ten mal

rozhodovať o našom odvolaní v konám .

Okresný súd Bratislava 1 vo veci oznamuje dňa 15. 11. 2004, že spisové

materiály boli posunuté dňa 10. 12. 2003 na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave

a ešte sa nevrátili.

Krajský súd v Bratislave vydal 14. 12. 2004 vo veci uznesenie, v ktorom

uznesenie Okresného súdu Bratislava 1 potvrdil.

Dňa 14. 3. 2005 Krajsky súd v Bratislave predsedníčkou ,

konštatuje pod značkou Spr. 2311/2004, že naša sťažnosť v konaní je dôvodná

a v mene štátnej správy súdu za objektívne vzniknutý prieťah sa ospravedlňuje.

Dňa 12. 4. 2005 sme odpovedali na riešenie sťažnosti Krajským súdom, že po troch

vyrozumeniach od súdu, že naša sťažnosť v prieťahoch konania je dôvodná,

nám veľmi nepomáha. Zdĺhavým súdnym konaním vznikajú pre nás finančné straty, lebo

nemôžeme užívať dedičstvo a žiadame si adekvátne odškodnenie, ktoré sme vtedy odhadli

minimálne v sume 100 000 Sk.

Dňa 26. 4. 2005 Krajský súd v Bratislave predsedníčkou ,

konštatuje pod značkou Spr. 2311/2004, že ako orgánu štátnej správy súdu mu neprislúcha

v tejto veci rozhodovať, odporúča nám, aby sme sa obrátili na bezplatnú právnu pomoc

na Ministerstvo spravodlivosti v Bratislave.

Dňa 17. 8. 2005 sme zaslali potvrdenie s 80 korunovým kolkom o prebiehajúcom

dedičskom konaní po neb. na Katastrálny úrad ,

s požiadavkou, aby našu poručiteľku vyškrtli zo zoznamu neznámy vlastník.

11. 11. 2005 Opätovná sťažnosť na prieťahy v konaní u predsedu

Okresného súdu v Bratislave, vzhľadom na to, že sa jedná o dedičstvo po neb. matke, ktorá

zomrela ešte vr. , preto konanie po jej smrti sa nám zdá neprimerane dlhé. V auguste

aj v septembri sme boli osobne urgovať riešenie, ale nič sa nepohlo.

10. 12. 2005 Okresný súd Bratislava 1 odpovedá na sťažnosť na prieťahy v konaní

. Okresný súd nevidí prieťahy v konaní, lebo 31. 1. 2005 bolo právoplatne

ukončené konanie a uvedené uznesenie nám bolo riadne doručené. Preto je naša sťažnosť

nedôvodná. Ak nie sme spokojní, môžeme sa obrátiť o prešetrenie sťažnosti na Krajský súd.

21. 12. 2005 Zaslaná žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti k predsedovi

Krajského súdu, pretože sa jedná o dedičstvo D 35/93 po neb. matke ,

ktorá zomrela ešte v r. , sa nám zdá udržiavanie spisu rok v šuflíku

v nečinnosti za neprimerane dlhé obdobie. Preto sme neni ani spokojní s odpoveďou

Okresného súdu Bratislava 1, ktorý nevidí zbytočné prieťahy.

29. 12. 2005 Výzva na zaplatenie súdneho poplatku za úkon orgánu štátnej správy

o prešetrenie vybavenia sťažnosti v sume 200 Sk.

17. 1. 2006 Krajský súd v Bratislave pod značkou Spr. 2311/04 odpovedá na žiadosť

o prešetrenie vybavenia sťažnosti a tvrdí, že nevidí prieťahy v konaní , lebo toto

konanie bolo právoplatne ukončené 31. 1. 2005 uznesením Krajského súdu v Bratislave

a o prieťahy v konaní pod značkou D 35/93 v našej sťažnosti nebola zmienka.

Dňa 25. 1. 2006 Zaslaná naša pripomienka k riešeniu sťažnosti v konaní, lebo

zbytočné prieťahy v konaní vidíme v tom, že spis konania D 35/93 bol zbytočne držaný

sudkyňou v kancelárii skoro cely rok po právoplatnom ukončení konania

a až po našich viacnásobných urgenciách 6. 12. 2005 bol zaslaný spis D 35/93 notárovi.“

Sťažovatelia podali 10. apríla 2006 sťažnosť ústavnému súdu vo veci namietaného

porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , ako aj ich práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. D 35/93,

a sp. zn. . Ústavný súd 21. júna 2006 po predbežnom prerokovaní sťažnosti

odmietol sťažnosť v časti, ktorou sťažovatelia namietali porušenie svojich práv postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ako oneskorene podanú

a sťažnosť v časti, ktorou namietali porušenie svojich práv postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. D 35/93, , prijal na ďalšie konanie a rozhodol o nej

nálezom zo 4. januára 2007 tak, že jej vyhovel, okresnému súdu prikázal, aby v konaní

vedenom pod sp. zn. D 35/93, konal bez zbytočných prieťahov a sťažovateľom

priznal finančné zadosťučinenie každému po 50 000 Sk.

Sťažovatelia v sťažnosti ďalej uvádzajú:

«Dňa 6. 2. 2007 po prejednávaní sťažnosti na Ústavnom súde SR prebieha prvé

dedičské konanie, na ktorom sme oboznámení s neúplným zoznamom dedených

nehnuteľnosti, preto aj my, aj notárka, sme sa nezávisle obrátili s reklamáciou na Správu

katastra o doplnenie zoznamu. Zároveň súdna, komisárka skonštatovala, že je potrebné

vyžiadať z Okresného súdu všetky doteraz vydané rozsudky ohľadne dedičského konania

po poručiteľke a preto konanie odročuje na neurčito.

Po vyše roku dňa 11. 2. 2008 na druhom dedičskom konaní, notárka

informuje testamentárnych dedičov, že na podiel vylúčenej dedičky

nastupujú zákonní jej potomkovia, ktorí neboli vydedení a po zistení nového okruhu

dedičov, bude vydané prostredníctvom Okresného súdu Bratislava 1 uznesenie o tom, s kým

má súdna komisárka ďalej konať. nebola prítomná na konaní.

Dňa 26. 3. 2008 na dedičskom konaní sme oboznámení s doplneným dedičským

rozhodnutím o dom v č. . Je priložená fotokópia úmrtného listu

, rod. . Namietame zmenšenú výmeru pozemkov a zmenené podiely

na parcelách pod rodinným domom v uvedením ako zastavaná

plocha bez identifikácie a chýbajúce nehnuteľnosti v .

Dňa 5. 8. 2008 Správa Katastra oznamuje listom č:

notárke , že v r. 1998-2001 bol vypracovaný projekt , ktorým

boli vysporiadané a zapísané všetky vlastnícke vzťahy a boli vpísané do listov vlastníctva,

kde mohli vlastníci počas troch rokov od ukončenia zápisov podať námietky. Požadovaná

parcela , podľa vl. zanikla v zástavbe mesta, preto ju viac projekt nerieši a nie je

možné ju vydať...

Dňa 28. 10. 2008 sme zaslali sťažnosť na Úrad geodézie, kartografie a katastra SR

v , že 17 rokov vedieme dedičské konanie D 35/93 po a sme

šokovaní, že naše dedičstvo v Katastrálnom úrade zmizlo. Že Katastrálny úrad

nie je schopný dodať na požiadanie našej notárky ani E čísla, ani LV pre našu poručiteľku

do dedičského konania. Žiadame o vytvorenie LV pre našu poručiteľku, alebo presunutie

do registra E, kde bude mať svoje meno a identifikáciu vlastníctva...

Dňa 19. 5. 2009 bez toho, ako bolo sľúbené, že by bolo vydané prostredníctvom

Okresného súdu Bratislava 1 uznesenie o tom, s kým má súdna komisárka ďalej konať,

oboznamuje naraz súdna komisárka prítomnú o rozsudkoch Okresného

a Krajského súdu Bratislava. „Súdny komisár poučil na základe rozhodnutí

o absolútnej a relatívnej neplatnosti závetu. Účastníčka do zápisnice uvádza:

Poučeniu som porozumela a dovolávam sa relatívnej neplatnosti závetu.“

Ostatných spoludedičov pritom súdna komisárka pozabudla poučiť, že môžu

namietať k jej dovolaniu sa relatívnej neplatnosti závetu. Tiež zabudla, že dovolať sa

relatívnej neplatnosti môže len v období 3 rokoch, podľa , a táto doba dovolania sa u

je viacnásobne premlčaná. Týmto súdna komisárka, , nielen že

porušila ust. § 4 ods. 2 zákona č. 323/92 Zb. o notároch ale nás, ostatných spoludedičov,

naštartovala na ďalšiu vlnu občianskoprávnych a trestnoprávnych konaní a ďalšieho

zbytočného predlžovania dedičského konania a dovolávania sa platnosti testamentu...

Dňa 11. 8. 2009 dostávame zápisnicu Okresného pozemkového úradu z reštitučného

konania, že reštitúciu nemôžeme uplatňovať, lebo pod položkou výkazu zmien boli

pred jeho prechodom na štát iní vlastníci a nie naša poručiteľka, že bol

odpredaný a ešte v roku . Dali nám kópiu LV k. ú.

od Okresného pozemkového úradu s preškrtnutou vlastníčkou

...

Dňa 23. 12. 2011 t. j. skoro po piatich rokoch čo Ústavný súd SR na neverejnom

zasadnutí 4. 1. 2007 prikázal Okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a po vyše

20 rokoch od smrti poručiteľky, Okresný súd Bratislava 1 vydal, bez prihliadnutia

k testamentu Uznesenie vo veci prejednávania dedičstva D/35/1993, Dnot. 3/1993 po našej

poručiteľke, s neúplným zoznamom nehnuteľnosti, bez domov v a bez identifikácie

rodinného domu v platnej od r. , len so starými

pozemnoknižnými číslami, proti ktorému sme všetci podali odvolanie...

Dňa 28. 3. 2012 sme zaslali na Okresný súd Bratislava 1 opravené odvolanie proti

uzneseniu D/35/1993 Okresného súdu s pripojeným zoznamom chýbajúcich a zmenšených

nehnuteľnosti.

Dňa 12. 2. 2012 žiadame Správu katastra o zaslanie kópie kúpnej zmluvy

uzavretej na Štátnom notárstve Bratislava pre .

Dňa 5. 3. 2012 Správa katastra zasiela nám tzv. fotokópiu kúpnej

zmluvy č. . Dostávame však fotokópiu nepodpísanej notárskej zápisnice č.

s obsahom kúpnej zmluvy, spísanej dňa 1. 6. 1982 na Štátnom notárstve Bratislava 1...

Preto dňa 26. 3. 2012 opätovne žiadame Správu katastra o zaslanie kúpnej

zmluvy č. s prevodom nehnuteľnosti − dvoch domov z

na , s podpisom predávajúceho, registrovanej v dňa a nie

notárskej zápisnice bez podpisov a bez pečiatky štátnej notárky...

Dňa 6. 6. 2012 nám Okresný súd Bratislava 1 oznamuje, že notárska zápisnica

zo dňa 1. 6. 1982 Štátnym notárstvom Bratislava 1 nebola nikdy

zaregistrovaná, nakoľko ako je v položkách uvedené, účastníci sa viacej nedostavili na

notárstvo...

Dňa 21. 6. 2012 pripájame k nášmu odvolaniu proti uzneseniu D/35/1993 Okresného

súdu ešte dodatok, a to dôkazový materiál − trestné oznámenie nami podané dňa 8. 6. 2012

na Okresné riaditeľstvo PZ na , rod. pre

podvod a okradnutie nášho poručiteľa o majetok a tým nepriamo aj nás ostatných

o dedičstvo...

Dňa 25. 6. 2012 sme pripojili druhý dodatok k nášmu odvolaniu proti uzneseniu

D/35/1993 Okresného súdu s novým dôkazovým materiálom, ktorým je podané trestné

oznámenie na a jeho manželku a následne kompetentné orgány, zo dňa

22. 6. 2012 na Okresné riaditeľstvo PZ . Ide o novozistené trestné činy

testamentom vylúčenej dedičky...

Dňa 26. 8. 2012 podávame opakovanú žiadosť o obnovenie konania reštitučného

nároku, lebo sme presvedčení, že a nemohli byť vlastníkmi

nehnuteľnosti v

Dňa 7. 9. 2012 Okresný súd Žilina nám oznamuje, že originál kúpnej zmluvy

s podpismi zaregistrovaný u nich pod č. zo dňa 10. 2. 86 sa u nich

nenachádza...

Dňa 16. 10. 2012 Okresná prokuratúra Žilina vydala uznesenie pod č.

vo veci podozrenia zo spáchania prečinu podvodu podľa

č. , a uložila Obvodnému oddeleniu PZ , aby vo veci znovu

konalo a rozhodlo, aj keď zanikla trestnosť činu podľa zákona účinného v čase jeho

spáchania...

Dňa 12. 12. 2012 Okresné riaditeľstvo PZ v , pod č. ČVS: ORP-

2261/SMV-BI-2012 vydalo uznesenie o odložení trestného stíhania na a

s vyhlásením: „Po preštudovaní kompletného vyšetrovacieho spisu mám za

to, že skutočnosti uvedené v trestnom oznámení nevylučujú, že došlo k naplneniu skutkovej

podstaty trestného činu podvodu podľa ,

avšak došlo k zániku jeho trestnosti uplynutím premlčacej doby a trestné stíhanie

je neprípustné.“...

Dňa 5. 1. 2013 Aby sme urýchlili dedičské konanie podávame urgenciu riešenia

odvolania proti uzneseniu D/35/1993 Okresného súdu, že už prešiel rok od kedy nám bolo

doručené uznesenie súdu a zároveň je to 22 rokov od smrti našej poručiteľky a my stále

nemáme určený okruh dedičov prebiehajúceho dedičského konania, nie to ešte zostávajúce

nehnuteľnosti, ktoré pomalosťou súdu len deň čo deň sa zmenšujú a miznú. Zároveň ako

doplnok k odvolaniu prikladáme uznesenie Obvodného odd. PZ , ČVS: ORP-

1485/ZZ-ZA-2012, zo dňa 24. 8. 2012 − kde Obvodné oddelenie po prešetrení potvrdilo

novozistené trestné činy testamentom vylúčenej dedičky...

Dňa 12. 2. 2013 bez odpovedi na našu urgenciu bolo nám doručené uznesenie

Krajského súdu, so spis, značkou -473, IČS: 1193899743 s dátumom

18. 12. 2012, (prišlo ale 12. 2. 2013), ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu

Bratislava 1, že súd dospel k správnemu právnemu záveru, keď závet posúdil podľa

doterajších predpisov a preto naň neprihliadal, bez prihliadnutia na novy dôkazový

materiál a uvedenia dôvodov svojho rozhodnutia a tým porušil základné právo

na spravodlivý proces podľa SR...

Zároveň v ten istý deň 12. 2. 2013 bolo doručené uznesenie

Krajského súdu, so spis. značkou -477, IČS: 1193899743 s dátumom

18. 12. 2012, ktorým súd odmietol jeho odvolanie, lebo odvolanie nedoplnil podľa

potrebných náležitostí a ani nezaplatil poplatok.

Dňa 30. 5. 2013 sme podali na Okresný súd Bratislava 1 opravené dovolanie voči

uzneseniu Krajského súdu, -473, IČS: 1193899743.

Dňa 30. 6. 2013 podávame naše spoločné vyjadrenie k dovolaniu voči

uzneseniu Krajského súdu, kde poukazujeme, že sa snažila vždy len o úmyselné

predlžovanie dedičského konania, je právoplatným testamentom poručiteľa zdôvodnene

vylúčená dedička, že nedokázala ničím svoju nevinu, ani to, že testament poručiteľa

je neplatný, a že žiadny súd nevyslovil, že na testament sa nemá prihliadať, tak ako to ona

tvrdí vo svojom dovolaní.

Dňa 19. 11. 2013 doplňujeme naše dovolanie OD/35/1993,

na Najvyšší súd, o prílohu č. 2: Uznesenie zn. -17 Okresnej prokuratúry Žilina,

zo dňa 26. 6. 2013 o ukončení policajného šetrenia proti , a vo veci podozrenia

spáchania trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1

písm. a) Tr. ..

Dňa 25. 4. 2014 Ministerstvo spravodlivosti SR nám oznamuje, že našej žiadosti

o prerokovanie nároku na náhradu škody, podľa a zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, zo dňa

14. 10. 2013 zaevidovanej pod číslom 43894/2013/34, v súčasnosti vedenej pod číslom

26650/2014/34 nebolo vyhovené, že náš nárok je premlčaný...

Dňa 6. 6. 2014 pre problémy, ktoré vznikli nám a máme s našou pozostalosťou,

je zaslaná sťažnosť na nečinnosť a pochybenia v postupe notára , ktorej

bolo pridelené naše dedičské konanie od januára 1993 na Prezídium komory − Notárska

komora Slovenskej republiky...

Dňa 20. 6. 2014 sme podali sťažnosť na Ministerstve spravodlivosti − u ministra

na Prezídium Notárskej komory Slovenskej republiky a Okresný súd

Bratislava 1 pre neplnenie ich povinnosti vykonávania dohľadu nad činnosťou notárov...

Dňa 21. 7. 2014 riaditeľka odboru − Odbor správy súdov

postúpila na priame vybavenie našu sťažnosť na nečinnosť súdu predsedníčke Okresného

súdu Bratislava 1...

Máme za to, že konaním vedenom pod sp. zn. v náväznosti s konaním

D 35/93 na Okresnom súde v Bratislave 1 bolo porušené právo na súdnu ochranu podľa

v spojení s právnou istotou, ktorá tvorí súčasť

princípu právneho štátu podľa , základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prejednávanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Domnievame sa, že doba od úmrtia matky,

až doposiaľ je neprimerane dlhá pre dedičské konanie podľa testamentu. Právna neistota,

v ktorej sa nachádzame už 23 rokov stále trvá, keďže o dedičstve nebolo ešte rozhodnuté.

Notársky úrad a Okresný súd Bratislava 1 svojou nečinnosťou, nesprávnym

postupom a nepostupovaním podľa poručiteľovho testamentu, spôsobili nám veľkú

majetkovú škodu. Súdna komisárka nerobila do roku 1995 nič. Od roku 1995 do mája 2009

sa zapodievala len zaradením medzi dedičov či už testamentom vylúčeného dediča alebo

jeho potomkov a len v roku 2007 t. j. 16 rokov po smrti poručiteľa nerešpektujúc ani príkaz

Ústavného súdu, že má konať bez zbytočných prieťahov, začala pomaly spisovať

pozostalosť. Pritom už v roku 1992, sme ich informovali, že ako nevlastníci a len

potenciálni dedičia, máme s úradmi a v reštitučných konaniach, ktoré začala naša

poručiteľka, pri dokazovaní vlastníctva problémy.

V reštitučných konaniach našej poručiteľky, ktorá podala žiadosť o peňažnú náhradu

dňa 26. 4. 1991 na Ministerstvo pre správu a privatizáciu, podľa

a tiež podľa zákona o mimosúdnej rehabilitácie na dom na ul. v sme sa

snažili pokračovať my. Všetky však boli buď zastavené, alebo žiaľ, bezúspešné, pre

nemožnosť preukázania sa ako právoplatní dedičia reštituovaných nehnuteľnosti.

Naša poručiteľka, zomrela v domnení, že nám zanecháva svoju nehnuteľnosť.

Až do konca svojho života bola presvedčená, že je vlastníčkou danej nehnuteľnosti v

lebo nikdy žiadnu kúpno-predajnú zmluvu nepodpísala. Preto sme aj boli presvedčení,

pri prvom neúplnom spisovaní aktív a pasív v dedičskom konaní v roku 2008, že táto

nehnuteľnosť len omylom vypadla a že ju riadne dedíme a pokračovali sme

aj v jej reštitučnom konaní. Len v roku 2009 sme sa dozvedeli od Okresného pozemkového

úradu, že reštitúciu na nehnuteľnosť v si nemôžeme uplatňovať, lebo pred jeho

prechodom na štát boli už iní vlastníci a nie naša poručiteľka a teda že naše dedičstvo

v Katastri zmizlo.

Takto nám spoločne zapríčinili, že náhradu škody pôvodne spôsobenú výkonom

verejnej moci a nesprávnymi úradnými postupmi štátnych orgánov pri zaregistrovaní dňa

10. 2. 1986 na Štátnom notárstve v Žiline pod č. nepodpísanej notárskej zápisnice

č. s obsahom kúpnej zmluvy, spísanej dňa 1. 6. 1982 na Štátnom notárstve

Bratislava 1, spečatenú následnou úplnou nečinnosťou Štátneho notárstva v Bratislave

od smrti nášho poručiteľa 26. 10. 1991 do r. 1993 v dedičskom konaní pod značkou

D 933/91 a potom ďalším mnohoročným prerušením a nečinnosťou v ňom na Notárskom

úrade a súde pod novým jeho číslom D/35/1993, Dnot. 03/1993 od januára 1993 dnes

si môžeme nárokovať len od Notárskeho úradu a Okresného súdu Bratislava 1.

Svojou nečinnosťou a neinformovanosťou o poručiteľovom majetku na dlhé roky

zakryli trestný čin podvodu a okradnutie nášho poručiteľa, spôsobený poručiteľom

vylúčenej dedičky, ktorá celé roky úmyselne predlžovala dedičské konanie, aby oddialila

jeho zistenie a jeho premlčaním vyhla sa trestnému stíhaniu. Takto vlastne vedome alebo

nevedome nám nielen že neumožnili načas uplatňovať si nás nárok na náhradu škody

spôsobenú výkonom verejnej moci, ale sa priamo zúčastnili aj na zakrytí a premlčaní

okradnutia nášho poručiteľa.

Keby ešte v roku 1993, alebo aspoň v r. 1995 pristúpil Notársky úrad hneď k súpisu

pozostalosti ako mal, lebo vedel z prevzatých spisov, že Štátne notárstvo pred odovzdaním

to neurobilo a informoval nás o poručiteľovom majetku, bol by zabránil škodám, ktoré jeho

nečinnosťou vznikli a to jak zmenšením poručiteľovho majetku, tak aj faktu, že 23 rokov

nemôžeme naše dedičstvo ako vlastníci užívať a sme len v ustavičných sporoch.

My sme sa doteraz za celých 23 rokov oficiálne ešte na nič nemohli odvolať,

na žiadne dedičské rozhodnutie lebo ešte nie sme právoplatnými dedičmi. Žiaľ, dodnes sme

len dedičia z titulu svojho dedičského nároku, vecne legitimovaní len na podanie žaloby,

že poručiteľ bol v čase svojej smrti vlastníkom veci. Dokiaľ nie sme právoplatným

rozhodnutím súdu vyhlásení za dedičov, my celých 23 rokov od smrti poručiteľky nemôžeme

vystupovať pred úradmi ako legitímni vlastníci, dožadovať sa svojich práv a nárokov,

nemôžeme s našim dedičstvom disponovať, v pokoji užívať a narážame len na neochotu

a nečinnosť či notárskych alebo katastrálnych úradov, ktoré nás neinformovali o zmenách

v zápisoch po poručiteľke a zároveň o zmiznutej nehnuteľnosti v ktorej náhradu

pre premlčanie nemôžeme dnes vymáhať od neoprávnene sa obohatených a ani ich trestne

stíhať.

Pretože Notársky úrad postupoval od začiatku v rozpore so základnými

a všeobecnými ustanoveniami zákona č. 323/92 Zb. o notároch a notárskej činnosti a to ust.

§ 2 ods. 2, § 4 ods. 2, § 5 ods. pís. a) c), § 36 ods. 1 a zároveň v rozpore so základnými

pravidlami a ustanoveniami o prerokovaní veci bez zbytočných prieťahov podľa

článku 48 ods. 2 podľa ust. zákona č. 323/92 Zb.

o notároch a notárskej činnosti, notár zodpovedá za škodu tomu komu ju spôsobil on alebo

jeho zamestnanci v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona uplatňujeme si náš nárok

na náhradu Škody spôsobenú nesprávnymi úradnými postupmi a nečinnosťou orgánov štátu

či už Štátneho notárstva Bratislava, Notárskeho úradu alebo súdu.

Náhradu škody na zníženej hodnote majetku poručiteľa predstavuje majetková ujma

o dva oproti ležiace podpivničené rodinné domy situované priamo v najužšom centre mesta

a to dom na ul. č. a dom na vzájomne spojené

so záhradkou, parc. č. dom č. parc. č. dom ktoré patria

do dedičstva, a ktoré neoprávnene trestným činom podvodu zaregistrovania absolútne

neplatnej kúpnej zmluvy, si privlastnila testamentom vylúčená spoludedička,

, čím okrátila nielen poručiteľku ale aj naše dedičstvo. Nehnuteľnosť bola

ohodnotená sumou bežnou pre miestnu lokalitu na náhradu škody 135 000,- Eur (slovom

stotridsaťpäť tisíc Eur), ktoré si nárokujeme ako náhradu škody na majetku.

Okrem náhrady škody na dedenej nehnuteľnosti na základe hore uvedeného, žiadame

aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a náhradu finančných výdavkov

s týmto spojených, a to sumu 1 000 eur za každý rok t. j. 23.000 Eur každému sťažovateľovi

zvlášť. Svoj nárok zdôvodňujeme tým, že celých 23 rokov dedičského konania nemôžeme

nielenže naše dedičstvo ako vlastníci pokojne užívať, ale pretrvávajúcim dedičským

konaním sme len v ustavičných rodinných sporoch a dokonca aj trestnom stíhaní s vlastnou

sestrou.»

Ústavnému súdu bolo 3. septembra 2014 doručené podanie sťažovateľov označené

ako „sťažnosť“ vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu

podľa v spojení s a základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj ich práva na spravodlivé

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. v nadväznosti na konanie sp. zn.

D 35/93. Ústavný súd vyhodnotil toto podanie ako doplnenie sťažnosti doručenej

ústavnému súdu 14. augusta 2014.

V doplnení sťažnosti z 3. septembra 2014 nad rámec argumentácie uvedenej

už v sťažnosti doručenej ústavnému súdu 14. augusta 2014 sťažovatelia namietajú

porušenie svojich práv, ktoré mali byť spôsobené „... pri výkone verejnej moci, a to úplnou

nečinnosťou Štátneho notárstva v Bratislave od smrti [ich] poručiteľa

do r. 1993 v dedičskom konaní pod značkou D 933/91 a následne ďalším mnohoročným

prerušením, nečinnosťou a nesprávnym úradným postupom v ňom na Notárskom úrade

a Okresnom súde Bratislava 1 od januára 1993 do dnes, napriek tomu, že už na neverejnom

zasadnutí 4. 1. 2007 Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach prikázal Okresnému

súdu konať bez zbytočných prieťahov.“. Poukazujú na tieto chyby v napadnutom konaní:

«I. NESPRÁVNE ÚRADNÉ POSTUPY A NEČINNOSŤ NOTÁRSKEHO ÚRADU

A OKRESNÉHO SÚDU BRATISLAVA 1

1 − Prvotnou príčinou našej škody je nečinnosť a pochybenia v postupe štátneho

notára, [ ] pri dedičskom konaní po našej poručiteľke pod

značkou D 933/91 na Štátnom notárstve Bratislava 1, do roku 1993, ktorý nepostupoval

podľa ust. -2 Notárskeho poriadku, že konanie sa vedie tak,

aby prebiehalo rýchle a hospodárne, pričom svojím postavením a svojou činnosťou dbá

o usporiadanie a istotu právnych vzťahoch a o predchádzanie sporov a tiež dbá o to, aby

nikto neutrpel ujmu pre nedostatok právnych znalostí.

Od smrti poručiteľa 26. 10. 1991 do r. 1993 Štátne notárstvo, ktoré malo začať

dedičské konanie i bez návrhu, len čo sa dozvie, že niekto zomrel teda už v r. (podľa

), v predbežnom vyšetrení si obstarať údaje potrebné pre

zistenie dedičov a pre zistenie poručiteľovho majetku a urobiť na začiatku dedičského

konania zápis evidencie nehnuteľnosti, ktoré pripadli do dedičstva, čo bolo nepochybne

potrebné vykonať včas po začatí konania (podľa ) nič z toho

neurobilo a tak hrubo porušilo základné ustanovenia o úlohách a činnosti štátneho

notárstva.

Štátne notárstvo neurobilo ani potrebné príslušné opatrenia na zabezpečenie

a ochranu dedičstva podľa ust. Pri tom vedelo,

že od 19. 8. 1991 nadobudol platnosť o pozemkových úpravách,

usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde

a o pozemkových spoločenstvách a tým naše nehnuteľnosti bez zabezpečenia sú ohrozené

a od 28. 4. 1992 tiež vedelo, že od 10. 6. 1992 nadobúda platnosť zákon č. 323/92 Zb. podľa

ktorého Okresný súd prevezme 1 januára 1993 všetky spisy, písomnosti a evidenčné

pomôcky štátneho notárstva, a tým sa dedičské konanie značne predĺži. Napriek našim

urgenciám nielenže neukončilo dedičské konanie D 933/91, ale ani neurobilo neodkladné

opatrenia v predbežnom vyšetrení, nezistilo a neurobilo súpis poručiteľovho majetku, najmä

nezabezpečilo dedičstvo hoci to vyžadoval nielen dôležitý záujem nás účastníkov,

ale aj záujem spoločnosti, čím teda spôsobilo, že sme jeho nečinnosťou

a neinformovanosťou o poručiteľovom majetku utrpeli spôsobenú škodu a zároveň veľkú

ujmu na celom dedičstve podľa ust. a Notárskeho

poriadku.

Skoro rok po smrti matky, dňa 2. 9. 1992 sme sa obrátili s urgenciou riešenia

dedičského konania D 933/91 u predsedu Štátneho notárstva na Obvodnom súde

Bratislava 1, na ktorú sme dostali odpoveď, že teraz sa doplňujú doklady o majetku

nebohej. Do dnes sme ich však nevideli...

Dňa 2. 11. 1992 a neskôr, dňa 3. 3. 1993, bola opakovane zaslaná naša urgencia

riešenia dedičského konania D 933/91, u predsedu štátneho notárstva Bratislava 1,

že od smrti našej poručiteľky ubehol rok a dedičské konanie ešte neprebehlo a mnohé

reštitučné nároky po matke sa nám ťažko vybavujú...

2. − Nečinnosť a pochybenia v postupe štátneho notára v dedičskom konaní

do roku 1993 zväčšilo i ďalšie mnohoročné prerušenie a nečinnosť našej novej pridelenej

notárky, od januára 1993, ktorá na prvom dedičskom prejednávaní v máji

1995 − teda skoro štyri roky od smrti poručiteľa − odporúčala len testamentom vylúčenému

dedičovi podať návrh o určenie neplatnosti testamentu a prerušila týmto dôvodom znova

na ďalšie roky dedičské konanie bez zistenia a urobenia súpisu poručiteľovho majetku.

V našom konaní notárka, postupovala od začiatku v rozpore

so základnými a všeobecnými ustanoveniami zákona č. 323/92 Zb. o notároch a notárskej

činnosti a to ust. § 2 ods. 2, § 4 ods. 2, § 5 ods. pís. a) c), § 36 ods. 1 a zároveň

so základnými pravidlami a ustanoveniami o prerokovaní veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednávanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Následnou pomalou činnosťou až nečinnosťou Okresného súdu Bratislava 1 v konaní

vedenom ďalej už pod zn. , Dnot. 03/1993 nám spoločne spôsobili škodu tým,

že neurobili žiaden súpis poručiteľovho majetku, nezabezpečili ho na Správe katastra, hoci

vedeli, že je v nebezpečenstve a neinformovali nás o postavení a možnostiach vyvlastnenia

a stratenia nehnuteľnosti z pozostalosti a neumožnili nám načas usporiadať a zapísať

si všetky naše právne a vlastnícke vzťahy do listov vlastníctva, čím spôsobili škodu

pri výkone verejnej moci. Pri svojom konaní porušili aj povinnosti podľa § 175a (2), § 175d

(1), (1), .

Podľa notári so sídlom v obvode okresného súdu sú rovnomerne

poverovaní úkonmi v konaní o dedičstve podľa rozvrhu, ktorý na návrh príslušnej notárskej

komory vydá predseda krajského súdu na každý kalendárny rok. Takže náš notár nebol tak

mimoriadne zaťažený. Aj tak otázkou spisovania nehnuteľnosti začal sa zapodievať

až v r. 2007, kedy nám vydal prvý neúplný zoznam nehnuteľnosti patriacich do dedičstva,

ktorý postupne dodnes dopĺňa. Doteraz (je rok 2014) neurobil poriadny súpis pozostalej

nehnuteľnosti.

Napriek tomu Notárska komora Slovenskej republiky a ani súd neodňali vec

poverenému notárovi, ktorý závažným spôsobom porušil svoje povinnosti vyplývajúce

z tohto zákona, a ani ho neupozornili a nezapodievali sa s jeho mnohoročnou nečinnosťou,

prerušením a zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní ako to Prezídiu komory musiacemu

vykonávať dohľad nad činnosťou notárov ust. § 31 f) zákona č. 323/92 Zb. o notároch

a notárskej činnosti ukladalo alebo súdu ust. umožňovalo.

Keby ešte v roku 1993, alebo aspoň v r. 1995 pristúpil Notársky úrad hneď k súpisu

pozostalosti ako mal, lebo vedel z prevzatých spisov, že Štátne notárstvo pred odovzdaním

to neurobilo a zabezpečil aspoň nehnuteľnosť na katastri, bol by zabránil škodám, ktoré

jeho nečinnosťou vznikli a to jak zmenšením poručiteľovho majetku, tak aj faktu, že 23

rokov nemôžeme naše dedičstvo ako vlastníci užívať a sme len v ustavičných sporoch.

Pritom od 27. 6. 1995 vedel, [alebo presne preto, že vedel!!], že od 1. 1. 1996 nadobúda

platnosť nový o katastri (katastrálny zákon) s novým

spôsobom zápisu práva k nehnuteľnosti a od 19. 8. 1991 nadobudol platnosť zákon č.

o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkovom

fonde a o pozemkových spoločenstvách a tým naše nehnuteľnosti bez zabezpečenia sú

ohrozené...

II. ŠKODA

Máme za to, že konaním vedenom pod sp. zn. v náväznosti s konaním

D 35/93 na Okresnom súde v Bratislave 1 bolo porušené právo na súdnu ochranu podľa

v spojení s právnou istotou, ktorá tvorí súčasť

princípu právneho štátu podľa SR, základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa SR a právo na prejednávanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

Domnievame sa, že doba od úmrtia matky,

až doposiaľ je neprimerane dlhá pre dedičské konanie podľa testamentu. Právna neistota,

v ktorej sa nachádzame už 23 rokov stále trvá, keďže o dedičstve nebolo ešte rozhodnuté.

O rodinný dom v , ktorý je doposiaľ v dedičskom konaní, sme sa

nemohli starať ako vlastníci, nemohli prevádzať žiadne opravy, a museli sme nedobrovoľne

zastaviť všetky rekonštrukcie a tým sa znížila aj hodnota domu. Dom nielenže rokmi

schátral, ale bol aj úmyselne poškodený a priľahlé budovy, ktoré mali byť predmetom

dedičstva, noví susediaci vlastníci pri svojej výstavbe a prestavbe zbúrali, lebo nebolo

jasné, komu patria. Pri všetkých opravách ako nevlastníci, len potenciálni dedičia, sme

narazili na problémy s Odborom výstavby a stavebníkmi a aj so samotným susedom, ktorý

sa hájil, že je výlučným vlastníkom vedený na Katastrálnom odbore .

V súčasnosti, je pozemok popri rodinnom dome zúžený po celej jeho dĺžke 50 metrov vpredu

2

o 2 m, vzadu o 1 m, t. j. spolu o 76 msusedovým polyfunkčným domom a o ďalších 50 cm

šírky ochrannou priekopou okolo múru polyfunkčného domu v našej záhrade. Tým

že je neoprávnene zabraný, zastavaný a zaužívaný novými susedovými spoluvlastníkmi,

nemáme žiadnu nádej, že raz získame naspäť dedičstvo, ktoré nám zanechali tri generácie

dozadu cez našu poručiteľku.

Notársky úrad a Okresný súd Bratislava 1 svojou nečinnosťou a nesprávnym

postupom, pretože nepostupovali podľa poručiteľovho testamentu, spôsobili nám veľkú

majetkovú škodu a skomplikovali pre výmerové nezrovnalosti uzavretie dedičského konania.

Kým my sme už od r. 2007 ochraňovali dedičstvo v trestnom stíhaní, súdna komisárka

nerobiac od roku 1993 nič, od roku 1995 do mája 2009 sa zapodievala len zaradením medzi

dedičov či už testamentom vylúčeného dediča alebo jeho potomkov, len v roku 2007 t. j.

16 rokov po smrti poručiteľa nerešpektujúc ani príkaz Ústavného súdu, že má konať bez

zbytočných prieťahov, začala pomaly spisovať pozostalosť. Pritom už v roku 1992, sme ich

informovali, že ako nevlastníci a len potenciálni dedičia, máme s úradmi a tiež

v reštitučných konaniach pri dokazovaní vlastníctva problémy.

Napriek nášmu dlhoročnému písomnému aj ústnemu upozorňovaniu Správy katastra,

že nemáme správne vyznačené a vedené podiely na

k. ú. , pod rodinným domom, ktorý dedíme, dokonca vôbec nevedený

podiel nehnuteľnosti spoločného dvora, Katastrálny úrad neurobil žiadnu nápravu. Podľa

o katastri potreboval k tomu dedičské rozhodnutie,

na ktorom dovtedy ešte ani nezačala robiť.

Nezabezpečenie našej pozostalosti na katastri, mnohoročné prerušenie a nečinnosť

Notárskeho úradu spôsobilo, že sa zmenšila a značne sa okrátila

pozostalosť a poručiteľovo vlastníctvo spoločného dvora skôr ako sme ho zdedili.

Katastrálny úrad ho už neeviduje, alebo jeho identifikáciu za celých 23 rokov

dedičského konania na nedodalo. Rodinný dom podľa starých

súpisných čísel ani podľa novej identifikácie ako rodinný dom č. s

príslušenstvom, v dedičskom rozhodnutí už neuvádza. Ako keby neexistoval.

V našich dedených LV listoch sa nesprávne vedie aj podiel susedovho vlastníctva

spoločného dvora, ktorý by mal byť v 1/4, podľa pozemno knižnej vložky

aleje vedený v 1/2 našej nehnuteľnosti, a naša poručiteľka, ktorá by mala vlastniť 2/3

rodinného domu je vedená ako neznámy vlastník zastavanej plochy v 1/6. Susedov podiel

na spoločnom dvore je väčší ako podiel našej poručiteľky, samotného vlastníka domu.

Z nesprávne vedených podielov na spoločnom dvore v Katastri sa stal sused

spoluvlastník, stavebník polyfunkčného domu spoločnosti výlučným

vlastníkom spoločného dvora a aj časti našej zastavenej nehnuteľnosti, na ktoré ako výlučný

vlastník dostal stavebné povolenie od Stavebného úradu dňa

6. 4. 2006 a potom ho zastaval, skôr ako sme sa dozvedeli z výpisov starých pkn. vložiek,

že zastavuje našu nezastavanú plochu za rodinným domom a celý spoločný dvor.

Chybnou evidenciou Katastrálneho odboru a bez dedičského

rozhodnutia sme nemohli zastaviť stavebné konanie, lebo sme nedokázali preukázať naše

vlastníctvo na dom č. v , keďže len 6. 2. 2007 sme mali prvé

dedičské konanie!!

Darmo sme sa obrátili na policajné šetrenie, kde sa sused, spoloč.

preukázal ako výlučný vlastník a my sme sa mohli len pozerať ako nám úmyselne poškodil

vonkajšie obvodové múry nášho dvojposchodového rodinného domu a štyroch

hospodárskych stavieb. Narušil zadnú 60 cm hrubú nosnú stenu nášho obytného domu tak,

že nám prerazil hrubý, železný hranol rovno do obývacej izby, tým narušil aj statiku 1.-ho

poschodia a urobil diery a pukliny na stenách dvoch izieb a kuchyne. Zároveň v nich

narušil a z jednej časti zbúral tehlový komín do výšky 6 metrov a poškodil komínové systémy

celého domu. Tiež zhodil zadné, oporné, drevené stĺpy verandy na poschodí, ktorá ostala

len nefunkčné visieť. Narušil a úplne otvoril zadnú stenu hospodárskej budovy so skladom

náradia a uvoľnil jej strechu, čím jej narušil statiku a začala ešte aj premokať. Budova

nespadla len vďaka veľmi hlbokým základom. Zbúral murovaný kamenný plot ako

pozostatok dvoch ďalších zadných stien vyše storočných hospodárskych budov a ich hlboké

kamenné základy vykopal a vyhodil do našej záhrady. Okrem toho, úmyselne zhodil tiež

našu kamennú ohradu s tým, že sa vraj nakláňala na jeho stranu. Túto škodu sme začali

predbežne hneď vyčíslovať v našom návrhu na zastavenie búracích prác, ale odo dňa vzniku

škody, keďže odporca poškodil, neopravil, zastaval a natrvalo znemožnil opravu a údržbu

nášho domu a hospodárskych stavieb z vonkajšej strany, výška tejto škody jeho ďalším

konaním patrične narástla.

Tieto problémy z pozostalosťou nastali od r. 1998 cez vypracovaný projekt

v , ktorým boli vyporiadané a zapísané všetky právne

a vlastnícke vzťahy do listov vlastníctva. Všetci vlastníci dostali výpisy pre kontrolu a mohli

podávať námietky, okrem nás, lebo sme neboli vlastníci. Osobne sme boli aj viackrát si ich

žiadať, ale nárok na výpis mali len vlastníci a my sme boli a sme dodnes len „domnelí

vlastníci s dedičským konaním“ trvajúcim vtedy už 7 rokov. Odbavili nás s poznámkou

„Keď bude ukončené dedičské konanie, potom sa ohláste.“

Všetci vlastníci mohli v trojročnom období od ukončenia zápisu namietať

na nesprávnu úpravu urobenú projektom, len nám, potencionálnym dedičom, a teda podľa

Katastra nevlastníkom, bola táto možnosť neumožnená!! My sme nevedeli a ešte stále

nevieme, čo dedíme bez výpisu Katastra a nečinnosťou našej notárky, ktorá až dňa

26. 3. 2008 nás oboznámila s doplneným dedičským rozhodnutím o dom v

v čase, keď už vyše roka sme sa zaoberali s jeho poškodením a začatím trestným stíhaním,

v ktorom sme žiaľ neuspeli. Neuspeli sme v snahe vytýčiť hranice našej a jeho

nehnuteľnosti, ani pri zastavení stavebného konania. Každá snaha ochrany našej

nehnuteľnosti stroskotala. Neuspeli sme ani v iných konaniach pri dokazovaní vlastníctva

ako potencionálni dedičia, lebo list vlastníctva na nehnuteľnosť v dedičskom konaní sa nedá

urobiť, čím naše dedičstvo s EN parcelami sa stalo terčom na vydržanie alebo zaužívanie

inými. Pre nečinnosť Notárskeho úradu a Okresného súdu Bratislava 1 nielenže nemôžeme

pokojne užívať naše dedičstvo, ale sme celých 23 rokov zapojení nielen v dedičských

sporoch, ale aj v sporoch so Správou Katastra , so Stavebným úradom,

s [lebo len z logického hľadiska mal zasiahnuť, keď stavebník

začal podrývať rodinný dom], s Úradom geodézie, kartografie a katastra SR, [kde urgujeme

zápis našej poručiteľky podľa identifikácie] a dokonca od januára 2007 až dodnes

prebiehajúcom, neúspešnom trestnom konaní za zapríčinenú škodu na dedenej

nehnuteľnosti.

My sme sa doteraz za celých 23 rokov oficiálne ešte na nič nemohli odvolať,

na žiadne dedičské rozhodnutie lebo ešte nie sme právoplatnými dedičmi, ale len dedičia

z titulu svojho dedičského nároku, vecne legitimovaní len na podanie žaloby, že poručiteľ

bol v čase svojej smrti vlastníkom veci. Dokiaľ nie sme právoplatným rozhodnutím súdu

vyhlásení za dedičov, my celých 23 rokov od smrti poručiteľky nemôžeme vystupovať pred

úradmi ako legitímni vlastníci, dožadovať sa svojich práv a nárokov, nemôžeme

s našim dedičstvom disponovať, v pokoji užívať a narážame len na neochotu a nečinnosť

či notárskych alebo katastrálnych úradov, ktoré nás neinformovali o zmenách v zápisoch

po poručiteľke a zároveň o zmenšenej nehnuteľnosti v a tým

náhradu nemôžeme dnes pre premlčanie vymáhať od neoprávnene sa obohatených a ani ich

trestne stíhať.

Pretože Notársky úrad postupoval od začiatku v rozpore so základnými

a všeobecnými ustanoveniami zákona č. 323/92 Zb. o notároch a notárskej činnosti a to § 2

ods. 2, § 4 ods. 2, § 5 ods. pís. a) c), § 36 ods. 1 a zároveň v rozpore so základnými

pravidlami a ustanoveniami o prerokovaní veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 SR a práve na prejednávanie veci v primeranej lehote podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podľa ust. § 40 ods. 1 zákona

č. 323/92 Zb. − notár zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho

zamestnanci v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona, uplatňujeme si náš nárok

na náhradu škody spôsobenú nesprávnymi úradnými postupmi a nečinnosťou orgánov štátu

či už Štátneho notárstva Bratislava, Notárskeho úradu alebo súdu.

Majetkovú škodu na podpivničenom, dvojposchodovom, tehlovom, rodinnom dome

pôvodne so štyrmi hospodárskymi budovami, so záhradkou priamo v najužšom centre mesta

, patriace do pamiatkovej ochrannej pešej zóny, situovanej

v uličnej zástavbe domami pre bývanie a s prevádzkovými stavbami pre obchod,

na , ohodnocujeme na 135 000 Eur (slovom

stotridsaťpäť tisíc Eur), ktoré si nárokujeme ako náhradu škody na dedenom poškodenom

majetku.

Opravu dvojposchodového rodinného domu s verandou a hospodárskych stavieb

po ich zastavaní môžeme riešiť len z vnútornej strany domu, priamo v izbách a v pivniciach.

Opravovať poškodenú nosnú stenu domu, opraviť statiku prvého poschodia, vystavať

drevenú verandu, vybudovať štyri nové, samostatné komínové systémy, spevniť najprv

podlahu, aby sa nám ťažké, betónové, komínové systémy neprepadli do pivnice, pretože ich

poškodením a zbúraním dom bez vykurovania je neobývateľný. Toto všetko znamená dom

úplne reštaurovať, čo je nákladnejšie, ako vystaviť nový dom. Obnovenie našich

poškodených hospodárskych budov a ich zadných podpivničených múrov, ktoré sused zhodil

a aj základy vybral a do ich miesta zapasoval svoju stavbu, znamená ich prestavbu. Pokiaľ

sme sa však informovali, doteraz sme nenašli žiadnu stavebnú a rekonštrukčnú firmu, čo by

tieto veľké opravy pamiatkovej budovy sa podujala previesť za nižšiu cenu ako 135.000 Eur.

Podľa , máme právo na náhradu účelne vynaložených nákladov na opravy

v ktorej sú zahrnuté aj mimoriadne sťažené podmienky pre neprístupnosť a preto žiadame

uhradiť celú vyčíslenú škodu, ktorá nám vznikla. Zároveň žiadame náhradu škody

vzniknutej jak zmenšením poručiteľovho majetku tak aj faktom, že 23 rokov nemôžeme naše

dedičstvo ako vlastníci užívať a ochraňovať.

Podľa dedičstva, ktoré nám zanechala poručiteľka vr. 1991, my by sme mali dediť

podiely domu v na Belanského ul. so súpis, č. na LV ,

2

LV s parcelou o rozlohe 366 m, ktorý sa do dedičského rozhodnutia nedostal.

Nehnuteľnosť je už zúžená, spoločný dvor je už zastavaný. Naše podiely na rodinnom dome

sa počas dedičského konania podľa záznamov registrácie katastra zmenili na zastavané

2

plochy a nádvoria s výmerou na 290 mna

parcele registra E v Uznesení o dedičskej nehnuteľnosti Okresného súdu Bratislava 1. Teda

2

zastavená plocha sa v katastri oficiálne zmenšila o 76 m, ale zároveň po dnešnom reálnom

zastavaní polyfunkčným domom je zostatková plocha výrazne ešte menšia. Úplne sa

znehodnotila naša nehnuteľnosť a pozemok pre údržbu a stavbu a zároveň aj možnosti

záhradky jej zmenšením a zaclonením po celej jej dĺžke. Zmenením charakteru pozemku, bez

nášho súhlasu, zastavením našej nehnuteľnosti po celej jej dĺžke 10 metrovou vysokou

budovou a s jej neoprávneným zúžením stmavil a tak trvalo znehodnotil našu nehnuteľnosť.

2

Za znehodnotenie stavebnej parcele o rozlohe 366 mv centre

požadujeme 366 x 200 = 73.200 Eur (slovom sedemdesiatin tisíc Eur)

Celková suma majetkovej škody na dome a znehodnotenie stavebnej parcele

je: 135.000 + 73.200 = 208.200 Eur, (slovom dvestoosem tisíc dvesto Eur), ktoré

si nárokujeme ako náhradu škody na majetku.

Okrem náhrady škody na dedenej nehnuteľnosti na základe hore uvedeného, žiadame

aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a náhradu finančných výdavkov

s týmto spojených, a to sumu 1 000 eur za každý rok t. j. 23.000 Eur každému sťažovateľovi

zvlášť. Svoj nárok zdôvodňujeme tým, že celých 23 rokov dedičského konania nemôžeme

nielenže naše dedičstvo ako vlastníci pokojne užívať, ale pretrvávajúcim dedičským

konaním sme len v ustavičných rodinných sporoch a dokonca už 7 rokov pretrvávajúceho

trestného konania so susedmi.

Zároveň žiadame, aby mená a priezviská sťažovateľov neboli publikované

na Webovej stránke ústavného súdu a v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR, ale

boli nahradené iniciálkami.»

Na základe už uvedeného sťažovatelia v tomto podaní navrhujú, aby ústavný súd

po predbežnom prerokovaní prijal sťažnosť na ďalšie konanie a po vykonaní

dokazovania vydal nález v znení už formulovanom v sťažnosti doručenej ústavnému súdu

14. augusta 2014 a pozmenenom v časti, týkajúcej sa náhrady škody v podaní doručenom

ústavnému súdu 3. septembra 2014, t. j. navrhujú, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Právo , bytom

, bytom a , bytom

, na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky v spojení s , základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prejednávanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde

v Bratislave 1 pod sp. zn. v náväznosti s konaním D 35/93 porušené bolo.

2. uplatnený spoločný nárok na náhradu celkovej sumy majetkovej škody 208.200,-

Eur (slovom dvestoosem tisíc Eur), vzniknutej na dome a znehodnotenie stavebnej parcele

v je vo vyhovujúcom výroku dôvodný a Okresný súd Bratislava 1

a Notársky úrad povinný je ho vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 23.000,- Eur,

(slovom: dvadsaťtritisíc Eur), ktoré je Okresný súd Bratislava 1 a Notársky úrad povinný

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

4. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 23.000,- Eur,

(slovom: dvadsaťtritisíc Eur), ktoré je Okresný súd Bratislava 1 a Notársky úrad povinný

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

5. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 23.000 Eur, (slovom:

dvadsaťtritisíc Eur), ktoré je Okresný súd Bratislava 1 a Notársky úrad povinný vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“

Na základe výzvy ústavného súdu z 9. septembra 2014 sťažovateľka

(ďalej aj „sťažovateľka“) podaním doručeným ústavnému súdu zo 7. októbra

2014 v prílohe predložila ústavnému súdu vyplnené tlačivo žiadosti o poskytnutie právnej

pomoci a 10. októbra 2014 doručila ústavnému súdu rozhodnutia orgánov verejnej moci,

ktorými malo dôjsť k porušeniu označených práv okresným súdom a notárskym úradom

(ďalej len „notársky úrad“).

Podaním doručeným ústavnému súdu 13. novembra 2014 doručili sťažovatelia

splnomocnenie na ich zastupovanie v konaní pred ústavným súdom vo veci namietaného

porušenia ich práv pre advokátku JUDr. Máriu Tomčovú.

Dňa 21. novembra 2014 doručili sťažovatelia ústavnému súdu sťažnosť označenú

ako „doplnenie k sp. zn. -28“, ktorým rozšírili svoju sťažnosť aj o porušenie práv

podľa a podľa dodatkového protokolu postupom okresného súdu,

krajského súdu a najvyššieho súdu s týmto odôvodnením:

«Naša matka, rod. zomrela . Dedičské

konanie bolo pôvodne vedené na Obvodnom súde Bratislava 1, pod sp. zn. D 933/91,

následne na Okresnom súde Bratislava 1, sp. zn. D 35/93, D not. 3/93 . Dedičské konanie

ku dňu podania sťažnosti nebolo ukončené, lebo sme podali dovolanie na Najvyšší súd

Slovenskej republiky. Poručiteľ, matka ešte počas svojho života napísala testament...

Takmer rok po smrti matky, dňa 2. 9. 1992 sme sa obrátili s urgenciou riešenia

dedičského konania, sp. zn. D 933/91 u predsedu Štátneho notárstva Bratislava 1, na ktorú

sme dostali odpoveď, že teraz sa doplňujú doklady o majetku nebohej, ktoré sme však

doposiaľ nevideli...

Dňa 2. 11. 1992 a neskôr dňa 3. 3. 1993 bola opakovane zaslaná naša urgencia

riešenia dedičského konania D 933/91 u predsedu Štátneho notárstva Bratislava 1,

že od smrti našej poručiteľky ubehol rok a dedičské konanie ešte neprebehlo a mnohé

reštitučné nároky po matke sa nám ťažko vybavujú...

Po uvedených urgenciách začalo prebiehať konanie u štátnej notárky

pod spis. značkou D 35/93, , ktorým bol označený pôvodný spis

D 933/91. Až dňa 21. 8. 1995 Obvodný súd Bratislava 1 vydal rozhodnutie, pod spis.

značkou D 35/93, , v ktorom dedičské konanie prerušuje a ukladá sestre,

podať návrh na Obvodný súd Bratislava 1, na určenie neplatnosti závetu

poručiteľky zo dňa 11. 11. 1982 v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia...

Po deviatich mesiacoch, dňa 16. 5. 1996 Obvodný súd Bratislava 1, sp. značkou

D 35/93 poslal dotaz, či bol podaný návrh v zmysle rozhodnutia D 35/93 zo dňa 21. 8. 1995.

Dňa 17. 7. 1996 podala cestou svojho advokáta upravený návrh

o určenie čiastočnej neplatnosti testamentu .

Dňa 4. 11. 1996 sme zaslali vyjadrenie k návrhu , v ktorom žiadame

zamietnuť návrh z dôvodu oneskoreného podania. Neskôr nám bolo

vysvetlené, že podala pôvodný návrh dňa 27. 9. 1995, ktorý bol

opravený dňa 17. 7. 1996.

Dňa 14. 1. 1997 u sudkyni a opakovane dňa 21. 2. 1997 a neskôr

dňa 21. 3. 1997 a potom znova dňa 15. 5. 1997 sme urgovali riešenie návrhu

u predsedu Okresného súdu Bratislava 1.

Na naše opakované urgencie odpovedal 27.5.1997 podpredseda Okresného súdu

Bratislava 1, , pod sp. značkou Spr. 3106/97, ktorý nám oznámil,

že už bola začatá príprava pojednávania a sľúbil, že bude konanie priebežne sledovať...

Pretože sa stále nič nedialo, dňa 2. 12. 1997 a opakovane 30. 1. 1998 sme podali

znova urgenciu riešenia návrhu sp. zn. u predsedu Okresného súdu Bratislava 1,

lebo od podania návrhu zo dňa 27. 9. 1995 do dnešného dňa nebolo žiadne

pojednávanie a matka, zomrela ešte v r.

Pretože sme nedostali zase žiadnu odozvu od predsedu Okresného súdu Bratislava 1,

podali sme dňa 6. 3. 1998 a opakovane dňa 28. 5. 1998 urgenciu riešenia návrhu

u predsedu Krajského súdu Bratislava, lebo od podania návrhu

dňa 27. 9. 1995 nebolo ešte ani vytýčené jedno konanie a na našu urgenciu na Okresný súd

Bratislava 1 sme nedostali odpoveď...

Krajský súd v Bratislave, , pod sp. zn. Spr. 3183/98,

s dátumom 18. 3. 1998, (doručené po 28. 5. 1998), postúpila našu sťažnosť na Okresný súd

Bratislava 1.

Dňa 3. 6. 1998 podpredsedníčka Okresného súdu Bratislava 1,

, pod sp. zn. Spr. 3106/97 podala vyjadrenie k našej sťažnosti. Predmetnú

sťažnosť uznala za dôvodnú a s konajúcou sudkyňou bolo vykonané ústne napomenutie...

Dňa 29. 6. 1998 poslal Okresný súd Bratislava 1, výzvu

na vyjadrenie k pripojenému návrhu , sp. zn. .

Dňa 20. 7. 1998 nás informovala, že bolo vytýčené konanie vo veci

na 21. 10. 1998, t. j. dva roky po podanom opravenom návrhu .

Navrhovateľka, sa na konanie nedostavila a tak súd odročil pojednávanie

na 27. 3. 1999, kde napriek účasti všetkých, súd odročil pojednávanie na neurčito s tým,

že spis bude predložený podľa nového rozvrhu práce.

Dňa 16. 12. 1999 sme podali urgenciu riešenia návrhu sp. zn. u predsedu

Okresného súdu Bratislava 1 a po žiadnej odpovedi zo súdu sme dňa 5. 2. 2000 zaslali

urgenciu predsedovi Krajského súdu v Bratislave. Išlo vlastne o tú istú urgenciu a ten istý

nepozmenený stav veci ako bol pred dvomi rokmi, keď sme posielali sťažnosť dňa

28. 5. 1998...

Urgencia riešenia u predsedu Krajského súdu Bratislava zo dňa 5. 2. 2000, lebo

od podania návrhu zo dňa 27. 9. 1995 o určenie neplatnosti testamentu nebolo

ešte ani vytýčené jedno pojednávanie a na našu urgenciu na Okresný súd Bratislava I,

zo dňa 16.12.1999, pod sp. zn. Spr. 3183/1998 sme nedostali odpoveď.

Dňa 4. 4. 2000 predsedníčka postúpila našu sťažnosť na nečinnosť

súdu na priame vybavenie predsedovi Okresného súdu Bratislava 1...

Dňa 17. 8. 2000 Okresný súd Bratislava 1 odpovedá na sťažnosť v prieťahoch

konania. konštatuje, že sťažnosť je dôvodná, predpokladá,

že po opatreniach bude v budúcnosti bezprieťahové konanie...

Na deň 11.12.2000 bolo vytýčené pojednávanie, sp. zn. Okresného súdu

Bratislava 1, na ktoré sa navrhovateľka znova nedostavila, hoci bola riadne

predvolaná. Preto súd pojednávanie odročil na 6. 2. 2001. Na odročené pojednávanie

navrhovateľka znova neprišla, preto súd pojednávanie odročil na 14. 3. 2001.

Dňa 4.4.2001 bol vynesený rozsudok Okresného súdu Bratislava 1 v konaní sp. zn.

, kde súd určuje, že dôvod vydedenia navrhovateľky závetom nie je daný a návrh

v časti opomenutia navrhovateľky z rozsahu ¾ zákonného podielu zamieta.

Po podaní odvolania Krajský súd Bratislava Uznesením sp. zn. zo dňa

31. 8. 2001 zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava 1, sp. zn. a vec vracia

Okresnému súdu Bratislava 1 na ďalšie konanie...

Ďalšie konanie Okresného súdu Bratislava 1 bolo vytýčené po roku, na 23. 9. 2002,

po ktorom navrhovateľka dňa 26. 9. 2002 vzala svoj návrh v celom rozsahu

späť...

Zároveň nás súd vyzval, aby sme oznámili, či súhlasíme so späťvzatím návrhu, sp. zn.

. V našom vyjadrení zo dňa 8. 10. 2002 súhlasíme so späťvzatím návrhu,

ale žiadame adekvátne primerané finančné odškodné za desať rokov zbytočného prerušenia

dedičského konania a uznať plnú náhradu trov konania.

Dňa 14. 5. 2003 Okresný súd Bratislava 1 vydal uznesenie a konanie sp. zn.

zastavil. Súd priznal náhradu trov konania odporkyni v 2. rade. Na základe

odvolania žalobkyne proti trovám konania vydal Krajský súd Bratislava Uznesenie, sp. zn.

, ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava 1.

Dňa 29. 7. 2003 podala dovolanie na Okresný súd Bratislava 1

a zároveň aj na Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa , kde žiada zrušiť

uznesenie Krajského súdu, lebo od roku 2001 písomne aj ústne žiadala Okresný súd

Bratislava 1, aby jej všetky písomnosti doručoval do vlastných rúk, čo bolo aj v poslednej

zápisnici zo dňa 23. 9. 2002, aj napriek tomu jej nebolo doručené uznesenie, čím jej bolo

znemožnené podať vyčíslenie trov konania a predloženie cestovných dokladov.

Dňa 11. 11. 2003 doplňuje Okresný súd Bratislava 1 Uznesenie sp. zn.

zo dňa 14. 5. 2003 výrokom pre : Odporkyni v treťom rade súd náhradu

trov konania nepriznáva.

Dňa 29. 11. 2003 podáva odvolanie na Okresný súd Bratislava 1,

sp. zn. , kde poukazuje na to, že sme súhlasili v našom vyjadrení zo dňa

8. 10. 2002 so späť vzatím návrhu za podmienky úplnej náhrady trov konania a prípadne

aj primeraného finančného zadosťučinenia, a že v takomto prípade nesúhlasíme

so zastavením konania, ale naopak, žiadame o pokračovanie a vynesenie rozsudku,

že navrhovateľka nevie svoje tvrdenie vo veci absolútnej neplatnosti závetu v ničom dokázať

a preto sa konanie zastavuje.

Po roku, dňa 28. 10. 2004 sme podali urgenciu riešenia konania na Okresnom súde

Bratislava 1, ktorú sme dňa 11. 11. 2004 adresovali znova na Krajský súd Bratislava, lebo

ten mal rozhodovať o našom odvolaní v konaní sp. zn. .

Okresný súd Bratislava 1, sp. zn. oznamuje dňa 15. 11. 2004, že spisové

materiály boli posunuté dňa 10. 12. 2003 na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave

a ešte sa nevrátili.

Krajský súd v Bratislave vydal 14. 12. 2004 vo veci Uznesenie, v ktorom

uznesenie Okresného súdu Bratislava 1 potvrdil.

Dňa 14. 3. 2005 Krajský súd v Bratislave, predsedníčkou

konštatuje pod značkou Spr. 2311/2004, že naša sťažnosť v konaní je dôvodná

a v mene štátnej správy súdu za objektívne vzniknuté prieťahy sa ospravedlňuje.

Dňa 12. 4. 2005 sme odpovedali na riešenie sťažnosti Krajským súdom Bratislava,

že po troch vyrozumeniach od súdu, že naša sťažnosť v prieťahoch konania

je dôvodná, nám veľmi nepomáha. Zdĺhavým súdnym konaním vznikajú pre nás finančné

straty, lebo nemôžeme užívať dedičstvo a žiadame si adekvátne odškodnenie, ktoré sme

vtedy odhadli minimálne na sumu 100 000,- Sk.

Dňa 26. 4. 2005 Krajský súd v Bratislave, predsedníčkou ,

konštatuje pod značkou Spr. 2311/2004, že ako orgánu štátnej správy súdu mu neprislúcha

v tejto veci rozhodovať, odporúča nám, aby sme sa obrátili na Ministerstvo spravodlivosti

v Bratislave.

Dňa 11. 11. 2005 sme opätovne podali sťažnosť na prieťahy v konaní

u predsedu Okresného súdu v Bratislave 1 vzhľadom na to, že sa jedná o dedičstvo

po neb. matke, ktorá zomrela ešte v r. 1991, preto konanie sa nám zdá neprimerane dlhé.

V auguste aj v septembri sme boli osobne urgovať riešenie, ale nič sa nepohlo...

Dňa 10. 12. 2005 Okresný súd Bratislava 1 odpovedá na sťažnosť na prieťahy

v konaní . Okresný súd nevidí prieťahy v konaní, lebo 31. 1. 2005 bolo

právoplatne ukončené konanie a uvedené uznesenie nám bolo riadne doručené. Preto je

naša sťažnosť nedôvodná. Ak nie sme spokojní, môžeme sa obrátiť o prešetrenie sťažnosti

na Krajský súd Bratislava...

Dňa 21. 12. 2005 zaslaná žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedovi

Krajského súdu v Bratislave, pretože sa jedná o dedičstvo sp. zn. D 35/93 po neb. matke

, ktorá zomrela ešte v r. a držanie spisu sp. zn. rok

v zásuvke a nečinnosť súdu za neprimerane dlhé obdobie. Preto nie sme spokojní

s odpoveďou Okresného súdu Bratislava 1, ktorý nevidí zbytočné prieťahy.

... Dňa 29. 12. 2005 doručená výzva na zaplatenie súdneho poplatku, za úkon orgánu

štátnej správy o prešetrenie vybavenia sťažnosti v sume 200,- Sk.

Dňa 17. 1. 2006 Krajský súd v Bratislave, sp. zn. Spr. 2311/04 odpovedá na žiadosť

o prešetrenie vybavenia sťažnosti a tvrdí, že nevidí prieťahy v konaní , lebo

toto konanie bolo právoplatne ukončené 31. 1. 2005 Uznesením Krajského súdu

v Bratislave a o prieťahy v konaní pod značkou D 35/93 v našej sťažnosti nebola zmienka.

Dňa 25. 1. 2006 bola zaslaná naša pripomienka k riešeniu sťažnosti v konaní, lebo

zbytočné prieťahy v konaní vidíme v tom, že spis konania D 35/93 bol zbytočne držaný

sudkyňou v kancelárii skoro celý rok po právoplatnom ukončení konania sp. zn.

a až po našich viacnásobných urgenciách dňa 6. 12. 2005 bol zaslaný spis D 35/93

notárovi.

Dňa 10. 4. 2006 podávame sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky v

Košiciach na porušovateľa základného práva − Okresný súd Bratislava 1 vo veci

porušovania práva na súdnu ochranu podľa v

spojení s , základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednávanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava 1.

Dňa 4. 1. 2007 Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach vo veci sťažnosti

v časti, ktorej namietame porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov v Náleze -42...

Dňa 6. 2. 2007 po prejednaní sťažnosti na Ústavnom súde SR' prebieha prvé

obnovené dedičské konanie sp. zn. D 35/93, , na ktorom sme oboznámení

s neúplným zoznamom dedených nehnuteľnosti, preto my aj notárka sme sa nezávisle

obrátili s reklamáciou na Správu katastra o doplnenie zoznamu majetku.

Zároveň súdna komisárka skonštatovala, že je potrebné vyžiadať z Okresného súdu

Bratislava I všetky doteraz vydané rozsudky ohľadne dedičského konania po poručiteľke

a preto konanie odročuje na neurčito.

Po vyše roku, dňa 11. 2. 2008 na druhom dedičskom konaní notárka

informuje dedičov, žena podiel vylúčenej dedičky nastupujú zákonní jej

potomkovia, ktorí neboli vydedení a po zistení nového okruhu dedičov, bude vydané

prostredníctvom Okresného súdu Bratislava 1 uznesenie o tom, s kým má súdna komisárka

ďalej konať.

Dňa 26. 3. 2008 na dedičskom konaní sme oboznámení s doplneným dedičstvom

o dom v . Je priložená fotokópia úmrtného listu

, rod. Namietame zmenšenú výmeru pozemkov a zmenené podiely

na parcelách pod rodinným domom v uvedením ako zastavaná

plocha bez identifikácie a chýbajúce nehnuteľnosti v

Dňa 5. 8. 2008 Správa Katastra oznamuje listom č: K 3-185/08

notárke , že v r. 1998-2001 bol vypracovaný projekt , ktorým

boli vysporiadané a zapísané všetky vlastnícke vzťahy a boli vpísané do listov vlastníctva,

kde mohli vlastníci počas troch rokov od ukončenia zápisov podať námietky. Požadovaná

parcela podľa vl. zanikla v zástavbe mesta, preto ju viac projekt nerieši a nie je

možné ju vydať...

Dňa 11. 8. 2009 dostávame zápisnicu Okresného pozemkového úradu vo veci

reštitučného konania, že reštitúciu nemôžeme uplatňovať, lebo pod položkou výkazu

zmien boli pred jeho prechodom na štát iní vlastníci a nie naša poručiteľka,

že bol odpredaný a ešte v roku 1986. Dali nám

kópiu LV , k. ú. od Okresného pozemkového úradu s preškrtnutou vlastníckou

...

Dňa 23. 12. 2011, t. j. skoro po piatich rokoch čo Ústavný súd SR na neverejnom

zasadnutí 4. 1. 2007 prikázal Okresnému súdu Bratislava 1 konať bez zbytočných prieťahov

a po vyše 20 rokoch od smrti poručiteľky, Okresný súd Bratislava 1 vydal Uznesenie vo veci

prejednávania dedičstva D/35/1993, Dnot. 3/1993 po našej poručiteľke, s neúplným

zoznamom nehnuteľnosti, bez domov v a bez identifikácie rodinného domu

v len so starými pozemnoknižnými číslami, proti ktorému sme

všetci podali odvolanie...

Dňa 28. 3. 2012 sme zaslali na Okresný súd opravené odvolanie proti

uzneseniu D/35/1993 Okresného súdu s pripojeným zoznamom chýbajúcich a zmenšených

nehnuteľnosti...

Dňa 12. 2. 2012 žiadame Správu katastra o zaslanie kópie kúpnej zmluvy

uzavretej na Štátnom notárstve pre .

Dňa 5. 3. 2012 Správa katastra zasiela nám tzv. fotokópiu kúpnej zmluvy

č. . Dostávame však fotokópiu nepodpísanej notárskej zápisnice

s obsahom kúpnej zmluvy, spísanej dňa 1. 6. 1982 na Štátnom notárstve Bratislava 1...

Dňa 26. 3. 2012 opätovne žiadame Správu katastra o zaslanie kúpnej zmluvy

č. s prevodom nehnuteľnosti − dvoch domov z

na s podpisom predávajúceho, registrovanej v dňa 10. 2. 1986 a nie

notárskej zápisnice bez podpisov a bez pečiatky štátnej notárky...

Dňa 6. 6. 2012 nám Okresný súd Bratislava 1 oznamuje, že notárska zápisnica

č. N 83/82, Nz 70/82 zo dňa 1. 6. 1982 Štátnym notárstvom Bratislava 1 nebola nikdy

zaregistrovaná, nakoľko ako je v položkách uvedené, účastníci sa viacej nedostavili

na notárstvo...

Dňa 21. 6. 2012 pripájame k nášmu odvolaniu proti uzneseniu D/35/1993 Okresného

súdu Bratislava 1 ešte dodatok, a to dôkazový materiál − trestné oznámenie nami podané

dňa 8. 6. 2012 na Okresné riaditeľstvo PZ na ,

rod. pre podvod a okradnutie nášho poručiteľa o majetok a tým nepriamo

aj nás ostatných o dedičstvo...

Dňa 25. 6. 2012 sme pripojili druhý dodatok k nášmu odvolaniu proti uzneseniu

D/35/1993 Okresného súdu Bratislava 1 s novým dôkazovým materiálom, ktorým je podané

trestné oznámenie na a jeho manželku a následne kompetentné orgány,

zo dňa 22. 6. 2012 na Okresné riaditeľstvo PZ Ide o novozistené trestné činy

testamentom vylúčenej dedičky...

Dňa 26. 8. 2012 podávame opakovanú žiadosť o obnovenie konania reštitučného

nároku, lebo sme presvedčení, že a nemohli byť vlastníkmi

nehnuteľnosti v

Dňa 7. 9. 2012 Okresný súd Žilina nám oznamuje, že originál kúpnej zmluvy

s podpismi zaregistrovaná pod č. zo dňa 10. 2. 86 sa u nich nenachádza...

Dňa 16. 10. 2012 Okresná prokuratúra Žilina vydala uznesenie pod č.

vo veci podozrenia zo spáchania prečinu podvodu podľa

č. , a uložila Obvodnému oddeleniu PZ , aby vo veci znovu

konalo a rozhodlo, aj keď zanikla trestnosť činu podľa zákona účinného v čase jeho

spáchania...

Dňa 12. 12. 2012 Okresné riaditeľstvo PZ v pod č. ČVS: ORP-

2261/SMV-BI-2012 vydalo Uznesenie o odložení trestného stíhania na a

s vyhlásením: „Po preštudovaní kompletného vyšetrovacieho spisu mám za

to, že skutočnosti uvedené v trestnom oznámení nevylučujú, že došlo k naplneniu skutkovej

podstaty trestného činu podvodu podľa ,

avšak došlo k zániku jeho trestnosti uplynutím premlčacej doby a trestné stíhanie

je neprípustné.“...

Dňa 5. 1. 2013, aby sme urýchlili dedičské konanie podávame urgenciu riešenia

odvolania proti Uzneseniu D/35/1993 Okresného súdu Bratislava 1, že už prešiel rok

čo nám bolo doručené Uznesenie Okresného súdu Bratislava 1 a zároveň je to 22 rokov

od smrti našej poručiteľky a my stále nemáme určený okruh dedičov prebiehajúceho

dedičského konania, nie to ešte zostávajúce nehnuteľnosti, ktoré pomalosťou súdu, deň čo

deň sa zmenšujú a strácajú. Zároveň ako doplnok k odvolaniu prikladáme uznesenie

Obvodného odd. PZ , ČVS: ORP-1485/ZZ-ZA-2012, zo dňa 24. 8. 2012, kde

Obvodné oddelenie po prešetrení potvrdilo novozistené trestné činy testamentom vylúčenej

dedičky...

Dňa 12. 2. 2013 bez odpovede na našu urgenciu nám bolo doručené Uznesenie

Krajského súdu Bratislava, sp. značka -473, IČS: 1193899743 s dátumom

vyhotovenia 18. 12. 2012 (doručené 12. 2. 2013), ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu

Bratislava 1 s tým, že súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, keď závet

posúdil podľa doterajších predpisov a preto naň neprihliadal a bez zdôvodnenia svojho

rozhodnutia...

Zároveň v ten istý deň 12. 2. 2013 bolo doručené uznesenie

Krajského súdu, so sp. značkou -477, IČS: 1193899743, s dátumom

vyhotovenia18. 12. 2012,torým súd odmietol jeho odvolanie.

Dňa 8. 3. 2013 sme podali na Okresný súd Bratislava 1 dovolanie voči uzneseniu

Krajského súdu Bratislava, sp. zn. -473, IČS: 1193899743...

Dňa 30. 6. 2013 podávame naše spoločné vyjadrenie k dovolaniu voči

uzneseniu Krajského súdu Bratislava, kde poukazujeme, že sa snažila vždy len

o úmyselné predlžovanie dedičského konania, je právoplatným testamentom poručiteľa

zdôvodnené vylúčená dedička, že nedokázala ničím svoju nevinu, ani to, že testament

poručiteľa je neplatný, a že žiadny súd nevyslovil, že na testament sa nemá prihliadať, tak

ako to ona tvrdí vo svojom dovolaní.

Dňa 19. 11. 2013 doplňujeme naše dovolanie sp. zn. na Najvyšší

súd SR, o prílohu č. 2: Uznesenie zn. -17 Okresnej prokuratúry Žilina, zo dňa

26. 6. 2013 o ukončení policajného šetrenia proti , a vo veci podozrenia

spáchania trestného činu...

Dňa 25. 4. 2014 Ministerstvo spravodlivosti SR nám oznamuje, že našej žiadosti

o prerokovanie nároku na náhradu škody, podľa a zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, zo dňa

14. 10. 2013 zaevidovanej pod číslom 43894/2013/34, v súčasnosti vedenej pod číslom

26650/2014/34 nebolo vyhovené, že náš nárok je premlčaný...

Dňa 6. 6. 2014 pre problémy, ktoré vznikli nám a s našou pozostalosťou je zaslaná

sťažnosť na nečinnosť a pochybenia v postupe notára ktorej bolo pridelené

naše dedičské konanie od januára 1993 na Notársku komoru Slovenskej republiky...

Dňa 20. 6. 2014 sme podali sťažnosť na Ministerstvo spravodlivosti − u ministra

na Prezídium NK SR a Okresný súd Bratislava 1, pre neplnenie ich

povinnosti, vykonávania dohľadu nad činnosťou notárov. Dňa 21. 7. 2014 riaditeľka

odboru − Odbor správy sudov, nám oznamuje listom č.

-151, že postúpila na priame vybavenie našu sťažnosť na nečinnosť súdu

predsedníčke Okresného súdu Bratislava 1...

Dňa 16. 10. 2014 nám bolo doručené Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. o zastavení konania o dovolaní a o odmietnutí

dovolania...

Máme za to, že v konaním vedenom pod sp. zn. D 35/93, na Okresnom

súde Bratislava 1, v konaní vedenom pod sp. zn. -473 na Krajskom súde

v Bratislave a v konaní vedenom pod sp. zn. na Najvyššom súde Slovenskej

republiky bolo porušené právo na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky v spojení s právnou istotou, ktorá tvorí súčasť princípu právneho štátu podľa

a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a slobôd, základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednávanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základné právo vlastniť

majetok podľa a podľa Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...

Štátne notárstvo Bratislava 1, Obvodný súd Bratislava 1 a následne Notársky úrad

a Okresný súd Bratislava 1 svojou nečinnosťou, nesprávnym

postupom a nepostupovaním podľa zákona spôsobili nám veľkú majetkovú škodu. Súdna

komisárka neurobila do roku 1995 žiadne úkony, od roku 1995 sa zaoberala len okruhom

dedičov a v roku 2007, t. j. 16 rokov od smrti poručiteľky, nerešpektujúc ani Nález

Ústavného súdu SR, že má konať bez zbytočných prieťahov, začala pomaly zisťovať

pozostalosť. Pritom už v roku 1992 sme informovali, že ako potenciálni dedičia máme

s úradmi a v reštitučných konaniach, ktoré začala naša poručiteľka pri dokazovaní

vlastníctva problémy.

V reštitučných konaniach našej poručiteľky, ktorá podala žiadosť o peňažnú náhradu

dňa 26. 4. 1991 na Ministerstvo pre správu a privatizáciu, podľa

a tiež podľa zákona o mimosúdnej rehabilitácie na dom na sme sa

snažili pokračovať my. Konania však boli zastavené alebo žiaľ bezúspešné pre nemožnosť

preukázania sa ako právoplatní dedičia reštituovaných nehnuteľnosti...

Výkon spravodlivosti v právnom štáte musí dbať o procesnú čistotu (ustanovený

postup) a dodržiavanie zákonných a ústavných pravidiel, pričom za ústavne konformné

možno považovať len také rozhodnutie, ktorého výrok a odôvodnenie sú zavŕšením ústavne

súladného postupu. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 26. februára 2009)

Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava 1, sp. zn. D 35/93, , Krajského

súdu v Bratislave, sp. zn. a Najvyššieho súdu SR, sp. zn.

vydané po 23 rokoch od smrti poručiteľa nie je naplnením spravodlivého súdneho procesu,

stavu právnej istoty. Rozhodnutia sú neúplné, neobsahujú majetok poručiteľa ku dňu smrti

poručiteľa, ktorý mal byť predmetom dedičstva a sú nezrozumiteľné. Ani odvolací súd

a dovolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v rámci svojej rozhodovacej činnosti

nezmenili, ale potvrdili nezákonné rozhodnutie súdu prvého stupňa...

V pôvodnom dedičskom konaní, vedené na Obvodnom súde Bratislava 1, pod sp. zn.

D 933/91 do roku 1993 neboli vykonané takmer žiadne úkony, t. j. dva roky. Následne bolo

dedičské konanie vedené na Okresnom súde Bratislava 1, sp. zn. , Dnot. 3/1993,

v ktorom až do roku 2007, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky neboli

vykonané úkony smerujúce k ukončeniu dedičstva, t. j. takmer 14 rokov.

V období od 06. 02. 2007 do 11. 02. 2008, t. j. 1 rok a od 11. 02. 2008

do 23. 12. 2011, t. j. takmer 3 roky notárka takmer nekonala.

Po piatich rokoch čo Ústavný súd SR na neverejnom zasadnutí 4. 1. 2007 prikázal

Okresnému súdu Bratislava 1 konať bez zbytočných prieťahov a po vyše 20 rokoch od smrti

poručiteľky, Okresný súd Bratislava 1 vydal Uznesenie vo veci prejednávania dedičstva

D/35/1993, Dnot. 3/1993 po našej poručiteľke.

Naša poručiteľka, zomrela v domnení, že nám zanecháva svoje nehnuteľností.

Až do konca svojho života bola presvedčená, že je vlastníckou danej nehnuteľnosti v

lebo nikdy žiadnu kúpno-predajnú zmluvu nepodpísala. Preto sme boli presvedčení, že pri

prvom neúplnom spisovaní aktív a pasív v dedičskom konaní v roku 2008 táto nehnuteľnosť,

len omylom nebola pojatá do dedičstva a že ju riadne zdedíme a pokračovali sme

aj v reštitučnom konaní po poručiteľke. Až v roku 2009 sme sa dozvedeli, že reštitučný

nárok na nehnuteľnosť v k. ú. si nemôžeme uplatňovať, lebo pred jeho prechodom

na štát boli už iní vlastníci, nie naša poručiteľka a teda, že naše dedičstvo v k. ú. nám

nepatrí.

Takto nám spoločne zapríčinili, že náhradu škody pôvodne spôsobenú výkonom

verejnej moci a nesprávnymi úradnými postupmi štátnych orgánov pri zaregistrovaní

kúpnej zmluvy dňa 10. 2. 1986 na Štátnom notárstve v Žiline, pod č. ,

nepodpísanej notárskej zápisnice č. s obsahom kúpnej zmluvy, spísanej dňa 1. 6. 1982

na Štátnom notárstve Bratislava 1, spečatenú následnou úplnou nečinnosťou Štátneho

notárstva v Bratislave od smrti našej poručiteľky dňa 26. 10. 1991 až do roku 1993 v

dedičskom konaní pod sp. značkou D 933/91 a potom ďalším mnohoročným prerušením a

nečinnosťou na Notárskom úrade a Okresnom súde Bratislava 1, pod

novým číslom D 35/1993, Dnot. 03/1993 nemôžme uplatniť.

Nečinnosťou Okresného súdu Bratislava 1 a Notárskeho úradu

a neinformovanosťou o poručiteľovom majetku na dlhé roky bol zastretý trestný

čin podvodu a ukrátenie nášho poručiteľa, spôsobený poručiteľom vydedenej dedičky, ktorá

celé roky úmyselne predlžovala dedičské konanie, aby oddialila jeho zistenie a jeho

premlčaním vyhla sa trestnému stíhaniu. Takto vlastne vedome alebo nevedome nám nielen,

že neumožnili na čas uplatňovať si náš nárok na náhradu škody spôsobenú výkonom

verejnej moci, ale nečinnosťou došlo aj premlčaniu trestného činu podvodu.

Keby pristúpil Notársky úrad hneď k súpisu pozostalosti ako mal, lebo vedel

z prevzatých spisov, že Štátne notárstvo pred odovzdaním to neurobilo a informoval nás

o poručiteľovom majetku, bol by zabránil škodám, ktoré jeho nečinnosťou vznikli a to ako

zmenšením poručiteľovho majetku tak aj, že 23 rokov nemôžeme naše dedičstvo ako

vlastníci užívať, brať úžitky a sme len v ustavičných sporoch.

My celých 23 rokov od smrti poručiteľky nemohli sme vystupovať pred úradmi

ako legitímni vlastníci, dožadovať sa svojich práv a nárokov ako vlastníci, nemohli sme

s našim dedičstvom disponovať, nerušene užívať, brať úžitky a značná časť poručiteľovho

majetku pre nečinnosť súdu, notára nemohla byť predmetom dedičstva /nadobudnutie

vlastníctva nevlastníkom vydržaním, premlčanie a iné/, čím došlo k porušeniu základného

práva vlastniť majetok podľa a podľa

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Nečinnosťou Okresného súdu Bratislava 1 a Notárskeho úradu

nemohli sme si uplatniť náhradu škody z titulu premlčania, za nehnuteľnosti v voči

zodpovedným a ani podať návrh na trestné stíhanie.

Ide o dva oproti ležiace podpivničené rodinné domy situované priamo v najužšom

centre mesta a to dom na a dom na vzájomne

spojené so záhradkou, parc. č. , dom s. č. , parc. č. , dom s. č. , ktoré

mali patriť do dedičstva, a ktoré neoprávnene trestným činom podvodu zaregistrovania

absolútne neplatnej kúpnej zmluvy, si privlastnila testamentom vylúčená spoludedička,

, čím ukrátila nielen poručiteľku, ale aj nás dedičov. Nehnuteľnosť bola

ohodnotená sumou 135 000,- Eur.

O rodinný dom v , ktorý je predmetom dedičstva sme sa

nemohli starať ako vlastníci, nemohli sme prevádzať žiadne opravy a museli sme

nedobrovoľne zastaviť všetky rekonštrukcie a tým sa znížila aj hodnota domu. Dom nielenže

rokmi schátral, ale bol aj úmyselne poškodený a priľahlé budovy, ktoré mali byť predmetom

dedičstva, noví susediaci vlastníci pri svojej výstavbe a prestavbe zbúrali, lebo nebolo

preukázané, komu patria. Pri všetkých opravách ako nevlastníci, len potenciálni dedičia,

sme narazili na problémy. Hodnota uvedeného domu sa za 23 rokov, počas trvania

dedičského konania znížila o cca 208.200, - Eur. Hodnota pozemkov, ktoré neboli zahrnuté

do dedičstva a mali byť predmetom dedičského konania predstavuje cca 1.400 200,- Eur.

Na základe uvedeného žiadame o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

vo výške 120.000,- Eur t. j. 40.000 Eur každému sťažovateľovi samostatne. Svoj nárok

odôvodňujeme tým, že celých 23 rokov počas trvania dedičského konania nemohli sme naše

dedičstvo ako vlastníci pokojne užívať, značná časť poručiteľovho majetku počas

neprimerane dlhého dedičského konania protiprávne zmenila vlastníka, resp. nadobudli

nevlastníci vydržaním, resp. nemohli sme si uplatniť svoje právo na vydanie majetku pre

premlčanie, pre trestný čin, ktorý bol premlčaný a iné. Neprimerane dlhým dedičským

konaním a tým vyvolanými súdnymi a inými spormi sme prežívali psychickú traumu, čo sa

v konečnom dôsledku prejavila aj na našom zdraví...

Trovy konania, právneho zastúpenia doposiaľ pozostávajú z 2 právnych úkonov,

prevzatie a príprava zastúpenia a doplnenie sťažnosti na ÚS SR, t. j. 2 x 134,- Eur

a 2 x 8,04 Eur režijný paušál.

Na základe vyššie uvedeného navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky po

predbežnom prerokovaní prijal našu sťažnosť na ďalšie konanie a po vykonaní dokazovania

vydal tento nález:

1. Právo , bytom ,

právo , bytom a právo

, bytom na súdnu ochranu

podľa v spojení s Slovenskej

republiky, základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , právo na prejednávanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo

vlastniť majetok podľa a podľa Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava 1 v konaní vedenom pod sp. zn. D 35/93, D not 3/93, postupom Krajského

súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. -473 a postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 40.000,-

Eur, (slovom: štyridsaťtisíc Eur), ktoré je Okresný súd Bratislava 1 povinný vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 40.000,-

Eur, (slovom: štyridsaťtisíc Eur), ktoré je Okresný súd Bratislava 1 povinný vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

4. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 40.000 Eur, (slovom:

štyridsaťtisíc Eur), ktoré je Okresný súd Bratislava 1 povinný vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia.

5. Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť náhradu trov konania

, a v sume

284,08 Eur, na adresu advokátky JUDr. Márie Tomčovej, advokátska kancelária,

Tolstého 2, 040 01 Košice.»

Ústavný súd v rozsahu takto formulovaného petitu predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľov.

Ústavný súd na okresnom súde ešte pred rozhodnutím o sťažnosti sťažovateľov zistil,

že uznesenie okresného súdu sp. zn. D 35/1993, D not. 03/1993 z 23. decembra 2011

o vyporiadaní dedičstva po poručiteľke na základe jej závetu v spojení s uznesením

krajského súdu sp. zn. z 18. decembra 2012 nadobudli právoplatnosť

14. februára 2013. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podali sťažovatelia a

dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd 28. augusta 2014 a ktoré nadobudlo

právoplatnosť 20. októbra 2014. Najvyšší súd rozhodol tak, že konanie o dovolaní voči

sťažovateľom a zastavil

a dovolanie sťažovateľky a odmietol.

Vo veci bol podaný návrh na obnovu dedičského konania po poručiteľke vedeného pod

sp. zn. . Na výzvu ústavného súdu z 8. decembra 2016 okresný súd oznámil,

že v konaní o návrhu na obnovu konania okresný súd rozhodol tak, že ho 3. augusta 2015

zamietol. Voči uzneseniu okresného súdu podali sťažovatelia 28. augusta 2015 odvolanie.

Dňa 14. novembra 2016 bol spis (aj s pripojeným pôvodným spisom sp. zn. D 35/1993)

predložený krajskému súdu, kde je konanie o odvolaní vedené pod sp. zn. .

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh,

ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. D 35/93, , postupom krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. D 35/93, , postupom krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, , ).

Zo sťažnosti, jej doplnení a zo zistení ústavného súdu, ako aj z predložených

relevantných rozhodnutí všeobecných súdov vyplýva, že uznesenie okresného súdu sp. zn.

D 35/1993, D not. 03/1993 z 23. decembra 2011 o vyporiadaní dedičstva po poručiteľke

na základe jej závetu v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn.

z 18. decembra 2012 nadobudli právoplatnosť 14. februára 2013 a uznesenie najvyššieho

súdu z 28. augusta 2014 nadobudlo právoplatnosť 20. októbra 2014, t. j. v čase doručenia

sťažnosti a jej doplnení boli konania, ktoré predchádzali vydaniu označených rozhodnutí,

právoplatne skončené.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to,

že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať

(napr. , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd

sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ),

pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel

ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právu podľa dohovoru

(m. m. ). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou

ESĽP (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti

č. 16970/05 z 3. 3. 2009).

Keďže sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaniach, ktoré boli pred doručením ich

sťažnosti v znení jej doplnení ústavnému súdu právoplatne skončené, je zrejmé, že v čase

predbežného prerokovávania sťažnosti na ústavnom súde bola už právna neistota

sťažovateľov odstránená a tvrdené porušovanie ich práv už netrvalo.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru, ako aj

porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa a práva

na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. D 35/93, , postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom

pod sp. zn.

Sťažovatelia namietajú porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. D 35/93, , postupom krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom najvyššieho súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. . Ústavný súd považoval za relevantné posúdiť

z hľadiska možného porušenia označených práv sťažovateľov v označených konaniach

právoplatné uznesenia vydané v týchto konaniach, a to uznesenie okresného súdu sp. zn.

D 35/1993, D not. 03/1993 z 23. decembra 2011, uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 18. decembra 2012 a uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.

z 28. augusta 2014.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , , ).

II.2.1 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa

v spojení s a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj porušeniu základného práva vlastniť majetok

podľa a práva na ochranu majetku podľa dodatkového

protokolu postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. D 35/93,

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

V uvedenom článku je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný

súd môže konať o namietanom porušení garantovaných práv a vecne sa zaoberať

sťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred

všeobecným súdom. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda

automaticky nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,

že ochrany základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže

domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne

iným zákonom upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom,

musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie

(napr. m. m. , , , , ,

). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu vyplývajúci z dikcie čl. 127

ods. 1 (m. m. , ).

Princíp subsidiarity navyše reflektuje aj princíp minimalizácie zásahov ústavného

súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti

preskúmavané ().

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovatelia využili svoje právo podať proti

napadnutému rozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný

rozhodnúť krajský súd (krajský súd o odvolaní proti napadnutému uzneseniu okresného

súdu rozhodol uznesením sp. zn. z 18. decembra 2012). Právomoc krajského

súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľov v danom prípade vylučuje právomoc ústavného

súdu.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti

odmietol podľa pre nedostatok svojej právomoci

na jej prerokovanie.

II.2.2 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa

v spojení s a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj porušeniu základného práva vlastniť majetok

podľa a práva na ochranu majetku podľa dodatkového

protokolu postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažovatelia a nesplnili

zákonné podmienky dovolacieho konania, a preto najvyšší súd konanie o ich dovolaní

zastavil. Ústavný súd vyhodnotil ich postup pri podaní dovolania podľa § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde a v nadväznosti na to ich sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 53 ods. 3

ako podanú oneskorene.

Vo vzťahu k tejto časti sťažnosti ústavný súd uvádza, že

na rozdiel od a konanie o jej

dovolaní nezastavil, ale odmietol „ako procesne neprípustné“. Ústavný súd lehotu

na preskúmanie tejto časti sťažnosti týkajúcej sa porušenia jej práv

uznesením krajského súdu sp. zn. z 18. decembra 2012 považoval v súlade

so svojou judikatúrou (, , ) za zachovanú,

a preto spôsobilú na preskúmanie ústavným súdom.

Sťažnosť v tejto časti po jej preskúmaní vyhodnotil ústavný

súd ako zjavne neopodstatnenú. Vychádzal pritom z odôvodnenia uznesenia krajského súdu

sp. zn. z 18. decembra 2012, ktorým krajský súd potvrdil prvostupňové

rozhodnutie okresného súdu sp. zn. D 35/93, D not. 03/93 z 23. decembra 2011.

Krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia uviedol:

«Odvolací súd preskúmal vec ( ), túto prejednal bez

nariadenia pojednávania ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu dedičov

nemožno priznať úspech.

Z obsahu spisu vyplýva, že poručiteľka dňa 11. 11. 1982 spísala „testament“, ktorým

z dedenia vylúčila svoju najmladšiu dcéru a preto súd prvého stupňa

uznesením zo dňa 21. augusta 1995, č. k. D 35/1993-66, konanie o dedičstve

po poručiteľke prerušil a dedička podala návrh na určenie neplatnosti závetu, pričom

konanie bolo vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. a zastavené

z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľkou ( ) uznesením zo dňa

14. mája 2003 č. k. -130, ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení s

uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. júna 2003, dňa 07. 08. 2003.

Podstata relatívnej neplatnosti právneho úkonu spočíva v tom, že právny úkon

pri ktorom je daný dôvod relatívnej neplatnosti, vznikol, od začiatku existuje a považuje

sa za platný, pokiaľ sa ten, na ochranu koho je relatívna neplatnosť ustanovená, neplatnosti

právneho úkonu nedovolal. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu

je hmotnoprávny jednostranný úkon adresovaný účastníkovi, resp. účastníkom právneho

úkonu. Relatívnej neplatnosti sa možno dovolať aj formou žaloby, protinávrhu alebo

námietky vznesenej v konaní. Toto dovolanie má právne účinky až keď dôjde účastníkovi,

resp. účastníkom právneho úkonu. Dovolanie sa uskutočňuje výslovným prejavom, z ktorého

je zrejmá vôľa dotknutej osoby dovolať sa neplatnosti právneho úkonu. Nie je rozhodné, ako

oprávnený subjekt sám kvalifikuje neplatnosť právneho úkonu, t. j. či ako absolútnu alebo

relatívnu; urobenou kvalifikáciou nie je súd viazaný. Rozhodujúce je, že oprávnený subjekt

namieta konkrétnu vadu právneho úkonu. Súdna prax pre oblasť občianskeho práva

nevylučuje, že za dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu možno považovať

aj tvrdenie oprávneného subjektu v žalobe, z ktorého možno vyvodiť jeho vôľu, že nechce

byť viazaný pre neho nepriaznivými účinkami právneho úkonu...

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, pretože je vo výroku vecne

správne, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, ako

správnymi dôvodmi, uznesenie odvolacieho súdu už iné dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1,

ods. 2 ).»

Okresný súd ako súd prvého stupňa uznesením sp. zn. D 35/93, D not. 03/93

z 23. decembra 2011 určil všeobecnú hodnotu dedičstva, dlhy dedičstva a čistú hodnotu

dedičstva, vyporiadal nadobudnutie dedičstva na základe zanechaného závetu poručiteľky

a určil odmenu notára ako súdneho komisára a náhradu hotových výdavkov. Dedičom určil

povinnosť zaplatiť súdny poplatok, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil takto:

„... Podľa m, veta prvá, súd zistí poručiteľov majetok, jeho dlhy

a vykoná súpis aktív a pasív.

Podľa § 23 cit. zákona ak sa dedičia nevyporiadajú o dedičstve pozemkov uvedených

v §21 ods. 1 cit. zákona v súlade s podmienkami uvedenými v ods. 1, alebo ak v dôsledku

týchto podmienok nemôže súd potvrdiť nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov

súd rozhodne, že pozemky nadobúdajú dedičia, u ktorých sú najlepšie predpoklady na ich

obhospodarovanie. Súd rozhodne aj o povinnosti nadobúdateľa pozemku vyporiadať

sa s ostatnými dedičmi.

Dedičia neuzavreli dedičskú dohodu. Po vykonaní výsluchov účastníkov a ich

jednotlivých prejavov súd rozhodol tak, že pozemky evidované mimo zastavanej časti obce

a v súlade zo zákon nadobudne v celosti

s povinnosťou výplaty zákonných dedičov. V prípade predaja predmetných nehnuteľností

v ich príslušných podieloch. Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v zastavenej časti obce

s poukazom na a) krátil dedičský podiel dedičky o ¼-inu.

V ostatných častiach tieto dedičia nadobudli v príslušných podieloch. Hnuteľný majetok

dedičia nadobudnú podľa závetu a s prihliadnutím na krátenie dedičského podielu dedičky

.

Dedičia neuzavreli dedičskú dohodu, preto súd v zmysle § 175q ods. 1 písm. d/,

potvrdzuje nadobudnutie dedičstva tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia

a to s prihliadnutím na platnosť § 23 ods. 1 zákona č. 180/95 Z. z.

Na podklade vykonaného súpisu aktív a pasív dedičstva súd určil podľa

všeobecnú cenu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotou dedičstva, tak ako je uvedené

v bode I. výroku uznesenia.

Podľa vyhl. č. o odmenách a náhradách hotových výdavkov notárov

prináleží notárovi, ako súdnemu komisárovi odmena za úkony vykonané v konaní

o dedičstve. Podľa § 12 cit. vyhl. základom odmeny súdneho komisára za úkony v konaní

je všeobecná cena majetku. Podľa § 13 cit. vyhl. výška odmeny je z prvých 3.319,39 EUR

základu 1,5 %. Základ poplatku je 1.862,50 EUR Odmena notára je 28,21 EUR.

Podľa § 18 cit. vyhl. patrí notárovi náhrada niektorých hotových výdavkov

pozostávajúcich z: poštovného 13 x obyčajná zásielka v hodnote á 0,40 EUR, spolu, 20

EUR, 43 x doporučená zásielka v hodnote á 1,40 EUR spolu 60,20 EUR a 3 x doporučená

zásielka do zahraničia − USA v hodnote á 2.00 EUR, spolu 6,00 EUR, celkom 71,40 EUR.

Podľa § 140 ods. 3 zák. č. 501/1993 v konaní o dedičstve platí odmenu notára

a hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo, ak je dedičov niekoľko, platia tieto

trovy podľa vzájomného pomeru Čistej hodnoty ich dedičských podielov. Na základe

uvedenej skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené v tretej časti výroku uznesenia...“

Podľa názoru ústavného súdu je z odôvodnenia uznesenia okresného súdu zrejmé,

ako postupoval pri určovaní hodnoty dedičstva a aj akými právnymi predpismi sa spravoval

pri svojom rozhodovaní, nie je arbitrárne a podľa názoru ústavného súdu je ústavne

udržateľné. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky odmietol

v tejto časti podľa ako zjavne neopodstatnenú.

II.2.3 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa

v spojení s a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj porušeniu základného práva vlastniť majetok

podľa a práva na ochranu majetku podľa dodatkového

protokolu uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 28. augusta 2014

Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy,

ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže

konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym

súdom vrátane dovolacích konaní. V dovolacom konaní procesné podmienky upravoval

v čase rozhodovania dovolacieho súdu a nasl. Občiansky

súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Ústavný súd, vychádzajúc zo svojej doterajšej judikatúry, považuje za potrebné

uviesť, že otázka posúdenia, či sú splnené podmienky na uskutočnenie dovolacieho konania,

patrí zásadne do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, a nie

do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd

a všeobecné súdy ( a ) vyplýva, že ústavný súd nie je

alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci

všeobecných súdov, sústavu ktorých završuje najvyšší súd (m. m. , ).

Zo subsidiárnej štruktúry systému ochrany ústavnosti ďalej vyplýva, že práve všeobecné

súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie práv

a slobôd vyplývajúcich z alebo dohovoru (), preto právomoc ústavného

súdu pri ochrane práva každého účastníka konania nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ), alebo všeobecné súdy neposkytnú

ochranu označeným základným právam sťažovateľov v súlade s ústavnoprocesnými

princípmi, ktoré upravujú výkon ich právomoci.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd zásadne nie je oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách (, m. m. , ,

, ). Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

iba také rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom

skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy,

ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného

hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie

základného práva alebo slobody (, m. m. , ).

Na základe uvedených právnych názorov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

preskúmal uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. z 28. augusta 2014.

Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. z 28. augusta 2014 vyplýva,

že najvyšší súd konanie o dovolaní sťažovateľov

a zastavil, a to z týchto dôvodov:

„Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) takisto

skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže dovolací súd konať. Zistil,

že u dovolateľov , rod. a

tieto podmienky splnené nie sú.

Podľa ustanovenia kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú

splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre

to vhodné opatrenia, pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať

rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania

odstrániť, konanie zastaví ( ).

Dovolateľ v dovolacom konaní musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá

právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná (§ 241

ods. 1 veta druhá ).

Nedostatok podmienky povinného zastúpenia dovolateľa v dovolacom konám je

možné odstrániť tým, že si dovolateľ zvolí kvalifikovaného zástupcu a k dovolaniu pripojí

jeho plnomocenstvo. Ak tak neurobí, a to ani na výzvu súdu, súd dovolacie konanie zastaví.

V danom prípade uvedených dvoch dovolateľov dovolací súd zistil, že títo dovolatelia

nemajú právnické vzdelanie a neboli zastúpení advokátom, ktorému by udelili

plnomocenstvo na ich zastupovanie v dovolacom konaní ( veta druhá ).

Súd prvého stupňa vyzval oboch dovolateľov, aby predložili plnú moc udelenú advokátovi

na zastupovanie v dovolacom konaní, prípadne doklad o právnickom vzdelaní (č. l. 504

spisu). Výzvu prevzala 19. 4. 2013 a

23. 4. 2013 (č. l. 505 spisu). zaslala diplom o úspešnom

ukončení Univerzity tretieho veku v študijnom odbore právo (č. l. 536 spisu).

nepredložil plnomocenstvo o jeho zastúpení advokátom v dovolacom konaní. Súd

opätovne vyzval dovolateľov na predloženie plnomocenstva výzvou z 21. 5. 2013 (č. l. 537

spisu). Výzvy obaja prevzali 30. 5. 2013 a 31. 5. 2013 (č. l. 538 spisu). Požadované

plnomocenstvá však súdu nezaslali.

Za daného stavu, keď uvedení dovolatelia na opakované výzvy neodstránili

nedostatky plnomocenstva pre dovolacie konanie, dovolací súd dovolacie konanie týkajúce

sa týchto dovolateľov, zastavil ( v spojení s a

ods. 2 ). Vzhľadom na výsledok dovolacieho konania nezaoberal sa otázkou

procesnej prípustnosti dovolania (ani vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia

odvolacieho súdu). Dovolací súd dodáva, že diplom

o absolvovaní Univerzity tretieho veku v študijnom odbore právo nie je možné použiť pokiaľ

ide o svoje zastupovanie v dovolacom konaní v zmysle ustanovenia “

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu všeobecný súd nemôže porušiť

základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa , ak koná vo veci

v súlade s procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi postupy v občianskoprávnom konaní

(m. m. , , ). Takýmto predpisom bol v čase rozhodovania

.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol túto časť sťažnosti sťažovateľov

a podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. z 28. augusta 2014 vyplýva,

že najvyšší súd dovolanie a sťažovateľky

a odmietol, a to z týchto dôvodov:

„Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol potvrdzujúcim uznesením. V zmysle

ustanovenia platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému

v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho

súdu ( ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1

písm. b/ veta prvá ). Podľa , je dovolanie prípustné tiež proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie

o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia,

c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení

za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Keďže rozhodnutie

odvolacieho súdu, ktoré je napadnuté dovolaním, nevykazuje znaky niektorého z týchto

uznesení, nemožno prípustnosť dovolania dovolateľov vyvodiť z ustanovenia § 239 ods. 1

a 2

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239

, ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide

tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesné

nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého

konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad

odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania

uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

So zreteľom na dovolateľkou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dedičky

, že v prejednávanej veci jej súdom bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237

písm. f/ ).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných

práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Do obsahu základného práva podľa a

práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním

navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia

vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom

všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, II. ÚS

251/03).

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

požiadavkami a právnymi názormi ().

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že námietky dovolateľov pokiaľ

ide o vady konania ( až g/ ) nie sú dôvodné.

K námietke , že odvolací súd zaťažil konanie tzv. inou vadou

konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ),

dovolací súd uvádza, že procesná vada tejto povahy je relevantný dovolací dôvod, ktorý

možno úspešne uplatniť vtedy, keď je dovolanie procesné prípustné (o tento prípad ale

v preskúmavanej veci nešlo). Sama tzv. iná vada konania prípustnosť dovolania nezakladá

(pre účely preskúmavanej veci viď a ).

Dovolateľka napokon tvrdila, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci.

Právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje

konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva

na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval,

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym

posúdením veci sa nezakladá procesná vada konania v zmysle (iba výskyt

ktorej v konaní na súdoch nižších stupňov by v danej veci mohol založiť prípustnosť

dovolania dovolateľov). Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod,

ktorým možno úspešne odôvodniť (iba) procesné prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2

písm. c/ ), samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale

prípustnosť dovolania nezakladá. Posúdenie, či súdy (ne)použili správny právny predpis

a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili

(ne)správne právne závery, by tak prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo

procesné prípustné. O taký prípad v prejednávanej veci nejde.

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

tvrdených dovolateľmi ( ) a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva ani

z ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol procesné

neprípustné dovolania dovolateľov podľa v spojení s

písm. c/ “

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd sa v napadnutom

uznesení zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal so všetkými

dovolacími dôvodmi sťažovateľky a aj ; s ich dovolacími dôvodmi

sa však nestotožnil, a preto ich dovolania odmietol ako neprípustné.

Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu ani v tejto časti nemožno podľa názoru

ústavného súdu považovať za neodôvodnené a ani za arbitrárne, t. j. také, ktoré by bolo

založené na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu v zákone, resp. popierajú podstatu,

zmysel a účel v napadnutom konaní aplikovaných ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku (upravujúcich prípustnosť dovolania v občianskoprávnych veciach).

Ústavný súd poukazuje na to, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa

nie je povinnosť súdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného

prostriedku uvádzané sťažovateľkou, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ súdom

ani nemožno bez ďalšieho považovať za porušenie označeného základného práva. V inom

prípade by totiž súdy stratili možnosť posúdiť, či zákonné dôvody prípustnosti alebo

neprípustnosti podaného dovolania vôbec boli naplnené. takýto

postup a rozhodnutie dovolacieho súdu výslovne umožňuje, preto použitý spôsob

v konkrétnom prípade nemohol znamenať odoprenie prístupu sťažovateľke k súdnej

ochrane v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol túto časť sťažnosti

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže ústavný súd nezistil porušenie procesných práv sťažovateľov v označených

konaniach všeobecných súdov, nebol ani dôvod na vyslovenie porušenia ich základného

práva vlastniť majetok podľa a práva na ochranu majetku podľa

dodatkového protokolu, a preto sťažnosť sťažovateľov v tejto časti odmietol podľa § 25

ods. 2 ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti a absenciu vyslovenia práv sťažovateľov

ústavný súd o ďalších požiadavkách sťažovateľov nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. júna 2017