Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 268/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. augusta 2017 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčka

v konaní o sťažnosti , zastúpeného advokátom JUDr. Šimonom

Melišom, Partizánska 3, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na súdnu ochranu podľa a základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní

vedenom pod sp. zn. , pôvodne vedenom Okresným súdom Bratislava III

pod sp. zn. , takto

rozhodol:

1. Základné právo na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a základné právo na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov

podľa a podľa Listiny základných

práv a slobôd, ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Pezinok p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 8 000 € (slovom

osemtisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Pezinok p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Pezinok j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 468,51 € (slovom štyristošesťdesiatosem eur a päťdesiatjeden centov) na účet jeho

právneho zástupcu JUDr. Šimona Meliša, Partizánska 3, Bratislava, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 19. apríla 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a podľa Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ okrem podrobnej chronológie procesných úkonov doterajšieho

priebehu napadnutého konania zdôraznil, že do podania sťažnosti ústavnému súdu jeho

právna neistota už trvá „viac ako 15 rokov a 5 mesiacov“. Keďže ani po takej dlhej dobe

nebolo napadnuté konanie právoplatne skončené, navrhuje, aby ústavný súd nálezom

vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jeho základné

právo na súdnu ochranu podľa a základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a podľa listiny a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Okrem uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať

v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov a aby mu priznal finančné zadosťučinenie

v sume 30 000 € a úhradu trov konania.

3. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr. 3070/2017 z 15. mája 2017 doručeným ústavnému súdu 19. mája 2017,

v ktorom okrem iného uviedol:

„Žaloba bola doručená Okresnému súdu Bratislava III dňa 15.08.2001.

Do 01.01.2008 nebol Okresný súd Pezinok vo veci miestne príslušným súdom a ku konaniu

do tejto doby mi neprislúcha sa vyjadrovať.

S účinnosťou od 27.03.2008 bola vec pridelená sudkyni tunajšieho súdu

. Sudkyňa vo veci pojednávala, pojednávanie bolo odročené

za účelom doplnenia dokazovania s cieľom zistiť skutkový stav. Dňa 22.02.2010 bolo vo

veci rozhodnuté rozsudkom č.k. -299, ktorým bola žaloba zamietnutá. Vo veci

bolo podané odvolanie a spis bol predložený na Krajský súd v Bratislave dňa 22.06.2010.

Do 22.04.2013 bol spis na Krajskom súde v Bratislave, ktorý uznesením

č. k. -336 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie

konanie. Sudkyňa vytýčila termín pojednávania na deň 23.10.2013, avšak tento bol zrušený

z dôvodu PN zákonnej sudkyne. Dňa 06.11.2013 bolo rozhodnuté o zmene žalobného petitu.

Termín pojednávania dňa 29.01.2014 bol opätovne zrušený z dôvodu operácie sudkyne

a odročený na máj 2014. Uznesením zo dňa 08.07.2014 súd nariadil znalecké dokazovanie,

znalecký posudok bol vyhotovený a doručený súdu dňa 15.04.2016. Konajúca sudkyňa

termín pojednávania vytýčila na 08.12.2016. Strana požiadala o odročenie pojednávania,

súd vyhovel a pojednávanie bolo určené na deň 23.03.2017. Strana opäť požiadala

o odročenie pojednávania a navrhla ďalšie dokazovanie. Súd pojednávanie odročil

na neurčito.

Predmet konania je vec patriaca do štandardnej agendy všeobecných súdov. Vec je

skutkovo a právne pomerne zložitá, nakoľko ide o určenie vlastníckeho práva, kde titulom

nadobudnutia vlastníckeho práva je výmer o vlastníctve pôdy.

Je zrejmé, že dĺžka konania je neprimeraná, avšak Okresný súd Pezinok nenesie

zodpovednosť za dobu od 15.08.2001 do 01.01.2008 (7 rokov), kedy bol spis na Okresnom

súde Bratislava III, za dobu od 22.06.2010 do 22.04.2013 (3 roky), kedy bol spis

na odvolacom súde a za dobu od 27.10.2014 do 15.04.2016 (1,5 roka), kedy bol spis

u súdneho znalca. Čistého času teda vykonával úkony v spise počas 4 rokov, kedy raz

vo veci meritórne rozhodol.“

4. K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti zaujal sťažovateľ písomné stanovisko

v podaní doručenom ústavnému súdu 6. júna 2017, v ktorom okrem iného uviedol:

„Okresný súd Pezinok vo vyjadrení uvádza, že po tom, ako bola dňa 27. marca 2008

daná vec pridelená sudkyni , sudkyňa vo veci pojednávala,

pričom pojednávanie bolo odročené za účelom doplnenia dokazovania s cieľom zistiť

skutkový stav (str. 1 ods. 3 prvá a druhá veta vyjadrenia). V tejto súvislosti si dovoľujem

upozorniť na skutočnosť, že Okresný súd Pezinok bol miestne príslušným súdom na konanie

v danej veci už od 1. januára 2008 a pridelenie veci do oddelenia sudkyne

až dňa 27. marca 2008 nemôže byť dôvodom ospravedlňujúcim

nekonanie tohto súdu v období počínajúcom už 1. januárom 2008.

V súvislosti s konštatovaním Okresného súdu Pezinok, že sudkyňa vo veci

pojednávala, si dovoľujeme uviesť, že Okresný súd Pezinok nariadil prvé pojednávanie

v danej veci až na 6. októbra 2008 teda po viac než 9 mesiacoch od nápadu predmetnej veci

na tento súd, čo znamená, že tento súd bol viac než 9 mesiacov bez akejkoľvek zákonnej

prekážky nečinný. Činnosť súdu na tomto pojednávaní bola navyše neefektívna, keď

pojednávanie odročil na neurčito z dôvodu zisťovania procesnej spôsobilosti odporkyne

v 3. rade, a to aj napriek tomu, že z výsledkov doterajšieho konania bol súd v tom čase

už viac než 4 roky oboznámený o tom, že odporkyňa v 3. rade zomrela a súd v tom čase

už viac než 4 roky konal s jej právnym nástupcom ako odporcom v 3. rade.

Termín nasledujúceho pojednávania nariadil súd až na 28. september 2009, teda

až takmer po 12 mesiacoch od ostatného pojednávania. Ako sme podrobne uviedli

už v sťažnosti, aj na tomto pojednávaní bola činnosť súdu neefektívna a toto pojednávanie

bolo odročené bezdôvodne (sťažovateľ ani žalovaní nenavrhli vykonanie žiadnych ďalších

dôkazov a neexistoval ani iný dôvod na odročenie pojednávania) na 28. októbra 2009, keď

sa pojednávanie napokon z dôvodu práceneschopnosti sudkyne ani v tento deň

neuskutočnilo.

Aj pojednávanie nariadené na 16. decembra 2009 bolo odročené na 22. februára

2010 aj napriek skutočnosti, že súdu opäť nič nebránilo vo veci na tomto pojednávaní

rozhodnúť.

Z uvedených skutočností vyplýva, že sudkyňa Okresného súdu Pezinok v období

od 6.októbra 2008 do 22. februára 2010 nariadila síce niekoľko pojednávaní, ale tieto sa

pre práceneschopnosť sudkyne buď nekonali, alebo sa bezdôvodne odročili. Okresný súd

Pezinok sa však vo vyjadrení, žiaľ, k obdobiu konania na tomto súde od 1. januára 2008

do 22. februára 2010 podrobnejšie nevyjadril. Vzhľadom na vyššie uvedené sme však

presvedčení, že aj toto obdobie je poznačené zbytočnými prieťahmi v konaní, za ktoré nesie

zodpovednosť Okresný súd Pezinok.“

Ďalej sťažovateľ uviedol, že:

«Okresný súd Pezinok vo vyjadrení konštatuje, že vec je skutkovo a právne pomerne

zložitá, keďže ide určenie vlastníckeho práva, kde titulom nadobudnutia vlastníckeho práva

je výmer o vlastníctve pôdy. Uvedené tvrdenie považujeme za nedôvodné. Samotná

existencia výmeru o vlastníctve pôdy nemôže podľa nášho názoru odôvodňovať skutkovú

ani právnu zložitosť tejto právnej veci. Výmer o vlastníctve pôdy je aj v súčasnosti

dokladom o vlastníctve pôdy a je stále listinou, na základe ktorej je možné vykonať záznam

vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. S výmermi o vlastníctve pôdy sa súdy pri svojej

rozhodovacej činnosti bežne stretávajú, a to predovšetkým v sporoch o určenie vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti.

Výmery o vlastníctve pôdy ako dôkazy preukazujúce vlastnícke právo strán sporu

teda nie sú v činnosti všeobecných súdov ničím výnimočným.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ počas celého doterajšieho priebehu súdneho

konania nikdy nežiadal o odročenie pojednávania bezdôvodne alebo bez toho, aby dôvody

na odročenie pojednávania náležité súdu preukázal. Domnievame sa však, že ak Okresný

súd Pezinok sťažovateľovi vyčíta žiadosti o odročenie pojednávaní z dôvodov nepriaznivého

zdravotného stavu sťažovateľa alebo jeho advokáta, mal by sa zodpovedajúco vyjadriť

aj k zrušeniu pojednávaní pre práceneschopnosť sudkyne nariadených na 28. októbra 2009,

23. októbra 2013 a 29. januára 2014.

Pokiaľ ide o navrhovanie dôkazov sťažovateľom ako príčinám prieťahov konania

spôsobených podľa Okresného súdu Pezinok sťažovateľom, považujeme stanovisko tohto

súdu za neodôvodnené a súčasne za nepochopiteľné. Keďže Okresný súd Pezinok neuviedol,

navrhovanie ktorých konkrétnych dôkazov malo prispieť k prieťahom v konaní spôsobených

sťažovateľom, je ťažké sa k uvedenému stanovisku tohto súdu vyjadriť. Bez ohľadu

na neurčitosť konštatovania Okresného súdu Pezinok si však dovoľujeme upozorniť

na skutočnosť, že navrhovanie dôkazov je procesným oprávnením a súčasne aj procesnou

povinnosťou sťažovateľa, vyplývajúcou pre sťažovateľa do 30. júna 2016 z ustanovenia

v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) a od 1. júla 2017 zo základných princípov, konkrétne z článku 8

v platnom znení (ďalej len „“).

Počas účinnosti , ako aj počas účinnosti (podľa jeho prechodných ustanovení

nie je možné na predmetné konanie uplatniť ustanovenia o sudcovskej koncentrácii

konania) sťažovateľ bol a je oprávnený uplatniť právo navrhnúť dôkazy kedykoľvek od

podania žaloby až do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie (§ 120 ods. 4 O. s.

p. a ). Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ navrhovaním dôkazov

v prebiehajúcom konaní uplatňuje len svoje procesné práva a plní svoje procesné

povinnosti, považujeme stanovisko Okresného súdu Pezinok, podľa ktorého má byť

navrhovanie vykonania dôkazov sťažovateľom príčinou prieťahov konania,

za nepochopiteľné.

Okresný súd Pezinok vo vyjadrení uvádza, že nenesie zodpovednosť za obdobie

od 22. júna 2010 do 22. apríla 2013, keď bol súdny spis na odvolacom súde, ani za obdobie

od 27. októbra 2014 do 15. apríla 2016, keď bol súdny spis u súdneho znalca. S uvedeným

stanoviskom Okresného súdu nesúhlasíme.

Pokiaľ ide o obdobie od 22. júna 2010, teda od doručenia súdneho spisu Krajskému

súdu v Bratislave do doručenia súdneho spisu späť Okresnému súdu Pezinok, teda

do 22. apríla 2013, sme presvedčení, že za toto obdobie Okresný súd Pezinok nesie plnú

zodpovednosť. Ako sme už uviedli v sťažnosti vychádzajúc z rozhodnutí Ústavného súdu

Slovenskej republiky, porušenie (dohovorom) zaručeného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov môže byť zapríčinená nielen nečinnosťou, ale aj nesprávnou,

nesústredenou a neefektívnou činnosťou všeobecného súdu. Časový horizont toho, kedy sa

účastníkovi konania dostáva konečného rozhodnutia vo veci, je podľa rozhodnutí ústavného

súdu neoddeliteľnou súčasťou meradiel celkovej spravodlivosti podľa .

Zo skutočnosti, že rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. -299 zo dňa

22. 2. 2010 bol uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -336 zo dňa

28. 3. 2013 zrušený a vec vrátená tomuto súdu na ďalšie konanie, vyplýva, že činnosť

Okresného súdu Pezinok prejavenú v jeho vyššie uvedenom rozsudku rozhodne nemožno

označiť za správnu, sústredenú či efektívnu. Okresný súd Pezinok nesie plnú zodpovednosť

za svoj nesprávny rozsudok, pretože jeho činnosť sa ukázala byť nesprávna, nesústredená

a v konečnom dôsledku neefektívna, čo viedlo k zrušeniu jeho rozsudku a tým k ďalším

zbytočným prieťahom v konaní.

Sme presvedčení, že Okresný súd Pezinok nesie plnú zodpovednosť aj za prieťahy

v konaní spôsobené nevyhotovením znaleckého posudku v lehote určenej súdom.

Za nedodržanie lehoty na predloženie znaleckého posudku súdu nesie podľa nášho názoru

zodpovednosť výlučne súd, ktorý je jediný oprávnený prijať zodpovedajúce opatrenia

na zabezpečenie povinnosti súdneho znalca doručiť znalecký posudok súdu načas.

Podľa vyjadrenia zákonnej sudkyne súd trikrát vyzýval súdneho znalca pod hrozbou

poriadkovej pokuty na predloženie znaleckého posudku (táto skutočnosť však zo súdneho

spisu nevyplýva), pričom prvý raz súdneho znalca vyzval až 27. januára 2016, teda až

po roku od uplynutia lehoty na predloženie znaleckého posudku súdu. Okresný súd Pezinok

následne vyzval znalca na preloženie znaleckého posudku údajne dňa 17. marca 2016,

avšak poriadkovú pokutu znalcovi neuložil aj napriek tomu. že predchádzajúca výzva súdu

sa ukázala byť neúčinná. Od 23.januára 2015, keď uplynula súdnemu znalcovi lehota

na predloženie znaleckého posudku súdu až do 27. januára 2016 bol Okresný súd

bez zákonného dôvodu nečinný a jeho následné opatrenia voči znalcovi boli neúčinné.

Vo vzťahu k súdnemu znalcovi bol Okresný súd Pezinok teda rok bezdôvodne nečinný a jeho

následná činnosť bola neefektívna.»

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,

že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

6. Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn.

ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania:

- 15 august 2001 – Okresnému súdu Bratislava III bola doručená žaloba o určenie

vlastníckeho práva,

- 20. december 2001 – Okresný súd Bratislava III sťažovateľa vyzval na zaplatenie

súdneho poplatku, ktorý platbu realizoval 4. januára 2002,

- 11. marec 2004 – Okresný súd Bratislava III nariadil termín pojednávania na 20.

apríl 2004, ktoré po uskutočnení bolo odročené na 27. máj 2004 na zabezpečenie

„správ a listín“, uvedené pojednávanie sa uskutočnilo a bolo odročené na 7.

september 2004 na účely „zabezpečenia listinných dôkazov“,

- 7. september 2004 – pojednávanie sa uskutočnilo a bolo odročené na neurčito s tým,

že právny zástupca sťažovateľa predloží požadované listiny a označí svedkov,

ktorých navrhuje vypočuť,

- 7. apríl 2006 – Okresný súd Bratislava III požiadal štátny archív v Bratislave,

pobočku Modra o predloženie požadovaných listín,

- 19. január 2007 – Okresný súd Bratislava III nariadil termín pojednávania

na 15. marec 2007, ktoré sa uskutočnilo. Pojednávanie bolo odročené na 15. máj

2007, ktoré sa z dôvodu PN zákonného sudcu neuskutočnilo a preto bolo odročené

na 19. jún 2007, ktoré sa z dôvodu „odchodu zákonného sudcu na stáž“ tiež

neuskutočnilo a bolo odročené na neurčito,

- 6. október 2008 – okresným súdom nariadené pojednávanie sa z dôvodu zdravotnej

indispozície zákonného sudcu neuskutočnilo a bolo odročené na neurčito,

- 4. máj 2009 – okresný súd vyžiadal od Okresného súdu Bratislava III súvisiaci

dedičský spis (úmrtie odporkyne v 3. rade),

- 28. september 2009 – uskutočnilo sa pojednávanie a bolo odročené na 28. október

2009,

- 22. október 2009 – právny zástupca sťažovateľa podal návrh na zmenu účastníka,

aby na miesto žalovanej v 3. rade, ktorá zomrela, nastúpil jej právny nástupca

,

- 28. október 2009 – pojednávanie sa pre PN zákonného sudcu a neprítomnosť

účastníkov konania a ich právnych zástupcov neuskutočnilo a bolo odročené

na 16. december 2009, ktoré sa uskutočnilo a bolo taktiež odročené na 22. február

2010,

- 22. február 2010 – okresný súd vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol,

- 26. apríl 2010 – sťažovateľ uplatnil „sťažnosť na postup súdu“, v ktorej namietal

pochybenia okresného súdu, ktorých sa mal podľa jeho názoru dopustiť v celom

doterajšom priebehu, vrátane nedodržania lehoty na vyhotovenie vyhláseného

rozsudku (22. február 2010), ktorý mu dosiaľ nebol doručený,

- 18. máj 2010 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie sťažovateľa proti rozsudku

okresného súdu z 22. februára 2010, pričom súdny poplatok za podané odvolanie bol

po výzve okresného súdu zaplatený 9. júna 2010,

- 22. jún 2010 – okresný súd predložil súdny spis okresného súdu spolu s odvolaním

proti rozsudku z 22. februára 2010 Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“),

- 22. apríl 2013 – okresnému súdu bol vrátený súdny spis spolu s uznesením krajského

súdu sp. zn. z 28. marca 2013, ktorým bol zrušený rozsudok

okresného súdu z 22. februára 2010,

- 12. júl 2013 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 23. október 2013, ktorý

bol z dôvodu PN zákonnej sudkyne zrušený,

- 6. november 2013 – okresný súd uznesením pripustil zmenu petitu žaloby,

- 26. november 2013 – okresný súd po urgencii sťažovateľa nariadil termín

pojednávania na 29. január 2014,

- 28. január 2014 – okresný súd zrušil nariadený termín „z dôvodu chirurgického

zákroku zákonnej sudkyne“ a bol nariadený nový termín na 21. máj 2014,

- 21. máj 2014 – okresný súd pojednávanie odročil na neurčito „za účelom

vypracovania znaleckého dokazovania“,

- 8. júl 2014 – okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom

z odboru geodézie a kartografie, ktorému uložil povinnosť vypracovať znalecký

posudok,

- 25. august 2014 – okresný súd opravným uznesením znalcovi uložil písomný

znalecký posudok vypracovať v 4 vyhotoveniach v lehote 60 dní od doručenia

súdneho spisu,

- 15. apríl 2016 – okresnému súdu bol predložený požadovaný znalecký posudok

č. 2/2016 zo 6. apríla 2016,

- 21. november 2016 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 8. december 2016,

ktoré sa neuskutočnilo a bolo odročené na 23. marec 2017,

- 23. marec 2017 – okresný súd na návrh právneho zástupcu sťažovateľa (žalobca)

pojednávanie odročil na neurčito s tým, „že podľa ustanovenia

bude daný priestor právnemu zástupcovi žalobcu na zabezpečenie súkromného

znaleckého posudku“.

III.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...

9. Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

10. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prejednaná verejne,

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonaným dôkazom.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

12. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu.

Preto na splnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet ().

13. Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho

konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných

záväzkov Slovenskej republiky garantovať účastníkom súdneho konania právo

na prerokovanie ich veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru) je zabezpečiť

odstránenie stavu právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu

v primeranej dobe (, ).

14. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

15. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (obdobne , ).

16. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

17. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení

(ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016

zrušený a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového

a správneho súdneho konania predmetom (ďalej aj „“),

(ďalej aj „“) a .

18. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1

, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie

účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z , podľa ktorého sa

pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa

pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa

bude konať nové pojednávanie.

19. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v a , podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného

sporového poriadku), resp. účastníkov konania (podľa )

a iných osôb. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení

, a Správneho súdneho

poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy

týchto poriadkov.

20. Napríklad povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z ,

podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z ustanovení § 153

o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z ustanovení ‒

o predbežnom prejednaní sporu a následkoch neprítomnosti strán, aj z ,

podľa ktorého pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom

pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona, alebo § 183 ods. 1

prvej vety , podľa ktorej pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

21. Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základného

práva podľa skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníkov konania

a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (). Tieto tri kritériá zohľadňuje

pri namietaní porušenia práva na prejednanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (, ).

22. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je rozhodovanie

o určení vlastníckeho práva. Návrhy tohto typu tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy

všeobecných súdov. Ústavný súd z predloženého spisu nezistil, že by v danom prípade išlo

o právne alebo skutkovo zložitú vec v takom rozsahu, že by v dôsledku zložitosti veci bol

zásadným spôsobom ovplyvnený doterajší priebeh napadnutého konania.

23. Ďalším kritériom, ktoré ústavný súd posudzoval, bolo správanie účastníkov

konania. Ústavný súd konštatuje, že k spomaleniu konania a k prieťahom prispeli aj

okolnosti na strane sťažovateľa, keď žiadal o odročenie pojednávania a navrhoval

vykonanie ďalších dôkazov. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ ako účastník konania má

nesporne právo na procesné úkony, ktoré urobil, na druhej strane poukazuje na to, že

za prieťahy vzniknuté v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania nemožno

pripísať zodpovednosť na vrub súdu konajúcemu vo veci (podobne ).

V súlade s touto judikatúrou preto čas potrebný na rozhodnutie o procesných návrhoch

sťažovateľa ústavný súd nezapočítal do doby zbytočných prieťahov v konaní okresného

súdu (podobne , ).

24. Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní. Napadnuté konanie začalo na Okresnom súde Bratislava III 15. augusta 2001.

Do 31. decembra 2007 bol na prerokovanie a rozhodovanie vo veci miestne a vecne

príslušný Okresný súd Bratislava III a od 1. januára 2008 po reorganizácii súdnictva bol

na prerokovanie a rozhodovanie veci miestne a vecne príslušný okresný súd.

25. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na to, že podľa príslušných

ustanovení , ktorým sa mení a dopĺňa

o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene

v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej

národnej rady č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 1. januára 2008 prešiel výkon súdnictva

v danej veci z Okresného súdu Bratislava III (odovzdávajúci súd) na okresný súd

(nadobúdajúci súd).

26. Neoddeliteľnou súčasťou prechodu súdnictva v danej veci je aj prenesenie

zodpovednosti za prieťahy v konaní z odovzdávajúceho súdu na nadobúdajúci súd.

Z uvedeného dôvodu zodpovednosť za doterajší priebeh celého napadnutého konania nesie

okresný súd.

27. Ústavný súd v priebehu napadnutého konania zistil tieto obdobia úplnej

nečinnosti:

- od 20. decembra 2001 (výzva na zaplatenie poplatku) do 11. marca 2004 (okresný

súd nariadil termín pojednávania),

- od 7. septembra 2004 (uskutočnené pojednávanie) do 7. apríla 2006 (okresný súd

vyžiadal listinné dôkazy),

- od 15. marca 2007 (uskutočnené pojednávanie) do 4. mája 2009 (výzva na pripojenie

súvisiaceho dedičského spisu),

- od 25. augusta 2014 (opravné uznesenie) do 15. apríla 2016 (okresnému súdu bol

predložený znalecký posudok).

Celková doba úplnej nečinnosti okresného súdu predstavuje 7 rokov a 4 mesiace.

28. Ústavný súd konštatuje, že priebeh napadnutého konania bol poznačený

aj neefektívnym postupom okresného súdu. Uvedené vyplýva predovšetkým zo skutočnosti,

že krajský súd uznesením sp. zn. z 28. marca 2013 zrušil napadnutý

rozsudok okresného súdu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne

zisteného skutkového stavu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, čím došlo

nepochybne k predĺženiu priebehu napadnutého konania.

29. Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre už poukázal na to, že nielen

nečinnosť, ale aj neefektívna, resp. nesústredená činnosť štátneho orgánu (všeobecného

súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán,

aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr. , , ,

).

30. V súvislosti s posudzovaním dĺžky napadnutého konania ústavný súd už vo svojej

predchádzajúcej judikatúre vyslovil, že z ústavnoprávneho hľadiska je neprijateľné,

aby právna neistota v konaní pred všeobecným súdom nebola odstránená ani po uplynutí

viac ako 16 rokov od jeho začatia (m. m. napr. , ).

31. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu zmyslom a účelom základného

práva na súdnu ochranu podľa je zaručiť každému reálny prístup k súdu.

Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu o veci konať a rozhodnúť

(m. m. , ). K porušeniu základného práva na súdnu ochranu by došlo

vtedy, pokiaľ by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom

návrhu (žalobe) fyzickej osoby alebo právnickej osoby (napr. ).

32. Základné právo na súdnu ochranu podľa má kľúčové

postavenie medzi právami ustanovenými v siedmom oddiele druhej hlavy nazvanom

„Právo na súdnu a inú právnu ochranu“ ( až ) a jeho ochrana v zásade

predchádza ochrane priznanej prostredníctvom ďalších základných práv ustanovených

v tomto oddiele . Na základe vzájomnej súvzťažnosti medzi týmito základnými

právami možno dospieť v konkrétnom prípade aj k záveru, podľa ktorého závažné porušenie

niektorého zo základných práv ustanovených v až má za následok

aj porušenie iného základného práva zaručeného v siedmom oddiele druhej hlavy .

Osobitne tento záver podľa názoru ústavného súdu platí o potenciálnom porušení

základného práva podľa , a to vzhľadom na jeho spomínané kľúčové

postavenie v tejto skupine základných práv, a preto ak napr. porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (resp. práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) prekročí takú

intenzitu, že to signalizuje zo strany príslušného všeobecného súdu až odmietnutie možnosti

domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, tak možno urobiť záver, že

takýmto postupom súdu došlo, resp. dochádza aj k porušeniu základného práva na súdnu

ochranu podľa .

33. Opierajúc sa o uvedené a berúc do úvahy doterajší priebeh napadnutého konania,

ktoré dosiaľ nebolo právoplatne skončené ani po viac ako 16 rokoch od jeho začatia,

ústavný súd uzavrel, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené

základné právo podľa a podľa č. 38 ods. 2 listiny a právo podľa

ods. 1 dohovoru, ktoré svojou intenzitou nadobudlo aj charakter porušenia základného práva

na súdnu ochranu podľa , a preto rozhodol tak, ako to je uvedené

v bode 1 výroku tohto nálezu.

IV.

34. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli

postupom okresného súdu v napadnutom konaní porušené, prikázal mu, aby vo veci konal

bez prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, ktorej sa sťažovateľ domáhajúci sa

rozhodnutia súdu vo svojej veci nachádza.

35. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

36. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

37. Sťažovateľ žiada aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

30 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázal najmä na doterajšiu

z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľnú dĺžku napadnutého konania.

38. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

39. S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

a berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť,

že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný

súd považoval priznanie sumy 8 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56

ods. 4 .

40. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti advokátom

. Podľa ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

41. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2016, ktorá

bola 884 €.

42. Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie, prípravu zastúpenia

a podanie sťažnosti, stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v súlade s § 1 ods. 3, § 11

ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 147,33 €,

t. j. spolu 441,99 €, čo spolu s režijným paušálom 3 x 8,84 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky)

predstavuje sumu 468,51 €.

43. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.

44. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. augusta 2017