Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 432/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. augusta 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , toho času v

, pre namietané porušenie základného práva na inú

právnu ochranu podľa postupom Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/2 Gn 183/16/1000

a jej upovedomením z 24. apríla 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júna

2017 doručená sťažnosť (ďalej aj „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

(ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. IV/2 Gn 183/16/1000

a jej upovedomením z 24. apríla 2017.

2. Z obsahu podanej sťažnosti vyplýva, že sa sťažovateľ svojím podnetom

z 1. novembra 2016 na generálnej prokuratúre domáhal preskúmania zákonnosti postupu

Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „generálne

riaditeľstvo zboru“) v súvislosti s vybavením jeho žiadostí o prešetrenie vybavenia sťažností

vedenej pod sp. zn. GR ZVJS-31-23/13-2016 a sp. zn. GR ZVJS-31-24/13-2016,

a to z dôvodu nevysporiadania sa so žiadnou z konkrétnych sťažovateľových námietok

týkajúcich sa podmienok stravovania v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov

(ďalej len „ústav“) a následne porušenia a nasl. o Zbore

väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Prokurátor generálnej prokuratúry sťažovateľov podnet z 1. novembra 2016 postúpil

na ďalšie konanie generálnemu riaditeľstvu zboru, o čom písomne upovedomil sťažovateľa

listom sp. zn. IV/2 Gn 157/16/1000 z 24. novembra 2016. Generálne riaditeľstvo zboru

svojím listom sp. zn. GR ZVJS-31-24-3/13-2016 z 1. decembra 2016 sťažovateľovi

oznámilo, že podľa proti spôsobu vybaveniu žiadosti

nemožno podať novú žiadosť. Podnetom zo 17. decembra 2016 adresovaným generálnej

prokuratúre sa sťažovateľ podľa vlastného vyjadrenia „... domáhal preskúmania zákonnosti

postupu prokurátora pri vybavení podnetu z 1.11.2016 s tým, že postúpením podnetu

z 1.11.2016 priamo porušovateľovi jeho práv, a naviac v situácii, keď GR ZVJS nemá

žiadne procesné prostriedky na prešetrenie tohto podania, bol porušený

Z.z. o prokuratúre, a toto bolo potvrdené aj oznámením GR ZVJS z 1.12.2016“.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľ výslovne „zdôraznil, že neexistuje žiaden iný

osobitný predpis, na základe ktorého by sa mohol domôcť nápravy“. Generálna prokuratúra

vyhodnotila sťažovateľov podnet ako neopodstatnený a písomne ho listom sp. zn.

IV/2 Gn 183/16/1000 zo 17. marca 2017 o tom upovedomila, pričom ako neopodstatnený

bol vyhodnotený aj opakovaný podnet sťažovateľa, o čom generálna prokuratúra

upovedomila sťažovateľa listom sp. zn. IV/2 Gn 183/16/1000 z 24. apríla 2017. V ďalšom

podal sťažovateľ na ústavnom súde sťažnosť.

3. Sťažovateľ v podstatnom namieta, že „Záver odporcu, že postup GR ZVJS

v konaní o sťažnosti odsúdeného podľa prokuratúra skúmať nemôže,

nemá oporu v právnom poriadku. S poukazom na

a ustanovenia uvedené vyššie, je pôsobnosť prokuratúry na konanie

o podnetoch odsúdeného namietajúcich porušenie zákonov a ostatných všeobecne

záväzných právnych predpisov zo strany Zboru väzenskej a justičnej stráže a jeho

organizačných súčastí nesporná. Len pre úplnosť treba zdôrazniť, že ustanovenie § 31

ods. 3 písm. f) (že podnetom nie je podanie, ktoré je sťažnosťou

alebo iným podaním podľa osobitného predpisu) nemožno vykladať a aplikovať spôsobom

znamenajúcim v dôsledku zbavenie sa povinností prokuratúry a odkázanie podávateľa

podania na nespôsobilé prostriedky nápravy. Konanie o sťažnosti odsúdeného je konaním

podľa osobitného predpisu a pokiaľ v rámci tohto konania vyčerpá

všetky prípustné prostriedky a následne sa podnetom podľa

domáha nápravy namietaných pochybení posledného kompetentného orgánu v rámci ZVJS,

ktorý nápravu v konaní podľa osobitného predpisu nezjednal, nejde o podanie podľa

osobitného predpisu (takéto podania boli už vyčerpané), ale o podnet podľa zákona č.

. o ktorom je prokuratúra povinná konať. Aplikácia ustanovenia

písm. f) tak pripadá do úvahy výlučne v situácii, keď podanie

odsúdeného doručené na prokuratúru je obsahovo jednoznačne iným podaním podľa

osobitného predpisu, pričom by prokuratúra v súlade s princípom právnej istoty mala

jednoznačne špecifikovať o aké podanie podľa jej názoru ide, aby nebol odsúdený odkázaný

na nespôsobilý prostriedok nápravy, a aby orgán, ktorému bude takéto podanie postúpené,

o ňom v súlade s príslušným osobitným zákonom aj konal a nezbavoval sa zodpovednosti

odkazom na nepríslušnosť konať o takomto podaní, čo je žiaľ na GR ZVJS praxou.“. Podľa

názoru sťažovateľa «Odporca pochybil aj v súvislosti s hodnotením podnetu zo 17.12.2016

a jeho posúdením ako „bežného podania“, keďže pre takýto postup nemá procesný základ,

v zmysle môže konať len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon,

a v ustanovení , a jednoznačne upravuje nakladanie

s podaniami, ktoré nie sú podnetom, pričom „bežné podanie“ legálne nedefinuje

a neupravuje postup o ňom.». Sťažovateľ v závere svojej argumentácie teda uzatvára,

že «Podnetom z 1.11.2016 sa domáhal... preskúmania zákonnosti postupu GR ZVJS

a bol svojvoľne a v rozpore s právnym poriadkom (uvedené vyššie) postúpený tomuto

orgánu. Podnetom zo 17.12.2016 sa domáhal... preskúmania zákonnosti postupu

prokurátora GP SR pri vybavovaní podnetu z 1.11.2016, toto podanie nemožno vyhodnotiť

inak ako podnet podľa a jeho charakteristiku nemožno zmeniť

arbitrárnym konštatovaním, že išlo len o „bežné podanie“, a fakticky tým zakryť

nezákonnosť postupu prokurátora GP SR.».

4. V petite podanej sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní

sp. zn. IV/2 Gn 183/16/1000 porušené bolo.

2. Upovedomenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn.

IV/2 Gn 183/16/1000-9 zo dňa 24.4.2017 sa zrušuje a vec sa vracia Generálnej prokuratúre

Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

3. Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky sa zakazuje pokračovať v porušovaní

základných práv sťažovateľa.

4. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume

1 500 EUR...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

6. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie. Podľa

návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky

upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

7. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Do obsahu základného práva na súdnu

ochranu podľa patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci

rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom

poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská

republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne

má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej

právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy,

ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná a účinná právna

norma. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu teda predpokladá,

že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana v zákonom predpokladanej kvalite poskytne

(, ). Už formulované ústavné závery sa v zásade vzťahujú nielen

na ochranu poskytovanú súdmi, ale aj na ochranu poskytovanú inými orgánmi Slovenskej

republiky.

8. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (,

, , , , ).

9. Z písomného upovedomenia generálnej prokuratúry sp. zn. IV/2 Gn 183/16/1000

z 24. apríla 2017 vyplýva:

«Na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky (ďalej len „GP SR“) bolo dňa

12. 04.2017 doručené Vaše podanie s vecným označením „Opakovaný podnet

na preskúmanie zákonnosti postupu prokurátora GP SR vo veci sp.zn. IV/2 Gn 157/16/1000

v súvislosti s postúpením podnetu orgánu nepríslušnému na jeho vybavenie“ s dátumom

23. 03. 2017.

Vo svojom podaní z 23. 03. 2017 primáme vyjadrujete svoju nespokojnosť s obsahom

písomného upovedomenia Vašej osoby zástupcom riaditeľky trestného odboru GP SR zo

dňa 17. 03. 2017 pod sp.zn. IV/2 Gn 183/16/1000-7, ktorým Vám bol podrobne vysvetlený

a zdôvodnený postup prokurátora trestného odboru GP SR vo veci vedenej pod sp.zn.

IV/2 Gn 157/16/1000. Opätovne sa domáhate nápravy vo Vami uvedenom smere s tým,

že v opačnom prípade sa opätovne obrátite na Ústavný súd Slovenskej republiky z dôvodu

porušovania Vašich zákonných práv.

Po preskúmaní Vášho predmetného podania z 23. 03. 2017 a súvisiaceho spisového

materiálov GP SR sp.zn. IV/2 Gn 157/16/1000 konštatujem, že v podaní neuvádzate žiadne

nové právne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu prijatia akýchkoľvek

prokurátorských opatrení. Z tohto dôvodu v celom rozsahu v podrobnostiach odkazujem

na obsah písomného upovedomenia sp.zn. IV/2 Gn 183/16/1000-7 zo 17. 03. 2017, ktoré

Vám bolo riadne doručené.

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť

v rozsahu ustanovenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať

opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných

zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie podanie, ktoré

smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor príslušný na vybavenie podnetu

je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov odo dňa, keď mu bol podnet pridelený

na vybavenie. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto lehoty bezprostredne

nadriadený prokurátor.

Podľa § 36 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor alebo nim určený prokurátor.

Čo sa týka Vašich ďalších námietok konštatujem, že zo znenia vyššie uvedených

zákonných ustanovení je jednoznačné zrejmé, že v danom prípade nedošlo zo strany

prokurátora GP SR k žiadnemu pochybeniu, respektíve porušeniu zákona, pretože Vami

uvádzaná dvojmesačná lehota, na nedodržanie ktorej v predmetnom podaní poukazujete,

sa vzťahuje výlučne na podnety a opakované podnety podľa zákona o prokuratúre.

Vaše podanie s vecným označením „Podnet na preskúmanie zákonnosti postupu

prokurátora GP SR vo veci sp.zn. IV/2 Gn 157/16/1000-4, v súvislosti s postúpením môjho

podania, o čom som bol upovedomený listom z 24. 11. 2016“ s dátumom 17. 12. 2016 však

nebolo z dôvodov obsiahnutých vo vyššie uvedenej písomnosti sp.zn. IV/2 Gn 183/16/1000-7

zo 17. 03. 2017 na GP SR vyhodnotené ako podnet podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre,

ale len ako bežné podanie, na ktoré bolo reagované vysvetľujúcim neformálnym písomným

upovedomením.»

10. Z písomného upovedomenia generálnej prokuratúry sp. zn. IV/2 Gn 183/16/1000

zo 17. marca 2017 vyplýva:

«Na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky (ďalej len „GP SR“) bolo dňa

21. 12. 2016 doručené Vaše podanie s vecným označením „Podnet na preskúmanie

zákonnosti postupu prokurátora GP SR vo veci sp.zn. IV/2 Gn 157/16/1000-4, v súvislosti

s postúpením môjho podania, o čom som hol upovedomený listom z 24. 11. 2016“

s dátumom 17. 12. 2016.

V uvedenom podaní zo 17. 12. 2016 vyjadrujete svoju faktickú nespokojnosť s tým,

že prokurátor GP SR dňa 24. 11. 2016 pod sp.zn. IV/2 Gn 157/16/1000-3

Vaše predchádzajúce podanie z 01. 11. 2016 s vecným označením „Podnet na preskúmanie

zákonnosti postupu Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže v súvislosti

s vybavením Žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti, sp.zn. GR ZVJS-31-23/13-2016

a sp.zn. GR ZVJS-31-24/13-2016“ nevyhodnotil ako podnet podľa § 31 ods. 1 zákona

o prokuratúre, ale ho bez preskúmania a zaujatia stanoviska postúpil na ďalšie konanie

Generálnemu riaditeľstvu Zboru väzenskej a justičnej stráže v Bratislave (ďalej len

„GR ZVJS“), teda priamo porušovateľovi Vašich práv, o čom ste boli riadne písomne

vyrozumený toho istého dňa písomnosťou sp.zn. IV/2 Gn 157/16/1000 - 4. Postúpenie Vášho

uvedeného podania z 01. 11. 2016 prokurátorom GP SR na GR ZVJS vyhodnocujete

ako nezákonné, čím bol porušený o prokuratúre v znení neskorších

predpisov.

Po preskúmaní Vášho predmetného podania zo 17. 12. 2016 a súvisiacich spisových

materiálov GP SR sp.zn. IV 2 Gn 157/16/1000 a GR ZVJS sp.zn. GR ZVJS-31-24-3/13-

2016, GR ZVJS-31-24/13-2016 a GR ZVJS-31-23/13-2016 konštatujem v danom prípade

zákonnosť a správnosť postupu prokurátora trestného odboru GP SR.

Podľa § 96 zákona č. Z. z- o výkone trestu odňatia slobody a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov dozor nad zachovávaním

zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu (

Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov).

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), pôsobnosť prokuratúry vykonávajú

prokurátori dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby

pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe

rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu.

Podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre prokurátor dozerá okrem iného

na to, aby v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva trest odňatia slobody boli držané alebo

umiestnené osoby len na základe rozhodnutia súdu a aby sa v týchto miestach dodržiavali

zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť

v rozsahu ustanovenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať

opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných

zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie podanie, ktoré

smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti.

Podľa § 31 ods. 3 zákona o prokuratúre podnetom podľa tohto zákona nie je

podanie, ktoré

a) je anonymné,

b) nie je čitateľné alebo zrozumiteľné,

c) má charakter dopytu, vyjadrenia, názoru, návrhu alebo žiadosti,

d) je zaslané na prokuratúru len pre informáciu,

e) poukazuje na nedostatky v činnosti orgánu verejnej moci, ktorých odstránenie

alebo vybavenie je upravené osobitným predpisom alebo ktorých odstránenie alebo

vybavenie nepatri do pôsobnosti prokuratúry,

f) je sťažnosťou alebo iným podaním podľa osobitného predpisu,

(napríklad o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení

neskorších predpisov)

g) je oznámením o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin, alebo iným podaním,

na vybavenie ktorého sa vzťahuje .

Podľa o Zbore väzenskej a justičnej stráže

v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon „o Zbore väzenskej a justičnej stráže“)

obvinený alebo odsúdený má právo podať sťažnosť podľa tohto zákona.

Podľa § 65da ods. 2 zákona o Zbore väzenskej a justičnej stráže sťažnosť podľa

tohto zákona je podanie obvineného alebo odsúdeného (ďalej len „sťažovateľ“), ktorým

sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých

sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou organizačnej zložky zboru

podľa § 2 ods. 1, a zároveň poukazuje na konkrétne nedostatky, ktorých odstránenie

je v pôsobnosti organizačnej zložky zboru, najmä na porušenie právnych predpisov alebo

vnútorných predpisov zboru.

Podľa § 65da ods. 3 zákona o Zbore väzenskej a justičnej stráže sťažnosťou podľa

tohto zákona nie je podanie ktoré,

a) má charakter dopytu, vyjadrenia, názoru, žiadosti, podnetu alebo návrhu a nie je

v ňom jednoznačne vyjadrené, ochrany akého svojho práva alebo právom chráneného

záujmu sa obvinený alebo odsúdený domáha,

e) je návrhom na preskúmanie poskytovania zdravotnej starostlivosti,

Podľa § 65dm ods. 6 zákona o Zbore väzenskej a justičnej stráže postup

organizačnej zložky zboru alebo ministerstva pri vybavovaní sťažnosti podľa tohto zákona

nie je preskúmateľný súdom.

Aplikujúc, a to aj prostredníctvom analógie (§ 65dm ods. 6 zákona o Zbore väzenskej

a justičnej stráže), vyššie citovanú právnu úpravu konštatujem, že Vami napadnutý postup

Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v Leopoldove (ďalej len

„ústav v Leopoldove“), ako aj následný postup GR ZVJS, pri vybavovaní Vašej sťažnosti,

respektíve sťažnosti podľa § 65da ods. 2 zákona o Zbore väzenskej a justičnej stráže, nie je

možné preskúmať prokurátorom, a to žiadneho stupňa prokuratúry, z dôvodu nedostatku

jeho pôsobnosti na výkon dozoru, a teda Vaše podanie z 01. 11. 2016 prokurátor trestného

odboru GP SR správne nevyhodnotil ako podnet podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre,

ale ho dňa 24. 11. 2016 písomnosťou sp.zn. IV/2 Gn 157/16/1000-3 postúpil za účelom

vyhodnotenia a prípadného prijatia ďalších zákonných opatrení vecne príslušnému

GR ZVJS v Bratislave.

Zo zadováženého spisového materiálu pritom vyplýva, že Vaša sťažnosť - prvotné

písomné podanie zo dňa 05. 05. 2016 s vecným označením „Sťažnosť pre porušenie práva

na stravovanie v dňoch 03. 05. - 05. 05. 2016“, týkajúce sa údajnej absencie minimálneho

množstva bielkovín v podávanej strave odsúdeným v ústave v Leopoldove, bola dňa 28. 07.

2016 riadne prešetrená a zákonným spôsobom vybavená, o čom ste boli riadne písomne

vyrozumený riaditeľom ústavu v Leopoldove písomnosťou č. ÚVTOS a UVV-sť-OaO-

23/2016 dňa 04. 08. 2016. Zároveň ste dňa 06. 05. 2016 v ústave v Leopoldove podali ústne

do zápisnice ďalšiu sťažnosť, týkajúcu sa údajného sústavného porušovania Vášho práva

na stravovanie za ostatného pol roka, spočívajúceho v malých množstvách mäsa

a mäsových výrobkov, mlieka a mliečnych výrobkov vo Vašej strave v uvedenom ústave,

ktorá bola taktiež riadne prešetrená, a to dňa 27. 07. 2016, o čom ste boli riadne písomne

vyrozumený riaditeľom ústavu v Leopoldove písomnosťou č. ÚVTOS a ÚVV-sť-OaO-

24/2016 dňa 03. 08. 2016.

Dňa 25. 08. 2016 bolo z ústavu v Ilave, prostredníctvom ústavu v Leopoldove,

doručené GR ZVJS Vaše ďalšie podanie z 05. 08. 2016 s vecným označením „Žiadosť

o prešetrenie vybavenia sťažnosti na výkon trestu odňatia slobody a

na výkon väzby v Leopoldove Záznamom o prešetrení sťažnosti č. ÚVTOS a ÚVV-sť-OaO-

24/2016 zo dňa 27. 07. 2016, doručeným dňa 03.08.2016 a Záznamom o prešetrení

sťažnosti č. ÚVTOS a ÚVV-st-OaO-23/20/6 zo dňa 28.07.2016, doručeným dňa 04. 08.

2016“. Na základe tejto Vašej žiadosti podľa § 65dk ods. 1 zákona o Zbore väzenskej

a justičnej stráže o prešetrenie vybavenia Vašich vyššie uvedených sťažností, bol následne

na stupni GR ZVJS preskúmaný spôsob ich vybavenia v ústave v Leopoldove, a to v dňoch

31. 08. 2016, respektíve 06. 09. 2016, o čom ste boli riadne písomne vyrozumený

generálnym riaditeľom ZVJS písomnosťami č. GR ZVJS-31-23/13-2016, respektíve

č. GR ZVJS-31-24/13- 2016.

Dňa 29. 11. 2016 bolo z GP SR postúpené GR ZVJS Vaše ďalšie podanie z 01. 11.

2016 s vecným označením „Podnet na preskúmanie zákonnosti postupu Generálneho

riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže v súvislosti s vybavením žiadosti

o prešetrenie vybavenia sťažnosti, sp.zn. GR ZVJS-31-23/13-2016 a sp.zn. GR ZVJS-31-

24/13-2016“, na základe ktorého Vás generálny riaditeľ ZVJS upovedomil, že Vaše žiadosti

vybavované pod ev. č. GR ZVJS-31-23/13-2016 zo dňa 31. 08. 2016 a GR ZVJS-31-24/13-

2016 zo dňa 06. 09. 2016 boli vybavené v súlade so zákonom. Zároveň Vás generálny

riaditeľ ZVJS informoval, že podľa § 65dk ods. 9 zákona o Zbore väzenskej a justičnej

stráže, proti vybaveniu žiadosti (žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti) nemožno podať

novú žiadosť.»

11. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať

všeobecné súdy, v danom prípade iné orgány verejnej moci, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov v rámci im zverených kompetencií legislatívne

vymedzených. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách (napr. , , ).

Inými slovami, ústavný súd predstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý

nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré

sa na ochrane ústavnosti podieľajú ().

12. Súčasťou obsahu základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

je teda právo účastníka konania na také odôvodnenie úradného rozhodnutia, ktoré

jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom ochrany (, , ,

, a iné).

13. Skutkové a právne závery orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych

prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb môžu

byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

zaručeného v ústave alebo v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných

slobodách (, ).

14. Po oboznámení sa s obsahom upovedomenia generálnej prokuratúry sp. zn.

IV/2 Gn 183/16/1000 z 24. apríla 2017 (aj v spojení s dôvodmi vyplývajúcimi

z upovedomenia generálnej prokuratúry sp. zn. IV/2 Gn 183/16/1000 zo 17. marca 2017)

ústavný súd konštatuje, že prokurátor generálnej prokuratúry vybavujúci sťažovateľov

opakovaný podnet konal v medziach svojej právomoci a v súlade predovšetkým

s príslušnými ustanoveniami o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len ,,zákon o prokuratúre“), v interpretácií ktorých nezistil rozpor

s ich obsahom a účelom, pričom jeho úvahy sú legitímne, právne akceptovateľné a ústavne

súladné, po preskúmaní ktorých ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť so sťažovateľom

namietaným porušením základného práva na inú právnu ochranu podľa .

Vzhľadom na podrobnú a precíznu právnu argumentáciu generálnej prokuratúry vyslovenú

predovšetkým v jej upovedomení sp. zn. IV/2 Gn 183/16/1000 zo 17. marca 2017, ktorá

vyčerpávajúcim spôsobom obsiahla právnu podstatu predmetnej právnej veci sťažovateľa

s odkazmi aj na príslušnú právnu úpravu, nie je potrebné z pohľadu ústavného súdu uvádzať

ďalšie podporné/vysvetľujúce argumenty. Tento záver ústavného súdu zakladá dôvod

odmietnutia sťažovateľom podanej sťažnosti podľa

pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

15. V nadväznosti na uvedené ústavný súd dáva sťažovateľovi do pozornosti aj svoju

ustálenú judikatúru, podľa ktorej je súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa

aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné

orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2

a § 36 ods. 1 zákona o prokuratúre), pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných

orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním)

zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej

osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu (podaniu) vyhoveli

(, , ). Navyše, kompetencie ústavného súdu

ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti dané mu vylučujú jeho

právomoc revidovať zákonom danú právomoc orgánov verejnej moci, a to vrátane

kompetenčných právomocí orgánov prokuratúry v konaní podľa § 31 a nasl. zákona

o prokuratúre, pokiaľ výkon tejto právomoci nebol ani svojvoľný, ani arbitrárny.

16. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd nemohol zaoberať

opodstatnenosťou námietok v nej uvedených. Zároveň stratilo opodstatnenie zaoberať

sa ďalšími návrhmi sťažovateľa na ochranu ústavnosti, keďže rozhodovanie o nich je

viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody ( prvá veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. augusta 2017