Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 468/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

20. septembra 2017 predbežne prerokoval sťažnosť , toho času

, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom

Sabóom, advokátska kancelária, Obchodná 187/6, Sečovce, pre namietané porušenie jeho

základných práv podľa a 2 , práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 36

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd uznesením Krajského súdu v Trenčíne

č. k. -53 zo 6. júna 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júla 2017

doručená sťažnosť (ďalej aj „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojich práv podľa a 2 (ďalej len „“), práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)

uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. -53

zo 6. júna 2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“).

2. Sťažovateľ v podanej sťažnosti uviedol, že žalobou doručenou krajskému súdu

sa ako opomenutý účastník domáhal zaviazať Ústav na výkon trestu odňatia slobody

a Ústav na výkon väzby Ilava (ďalej len „ústav“) sp. zn. ÚVTOS a ÚVV-8-47/21-2016

z 22. júla 2016 doručiť mu rozhodnutie o jeho ponechaní v oddiele s bezpečnostným

režimom vrátane súdneho prieskumu tohto rozhodnutia ústavu s akcentom na základné

práva a slobody. Krajský súd namietaným uznesením rozhodol tak, že konanie zastavil

a vec postúpil Krajskej prokuratúre v Trenčíne. V ostatnom podal na ústavnom súde

sťažnosť.

3. Nosnou/kľúčovou argumentáciou sťažovateľa v podanej ústavnej sťažnosti je jeho

právny názor o kompetencii krajského súdu ako správneho súdu na prejednanie

a rozhodnutie o ním podanej správnej žalobe, ktorou sa domáhal preskúmania a zároveň

aj doručenia rozhodnutia ústavu sp. zn. ÚVTOS a ÚVV-8-47/21-2016 z 22. júla 2016 o jeho

zaradení do oddielu s bezpečnostným režimom, k čomu v súhrne sťažovateľ argumentoval,

že „Rozhodujúcim nedostatkom právneho názoru vyčleňujúceho rozhodovanie o základných

právach a slobodách odsúdených spod ochrany správnych súdov a radiace ho výlučne

prokuratúre v zmysle a o prokuratúre,

je upretie práva odsúdených na súdnu ochranu a prístup k súdu - to bez zohľadnenia

konsekventu takéhoto názoru, ktorým je ponechanie kategórie osôb bez ochrany

garantovanej , Listiny a Dohovoru, nakoľko

v sústave všeobecných súdov nie je iný súd, ktorý by o ochrane základných práv a slobôd

odsúdených rozhodoval. Každý, teda aj odsúdený, kto tvrdí, že bol na svojich základných

právach a slobodách ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, má právo

na preskúmanie zákonnosti takéhoto rozhodnutia nezávislým a nestranným súdom -

prokurátor atribúty nezávislého a nestranného súdu nemá a nemôže suplovať súdnu

ochranu a právo na spravodlivý proces garantované ,

Listiny a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. V Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé

a nestranné súdy oddelene od iných štátnych orgánov ( ), rozhodujú

v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, a preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí

orgánov verejnej správy ( ), pričom rozhodujú v senátoch, ak zákon

neustanoví, že vo veci rozhoduje jediný sudca ( ). Ak nie je daná

právomoc iného všeobecného súdu, na rozhodnutie o žalobe odsúdeného namietajúcej

dotknutie jeho právnej sféry rozhodnutím (opatrením, nečinnosťou či iným zásahom) ústavu

(resp. osôb konajúcich v jeho mene) sú príslušné správne súdy.“.

Sťažovateľ voči napadnutému rozhodnutiu krajského súdu teda oponoval

predovšetkým tým, že krajský súd v podstate vo svojom napadnutom rozhodnutí ignoroval

jeho celú predostretú argumentáciu, a predovšetkým to, že mu ako odsúdenému

bol odopretý prístup k súdu, že došlo k vyčleneniu skupiny osôb – odsúdených

zo základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces, ďalej to, že krajský súd

arbitrárne konštatoval, že Zbor väzenskej a justičnej stráže nie je orgánom verejnej moci,

a ignoroval pritom fakt, že rozhoduje o právach a povinnostiach iných osôb a tieto

rozhodnutia sú štátnou mocou vynútiteľné, taktiež ignoroval to, že Zbor väzenskej

a justičnej stráže nerozhoduje ako orgán činný v trestnom konaní, v dôsledku čoho

nepodlieha kontrole trestných súdov, ktorých právomoc je stanovená taxatívne, zákaz

výkladu ústavného poriadku z podústavného práva, zásadu výkladu v prospech realizácie

základných práv a slobôd.

4. Sťažovateľ v petite podanej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. -53 zo dňa 6.6.2017,

bolo porušené základné právo sťažovateľa na prístup k súdu, na súdnu ochranu

a na spravodlivý proces podľa a 2 ,

Listiny základných práv a slobôd, a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

2. Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. -53 zo dňa 6.6.2017,

sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi ako primerané finančné

zadosťučinenie peňažnú sumu 2300 €...

4. Krajský súd v Trenčíne je povinný uhradiť trovy konania...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

6. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie. Podľa

návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky

upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

7. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k

porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov (I. ÚS

66/98). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS

66/98, tiež napr. , ). Za iné dôvody zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti treba nesporne považovať aj konkrétne okolnosti prípadu, predovšetkým intenzitu

pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní dotknutého orgánu verejnej moci

a ich ústavnoprávny rozmer vrátane miery, ktorou sťažovateľ priamo alebo nepriamo

k pochybeniam či nedostatkom vytýkaným z jeho strany dotknutému orgánu verejnej moci

svojím konaním prispel, a ich únosnosť z hľadiska požiadaviek na ochranu práva, ktorého

porušenie sa namieta ().

8. Z uznesenia krajského súdu č. k. -53 zo 6. júna 2017 vyplýva:

„11. Podľa a v správnom súdnictve poskytuje

správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby

a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených

týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu

verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej

správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

súde.

12. Podľa správne súdy v správnom súdnictve

preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení

orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu

pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených

týmto zákonom.

13. Podľa , , , , sa orgánmi verejnej správy

sa na účely tohto zákona rozumejú orgány Štátnej správy, orgány územnej samosprávy,

ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice

mestské časti a samosprávne kraje, orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis

zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej

osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, právnické osoby a fyzické osoby, ktorým

osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch

a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, štátne orgány,

iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom

chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej

správy.

14. Podľa , ak správny súd zistí, že vec nepatrí

do právomoci súdov, konanie zastaví; ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec

patrí, správny súd mu vec po zastavení konania uznesením postúpi.

15. Podľa dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave

vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu.

16. Podľa o prokuratúre v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) pôsobnosť prokuratúry

vykonávajú prokurátori dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané

osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená

na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu.

17. Podľa prokurátor dozerá na to,

aby v celách policajného zaistenia, v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest

odňatia slobody, ochranné liečenie, ochranná výchova alebo detencia, boli držané alebo

umiestnené osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho

orgánu a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne

predpisy.

18. Podľa prokurátor je povinný

písomným príkazom zrušiť rozhodnutie alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu

alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo odseku

2, alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne

záväzným právnym predpisom.

19. Podľa pri vykonávaní dozoru je prokurátor

oprávnený preverovať, či rozhodnutia a opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest

uvedených v odsekoch 1 a 2 zodpovedajú zákonom a ostatným všeobecne záväzným

právnym predpisom, žiadať od zamestnancov orgánov vykonávajúcich správu miest

uvedených v odsekoch 1 a 2 potrebné vysvetlenia, predloženie spisov a rozhodnutí

týkajúcich sa pozbavenia alebo obmedzenia osobnej slobody osôb držaných v mieste,

ktorého správu tieto orgány vykonávajú.

20. Podľa , na vykonávanie dozoru

nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody

alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená (§ 18), je príslušný krajský prokurátor

a v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori. Miestne príslušný na vykonávanie

dozoru je krajský prokurátor tej prokuratúry, v ktorej obvode má sídlo orgán vykonávajúci

správu miesta uvedeného v odseku 1.

21. Žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť mu doručiť

rozhodnutie vydané riaditeľom ústavu uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia zo dňa

22.7.2016, resp. súdneho prieskumu tohto rozhodnutia.

22. Predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva môžu byť len

rozhodnutia vydané orgánmi verejnej správy. Právomoc správneho súdu v zmysle ust. § 2

(ďalej len ) v spojení s ust. a6 tohto zákona je priamo viazaná

na rozhodovanie (či už vo forme formálneho rozhodnutia, resp. opatrenia) orgánu verejnej

správy. V je stanovené, že v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu

právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti

verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Z uvedeného

je zrejmé, že základným predpokladom súdneho prieskumu a poskytnutie ochrany súdom

v správnom súdnictve je existencia rozhodnutia, opatrenia resp. zásahu orgánu verejnej

správy, ktoré sa dotýka práv a právom chránených záujmov v oblasti verejnej správy.

Vzhľadom na uvedené sa správny súd musel zaoberať otázkou, či rozhodnutie, ktoré

žalobca žiadal preskúmať je rozhodnutím vydaným pri výkone svojej právomoci orgánom

verejnej správy.

23. v ust. uvádza, kto je orgánom verejnej správy a súčasne právne

postavenie žalovaného upravuje v znení neskorších predpisov. V zmysle

ust. § 4 ods. 1 písm. a) až s) tohto zákona zbor v rámci svojej pôsobnosti predovšetkým

zabezpečuje výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody, ochranu objektov zboru a objektov

detenčného ústavu, stráženie obvinených vo výkone väzby a odsúdených vo výkone trestu

odňatia slobody, zabezpečuje penitenciárnu starostlivosť o odsúdených vo výkone trestu

odňatia slobody, taktiež činnosti zamerané na zamestnávanie obvinených a odsúdených,

vybavuje sťažnosti obvinených a odsúdených podľa tohto zákona a sťažnosti podané podľa

osobitného zákona. Ide teda o činnosti, ktoré súvisia s plnením funkcii na úseku výkonu

trestu odňatia slobody a väzby v zmysle § 1 tohto zákona. Napokon v ust.§ 4 ods. 1

až pod písmenom t) zákon ustanovuje, že žalovaný plní aj úlohy orgánu štátnej správy a iné

úlohy, ak tak ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. Správny súd je toho názoru,

že samotný neobsahuje ustanovenie, ktoré by stanovovalo pre zbor

takéto úlohy na úseku štátnej správy. Pokiaľ ide o osobitné predpisy, tak zákon príkladmo

uvádza, že ide o o slobode náboženskej viery a postavení cirkví

a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov, o správe

majetku štátu v znení neskorších predpisov, o ochrane pred požiarmi

v znení neskorších predpisov, o sociálnom zabezpečení policajtov

a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon

č. v znení neskorších predpisov, o inšpekcii práce

a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon

č. v znení neskorších predpisov. Z uvedeného je možné dovodiť, že zbor,

ktorého je žalovaný súčasťou vystupuje v postavení orgánu štátnej správy, napr. v prípade,

ak vykonáva úkony ako správca majetku štátu, resp. pri výkone povinností na úseku

sociálneho zabezpečenia svojich príslušníkov. Z príkladmého výpočtu zákonov v poznámke

5a je zrejmé, že ide o zákony, ktoré upravujú iné oblasti správy rozdielnej od výkonu

na úseku pri výkone trestu odňatia slobody a väzby, ktoré tvoria primárnu pôsobnosť zboru,

resp. žalovaného. Skutočnosť, že zbor a teda aj žalovaný nie sú primárne orgánom štátnej

správy, je možné dovodiť aj zo samostatného uvedenia tejto pôsobnosti ako aj jej začlenenia

až na koniec ust. § 4, a pričom nie je možné uzavrieť priamu súvislosť s pôsobnosťami

uvedenými pod písmenami a) až s), ktoré sú vyjadrením jeho primárnych úloh pri výkone

trestu odňatia slobody. Z uvedeného je možné vyvodiť právny záver, že žalovaný, ktorý

je v zmysle ust. súčasťou organizácie zboru, pri zabezpečení úloh

pri výkone trestu odňatia slobody nemá postavenie orgánu štátnej správy. Správny súd

je toho názoru, že žalovaný pri nariadení zaradenia žalobcu na výkon trestu odňatia

slobody do oddielu s bezpečnostným režimom nemal postavenie orgánu verejnej správy

a neuplatňoval pri tomto úkone svoju právomoc v oblasti verejnej správy, nešlo teda

o rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho

súdnictva.

24. Naopak správny súd je toho názoru, že rozhodovací proces, ktorého výsledkom

je vydanie vyššie uvedeného rozhodnutia (resp. vyššie uvedený postup) patrí do právnej

úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a nie je možné takéto rozhodovanie

považovať za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verejnej správy. Správny súd

poukazuje na to, že ide o rozhodovaciu právomoc, ktorá vyplýva z ustanovení zákona

č. a týka sa veci, ktorá súvisí s výkonom trestu, ktorý bol žalobcovi uložený

v zmysle ustanovení a podľa a jeho účelom

je primárne zabezpečenie riadneho a bezpečného chodu výkonu trestu odňatia slobody

v zariadení žalovaného, a to umiestnením odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom

z bezpečnostno-preventívnych dôvodov, v prípade ak sú pre takýto postup splnené zákonné

predpoklady. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o zásah do práv odsúdeného je v zmysle

zákona zabezpečený aj režim ochrany pred nezákonným umiestnením odsúdeného, resp.

pred tým, aby nebol odsúdený držaný v tomto režime dlhšie ako je nevyhnutné a dlhšie

ako existujú dôvody pre takýto postup, a to je primáme dozor prokuratúry. Umiestnenie

odsúdeného do takéhoto režimu je žalovaný povinný ihneď oznámiť príslušnej prokuratúre,

v zákonom stanovených lehotách, prokuratúra skúma dôvodnosť tohto umiestnenia

a súčasne je oprávnená svojim rozhodnutím takéto umiestnenie zrušiť.

25. Vyššie uvedené skutočnosti, vrátane zákonom zvereného prieskumu takéhoto

rozhodnutia prokuratúre, podmieňujú záver o tom, že nejde o rozhodnutie žalovaného

v rámci výkonu verejnej správy, ale naopak záver o trestnoprávnom charaktere takéhoto

rozhodnutia, keď vo veciach tohto druhu príslušný ústav na výkon trestu odňatia slobody

postupuje podľa (v spojení s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. , ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia

slobody). Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v tzv. vykonávacom konaní, ktoré

je posledným štádiom trestného konania, rámcovo upraveného v štvrtej časti Trestného

poriadku a je osobitným vykonávacím predpisom k Trestnému

poriadku.

26. Pri zabezpečovaní výkonu trestu odňatia slobody Zbor väzenskej a justičnej

stráže nie je orgánom verejnej správy (orgánom verejnej moci), pretože nerozhoduje

v oblasti verejnej správy, ale zabezpečuje výkon trestu uloženého v trestnom konaní.

Rozhodovacia činnosť jednotlivých Ústavov na výkon trestu odňatia slobody, týkajúca

sa podmienok a spôsobu výkonu trestu odňatia slobody, v zmysle úpravy zákona č.

patrí do oblasti právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru

a nie je možné ju považovať za rozhodovanie orgánu verejnej správy. Správny súd

poukazuje na to, že takéto rozhodnutia a postupy, prijaté v rámci výlučnej právomoci

týkajúcej sa realizácie výkonu trestu odňatia slobody majú normatívny základ v trestnej

oblasti a sú len pokračovaním výkonu trestnej politiky Štátu voči páchateľom trestných

činov, ktorá sa formalizovane prejavuje počnúc prípravným konaním, pokračujúc konaním

pred súdom, prijatím právoplatného rozsudku o vine a treste, ktorý sa v prípade trestu

odňatia slobody vykonáva za zákonom ustanovených podmienok v určených zariadeniach.

Podradenie takéhoto rozhodovania pod správne právo a jeho následné preskúmavanie

správnymi súdmi by z dogmatického hľadiska znamenalo nesprávnu unifikáciu dvoch

dichotomických právnych odvetví s odlišnými právnymi zásadami a odlišným spoločenským

účelom.

27. Na správnosť vyššie uvedených právnych záverov nemá vplyv ani právna

argumentácia žalobcu, keď ním citované ustanovenia predpisov tzv. soft law nehovoria

nič o súdnom prieskume rozhodnutí vydaných ústavmi na výkon trestu odňatia slobody,

resp. o tom, že rozhodnutie žalovaného je rozhodnutie vydané orgánom verejnej správy.

Samotnú skutočnosť, že so žalobcom musia zaobchádzať tak, aby neboli porušené

jeho ľudské práva, správny súd nespochybňuje. Avšak ani z nevyplýva

povinnosť preskúmavať žalobou napadnuté rozhodnutie v rámci správneho súdnictva,

keď aj stanovuje ako základný predpoklad poskytnutia takejto súdnej ochrany

existenciu rozhodnutia alebo postupu orgánu verejnej správy, ktorá v prejednávanej veci

(ako bolo uvedené vyššie) absentuje. Pokiaľ ide o rozhodovaciu prax českých správnych

súdov, správny súd poukazuje na to, že táto vychádza z inej zákonnej úpravy postavenia

ústavov na výkon trestu odňatia slobody v českom právnom poriadku, keď vnútroštátna

právna úprava v Českej republike (na rozdiel od slovenskej) výslovne stanovuje postavenie

ako správneho orgánu, keď v platnom znení hneď v ust.

ods. 3 stanovuje, že väzenský zbor je správnym orgánom. Rozhodovacia činnosť správnych

súdov teda vychádza priamo z dikcie zákona, že ide o správny orgán a teda je v zásade

daná aj preskúmateľnosť rozhodnutí vydaných týmto subjektom v rámci správneho

súdnictva. Rovnako správny súd uvádza, že z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre

ľudské práva nevyplynulo, že by musela byť vo veci ochrany práv odsúdeného poskytnutá

ochrana výlučne v rámci správneho súdnictva a prostriedkami správneho súdnictva. V

rozhodnutí Ganci proti Taliansku na ktoré sa žalobca odvoláva pritom súdny prieskum

rozhodnutia v rámci správneho súdnictva vyplynul priamo z vnútroštátnej úpravy a teda

nejde o taký prípad ako je v prejednávanej veci. Súčasne správny súd uvádza, že nie je

vylúčené, aby sa žalobca domáhal súdnej ochrany mimo rámec správneho súdnictva, na

všeobecnom súde.

28. Správny súd zdôrazňuje, že uvedené závery nespôsobujú stav denegatio iustitiae,

aj z dôvodu, že právny poriadok poskytuje žalobcovi ochranu iným štátnym orgánom,

a to prokuratúrou v súlade so zákonom . Ako bolo uvedené vyššie, v zmysle

vyššie uvedenej právnej úpravy je orgánom prokuratúry zverená okrem iného aj dozorná

funkcia nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia

slobody, disciplinárne tresty vojakov, ochranné liečenie, ochranná výchova, ústavné

liečenie alebo ústavná výchova na základe rozhodnutia súdu, ako aj v celách policajného

zaistenia a aby sa v nich dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.

Navyše siedma časť o výkone trestu odňatia slobody a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov okrem dozoru prokuratúry

upravuje aj kontrolu výkonu trestu v ústave; v rámci nej sa však nepripúšťa preskúmavanie

rozhodnutí súvisiacich s výkonom trestu na základe prístupu k správnemu súdnictvu.

29. Správny súd poukazuje na to, že jednotlivé prostriedky, resp. nástroje, ktorými

prokurátor disponuje pri výkone tohto dozoru vyplývajú zo ,

v zmysle ktorého je prokurátor oprávnený zrušiť rozhodnutie, na základe ktorého

bol odsúdený umiestnený do oddielu s bezpečnostným režimom. Z uvedeného vyplýva,

že prokuratúra má právomoc preskúmať a prípadne aj zrušiť uvedené rozhodnutie z dôvodu

jeho nezákonnosti, v prípade, že bude zistené, že nebolo vydané v súlade so zákonom resp.,

že jeho ďalšie uplatňovanie nie je v súlade so zákonom a predstavuje nezákonný zásah

do práv a slobôd žalobcu, ktorý je toho času stále vo výkone trestu odňatia slobody.

Nástroje, ktorými prokurátor disponuje pri výkone dozoru, sú stanovené v § 18 ods. 3 písm.

c/ a patrí medzi ne aj povinnosť písomným príkazom zrušiť alebo

pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov zboru alebo

ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným

právnym predpisom. V zmysle príkazu generálneho prokurátora Slovenskej republiky

z 12. mája 2010 o postupe prokurátora pri výkone dozoru prokurátora nad zachovávaním

zákonnosti v miestach výkonu trestu odňatia slobody prokurátor pri plnení úloh

a vykonávaní dozoru taktiež dozerá na to, aby sa uplatňovali a dodržiavali predpisy

o ukladaní a výkone disciplinárnych trestov a odmien odsúdeným. Prokurátor preveruje

sťažnosti odsúdených na postup príslušníkov zboru pri výkone trestu odňatia slobody.

30. S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru, že nie je daná jeho

právomoc na konanie o veci a preto mu nezostávalo nič iné ako konanie zastaviť a vec

postúpiť orgánu, v ktorého kompetencii je vec riešiť. V danom prípade však správny súd

poukazuje na skutočnosť, že uvedené rozhodnutie, ktoré malo byť predmetom súdneho

prieskumu už priamo a bezprostredne nezasahuje do postavenia žalobcu, nakoľko

už na jeho osobu nie je žalovaným uplatňované. Žalobca bol po začatí súdneho konania

premiestnený do iného ústavu pre výkon trestu odňatia slobody, v ktorom neplatí

rozhodnutie riaditeľa žalovaného a o jeho prípadnom zaradení do takéhoto oddielu muselo

byť nanovo rozhodnuté príslušným .“

9. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať

všeobecné súdy, v danom prípade iné orgány verejnej moci, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov v rámci im zverených kompetencií legislatívne

vymedzených. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách (, , ). Inými

slovami, ústavný súd predstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje

až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú ().

10. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde... Podľa

kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže

sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia... Podľa čl. 36 ods. 1

listiny každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde... Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to,

aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

11. Skutkové a právne závery orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych

prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb môžu

byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery

boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

zaručeného v ústave alebo v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných

slobodách (, ).

12. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia krajského súdu ústavný

súd konštatuje, že krajský súd konal v medziach svojej právomoci a v súlade predovšetkým

s príslušnými ustanoveniami predovšetkým Správny súdny

poriadok v znení neskorších predpisov, o výkone trestu odňatia

slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

len ,,zákon o výkone trestu odňatia slobody“), vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonáva Poriadok výkonu trestu odňatia

slobody, a predovšetkým o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), ktoré interpretoval a aplikoval v súlade s ich

obsahom, jeho úvahy sú logické, legitímne a právne akceptovateľné. Jeho postup bol

v súlade so zákonom a ústavne konformný, po preskúmaní ktorého ústavný súd nezistil

príčinnú súvislosť so sťažovateľom namietaným porušením jeho označených práv, čo

zakladá dôvod odmietnutia sťažnosti podľa pre jej

zjavnú neopodstatnenosť. Inými slovami, krajský súd vzal na vedomie podstatu argumentov

sťažovateľa vyjadrených v jeho podnetoch/návrhoch, pričom dospel k záveru o nedostatku

svojej právomoci, ktorý tento záver podporil aj konkrétnymi odkazmi na vec sa vzťahujúcu

právnu úpravu.

13. Dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave na výkon trestu odňatia slobody

vykonáva prokurátor [§ 96 zákona o výkone trestu odňatia slobody v spojení s § 4 ods. 1

písm. b) zákona o prokuratúre]. Príslušný prokurátor dozerá na to, aby sa vo výkone trestu

odňatia slobody dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, pričom

jednotlivé prostriedky, resp. nástroje, ktorými prokurátor disponuje pri výkone tohto dozoru,

vyplývajú zo zákonných ustanovení § 18 zákona o prokuratúre, konkrétne § 18 ods. 3 písm.

c) citovaného zákona, a teda povinnosť písomným príkazom zrušiť alebo pozastaviť

vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov zboru alebo ich nadriadeného

orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym

predpisom. V tomto smere je potrebné tiež poukázať na príkaz generálneho prokurátora

Slovenskej republiky (ďalej aj ,,prokurátor“) č. z 12. mája 2010 o postupe

prokurátora pri výkone dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti v miestach

výkonu trestu odňatia slobody uverejnený v Zbierke služobných predpisov generálneho

prokurátora Slovenskej republiky č. 6/2010, podľa ktorého prokurátor pri plnení úloh

a vykonávaní dozoru taktiež dozerá na to, aby sa vo výkone trestu rešpektovala ľudská

dôstojnosť a dodržiaval Európsky dohovor na zabránenie mučenia a neľudského

či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, odsúdení boli podrobení iba tým

obmedzeniam, ktoré vyplývajú zo zákona o výkone trestu odňatia slobody a naň

nadväzujúcich vykonávacích predpisov, aby sa dodržiavali predpisy o prijímaní

a vybavovaní sťažností odsúdených a dodržiavali sa ďalšie ustanovenia zákona o výkone

trestu odňatia slobody a poriadku výkonu trestu odňatia slobody [čl. 1 ods. 3 písm. d), čl. 4

písm. a), d) a h) predmetného príkazu]. Taktiež nie je možné opomenúť § 31 ods. 1 zákona

o prokuratúre, v zmysle ktorého prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť v rozsahu

ustanovenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia

na odstránenie zistených porušení. Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom

sa rozumie podanie, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu

svojej pôsobnosti. Z citovanej právnej úpravy je teda zrejmé, že sťažovateľ disponuje

v zmysle zákona o prokuratúre všetkými potrebnými prostriedkami na to, aby v konaní

o ústavnej sťažnosti predostretú argumentáciu predložil príslušnému prokurátorovi buď sám

využitím citovaných ustanovení zákona o prokuratúre, resp. táto bude predložená Krajskej

prokuratúre v Trnave po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu ex offo,

ktorej rozhodnutia môžu byť v ďalšom predmetom posúdenia aj ústavným súdom (tak ako

tomu bolo v prípade vecí vedených pod sp. zn. , ).

14. V závere svojej argumentácie ústavný súd zdôrazňuje, že rovnako rozhodol

aj napr. vo veciach vedených pod sp. zn. , ako aj ,

, týkajúcich sa výslovne sťažovateľa a identických

skutočností.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2017