Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 221/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. júla 2017 v senáte

zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana

Ľalíka o sťažnosti , , zastúpeného advokátkou

JUDr. Veronikou Nackin, Odborárska 23, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a Listiny základných práv slobôd a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a Listiny základných práv slobôd,

ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. n e p r i z n á v a finančné zadosťučinenie.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov) na účet jeho

advokátky JUDr. Veroniky Nackin, Odborárska 23, Bratislava, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -10 z 19. apríla 2017 prijal v časti podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv slobôd (ďalej len „listina“) a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ide o konanie o neplatnosť právneho úkonu, ktoré začalo 8. septembra 2010 na základe

podanej žaloby a nie je ešte právoplatne skončené.

2. Okresný súd konanie zastavil z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, ale

sťažovateľ v rámci lehoty na podanie odvolania súdny poplatok zaplatil. Napriek tejto

skutočnosti však okresný súd svoje uznesenie o zastavení nezrušil a vec považoval

za právoplatne skončenú, pretože ju uložil do archívu súdu.

3. Dňa 10. februára 2017 podala právna zástupkyňa sťažovateľa sťažnosť, na ktorú

jej odpovedal podpredseda okresného súdu a tiež zákonná sudkyňa, ktorá uviedla,

že okresný súd zruší svoje uznesenie o zastavení konania a vo veci bude ďalej konať.

4. Sťažovateľ v petite navrhuje, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví

porušenie jeho v bode 1 označených práv postupom okresného súdu v namietanom konaní,

alternatívne porušenie iba základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a listiny a práva podľa dohovoru, prikáže

okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a prizná mu finančné zadosťučinenie

v sume 2 300 € a náhradu trov konania v sume 312,34 €.

5. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k priebehu konania

podaním sp. zn. Spr. 3367/2017 z 23. mája 2017 doručeným ústavnému súdu 31. mája 2017.

Vo vyjadrení okresného súdu, ktorého prílohu tvorí aj vyjadrenie zákonnej sudkyne

a chronológia procesných úkonov, sa okrem iného uvádza: „ Dňa 10.02.2017 sťažovateľ

doručil na tunajší súd sťažnosť, ktorou sa sťažoval na postup súdu v konaní pod sp. zn.

s poukazom na to, že vec je už evidovaná v archíve, a to aj napriek uhradeniu

súdneho poplatku za podanie žaloby dňa 08.06.2012. Zároveň sťažovateľ poukázal

na uznesenie o zastavení konania zo dňa 19.04.2012, č. k. -38, na ktorom

je vyznačená právoplatnosť, ktorá nespĺňa podmienky k nadobudnutiu právoplatnosti.

Sťažnosť v súvislosti s namietaným postupom bola dňa 10.03.2017 riešená tunajším súdom

už pod Spr. 2050/2017, pričom táto bola vyhodnotená ako neprípustná, nakoľko smerovala

voči procesnému postupu zákonnej sudkyne v individuálnej

právnej veci.

Vychádzajúc zo spisového materiálu a prehľadu jednotlivých úkonov mám za to, že

súd odo dňa podania žaloby na tunajší súd, a teda od 08.09.2010 do dňa 19.04.2012, kedy

uznesením č. k. -38 konanie zastavil z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku

za podanie žaloby, konal plynulo a bez zbytočných prieťahov. Dňa 27.02.2017 bol pridelený

spis sp. zn. náhodným výberom zákonnej sudkyni .

Od pridelenia veci zákonnej sudkyni možno konštatovať, že súd koná priebežne a toho času

sa čaká na vyjadrenie žalobcov k vyjadreniu žalovaného, prípadne ak sa žalobcovia

nevyjadria, vec sa predloží zákonnej sudkyni na vytýčenie termínu pojednávania.

V súvislosti so zastavením konania, o ktorom súd rozhodol uznesením zo dňa

19.04.2012, č. k. -38 a nezrušením uznesenia o zastavení konania

pre nezaplatenie súdneho poplatku následne po tom, čo žalobcovia zaplatili spoločne

a nerozdielne súdny poplatok za podanú žalobu do konca lehoty na podanie odvolania

je možné konštatovať nečinnosť Okresného súdu Bratislava I v konaní sp. zn. .

Vytýkaný nedostatok v postupe tunajšieho súdu bol odstránený uznesením zo dňa

11.04.2017, č. k. -71, ktorým súd zrušil uznesenie o zastavení konania.

Zo súdneho spisu je však zrejmé, že od zaplatenia súdneho poplatku v roku 2012

až do podania sťažnosti v roku 2017 sa sťažovateľ nezaujímal o stav súdneho konania,

nežiadal súd, aby v konaní pokračoval, ani inak nechránil svoje práva. Napriek tomu,

že tunajší súd pochybil, keď nezistil zaplatenie súdneho poplatku, sťažovateľ sa v období

r. 2012-2017 nijakým spôsobom nepričinil k ochrane svojich práv.

Konečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu... a v prípade

záveru, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov porušené bolo,

žiadam, aby súd zvážil dôvodnosť a primeranosť finančného zadosťučinenia a nepriznal

sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v celej uplatnenej výške s poukazom na to, že súd

priebežne konal a naďalej aj koná, s výnimkou obdobia, kedy považoval konanie sp. zn.

zastavené...

Chronológia úkonov vykonaných v spise pod sp. zn.

- Dňa 08.09.2010 bola na súd podaná žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu.

- Dňa 27.09.2010 súd vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe, výzva žalovanému

bola doručená dňa 01.10.2010.

- Dňa 09.11.2010 boli žalobcovia vyzvaní, aby predložili súdu majetkové pomery.

- Dňa 03.03.2011 súd doručoval vyjadrenie žalobcov žalovanému.

- Dňa 03.03.2011 súd vyzval Geodetický a kartografický ústav, aby súdu oznámil,

či žalobcovia vlastnia nehnuteľnosti, výzva bola doručená ústavu dňa 11.03.2011.

- Dňa 03.03.2011 súd vyzval Krajský dopravný inšpektorát PZ, aby súdu oznámil,

či žalobcovia sú vlastníkmi alebo držiteľmi motorového vozidla a ak áno, akého.

- Dňa 24.05.2011 bol daný pokyn na predloženie spisu súdnej tajomníčke

na vyhotovenie výzvy na príslušný Obvodný dopravný inšpektorát v Topoľčanoch.

- Dňa 01.06.2011 súd výzvou vyzval ODI OR PZ v Topoľčanoch, aby oznámil súdu,

či žalobca v 1. rade je vlastníkom alebo držiteľom motorového vozidla, výzva doručená

ODI OR PZ v Topoľčanoch dňa 09.06.2011.

- Dňa 26.09.2011 súd uznesením č. k. -30 oslobodenie od platenia

súdneho poplatku žalobcovi v 1. rade nepriznal.

- Dňa 30.09.2011 súd vyzval žalobcov, aby zaplatili spoločne a nerozdielne súdny

poplatok za podanú žalobu.

- Dňa 05.12.2011 súd predložil spis Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie

o dovolaní žalobcu v 1. rade proti uzneseniu zo dňa 26.09.2011, č. k. 24 C 93/2010- 30.

- Dňa 09.03.2012 bolo tunajšiemu súdu doručené uznesenie Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 31.01.2012, č. k. -34, ktorý potvrdil napadnuté uznesenie

tunajšieho súdu.

- Dňa 13.03.2012 súd doručoval uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa

31.01.2012, č. k. -34 žalobcovi v 1. rade.

- Dňa 17.04.2012 súd zisťoval v učtárni, či žalobcovia zaplatili súdny poplatok

za podanú žalobu.

- Dňa 18.04.2012 bolo v učtárni súdu zistené, že súdny poplatok za žalobu nebol

zaplatený.

- Dňa 19.04.2012 súd uznesením č. k. -38 konanie zastavil a rozhodol,

že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania, uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 12.06.2012.

- Dňa 17.07.2012 bola vec sp. zn. poplatkovo preverená a spis bol

daný do archívu.

- Dňa 10.02.2017 bola na súd doručená sťažnosť žalobcov, zapísaná pod

Spr. 2050/2017, ktorá bola dňa 10.03.2017 vyhodnotená ako neprípustná, nakoľko

smerovala voči procesnému postupu zákonnej sudkyne v individuálnej právnej veci.

- Dňa 22.02.2017 došlo k reklamácii zápisu veci do oddelenia 7 C a k zisteniu,

že súdny poplatok za podanú žalobu bol zaplatený dňa 08.06.2012.

- Úpravou dozornej úradníčky zo dňa 27.02.2017 spis bol pridelený náhodným

výberom zákonnej sudkyni .

- Dňa 07.03.2017 bol daný pokyn na predloženie spisu sp. zn. vyššiemu

súdnemu úradníkovi za účelom zrušenia uznesenia zo dňa 19.04.2012, č. k. 24 C 93/2010-

38 a prípravy pojednávania.

- Dňa 15.03.2017 vyšší súdny úradník prevzal spis sp. zn. za účelom

realizácie pokynu zo dňa 07.03.2017.

- Dňa 11.04.2017 súd uznesením č. k. -71 zrušil uznesenie o zastavení

konania.

- Dňa 11.04.2017 súd vyzval právneho zástupcu žalovaného na doplnenie novej plnej

moci na zastupovanie žalovaného v konaní.

- Dňa 11.04.2017 súd uznesením č. k. -73 vyzval žalobcov na

vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného, uznesenie doručené žalobcovi v 1. rade dňa 26.04.2017

a žalobcovi v 2. rade dňa 20.04.2017.

- Dňa 15.05.2017 bol daný pokyn vyššieho súdneho úradníka na doručenia uznesenia

zo dňa 11.04.2017, č. k. -71 právnemu zástupcovi žalovaného a v prípade, že

nepríde vyjadrenie žalobcov k vyjadreniu žalovaného, aby bol spis predložený zákonnej

sudkyni na vytýčenie termínu pojednávania a v prípade, že sa žalobcovia vyjadria, aby bol

spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi.“

6. V zásade rovnaké skutočnosti týkajúce sa chronológie úkonov okresného súdu

a účastníkov konania (strán sporu) zistil aj ústavný súd z obsahu sťažnosti a súdneho spisu,

ktorý mu bol doručený spolu s vyjadrením okresného súdu 31. mája 2017.

7. Sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v stanovisku zo 6. júna

2017, ktorým reagoval na vyjadrenie predsedníčky okresného súdu, uviedol:

„S vyjadrením podpredsedníčky súdu sa nemožno stotožniť, pokiaľ ide o nečinnosť.

Máme za to, že uhradením súdneho poplatku bola splnená povinnosť vyplývajúca žalobcovi

a bolo následne na súde aby vo veci konal. O domnelom nadobudnutí právoplatnosti sa

žalobca dozvedel až od žalovaného, a to v roku 2014 na pojednávaní v úplne inom spore.

Žalobca následne bezodkladne informoval súd prípisom, ktorý bol súdu doručený

22.10.2014, kópia tohto prípisu, na ktorom je uvedená podacia pečiatka, má k dispozícií

súd, nakoľko bola uvedená v prílohe už pri podávaní sťažnosti sp. zn. Spr. 2050/2017, ako

aj Ústavný súd..., nakoľko bola uvedená aj v prílohe ústavnej sťažnosti.

Ako bolo uvedené v ústavnej sťažnosti, súd bol žiadaný o prešetrenie veci aj

telefonicky. Napriek tomu, že toto nie je evidované, už spomínaný prípis vyvracia tvrdenia

podpredsedníčky súdu o nečinnosti sťažovateľa.

Poukazujeme aj na skutočnosť, že konajúci súd, ako sa vyjadril čaká na vyjadrenie

žalobcov, avšak sťažovateľovi bolo v prílohe namiesto vyjadrenia žalovaného doručené jeho

vlastné vyjadrenie. Na toto pochybenie bol konajúci súd telefonicky upozornený ešte pred

odoslaním spisového materiálu Ústavnému súdu SR, avšak ani napriek tejto skutočnosti

nebolo doposiaľ sťažovateľovi ako žalobcovi doručené vyjadrenie žalovaného. Konaním

súdu tak opäť dochádza k zbytočným prieťahom v konaní.

Pokiaľ ide o výšku primeraného finančného zadosťučinenia, v bode VI. ústavnej

sťažnosti sa uvádza, že o zadosťučinenie sa žiada len od obdobia uhradenia súdneho

poplatku do obdobia, kedy súd začal vo veci konať. Preto stanovisko, ktoré zastáva aj

podpredsedníčka súdu v bode III., prvom odseku in fine, sa ničím nelíši od požiadavky

sťažovateľa. Preto navrhujeme, aby Ústavný súd... ústavnej sťažnosti v rozsahu bodu X. 1.

a bodoch IX. 2-4. ústavnej sťažnosti vyhovel.“

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

9. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného

práva zaručeného , ako aj práva zaručeného dohovoru. Podľa

každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

11. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

12. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry

ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca

sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota

osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

13. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

14. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala z

(ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná. Od 1. júla 2016 nadobudol

účinnosť (ďalej len „“), ktorý

nahradil a ktorý vo svojich ustanoveniach upravuje zásadu

hospodárnosti a rýchlosti konania v . Podľa len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá (obdobne ).

15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, , ) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá,

ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka

súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu

pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu

veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, ,

). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

15.1 Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania

vedeného okresným súdom je určenie, že „Zmluva o úvere zo dňa 18.02.2009 uzavretá

medzi žalovaným - a žalobcom v 2. rade: ako

aj ručiteľský záväzok žalobcu v 1. rade: , ktorý je jeho súčasťou sú od počiatku

neplatné“. Z hľadiska skutkovej a právnej zložitosti treba uviesť, že okresný súd nevykonal

žiadne dokazovanie a k zabezpečeniu dôkazových prostriedkov a s tým spojenému

právnemu posúdeniu skutkového stavu nevyhnutnému pre rozhodnutie v merite veci vôbec

nepristúpil (rozhodol iba nesprávne o zastavení konania, ako to uviedol aj okresný súd

vo vyjadrení k sťažnosti), a preto sa zložitosť veci ani nedá reálne hodnotiť.

15.2 Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd pri preskúmaní spisu zistil, že k predĺženiu

predmetného konania došlo nielen nesprávnym postupom okresného súdu (pozri nižšie bod

14.3), ale čiastočne aj pričinením samotného sťažovateľa, ktorý sa v priebehu konania

o svoju vec viac rokov (od roku 2012) riadne nestaral a sťažnosť na údajné zbytočné

prieťahy v konaní, ktoré mu mali spôsobovať ujmu, podal až v roku 2017. Účinne si teda

nestrážil svoje práva [vigilantibus iura (obdobne pozri aj a ,

)] v uvedenom konaní.

15.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.

Vychádzajúc z predloženej sťažnosti, ako aj zo stanovísk účastníkov konania a na vec sa

vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd konštatuje predovšetkým nesústredené správanie

okresného súdu, ktoré v spojitosti s celkovou dĺžkou súdneho konania (viac ako 7 rokov)

malo za následok zistenie zbytočných prieťahov, pretože okresný súd vykonával

iba jednoduché úkony [napr. spracoval výzvy na vyjadrenie žalovanému k žalobe

z 27. septembra 2010 – (č. l. 7), zaslal sťažovateľovi potvrdenie na vyplnenie údajov o jeho

osobných majetkových pomeroch z 9. novembra 2010, zisťoval, či žalobcovia vlastnia

nehnuteľnosti, resp. motorové vozidlá (marec a máj 2011), ako aj rozhodol o nepriznaní

oslobodenia od súdneho poplatku z 24. septembra 2011 (č. l. 30), ktoré rozhodnutie bolo

potvrdené odvolacím súdom (bližšie sú jeho úkony špecifikované v bode 4)] . Dňa 19. apríla

2012 okresný súd konanie zastavil, pretože sťažovateľ nezaplatil súdny poplatok v sume

99,50 €. Rozhodnutie o zastavení konania bolo doručené sťažovateľovi doručené 25. mája

2012 (č. l. 39) a podľa okresného súdu nadobudlo právoplatnosť 12. júna 2012 (č. l. 38).

Dňa 22. februára 2017 na základe sťažnosti sťažovateľa však okresný súd zistil,

že súdny poplatok bol zaplatený 8. júna 2012 v lehote na podanie odvolania proti uzneseniu

o zastavení konania, a preto nemožno vec posudzovať ako právoplatne skončenú. Okresný

súd následne uznesením (č. l.71) svoje uznesenie (č. l. 38) preto zrušil. Postup okresného

súdu teda nemožno považovať v tomto období ako sústredený a správny, pretože

pri vyznačovaní právoplatnosti (17. júla 2012 ‒č. l. 40) zjavne pochybil (dal spis

do archívu), a súčasne pritom nezistil, že súdny poplatok bol včas zaplatený.

16. Podľa názoru ústavného súdu konanie, ktoré trvá pomerne dlhé obdobie, možno

už len na základe jeho posúdenia ako celku považovať za nezlučiteľné s imperatívom

ustanoveným v , ako aj dohovoru (obdobne napr. ,

, ).

17. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa

ktorej k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním

príslušného súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej

neistoty účastníkov súdneho konania. Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného

súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby

o jeho veci rozhodol (napr. , , , ,

).

18. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

(bod 1 výroku tohto nálezu).

19. Ústavný súd zároveň prikázal okresnému súdu, aby vo veci sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

20. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili,

aj primerané finančné zadosťučinenie ( , zákona o ústavnom

súde). Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha.

21. Sťažovateľ v sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 2 300 € vypočítané „vo výške 500,- € za každý skončený kalendárny rok omeškania

od uhradenia súdneho poplatku a vo výške 300 € za obdobie od 07.06.2016 do 13.03.2017,

kedy bolo doručené upovedomenie o vybavení sťažnosti“.

Svoju žiadosť o priznanie finančného zadosťučinenia (priznanie nemajetkovej ujmy

v sume 2 300 €) vo svojej sťažnosti tak bližšie ústavne konformným spôsobom

neodôvodňuje, hoci je zastúpený advokátkou.

22. Aj keď by podľa názoru ústavného súdu v takýchto prípadoch zvyčajne

prichádzalo do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia, ústavný súd nemohol

sťažovateľovi toto finančné zadosťučinenie priznať, pretože svoju žiadosť riadne

neodôvodnil podľa a uviedol len rozsah požadovaného

zadosťučinenia. Ústavný súd z tohto dôvodu sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

nepriznal (bod 3 výroku tohto rozhodnutia).

23. Ústavný súd k tomu dodáva, že jeho fakultatívna právomoc priznať primerané

finančné zadosťučinenie podľa v žiadnom rozsahu nijakým spôsobom

nemodifikuje ani nerozširuje účel ochrany, ktorú ústavný súd poskytuje v konaní

o namietanom porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V súvislosti

s uvedeným považuje ústavný súd za dôležité zdôrazniť aj to, že jeho právomoc priznať

primerané finančné zadosťučinenie podľa sťažovateľovi, ktorého

sťažnosti vyhovie v merite veci, nie je samostatným nárokom sťažovateľa na akési

odškodnenie za prípadné prieťahy v konaní príslušného štátneho orgánu, ale má len

akcesorickú povahu. Satisfakčný potenciál rozhodnutia ústavného súdu teda nie

je autonómnym prvkom ním poskytovanej ochrany ani akýmsi paralelným titulom pre

domáhanie sa tejto ochrany. Takýmto titulom je len a výlučne potreba chrániť konkrétne

základné právo sťažovateľa a prostredníctvom tohto práva aj princíp právnej istoty

(, , , ).

24. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešnému sťažovateľovi

vznikli trovy konania a advokátka si vyčíslila odmenu spolu v sume 312,34 € .

25. Ústavný súd zistil, že základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je

v danom prípade priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky

v prvom polroku 2016 v sume 884 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona

o ústavnom súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2017

(príprava a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti) po 147,33 €. Ďalej má

sťažovateľ nárok aj na náhradu režijného paušálu 8,84 € za jeden úkon podľa vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Náhrada trov

konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu takto predstavuje sumu 312,34 €

(bod 4 výroku tohto rozhodnutia).

26. Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne

sťažovateľa ( v spojení s ) v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu ( ), tak ako to je

uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

27. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok;

to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie

medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej

republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté

rozhodnutie ústavného súdu ( ).

V Košiciach 19. júla 2017