Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 260/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. júla 2017 v senáte

zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana

Ľalíka v konaní o sťažnosti , , zastúpeného

advokátom JUDr. Jánom Kicom, advokátska kancelária, Levočská 2, Košice, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. vo veci podaného dovolania

smerujúceho proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 10. júna 2014 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn.

z 26. septembra 2013 takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu

Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. vo veci podaného dovolania

smerujúceho proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 10. júna 2014 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn.

z 26. septembra 2013 p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť trovy

právneho zastúpenia v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov)

na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jána Kica do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -13 z 10. mája 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“)

v časti, v ktorej namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“) vo veci podaného dovolania smerujúceho proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 10. júna 2014 v spojení s rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 26. septembra 2013. Ostatnú časť sťažnosti sťažovateľa, v ktorej namietal porušenie

svojich základných práv podľa a a 2 , odmietol z dôvodu jej

zjavnej neopodstatnenosti.

2. Z obsahu podanej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom krajského súdu

sp. zn. z 10. júna 2014 v spojení s rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 26. septembra 2013 právoplatne odsúdený za zločin zabitia podľa § 147

ods. 1 v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“), za spáchanie ktorého mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní

siedmich rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym

stupňom stráženia. Sťažovateľ následne podal „Proti... rozhodnutiu krajského súdu, ako

odvolacieho súdu... dňa 18.5.2015... dovolanie. O tomto dovolaní, dovolací súd doposiaľ

nemohol začať konať. Mám dôvodne podozrenie, že dovolacie konanie nezačalo pre

nečinnosť Okresného súdu Košice I. Podozrenie odôvodňujem stanoviskom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky... spisová značka Nt 376/2016 z 4.1.2017.“. Z ďalšej

argumentácie sťažovateľa vyplýva, že „Po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody na

slobodu, som prostredníctvom svojho obhajcu zisťoval, v akom procesnom štádiu sa

nachádza moje odvolanie z 18.5.2015. Okresný súd Košice I ma listom z 19.9.2016

informoval, že predmetné dovolanie sa v súdnom spise nenachádza. Zároveň

ma vyzval, aby som súdu predložil kópiu dovolania s potvrdením jeho odoslania. Výzve

okresného súdu som vyhovel obratom. Reakcia súdu nebola žiadna, preto som dňa

9.11.2016 podal na okresný súd sťažnosť pre prieťahy. Predseda okresného súdu túto

sťažnosť, pod sp. zn. Spr. 141/16 z 9.12.2016 zamietol, ako nie dôvodnú.“. Z ďalších zistení

sťažovateľa malo vyplynúť, že „Originál podaného dovolania dňa 18.5.2015 sa stratil.

Podľa stanoviska najvyššieho súdu z 4.1.2017, sp. zn. Nt 376/16 dovolanie bolo dňa

20.5.2015 najvyšším súdom postúpené Okresnému súdu Košice I k sp. zn. , ktoré

ho prevzalo dňa 9.6.2015. Do dnešného dňa sa má tam nachádzať, čo okresný súd popiera.

V stanovisku z 21.2.2017 okresný súd ma pučil, že môj postup pri podaní dovolania nebol

v súlade s príslušnými procesnými postupmi a konštatuje, že zo strany okresného súdu

neboli žiadne prieťahy a moja sťažnosť nie je dôvodná.“. V ostatnom sa sťažovateľ obrátil

so sťažnosťou na ústavný súd.

3. Sťažovateľ v petite podanej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd „prijal tento nález:

„1. základné právo upravené v článku 12 ods. 1, článku 46 ods. 1

a ods. 2 a článku 48 ods. 2 postupom Okresného súdu Košice

I v konaní o podanom dovolaní, v nadväznosti na konanie Ústavného súdu

Slovenskej republiky, porušené bolo,

2. Okresnému súdu Košice I a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky prikazuje aby

vo veci znovu konal bez zbytočných prieťahov, zakazuje pokračovať v porušovaní

základného práva a prikazuje obnoviť stav pred porušením základného práva, ktorý vznikol

po podaní dovolania hore uvedeným spôsobom,

3. priznáva finančné zadosťučinenie 7 000 €,

4. priznáva trovy konania 294,66 €.“.

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania. Za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. zo 4. mája 2017

a právny zástupca sťažovateľa zaujal stanovisko k predmetnému vyjadreniu okresného súdu

listom z 25. mája 2017.

4.1 Predseda okresného súdu vo vzťahu k postupu okresného súdu v napadnutom

konaní a podanej sťažnosti pripustil jej opodstatnenosť, k čomu uviedol:

„Dňa 9.11.2016 podal obhajca sťažovateľa JUDr. Ján Kic na tunajší súd sťažnosť

pre neodôvodnené prieťahy vo vzťahu k podanému dovolaniu obžalovaného zo dňa

18.5.2015. V tejto sťažnosti sa zákonný sudca JUDr. Ján Poprocký vyjadril dňa 15.11.2016,

kde uviedol, že predmetný spisový materiál už raz bol na Najvyššom súde SR a to z dôvodu

podania dovolania obhajcu sťažovateľa vo vzťahu k uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty

vo výške 400,-EUR, ktoré bolo odmietnuté, pričom následne bol spis vrátený tunajšiemu

súdu za účelom meritórneho rozhodnutia vo veci samej. V tomto vyjadrení zákonný sudca

zdôrazňuje, že v súdnom spise sa žiadne dovolanie obžalovaného nenachádza,

pričom z vyjadrenia obhajcu vyplýva, že toto omylom podal priamo na Najvyšší súd SR.

Zákonný sudca JUDr. Poprocký zdôraznil, že nemal vedomosť o žiadnom dovolaní

obžalovaného, pričom obhajca sťažovateľa JUDr. Kic na výzvu súdu zo dňa 19.9.2016

(čl.2652 spisu) doručil súdu kópiu predmetného dovolania dňa 26.9.2016.

Ako predseda súdu som vykonal šetrenia za účelom manipulácie zamestnancov súdu

s týmto dovolaním, pričom som zistil z písomnej evidencie podateľne tunajšieho súdu, že

toto bolo súdu doručené 9.6.2015, čo bolo riadne vyznačené v príslušnej evidencii súdnej

podateľne a vyplýva to aj z fotokópie poštovej doručenky, ktoré v prílohe prikladám.

Z vyjadrenia dotknutých zamestnancov súdu vyplynulo, že s predmetnou písomnosťou

neprišli do styku a teda následne ani ju nemohli predložiť príslušnému sudcovi na ďalší

procesný postup. Po zistení týchto skutočností súd okamžite vykonal úkony smerujúce

k urýchlenému predloženiu spisu dovolaciemu súdu v súlade s V prílohe Vám

prikladám vyjadrenie dotknutého sudcu ako aj príslušných zamestnancov súdu.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj s poukazom na obsah vykonaného

šetrenia som dospel k záveru, že zo strany tunajšieho súdu došlo k pochybeniu v súvislosti

s postúpením dovolania sťažovateľa na Najvyšší súd SR, pričom som už

vykonal príslušné opatrenia, aby v budúcnosti nemohlo dôjsť k podobnej situácii. Vec

budem naďalej sledovať z hľadiska správnosti a plynulosti postupu súdu.“

4.2 Právny zástupca sťažovateľa v stanovisku z 25. mája 2017, ktorým reagoval

na vyjadrenie predsedu okresného súdu, v podstatnom uviedol:

,,Okresný súd Košice I vo svojom vyjadrení sp. zn. zo dňa

4. mája 2017 uvádza chronologický prehľad úkonov, ktoré boli v trestnej veci ods.

urobené súdom prvého stupňa, hoci túto časť ústavnou sťažnosťou nenapáda. Týmto

spôsobom usiluje o odpútanie pozornosti ústavného súdu od podstaty ústavnej sťažnosti.

Vo výpočte úkonov účelovo pozabudol uviesť napr., že na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 17.2.2011 predseda senátu vyzval obž. , aby vymenil obhajcu (viď prílohu č. 1

a 2). Následne, dňa 29.7.2011 navštívila v Ústave pre výkon väzby v Košiciach

advokátka, ktorá sa predstavila, ako veľmi dobrá priateľka JUDr. Poprockého.

napriek tomu nesúhlasil, aby ho „priateľka“ Poprockého obhajovala.

Na odmietnutie jej ponuky obhajovať reagoval predseda senátu neoprávneným

(čl. 2453-4 súdneho spisu) ukladaním pokút splnomocnenému obhajcovi, ktorý sa bránil

proti pokutám zákonnými prostriedkami. To u JUDr. Poprockého vyvolalo antagonizmus

voči obž. a jeho obhajcovi. Táto časť súdneho konania nie je predmetom ústavnej

sťažnosti. Uvádzam to len pre informáciu, reagujúc na vyjadrenie okresného súdu

z 4.5.2017.

Predmetom ústavnej sťažnosti je nečinnosť okresného súdu v čase od 9.6.2015

doposiaľ. Sťažnosť pre neodôvodnené prieťahy okresný súd dňa 21.2.2017 zamietol ako nie

dôvodnú. Stanovisko okresného súdu z 4.5.2017 nie je úprimné, nebola tu žiadna snaha

dovolanie riadnym spôsobom vybaviť, ale naopak, bol tu úmysel dovolanie zamiesť pod

koberec. Nedozvedel som sa ani čo bolo urobené s kópiou dovolania. Tento môj názor

odôvodňuje skutočnosť, že súdny spis bol už uložený v archíve okresného súdu. Zistil som to

dňa 22.3.2017 pri nahliadnutí do súdneho spisu, v ktorom sa v tom čase dovolanie

postúpené najvyšším súdom nenachádzalo a nenachádzala sa tam ani kópia dovolania,

ktorú si odo mňa vyžiadal okresný súd.“

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá

je určená povahou namietaného porušenia práv – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný,

ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne

rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo porušené

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (, ,

).

II.

6.1 Zo sťažnosti a z jej príloh, ako aj z vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že

sťažovateľ v zastúpení advokátom JUDr. Jánom Kicom podal 20. mája 2015 priamo

na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) dovolanie proti

rozsudku krajského súdu sp. zn. z 10. júna 2014 v spojení s rozsudkom

okresného súdu sp. zn. z 26. septembra 2013. Najvyšší súd na dožiadanie

obhajcu sťažovateľa JUDr. Jána Kica mu listom zo 4. januára 2017 oznámil, že ním podané

dovolanie bolo 4. júna 2015 odstúpené okresnému súdu a tomuto súdu doručené

9. júna 2015 a dosiaľ nebolo najvyššiemu súdu predložené. Z písomnej výzvy okresného

súdu z 19. septembra 2016 obhajcovi sťažovateľa JUDr. Jánovi Kicovi vyplynulo, že

v spisovom materiáli okresného súdu sp. zn. sa sťažovateľom podané

dovolanie proti rozsudku krajského súdu sp. zn. z 10. júna 2014 v spojení

s rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 26. septembra 2013 nenachádza.

Obhajca sťažovateľa JUDr. Ján Kic listom z 23. septembra 2016 doručil okresnému súdu

kópiu podaného dovolania z 18. mája 2015, ktoré bolo doručené 20. mája 2015 najvyššiemu

súdu.

6.2 Proti postupu okresného súdu v napadnutom konaní sa sťažovateľ bránil aj

podaním sťažnosti predsedovi okresného súdu, ktorý, tak ako to vyplýva z písomného

vyjadrenia z 9. decembra 2016, považoval sťažnosť za neopodstatnenú, a to s ohľadom aj na

to, že „... aj Váš postup pri podaní dovolania bol v rozpore s ust. ,

z ktorého vyplýva, že dovolanie sa podáva na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni. Ak ste

teda dovolanie podali priamo Najvyššiemu súdu SR bez toho, aby tento predtým disponoval,

resp. si vyžiadal predmetný spis tunajšieho súdu, postupovali ste nesprávne a prevažne

z tohto dôvodu nemohol prvostupňový súd včas a účinne vykonať úkony súvisiace

s predložením predmetného spisu dovolaciemu súdu. Za daných okolností preto považujem

Vašu sťažnosť za nedôvodnú.“.

6.3 Z repliky sťažovateľa z 25. mája 2017 vyplýva, že „Predmetom ústavnej

sťažnosti je nečinnosť okresného súdu v čase od 9.6.2015 doposiaľ. Sťažnosť pre

neodôvodnené prieťahy okresný súd dňa 21.2.2017 zamietol ako nie dôvodnú. Stanovisko

okresného súdu z 4.5.2017 nie je úprimné, nebola tu žiadna snaha dovolanie riadnym

spôsobom vybaviť, ale naopak, bol tu úmysel dovolanie zamiesť pod koberec. Nedozvedel

som sa ani čo bolo urobené s kópiou dovolania. Tento môj názor odôvodňuje skutočnosť, že

súdny spis bol už uložený v archíve okresného súdu. Zistil som to dňa 22.3.2017 pri

nahliadnutí do súdneho spisu, v ktorom sa v tom čase dovolanie postúpené najvyšším súdom

nenachádzalo a nenachádzala sa tam ani kópia dovolania, ktorú si odo mňa vyžiadal

okresný súd.“.

III.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

zaručeného v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn.

vo veci podaného dovolania smerujúceho proti rozsudku krajského súdu sp. zn.

z 10. júna 2014 v spojení s rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 26. septembra 2013. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

9. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej lehote) v jeho všeobecnom

poňatí odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa

rozhodnutia príslušného štátneho orgánu (, , ,

, , , , , , ,

, ). Ústavný súd v tejto súvislosti opakovane zdôraznil, že čl. 48

ods. 2 v relevantnej časti ustanovuje imperatív, ktorý platí pre všetky súdne konania

a ktorý vyjadruje predovšetkým záujem o to, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu, pretože jeho

predlžovanie sa môže v konečnom dôsledku prejaviť ako odmietnutie výkonu spravodlivosti

(napr. ).

10. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť

prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

11.1 Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom napadnutého

konania vedeného okresným súdom je sťažovateľom podané dovolanie smerujúce proti

rozsudku krajského súdu sp. zn. z 10. júna 2014 v spojení s rozsudkom

okresného súdu sp. zn. z 26. septembra 2013, ktorým okresný súd disponoval

už 9. júna 2015 a ktorého povinnosťou bolo iba/len spracovať podklady na jeho predloženie

na dovolací súd, ktorým je najvyšší súd. Z uvedeného pohľadu ide o bežný/štandardný, ba

až mechanický postup/činnosť súdu, výsledkom ktorého je len zabezpečenie kompletného

spisového materiálu spolu s ďalšími písomnými podkladmi, ktoré sa po podaní dovolania

zabezpečujú prvostupňovým súdom, a jeho predloženie spolu s podaným dovolaním

najvyššiemu súdu ako súdu dovolaciemu.

11.2 Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Ústavný

súd pri preskúmaní spisu nezistil podstatnú okolnosť, ktorou by sťažovateľ prispel

k zbytočným prieťahom v konaní. Okresným súdom vytýkaný postup sťažovateľa v rozpore

s v znení neskorších predpisov

(ďalej len „ “) nemá na postup okresného súdu žiadny vplyv, keďže tento

disponoval podaným dovolaním už 9. júna 2015 a jeho kópiou 26. septembra 2016, pričom,

ako to vyplýva z písomného vyjadrenia predsedu okresného súdu zo 4. mája 2017,

do podania sťažnosti na prieťahy predsedovi okresného súdu zákonný sudca „... nemal

vedomosť o žiadnom dovolaní obžalovaného“. Je teda zrejmé, že sťažovateľ svojím

konaním nijako nespôsobil/nezavinil vzniknuté prieťahy v napadnutom konaní okresného

súdu, ale naopak, bol tým, ktorý sa aktívne domáhal ochrany svojho základného práva

podľa v dovolacom konaní.

11.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa v napadnutom konaní

okresného súdu, bol postup samotného okresného súdu. Pri skúmaní skutočnosti, či

v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu základného práva podľa ,

ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek tomu, že plynulému postupu nebránila žiadna

zákonná prekážka v konaní (, ). Ústavný súd už poukázal na to, že

povinnosťou prvostupňového súdu v napadnutom konaní bolo iba preskúmať náležitosti

podaného dovolania s cieľom odstrániť prekážky dovolacieho konania (ako napr. povinné

právne zastúpenie, ustanovenie obhajcu postupujúc podľa § 373 ods. 3 až 5 Trestného

poriadku), následne „mechanicky“ zabezpečiť príslušné písomné vyjadrenia k podanému

dovolaniu zo strany oprávnených osôb a v ostatnom jeho zaslanie spolu s príslušnými

písomnými podkladmi a celým spisovým materiálom najvyššiemu súdu ako súdu

dovolaciemu ( ). Týchto „mechanických“ povinností sa okresný

súd však nezhostil, a to v dôsledku pravdepodobne straty alebo nesprávnej úradnej

manipulácie so sťažovateľom podaným dovolaním (priznanej aj zo strany predsedu

okresného súdu, pozn.), o ktorom sa okresný súd „dozvedel“ až v dôsledku ním podaných

písomných dopytov, následkom ktorých bola výzva okresného súdu obhajcovi sťažovateľa

z 19. septembra 2016 o zaslanie kópie podaného dovolania a jej doručenie okresnému súdu

26. septembra 2017. Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd v napadnutom konaní nekonal

o sťažovateľom podanom dovolaní od 9. júna 2015, keď mu bolo predmetné

podanie/dovolanie sťažovateľa doručené z najvyššieho súdu, do podania ústavnej sťažnosti

27. marca 2017. Naopak, postup okresného súdu v napadnutom konaní bol determinovaný

až ingerenciou ústavného súdu v predmetnej veci podmienenej podaním ústavnej sťažnosti

sťažovateľom, ktorý bol do toho času pasívny, a to po dobu 22 mesiacov.

12. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. vo veci podaného dovolania

smerujúceho proti rozsudku krajského súdu sp. zn. z 10. júna 2014 v spojení

s rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 26. septembra 2013 došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa

(bod 1 výroku nálezu).

13. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a podľa konať

vo veci bez zbytočných prieťahov.

14. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie. Podľa ak sa sťažovateľ

domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje,

a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa ak ústavný

súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné

právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Sťažovateľ žiadal priznať primerané

finančné zadosťučinenie v sume 7 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti. Cieľom

primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva

v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie

konanie bez porušovania základného práva ().

15. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia. Pri určení výšky primeraného finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu. Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku nečinnosti/úplnej pasivity okresného súdu

v napadnutom konaní po dobu 22 mesiacov, ako aj samotnú „mechanickú/čisto úradnú“

podstatu povinnosti okresného súdu (spočívajúcu v administratívnom spracovaní podaného

dovolania a jeho predložení najvyššiemu súdu) a v neposlednom rade aj s prihliadnutím na

skutočnosť, že ide o trestné konanie, v rámci ktorého sa primeraná lehota na konanie

v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je

s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať prísnejšie (),

považoval ústavný súd priznanie sumy 1 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa

za spravodlivé. Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol

tak, ako to je uvedené vo výroku v bode 3 tohto nálezu.

16. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľ bol vo veci

úspešný, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom. Ústavný

súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom

pozostávajúce z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2017,

a to prevzatia a prípravy zastupovania a písomného podania sťažnosti ústavnému súdu.

Vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1

vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden

úkon právnej služby vykonaný v roku 2017 1/6 z výpočtového základu zo sumy 884 €, čo

predstavuje za jeden úkon právnej služby odmenu v sume 147,33 € a 8,84 € režijný paušál,

v celkovej sume 312,34 €. Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto nálezu v bode 4. Písomné vyjadrenie obhajcu z 25. mája 2017 (bod 4.2)

nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na jeho obsah ako podanie relevantné na rozhodnutie

vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.

17. S poukazom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, sa pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumie jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júla 2017