Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 643/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. novembra 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša

a sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, ,

, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na inú právnu

ochranu podľa prípismi Generálneho riaditeľstva

Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-303-2/13-2017 a č. GR ZVJS-304-2/13-2017

zo 7. apríla 2017, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. mája 2017

doručená sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva podľa (ďalej

len „ústava“) prípismi Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len

„generálne riaditeľstvo“) č. GR ZVJS-303-2/13-2017 a č. GR ZVJS-304-2/13-2017

zo 7. apríla 2017 (ďalej aj „napadnuté prípisy“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ ako osoba vo výkone trestu odňatia

slobody podľa o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „“) podal Ústavu na výkon trestu

odňatia slobody (ďalej aj „ústav na výkon trestu“ alebo „ústav“)

19. januára 2017 sťažnosť „kvôli diskriminácii v porovnaní s inými ústavmi v súvislosti

so sortimentom ponúkaného tovaru v bufete“ a 20. januára 2017 sťažnosť „kvôli

nedostatočnému púšťaniu teplej vody a tak sťažovaniu možností adekvátnej osobnej

hygieny, prania, upratovania a pod.“.

Ústav na výkon trestu sťažnosť sťažovateľa z 19. januára 2017 vyhodnotil ako

neopodstatnenú podľa , o čom ho informoval záznamom

o prešetrení sťažnosti č. ÚVTOS-sť-O-3/2017 z 24. februára 2017. Postup ústavu

pri vybavovaní sťažnosti na základe žiadosti sťažovateľa podľa § 65dk ods. 1 zákona

č. prešetrilo generálne riaditeľstvo, ktoré dospelo k záveru o zákonnosti

postupu ústavu, o čom vyrozumelo sťažovateľa (napadnutým) prípisom GR

ZVJS-304-2/13-2017 zo 7. apríla 2017.

Sťažnosť sťažovateľa z 20. januára 2017 ústav na výkon trestu taktiež vyhodnotil ako

neopodstatnenú, o čom sťažovateľa informoval záznamom o prešetrení sťažnosti

č. ÚVTOS-sť-O-4/2017 z 24. februára 2017. Generálne riaditeľstvo (konajúc na základe

žiadosti sťažovateľa) aj v tomto prípade konštatovalo zákonnosť postupu ústavu

pri vybavovaní sťažnosti, o čom sťažovateľa upovedomilo (napadnutým) prípisom

č. GR ZVJS-303-2/13-2017 zo 7. apríla 2017.

Sťažovateľ v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu namieta, že napadnutými

prípismi generálneho riaditeľstva bolo porušené jeho základné právo na inú právnu ochranu

podľa , pričom svoju sťažnosť odôvodňuje najmä takto:

«Podľa čl. 1 až 3 Odporúčania Rec (2006) 2 Výboru ministrov členským štátom

o Európskych väzenských pravidlách (ďalej len „EVP“) so všetkými osobami, ktoré sú

zbavené slobody, sa má zaobchádzať tak, aby sa rešpektovali ich ľudské práva. ... Proti

osobám zbaveným slobody sa má uplatňovať čo najmenej obmedzení, nevyhnutných

a primeraných zákonnému cieľu, pre ktorý boli uložené.

... V súvislosti s osobami v detencii ESĽP uvádza, že sú úplne v moci štátu, resp.

odkázané na štát, z čoho vznikajú preň zvláštne pozitívne záväzky v oblasti dodržiavania

základných práv týchto osôb... Štát sa teda stáva garantom slobodného výkonu tých práv

odsúdených, ktoré im neboli zákonne odňaté, či obmedzené.

... Právnej istote ako nedielnej súčasti právneho štátu podľa

nezodpovedá taký stav (situácia), ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej

úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom

ustanoveným postupom (). Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je

v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu

ochranu ().

... V predmetných veciach bolo konanie u odporcu iniciované sťažovateľom, ktorý sa

zákonom stanoveným postupom domáhal prešetrenia vybavenia Sťažností z 19. a 20. 1.

2017 , kde vykonáva trest. Žiadosti o prešetrenie postupu ústavu boli náležité

odôvodnené a námietky sťažovateľom vznesené boli rozhodujúce pre výsledok týchto konaní

a vyžadovali si teda explicitnú odpoveď.

UVTOS zjavne celkom ignoroval predmet Sťažnosti

z 19. a 20. 1. 2017 a k nemu sa vzťahujúce zistenia, o ktorých nepanovala pochybnosť (teplá

voda nebola púšťaná v dostatočnom rozsahu, a ponúkaný sortiment tovaru v ústavnom

bufete bol užší ako v iných ústavoch), a hoci bol odporca na tieto skutočnosti výslovne

upozorňovaný, ignoroval ich aj napriek jednoznačnosti porušení § 65di ods. 1, § 65dj ods. 2

písm. c) a d)

Pri konfrontácii sťažovateľových podaní, ktorými žiadal o prešetrenie Záznamov

o prešetrení Sťažností z 19. a 20. 1. 2017 a odporcom vydaných Žiadostí o prešetrenie

vybavenia Sťažností z 19. a 20. 1. 2017, je celkom zrejmé, že sa odporca nimi vôbec

nezaoberal, hoci obsahovali právne a skutkové námietky relevantného charakteru,

pri vysporiadaní sa s ktorými závery o neopodstatnenosti Sťažnosti z 19. a 20. 1. 2017

objektívne neobstoja.

Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže v súvislosti s konaniami

o Žiadostiach o prešetrenie vybavenia sťažnosti č. GR ZVJS-303-2Z13-2017 zo dňa

7. 4. 2017 a č. GR ZVJS-304-2/13-2017 zo dňa 7. 4. 2017, porušilo základné právo

sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa .

... K právomoci Ústavného súdu

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „Generálna prokuratúra“)

v inom konaní sťažovateľa upovedomením sp. zn. IV/2 Gn 183/16/1000-7 zo dňa

17. 3. 2017... konštatovala, že postup ústavov a GR ZVJS pri vybavovaní sťažností „nie je

možné preskúmať prokurátorom, a to žiadneho stupňa prokuratúry, z dôvodu nedostatku

jeho pôsobnosti na výkon dozoru“.

Závery Generálnej prokuratúry v upovedomení zo 17. 3. 2017 tak zakladajú

právomoc Ústavného súdu, ktorý zároveň plní aj funkciu účinného právneho prostriedku

nápravy podľa čl. 13 Dohovoru, keďže samotné konanie v rámci ktorého sa sťažovateľ

domáhal nápravy Sťažnosťami z 19. a 20. 1. 2017 spadá do rámca práva na súkromie

a zákazu diskriminácie.

Sťažovateľ však považuje právny názor Generálnej prokuratúry za vyložene

absurdný a scestný.

... Konanie o sťažnosti odsúdeného je konaním podľa osobitného predpisu (zákona

č. ) a pokiaľ v rámci tohto konania vyčerpá všetky prípustné prostriedky

a následne sa podnetom podľa domáha nápravy namietaných

pochybení posledného kompetentného orgánu v rámci ZVJS, ktorý nápravu v konaní podľa

osobitného predpisu nezjednal, nejde o podanie podľa osobitného predpisu (takéto podania

boli už vyčerpané), ale o podnet podľa . o ktorom je prokuratúra

povinná konať.»

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže Žiadosťou o

prešetrenie vybavenia sťažnosti č. GR ZVSJ-303-2/13-2017 zo dňa 7. 4. 2017 a postupom v

tejto veci porušilo základné právo sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

.

2. Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže Žiadosťou o prešetrenie

vy bavenia sťažnosti č. GR ZVSJ-304-2/13-2017 zo dňa 7. 4. 2017 a postupom v tejto veci

porušilo základné právo sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky.

3. Žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti č. GR ZVJS-303-2/13-2017 zo dňa

7. 4. 2017 sa zrušuje a vec sa vracia Generálnemu riaditeľstvu Zboru väzenskej a justičnej

stráže na ďalšie konanie.

4. Žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti č. GR ZVJS-304-2/13-2017 zo dňa

7. 4. 2017 sa zrušuje a vec sa vracia Generálnemu riaditeľstvu Zboru väzenskej a justičnej

stráže na ďalšie konanie.

5. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi ako primerané finančné

zadosťučinenie peňažnú sumu 800 EUR, ktorú mu je povinné zaplatiť Generálne

riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ v posudzovanej veci namieta porušenie svojho základného práva na inú

právnu ochranu podľa napadnutým prípismi generálneho riaditeľstva,

ktorými bolo rozhodnuté o jeho žiadostiach o prešetrenie vybavenia jeho sťažností

podaných ako osobou vo výkone trestu odňatia slobody podľa

o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov. Podstatou sťažností

sťažovateľa adresovaných ústavu na výkon trestu pritom boli jeho námietky týkajúce sa

podmienok výkonu trestu odňatia slobody v ústave.

Ústavný súd v kontexte sťažnosti sťažovateľa v prvom rade uvádza, že jeho

právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa je založená na princípe

subsidiarity, z ktorého vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb namietajúcich porušenie základných práv a slobôd v prípadoch, ak o ich

ochrane nerozhoduje iný súd, resp. iný orgán verejnej moci. Zmysel a podstata princípu

subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť

výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im

zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v

(porovnaj m. m. , ,

, ).

V nadväznosti na uvedené ústavný súd v okolnostiach preskúmavaného prípadu

poukazuje na relevantné zákonné ustanovenia, z ktorých vyplýva, že dozor

nad zachovávaním zákonnosti v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody vykonáva

prokuratúra.

Podľa v znení neskorších

predpisov spôsob výkonu trestu odňatia slobody upravuje osobitný zákon.

Podľa o výkone trestu odňatia slobody a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o výkone

trestu“) tento zákon ustanovuje spôsob výkonu trestu odňatia slobody (ďalej len „výkon

trestu“), práva a povinnosti odsúdených a dozor a kontrolu nad výkonom trestu.

Podľa § 96 zákona o výkone trestu dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave

vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu [

o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“)].

Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona o prokuratúre pôsobnosť prokuratúry vykonávajú

prokurátori dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby

pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe

rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu.

Podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre prokurátor dozerá (aj) na to, aby sa

v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva trest odňatia slobody dodržiavali zákony a ostatné

všeobecne záväzné právne predpisy.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť

v rozsahu ustanovenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať

opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných

zákonov výlučne príslušné iné orgány (odsek 1).

Podľa § 31 ods. 1 a 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie podanie, ktoré

smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti.

Podľa § 36 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom...

Podľa § 36 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet sa vybavuje iba

vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti alebo ak tak rozhodne nadriadený prokurátor. Ďalším

opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a každý ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu podnet v zmysle § 31 ods. 1, ako aj

opakovaný podnet v zmysle § 36 ods. 1 zákona o prokuratúre poskytujú sťažovateľovi

účinnú ochranu jeho práv a právom chránených záujmov (m. m. ,

, , , , , ).

Podnet, resp. opakovaný podnet zakladá povinnosť príslušného prokurátora, resp.

nadriadeného prokurátora sa ním zaoberať, vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť

podnecovateľovi.

Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že vynechanie

nielen podnetu, ale aj opakovaného podnetu ako právnych prostriedkov nápravy v rámci

sústavy orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti

ústavnému súdu podľa , pretože takto by sa obmedzovala možnosť

orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí

sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli

odstráneniu procesných alebo faktických prekážok zákonného postupu (m. m. ,

).

Z uvedených skutočností vyplýva, že sťažovateľ mal, resp. stále má k dispozícii

právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho práv účinne poskytuje a na ktorých

použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov ( ).

Keďže sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu tieto právne prostriedky

na ochranu svojich práv nevyužil a ani nepreukázal, že tak neurobil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa ( ), je jeho sťažnosť podľa

ods. 1 podaná predčasne.

Na uvedenom konštatovaní nič nemení ani prípis Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. IV/2 Gn 183/16/1000-7

zo 17. marca 2017 týkajúci sa inej veci, na ktorý sťažovateľ v sťažnosti poukazuje.

Z evidencie rozhodovacej činnosti ústavného súdu (vec týkajúca sa označeného prípisu bola

vedená pod sp. zn. , pozn.) totiž vyplýva, že sťažovateľ sa v tejto veci

domáhal „preskúmania zákonnosti postupu Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a

justičnej stráže v súvislosti s vybavením Žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti“

prokuratúrou, teda nie preskúmania samotného sťažovateľom namietaného porušovania

zákona v ústave na výkon trestu, v dôsledku čoho generálna prokuratúra jeho podanie

nevyhodnotila ako podnet podľa zákona o prokuratúre. Sťažovateľ navyše aj v aktuálne

preskúmavanej sťažnosti sám uvádza, že nesúhlasí s právnym názorom generálnej

prokuratúry, na základe ktorého sa odmietla jeho podaním vecne zaoberať. Odhliadnuc

od uvedeného tiež platí, že sťažovateľ nemôže prejudikovaním prípadného (z jeho pohľadu

negatívneho) rozhodnutia iného orgánu verejnej moci o určitom právnom prostriedku,

na ktorého využitie ho oprávňuje zákon, založiť právomoc ústavného súdu.

Nad rámec už uvedeného ústavný súd poukazuje aj na to, že ak je sťažovateľ toho

názoru, že v ústave na výkon trestu došlo, resp. dochádza k porušovaniu jeho subjektívnych

(osobnostných) práv, právny poriadok Slovenskej republiky na ich ochranu ustanovuje

osobitné právne inštitúty, ktorých uplatnenie je v plnej dispozícii sťažovateľa, pričom

rozhodnutie o nich patrí do kompetencie orgánov verejnej moci (všeobecných súdov),

ktorých právomoc taktiež predchádza právomoci ústavného súdu.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa uplatnením

zásady ratione temporis odmietol podľa § 25 ods. 2 (v spojení s § 53 ods. 1) zákona

o ústavnom súde ako neprípustnú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa vrátane jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu

na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. V tomto uznesení konštatovaný dôvod

neprijateľnosti sťažnosti na ďalšie konanie (jej neprípustnosť) je totiž v okolnostiach

posudzovanej veci takej povahy, že by ho nebolo možné odstrániť ani potom, ako by

ústavný súd ustanovil sťažovateľovi kvalifikovaného právneho zástupcu. Ustanovenie

právneho zástupcu sťažovateľovi by preto v danom prípade nebolo účelné a ani hospodárne.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. novembra 2018