Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 432/2017
PDF · 249 KB
No categories available
I. ÚS 432/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. augusta 2017
predbežne prerokoval sťažnosť , toho času v
, pre namietané porušenie základného práva na inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/2 Gn 183/16/1000
a jej upovedomením z 24. apríla 2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júna
2017 doručená sťažnosť (ďalej aj „sťažovateľ“), ktorou namietal
porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
(ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. IV/2 Gn 183/16/1000
a jej upovedomením z 24. apríla 2017.
2. Z obsahu podanej sťažnosti vyplýva, že sa sťažovateľ svojím podnetom
z 1. novembra 2016 na generálnej prokuratúre domáhal preskúmania zákonnosti postupu
Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „generálne
riaditeľstvo zboru“) v súvislosti s vybavením jeho žiadostí o prešetrenie vybavenia sťažností
vedenej pod sp. zn. GR ZVJS-31-23/13-2016 a sp. zn. GR ZVJS-31-24/13-2016,
a to z dôvodu nevysporiadania sa so žiadnou z konkrétnych sťažovateľových námietok
týkajúcich sa podmienok stravovania v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov
(ďalej len „ústav“) a následne porušenia § 65da a nasl. zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore
väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 4/2001 Z. z.“).
Prokurátor generálnej prokuratúry sťažovateľov podnet z 1. novembra 2016 postúpil
na ďalšie konanie generálnemu riaditeľstvu zboru, o čom písomne upovedomil sťažovateľa
listom sp. zn. IV/2 Gn 157/16/1000 z 24. novembra 2016. Generálne riaditeľstvo zboru
svojím listom sp. zn. GR ZVJS-31-24-3/13-2016 z 1. decembra 2016 sťažovateľovi
oznámilo, že podľa § 65dk ods. 9 zákona č. 4/2001 Z. z. proti spôsobu vybaveniu žiadosti
nemožno podať novú žiadosť. Podnetom zo 17. decembra 2016 adresovaným generálnej
prokuratúre sa sťažovateľ podľa vlastného vyjadrenia „... domáhal preskúmania zákonnosti
postupu prokurátora pri vybavení podnetu z 1.11.2016 s tým, že postúpením podnetu
z 1.11.2016 priamo porušovateľovi jeho práv, a naviac v situácii, keď GR ZVJS nemá
žiadne procesné prostriedky na prešetrenie tohto podania, bol porušený zákon č. 153/2001
Z.z. o prokuratúre, a toto bolo potvrdené aj oznámením GR ZVJS z 1.12.2016“.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľ výslovne „zdôraznil, že neexistuje žiaden iný
osobitný predpis, na základe ktorého by sa mohol domôcť nápravy“. Generálna prokuratúra
vyhodnotila sťažovateľov podnet ako neopodstatnený a písomne ho listom sp. zn.
IV/2 Gn 183/16/1000 zo 17. marca 2017 o tom upovedomila, pričom ako neopodstatnený
bol vyhodnotený aj opakovaný podnet sťažovateľa, o čom generálna prokuratúra
upovedomila sťažovateľa listom sp. zn. IV/2 Gn 183/16/1000 z 24. apríla 2017. V ďalšom
podal sťažovateľ na ústavnom súde sťažnosť.
3. Sťažovateľ v podstatnom namieta, že „Záver odporcu, že postup GR ZVJS
v konaní o sťažnosti odsúdeného podľa zákona č. 4/2001 Z.z. prokuratúra skúmať nemôže,
nemá oporu v právnom poriadku. S poukazom na § 96 zákona č. 475/2005 Z.z.
a ustanovenia zákona č. 153/2001 Z.z. uvedené vyššie, je pôsobnosť prokuratúry na konanie
o podnetoch odsúdeného namietajúcich porušenie zákonov a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov zo strany Zboru väzenskej a justičnej stráže a jeho
organizačných súčastí nesporná. Len pre úplnosť treba zdôrazniť, že ustanovenie § 31
ods. 3 písm. f) zákona č. 153/2001 Z.z. (že podnetom nie je podanie, ktoré je sťažnosťou
alebo iným podaním podľa osobitného predpisu) nemožno vykladať a aplikovať spôsobom
znamenajúcim v dôsledku zbavenie sa povinností prokuratúry a odkázanie podávateľa
podania na nespôsobilé prostriedky nápravy. Konanie o sťažnosti odsúdeného je konaním
podľa osobitného predpisu zákona č. 4/2001 Z.z. a pokiaľ v rámci tohto konania vyčerpá
všetky prípustné prostriedky a následne sa podnetom podľa zákona č. 153/2001 Z.z.
domáha nápravy namietaných pochybení posledného kompetentného orgánu v rámci ZVJS,
ktorý nápravu v konaní podľa osobitného predpisu nezjednal, nejde o podanie podľa
osobitného predpisu (takéto podania boli už vyčerpané), ale o podnet podľa zákona č.
153/2001 Z.z.. o ktorom je prokuratúra povinná konať. Aplikácia ustanovenia § 31 ods. 3
písm. f) zákona č. 153/2001 Z.z. tak pripadá do úvahy výlučne v situácii, keď podanie
odsúdeného doručené na prokuratúru je obsahovo jednoznačne iným podaním podľa
osobitného predpisu, pričom by prokuratúra v súlade s princípom právnej istoty mala
jednoznačne špecifikovať o aké podanie podľa jej názoru ide, aby nebol odsúdený odkázaný
na nespôsobilý prostriedok nápravy, a aby orgán, ktorému bude takéto podanie postúpené,
o ňom v súlade s príslušným osobitným zákonom aj konal a nezbavoval sa zodpovednosti
odkazom na nepríslušnosť konať o takomto podaní, čo je žiaľ na GR ZVJS praxou.“. Podľa
názoru sťažovateľa «Odporca pochybil aj v súvislosti s hodnotením podnetu zo 17.12.2016
a jeho posúdením ako „bežného podania“, keďže pre takýto postup nemá procesný základ,
v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy môže konať len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon,
a zákon č. 153/2001 Z. z. v ustanovení § 31 ods. 3, a § 33 jednoznačne upravuje nakladanie
s podaniami, ktoré nie sú podnetom, pričom „bežné podanie“ legálne nedefinuje
a neupravuje postup o ňom.». Sťažovateľ v závere svojej argumentácie teda uzatvára,
že «Podnetom z 1.11.2016 sa domáhal... preskúmania zákonnosti postupu GR ZVJS
a bol svojvoľne a v rozpore s právnym poriadkom (uvedené vyššie) postúpený tomuto
orgánu. Podnetom zo 17.12.2016 sa domáhal... preskúmania zákonnosti postupu
prokurátora GP SR pri vybavovaní podnetu z 1.11.2016, toto podanie nemožno vyhodnotiť
inak ako podnet podľa zákona č. 153/2001 Z.z. a jeho charakteristiku nemožno zmeniť
arbitrárnym konštatovaním, že išlo len o „bežné podanie“, a fakticky tým zakryť
nezákonnosť postupu prokurátora GP SR.».
4. V petite podanej sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní
sp. zn. IV/2 Gn 183/16/1000 porušené bolo.
2. Upovedomenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn.
IV/2 Gn 183/16/1000-9 zo dňa 24.4.2017 sa zrušuje a vec sa vracia Generálnej prokuratúre
Slovenskej republiky na ďalšie konanie.
3. Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky sa zakazuje pokračovať v porušovaní
základných práv sťažovateľa.
4. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume
1 500 EUR...“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré
by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré
nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým
zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky
upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
7. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Do obsahu základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci
rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom
poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská
republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne
má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej
právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy,
ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná a účinná právna
norma. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu teda predpokladá,
že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana v zákonom predpokladanej kvalite poskytne
(IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04). Už formulované ústavné závery sa v zásade vzťahujú nielen
na ochranu poskytovanú súdmi, ale aj na ochranu poskytovanú inými orgánmi Slovenskej
republiky.
8. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného
práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej
súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo
slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne
neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej
ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,
I. ÚS 110/02, I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 168/05).
9. Z písomného upovedomenia generálnej prokuratúry sp. zn. IV/2 Gn 183/16/1000
z 24. apríla 2017 vyplýva:
«Na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky (ďalej len „GP SR“) bolo dňa
12. 04.2017 doručené Vaše podanie s vecným označením „Opakovaný podnet
na preskúmanie zákonnosti postupu prokurátora GP SR vo veci sp.zn. IV/2 Gn 157/16/1000
v súvislosti s postúpením podnetu orgánu nepríslušnému na jeho vybavenie“ s dátumom
23. 03. 2017.
Vo svojom podaní z 23. 03. 2017 primáme vyjadrujete svoju nespokojnosť s obsahom
písomného upovedomenia Vašej osoby zástupcom riaditeľky trestného odboru GP SR zo
dňa 17. 03. 2017 pod sp.zn. IV/2 Gn 183/16/1000-7, ktorým Vám bol podrobne vysvetlený
a zdôvodnený postup prokurátora trestného odboru GP SR vo veci vedenej pod sp.zn.
IV/2 Gn 157/16/1000. Opätovne sa domáhate nápravy vo Vami uvedenom smere s tým,
že v opačnom prípade sa opätovne obrátite na Ústavný súd Slovenskej republiky z dôvodu
porušovania Vašich zákonných práv.
Po preskúmaní Vášho predmetného podania z 23. 03. 2017 a súvisiaceho spisového
materiálov GP SR sp.zn. IV/2 Gn 157/16/1000 konštatujem, že v podaní neuvádzate žiadne
nové právne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu prijatia akýchkoľvek
prokurátorských opatrení. Z tohto dôvodu v celom rozsahu v podrobnostiach odkazujem
na obsah písomného upovedomenia sp.zn. IV/2 Gn 183/16/1000-7 zo 17. 03. 2017, ktoré
Vám bolo riadne doručené.
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť
v rozsahu ustanovenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať
opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných
zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie podanie, ktoré
smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti.
Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor príslušný na vybavenie podnetu
je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov odo dňa, keď mu bol podnet pridelený
na vybavenie. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto lehoty bezprostredne
nadriadený prokurátor.
Podľa § 36 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor alebo nim určený prokurátor.
Čo sa týka Vašich ďalších námietok konštatujem, že zo znenia vyššie uvedených
zákonných ustanovení je jednoznačné zrejmé, že v danom prípade nedošlo zo strany
prokurátora GP SR k žiadnemu pochybeniu, respektíve porušeniu zákona, pretože Vami
uvádzaná dvojmesačná lehota, na nedodržanie ktorej v predmetnom podaní poukazujete,
sa vzťahuje výlučne na podnety a opakované podnety podľa zákona o prokuratúre.
Vaše podanie s vecným označením „Podnet na preskúmanie zákonnosti postupu
prokurátora GP SR vo veci sp.zn. IV/2 Gn 157/16/1000-4, v súvislosti s postúpením môjho
podania, o čom som bol upovedomený listom z 24. 11. 2016“ s dátumom 17. 12. 2016 však
nebolo z dôvodov obsiahnutých vo vyššie uvedenej písomnosti sp.zn. IV/2 Gn 183/16/1000-7
zo 17. 03. 2017 na GP SR vyhodnotené ako podnet podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre,
ale len ako bežné podanie, na ktoré bolo reagované vysvetľujúcim neformálnym písomným
upovedomením.»
10. Z písomného upovedomenia generálnej prokuratúry sp. zn. IV/2 Gn 183/16/1000
zo 17. marca 2017 vyplýva:
«Na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky (ďalej len „GP SR“) bolo dňa
21. 12. 2016 doručené Vaše podanie s vecným označením „Podnet na preskúmanie
zákonnosti postupu prokurátora GP SR vo veci sp.zn. IV/2 Gn 157/16/1000-4, v súvislosti
s postúpením môjho podania, o čom som hol upovedomený listom z 24. 11. 2016“
s dátumom 17. 12. 2016.
V uvedenom podaní zo 17. 12. 2016 vyjadrujete svoju faktickú nespokojnosť s tým,
že prokurátor GP SR dňa 24. 11. 2016 pod sp.zn. IV/2 Gn 157/16/1000-3
Vaše predchádzajúce podanie z 01. 11. 2016 s vecným označením „Podnet na preskúmanie
zákonnosti postupu Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže v súvislosti
s vybavením Žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti, sp.zn. GR ZVJS-31-23/13-2016
a sp.zn. GR ZVJS-31-24/13-2016“ nevyhodnotil ako podnet podľa § 31 ods. 1 zákona
o prokuratúre, ale ho bez preskúmania a zaujatia stanoviska postúpil na ďalšie konanie
Generálnemu riaditeľstvu Zboru väzenskej a justičnej stráže v Bratislave (ďalej len
„GR ZVJS“), teda priamo porušovateľovi Vašich práv, o čom ste boli riadne písomne
vyrozumený toho istého dňa písomnosťou sp.zn. IV/2 Gn 157/16/1000 - 4. Postúpenie Vášho
uvedeného podania z 01. 11. 2016 prokurátorom GP SR na GR ZVJS vyhodnocujete
ako nezákonné, čím bol porušený zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov.
Po preskúmaní Vášho predmetného podania zo 17. 12. 2016 a súvisiacich spisových
materiálov GP SR sp.zn. IV 2 Gn 157/16/1000 a GR ZVJS sp.zn. GR ZVJS-31-24-3/13-
2016, GR ZVJS-31-24/13-2016 a GR ZVJS-31-23/13-2016 konštatujem v danom prípade
zákonnosť a správnosť postupu prokurátora trestného odboru GP SR.
Podľa § 96 zákona č. 4 75/2005 Z. z- o výkone trestu odňatia slobody a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov dozor nad zachovávaním
zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu (zákona č. 153/2001
Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov).
Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), pôsobnosť prokuratúry vykonávajú
prokurátori dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby
pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe
rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu.
Podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre prokurátor dozerá okrem iného
na to, aby v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva trest odňatia slobody boli držané alebo
umiestnené osoby len na základe rozhodnutia súdu a aby sa v týchto miestach dodržiavali
zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.
Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť
v rozsahu ustanovenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať
opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných
zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie podanie, ktoré
smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti.
Podľa § 31 ods. 3 zákona o prokuratúre podnetom podľa tohto zákona nie je
podanie, ktoré
a) je anonymné,
b) nie je čitateľné alebo zrozumiteľné,
c) má charakter dopytu, vyjadrenia, názoru, návrhu alebo žiadosti,
d) je zaslané na prokuratúru len pre informáciu,
e) poukazuje na nedostatky v činnosti orgánu verejnej moci, ktorých odstránenie
alebo vybavenie je upravené osobitným predpisom alebo ktorých odstránenie alebo
vybavenie nepatri do pôsobnosti prokuratúry,
f) je sťažnosťou alebo iným podaním podľa osobitného predpisu,
(napríklad zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení
neskorších predpisov)
g) je oznámením o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin, alebo iným podaním,
na vybavenie ktorého sa vzťahuje Trestný poriadok.
Podľa § 65da ods. 1 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže
v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon „o Zbore väzenskej a justičnej stráže“)
obvinený alebo odsúdený má právo podať sťažnosť podľa tohto zákona.
Podľa § 65da ods. 2 zákona o Zbore väzenskej a justičnej stráže sťažnosť podľa
tohto zákona je podanie obvineného alebo odsúdeného (ďalej len „sťažovateľ“), ktorým
sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých
sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou organizačnej zložky zboru
podľa § 2 ods. 1, a zároveň poukazuje na konkrétne nedostatky, ktorých odstránenie
je v pôsobnosti organizačnej zložky zboru, najmä na porušenie právnych predpisov alebo
vnútorných predpisov zboru.
Podľa § 65da ods. 3 zákona o Zbore väzenskej a justičnej stráže sťažnosťou podľa
tohto zákona nie je podanie ktoré,
a) má charakter dopytu, vyjadrenia, názoru, žiadosti, podnetu alebo návrhu a nie je
v ňom jednoznačne vyjadrené, ochrany akého svojho práva alebo právom chráneného
záujmu sa obvinený alebo odsúdený domáha,
e) je návrhom na preskúmanie poskytovania zdravotnej starostlivosti,
Podľa § 65dm ods. 6 zákona o Zbore väzenskej a justičnej stráže postup
organizačnej zložky zboru alebo ministerstva pri vybavovaní sťažnosti podľa tohto zákona
nie je preskúmateľný súdom.
Aplikujúc, a to aj prostredníctvom analógie (§ 65dm ods. 6 zákona o Zbore väzenskej
a justičnej stráže), vyššie citovanú právnu úpravu konštatujem, že Vami napadnutý postup
Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v Leopoldove (ďalej len
„ústav v Leopoldove“), ako aj následný postup GR ZVJS, pri vybavovaní Vašej sťažnosti,
respektíve sťažnosti podľa § 65da ods. 2 zákona o Zbore väzenskej a justičnej stráže, nie je
možné preskúmať prokurátorom, a to žiadneho stupňa prokuratúry, z dôvodu nedostatku
jeho pôsobnosti na výkon dozoru, a teda Vaše podanie z 01. 11. 2016 prokurátor trestného
odboru GP SR správne nevyhodnotil ako podnet podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre,
ale ho dňa 24. 11. 2016 písomnosťou sp.zn. IV/2 Gn 157/16/1000-3 postúpil za účelom
vyhodnotenia a prípadného prijatia ďalších zákonných opatrení vecne príslušnému
GR ZVJS v Bratislave.
Zo zadováženého spisového materiálu pritom vyplýva, že Vaša sťažnosť - prvotné
písomné podanie zo dňa 05. 05. 2016 s vecným označením „Sťažnosť pre porušenie práva
na stravovanie v dňoch 03. 05. - 05. 05. 2016“, týkajúce sa údajnej absencie minimálneho
množstva bielkovín v podávanej strave odsúdeným v ústave v Leopoldove, bola dňa 28. 07.
2016 riadne prešetrená a zákonným spôsobom vybavená, o čom ste boli riadne písomne
vyrozumený riaditeľom ústavu v Leopoldove písomnosťou č. ÚVTOS a UVV-sť-OaO-
23/2016 dňa 04. 08. 2016. Zároveň ste dňa 06. 05. 2016 v ústave v Leopoldove podali ústne
do zápisnice ďalšiu sťažnosť, týkajúcu sa údajného sústavného porušovania Vášho práva
na stravovanie za ostatného pol roka, spočívajúceho v malých množstvách mäsa
a mäsových výrobkov, mlieka a mliečnych výrobkov vo Vašej strave v uvedenom ústave,
ktorá bola taktiež riadne prešetrená, a to dňa 27. 07. 2016, o čom ste boli riadne písomne
vyrozumený riaditeľom ústavu v Leopoldove písomnosťou č. ÚVTOS a ÚVV-sť-OaO-
24/2016 dňa 03. 08. 2016.
Dňa 25. 08. 2016 bolo z ústavu v Ilave, prostredníctvom ústavu v Leopoldove,
doručené GR ZVJS Vaše ďalšie podanie z 05. 08. 2016 s vecným označením „Žiadosť
o prešetrenie vybavenia sťažnosti Ústavom na výkon trestu odňatia slobody a Ústavom
na výkon väzby v Leopoldove Záznamom o prešetrení sťažnosti č. ÚVTOS a ÚVV-sť-OaO-
24/2016 zo dňa 27. 07. 2016, doručeným dňa 03.08.2016 a Záznamom o prešetrení
sťažnosti č. ÚVTOS a ÚVV-st-OaO-23/20/6 zo dňa 28.07.2016, doručeným dňa 04. 08.
2016“. Na základe tejto Vašej žiadosti podľa § 65dk ods. 1 zákona o Zbore väzenskej
a justičnej stráže o prešetrenie vybavenia Vašich vyššie uvedených sťažností, bol následne
na stupni GR ZVJS preskúmaný spôsob ich vybavenia v ústave v Leopoldove, a to v dňoch
31. 08. 2016, respektíve 06. 09. 2016, o čom ste boli riadne písomne vyrozumený
generálnym riaditeľom ZVJS písomnosťami č. GR ZVJS-31-23/13-2016, respektíve
č. GR ZVJS-31-24/13- 2016.
Dňa 29. 11. 2016 bolo z GP SR postúpené GR ZVJS Vaše ďalšie podanie z 01. 11.
2016 s vecným označením „Podnet na preskúmanie zákonnosti postupu Generálneho
riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže v súvislosti s vybavením žiadosti
o prešetrenie vybavenia sťažnosti, sp.zn. GR ZVJS-31-23/13-2016 a sp.zn. GR ZVJS-31-
24/13-2016“, na základe ktorého Vás generálny riaditeľ ZVJS upovedomil, že Vaše žiadosti
vybavované pod ev. č. GR ZVJS-31-23/13-2016 zo dňa 31. 08. 2016 a GR ZVJS-31-24/13-
2016 zo dňa 06. 09. 2016 boli vybavené v súlade so zákonom. Zároveň Vás generálny
riaditeľ ZVJS informoval, že podľa § 65dk ods. 9 zákona o Zbore väzenskej a justičnej
stráže, proti vybaveniu žiadosti (žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti) nemožno podať
novú žiadosť.»
11. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému
všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať
všeobecné súdy, v danom prípade iné orgány verejnej moci, ktorým predovšetkým prislúcha
interpretácia a aplikácia zákonov v rámci im zverených kompetencií legislatívne
vymedzených. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov
takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou
o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).
Inými slovami, ústavný súd predstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý
nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré
sa na ochrane ústavnosti podieľajú (III. ÚS 149/04).
12. Súčasťou obsahu základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy je teda právo účastníka konania na také odôvodnenie úradného rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom ochrany (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04, III. ÚS 260/06,
I. ÚS 110/07, III. ÚS 2/09 a iné).
13. Skutkové a právne závery orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych
prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb môžu
byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli
zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné
a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody
zaručeného v ústave alebo v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných
slobodách (III. ÚS 38/05, III. ÚS 278/06).
14. Po oboznámení sa s obsahom upovedomenia generálnej prokuratúry sp. zn.
IV/2 Gn 183/16/1000 z 24. apríla 2017 (aj v spojení s dôvodmi vyplývajúcimi
z upovedomenia generálnej prokuratúry sp. zn. IV/2 Gn 183/16/1000 zo 17. marca 2017)
ústavný súd konštatuje, že prokurátor generálnej prokuratúry vybavujúci sťažovateľov
opakovaný podnet konal v medziach svojej právomoci a v súlade predovšetkým
s príslušnými ustanoveniami zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len ,,zákon o prokuratúre“), v interpretácií ktorých nezistil rozpor
s ich obsahom a účelom, pričom jeho úvahy sú legitímne, právne akceptovateľné a ústavne
súladné, po preskúmaní ktorých ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť so sťažovateľom
namietaným porušením základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
Vzhľadom na podrobnú a precíznu právnu argumentáciu generálnej prokuratúry vyslovenú
predovšetkým v jej upovedomení sp. zn. IV/2 Gn 183/16/1000 zo 17. marca 2017, ktorá
vyčerpávajúcim spôsobom obsiahla právnu podstatu predmetnej právnej veci sťažovateľa
s odkazmi aj na príslušnú právnu úpravu, nie je potrebné z pohľadu ústavného súdu uvádzať
ďalšie podporné/vysvetľujúce argumenty. Tento záver ústavného súdu zakladá dôvod
odmietnutia sťažovateľom podanej sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
15. V nadväznosti na uvedené ústavný súd dáva sťažovateľovi do pozornosti aj svoju
ustálenú judikatúru, podľa ktorej je súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné
orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2
a § 36 ods. 1 zákona o prokuratúre), pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných
orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním)
zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej
osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu (podaniu) vyhoveli
(I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03, III. ÚS 133/06). Navyše, kompetencie ústavného súdu
ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti dané mu ústavou vylučujú jeho
právomoc revidovať zákonom danú právomoc orgánov verejnej moci, a to vrátane
kompetenčných právomocí orgánov prokuratúry v konaní podľa § 31 a nasl. zákona
o prokuratúre, pokiaľ výkon tejto právomoci nebol ani svojvoľný, ani arbitrárny.
16. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd nemohol zaoberať
opodstatnenosťou námietok v nej uvedených. Zároveň stratilo opodstatnenie zaoberať
sa ďalšími návrhmi sťažovateľa na ochranu ústavnosti, keďže rozhodovanie o nich je
viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. augusta 2017