Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 395/2017
PDF · 160.48 KB
No categories available
I. ÚS 395/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. augusta 2017
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti
, zastúpenej advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, L. Novomeského 25,
Pezinok, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46
ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 1 a čl. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, základného práva podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práv
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1
ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 S 335/2010-243, 3 S 350-352/2010-243
z 21. októbra 2014 a základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 47 ods. 3
v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1
a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 ods. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf 43/2015 z 24. mája 2017
a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. júla 2017
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti (ďalej len „sťažovateľka“),
ktorou namieta porušenia svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2,
čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 1 a čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“), základného práva podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len
„listina“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 3 S 335/2010-243, 3 S 350-352/2010-243
z 21. októbra 2014 (ďalej len „rozsudok krajského súdu z 21. októbra 2014“) a základných
práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 47 ods. 3 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2
ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru a podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového
protokolu rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)
sp. zn. 3 Sžf 43/2015 z 24. mája 2017 (ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu z 24. mája
2017“).
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že krajský súd napadnutým rozsudkom
z 21. októbra 2014 zamietol žalobu sťažovateľky o preskúmanie rozhodnutí žalovaného –
Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, ktorými boli potvrdené rozhodnutia
Daňového úradu Bratislava III o vyrubení rozdielov v dani z pridanej hodnoty za obdobia I.,
II. a III. štvrťrok 2016 a daň z pridanej hodnoty za obdobie IV. štvrťrok 2016. Najvyšší súd
napadnutým rozsudkom z 24. mája 2017 na odvolanie sťažovateľky potvrdil rozsudok
krajského súdu z 21. októbra 2014 ako vecne správny.
3. Sťažovateľka v podanej sťažnosti odôvodňuje porušenie ňou označených práv
napadnutými rozsudkami
- nesprávnym a nedostatočným odôvodnením rozsudku najvyššieho súdu
(arbitrárnosťou, ústavnou nekonformnosťou odôvodnenia a nevysporiadaním sa s jej
odvolacími námietkami),
- nedoručením vyjadrenia žalovanej sťažovateľke k ňou podanému odvolaniu,
- nesplnením poučovacej povinnosti voči sťažovateľke zo strany najvyššieho súdu
o jej právach podľa Civilného sporového poriadku,
- nezákonnou zmenou v zložení senátu krajského súdu, ktorý rozhodoval v jej veci,
- porušením zákonných pravidiel pri upovedomení o verejnom vyhlásení rozsudku
najvyšším súdom, keď sťažovateľka ani jej právna zástupkyňa neboli 5 dní vopred
elektronicky upovedomené o termíne verejného vyhlásenia,
- nesprávnymi závermi, ak neakceptovali jej tvrdenie o nulite všetkých rozhodnutí
(prieskum ktorých bol predmetom napadnutých súdnych rozhodnutí) z dôvodu, že tieto boli
vydané podľa sťažovateľky na základe daňovej kontroly vykonanej bez riadneho a účinného
oznámenia o jej začatí doručením oznámenia do vlastných rúk sťažovateľky,
- tiež napriek zastúpeniu sťažovateľky advokátkou značne nejasnou a zmätočnou
argumentáciou.
4. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti
rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie ňou označených základných a iných práv
rozsudkom krajského súdu z 21. októbra 2014 (čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3,
čl. 48 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 1 a čl. 2 ústavy, čl. 38 ods. 1 listiny, čl. 6 ods. 1 dohovoru,
čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu) a rozsudkom najvyššieho súdu z 24. mája 2017 (čl. 20
ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 47 ods. 3 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy, podľa
čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru a podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu), zruší napadnuté
rozhodnutia a vráti vec na ďalšie konanie, prizná sťažovateľke finančné zadosťučinenie
v sume 7 000 € a náhradu trov konania.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým
vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho
základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa
namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia
alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,
pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04,
II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
8. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie
konanie.
K namietanému porušeniu základných a iných práv sťažovateľky rozsudkom
krajského súdu z 21. októbra 2014
9. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka mohla využiť a aj využila prípustný
riadny opravný prostriedok – odvolanie proti rozsudku krajského súdu, o ktorom rozhodol
najvyšší súd. V súlade so zásadou subsidiarity právomoci ústavného súdu vyjadrenou
v čl. 127 ods. 1 ústavy právomoc iného súdu (najvyššieho súdu) poskytnúť ochranu
základným a iným právam sťažovateľky vylučuje právomoc ústavného súdu v tej istej veci,
a preto ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti rozsudku krajského súdu odmietol
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.
K namietanému porušeniu základných a iných práv sťažovateľky rozsudkom
najvyššieho súdu z 24. mája 2017
10. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať
a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov
viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi
bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery
zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na
kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne
s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00,
mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).
11. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také
rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných
rozhodnutiach došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne
závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené
závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska
neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného
práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00,
I. ÚS 17/00) a tiež by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého
procesu, ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.
12. Ústavný súd zvýrazňuje, že súčasťou práva na spravodlivé konanie je aj právo
účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (m. m.
IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj
Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uviedol: „Právo na
spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie
rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať
podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované
so zreteľom na konkrétny prípad“ (napr. Georgidias c. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil
III/1997). Európsky súd pre ľudské práva zároveň tiež pripomína, že právo na spravodlivý
súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument (argumenty),
ktorý je z hľadiska výsledku súdneho konania považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr.
rozsudok vo veci Ruiz Torijo c. Španielsko z 9. 12. 1994, Annuaire, č. 303-B). Aj podľa
judikatúry ústavného súdu odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované právo na spravodlivé súdne konanie (m. m. III. ÚS 209/04,
13. Vo vzťahu k skutkovým a právnym záverom v napadnutom rozsudku najvyššieho
súdu (a ním odobreným záverom krajského súdu) ústavný súd argumentáciu sťažovateľky
nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ich ústavnú udržateľnosť a nezistil, že by
posudzovaný napadnutý postup a napadnuté rozhodnutia boli svojvoľné alebo v zjavnom
vzájomnom rozpore, či urobené v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou,
či nedostatočne odôvodnené, a tým mohli zakladať dôvod na zásah ústavného súdu v súlade
s jeho právomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2 ústavy.
14. Ústavný súd v celom rozsahu odkazuje na veľmi podrobne a vyčerpávajúce
odôvodnenie napadnutého rozsudku najvyššieho súdu a s prihliadnutím na nejasnú
a neprehľadnú sťažnostnú argumentáciu sťažovateľky považuje za nadbytočné osobitné
zhrnutie alebo citáciu záverov najvyššieho súdu pri jeho dôslednom vysporiadaní sa
s odvolacou argumentáciou sťažovateľky a všetkými vo veci podstatnými okolnosťami aj
s ich dôsledným odôvodnením.
15. Vo vzťahu k sťažovateľkou namietanému procesnému postupu najvyššieho súdu,
keď podľa jej tvrdenia jej nebolo doručené vyjadrenie žalovanej k ňou podanému
odvolaniu, ústavný súd sústredil svoju pozornosť osobitne na možnosť porušenia
základného práva sťažovateľky na rovnosť strán podľa čl. 47 ods. 3 ústavy.
16. Ústavný súd v súvislosti s rovnosťou strán v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy
uvádza, že táto zásada sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok
a rovnakého procesného postavenia subjektov, o právach a povinnostiach ktorých rozhoduje
občianskoprávny súd (PL. ÚS 43/95, II. ÚS 121/02). Podstatou kontradiktórnosti a s ňou
súvisiacou „rovnosťou zbraní“ je, aby všetci účastníci konania mali reálnu možnosť využiť
svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na „protiargumenty“ protistrany.
Osobitne to platí najmä o sporových konaniach, v ktorých stoja proti sebe žalobca
a žalovaný a kde sa v celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania (napr.
IV. ÚS 42/09, IV. ÚS 147/04, III. ÚS 183/2010).
17. Obsah vyjadrenia žalovanej, ako je zhrnutý v napadnutom rozsudku najvyššieho
súdu, sa obmedzil na konštatovanie, že odvolacie dôvody sťažovateľky sú zhodné
s odvolacími dôvodmi proti rozhodnutiam správcu dane a vo vzťahu ku ktorým sa žalovaná
vysporiadala v rozhodnutiach tvoriacich predmet súdneho prieskumu. V ostatnom žalovaná
len zdôraznila správnosť záverov krajského súdu. Z uvedeného vyplýva, že žalovanou v jej
vyjadrení neboli uvádzané žiadne nové skutočnosti, ktoré by sťažovateľke neboli známe už
z preskúmavaných rozhodnutí žalovanej a rozsudku krajského súdu. Obsahom vyjadrenia
žalovanej teda neboli žiadne skutočnosti, ku ktorým by sa sťažovateľka nemala možnosť
vyjadriť už v priebehu daňového konania a následne v priebehu súdneho konania
o prieskum zákonnosti rozhodnutí žalovanej.
18. Ústavný súd s poukazom na svoju judikatúru, podľa ktorej v konaní v správnom
súdnictve (čo je tento prípad) uplatnenie princípu kontradiktórnosti konania je zúžené
vzhľadom na charakter a predmet tohto konania, ktorým je preskúmavanie zákonností
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy všeobecnými súdmi (II. ÚS 37/08,
III. ÚS 470/2014), uzatvára, že v okolnostiach danej veci sťažovateľkou tvrdeným
nedoručením vyjadrenia žalovanej k jej odvolaniu nemohol byť porušený princíp
kontradiktórnosti konania a jej práva podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, ako ani ostatné ňou
označené práva.
19. Sťažovateľka namieta porušenie svojich práv aj nesplnením poučovacej
povinnosti voči nej zo strany najvyššieho súdu (o jej právach podľa Civilného sporového
poriadku) a porušením zákonných pravidiel pri upovedomení o verejnom vyhlásení
rozsudku najvyšším súdom tým, že sťažovateľka ani jej právna zástupkyňa neboli 5 dní
vopred elektronicky upovedomené o termíne verejného vyhlásenia. Ústavný súd konštatuje,
že možnosť porušenia práv sťažovateľky v príčinnej súvislosti s označenou sťažnostnou
argumentáciu nezistil, nakoľko najvyššiemu súdu v danej veci nevyplývala žiadna zákonná
poučovacia povinnosť o jej právach podľa Civilného sporového poriadku, keď v súlade
s § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konanie v danej veci začaté pred
účinnosťou citovaného predpisu najvyšší súd viedol a dokončil podľa Občianskeho súdneho
poriadku. Najvyšší súd, ako to vyplýva z napadnutého rozsudku, termín verejného
vyhlásenia rozsudku v zákonom ustanovenej lehote oznámil na svojej úradnej tabuli, pričom
sťažovateľke len z dôvodu, že na svojich podaniach v konaní uvádzala svoju mailovú
adresu, nevzniklo žiadne osobitné oprávnenie na oznamovanie verejného vyhlásenia
elektronicky.
20. V závere ústavný súd vo vzťahu k námietke sťažovateľky týkajúcej sa
nezákonného zloženia senátu krajského súdu konštatuje nedostatok svoje právomoci na jej
posúdenie s odkazom na bod 9 tohto uznesenia, keďže ide o námietku, ktorej posúdenie
v súlade so zásadou subsidiarity právomoci ústavného súdu patrilo do právomoci
najvyššieho súdu, a zo sťažnosti ani z jej príloh nevyplýva, že by sťažovateľka takýto
odvolací dôvod uplatnila.
21. Keďže ústavný súd nezistil možnosť porušenia sťažovateľkou označených práv
rozsudkom najvyššieho súdu, odmietol jej sťažnosť v tejto časti z dôvodu jej zjavnej
neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
22. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola ako celok odmietnutá, bolo už bez právneho
dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky formulovanými v petite jej sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. augusta 2017