Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 429/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. augusta 2017

predbežne prerokoval sťažnosť ,

, pre namietané porušenie základných práv podľa čl. 16

ods. 2, a , a a 2

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Ústavu na výkon trestu

odňatia slobody Leopoldov pri rozhodovaní o žiadosti o povolenie

návštevy z 2. februára 2016, ako aj postupom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody

Leopoldov pri písomnom oznámení o zlom zaobchádzaní s jeho osobou

počas výkonu trestu odňatia slobody z 22. marca 2016 a postupom Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/2 Gn 58/17/1000 a jej

upovedomením z 25. apríla 2017 a v konaní vedenom pod sp. zn. IV/2 Gn 158/16/1000 a jej

upovedomením z 25. apríla 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

24. mája 2017 doručená sťažnosť (ďalej aj „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 16 ods. 2, čl. 19 ods. 2 a čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“), a a 2 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Ústavu

na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov (ďalej aj „ústav“) pri rozhodovaní o žiadosti

sťažovateľa o povolenie návštevy z 2. februára 2016, ako aj postupom ústavu pri písomnom

oznámení sťažovateľa o zlom zaobchádzaní s jeho osobou počas výkonu trestu odňatia

slobody z 22. marca 2016 a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej

len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. IV/2 Gn 58/17/1000 a jej

upovedomením z 25. apríla 2017 a v konaní vedenom pod sp. zn. IV/2 Gn 158/16/1000 a jej

upovedomením z 25. apríla 2017.

2. Z obsahu podanej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol v Ústave na výkon trestu

odňatia slobody Leopoldov umiestnený na výkon právoplatne uloženého trestu odňatia

slobody v období od 22. mája 2015 do 15. júla 2016 a bol zaradený/umiestnený v oddiele

s bezpečnostným režimom, a to z preventívno-bezpečnostných dôvodov.

2.1 V prvej rovine svojej argumentácie sťažovateľ poukázal na to, že „Počas výkonu

trestu odňatia slobody... neúspešne formou pohovorov s pedagógmi ústavu žiadal nápravu

určitých nedostatkov v činnosti ústavu (v súvislosti so stravovaním, voľnočasovými

aktivitami, nákupom potravín atď.), a následne sa začal tejto nápravy domáhať rôznymi

žiadosťami, sťažnosťami a pod.“. Konkrétne poukázal na to, že „Žiadosťou zo dňa 2.2.2016

sa domáhal ... kontaktnej návštevy príbuzných a povolenia návštevy pre blízkych rodinných

priateľov, pričom svoj záujem náležite odôvodnil...“, pričom „Pedagóg ústavu,

, po individuálnom pohovore so sťažovateľom odporúčal žiadosti o návštevu

vyhovieť a toto stanovisko riadne odôvodnil. Následne iný pedagóg ústavu, ,

žiadal o. i. od sťažovateľa, aby stiahol podania proti ústavu a nič už nepísal, pretože

v opačnom prípade mu bude všetko zakázané, čo sťažovateľ odmietol.“. Následne na to

„Riaditeľ ústavu... dňa 23.2.2016 rozhodol, že... môže mať návštevu bez priameho kontaktu

len s matkou...“, a „toto rozhodnutie neodôvodnil...“. Proti postupu ústavu sťažovateľ

využil ako účinný prostriedok nápravy podnet podľa a nasl.

o prokuratúre (ďalej len „zákon o prokuratúre“), o ktorom rozhodla Krajská prokuratúra

v Trnave (ďalej len „krajská prokuratúra“) a o spôsobe vybavenia upovedomila sťažovateľa

písomným upovedomením sp. zn. zo 16. mája 2016 a o jeho opakovanom

podnete generálna prokuratúra svojím písomným upovedomením sp. zn.

IV/2 Gn 58/17/1000 z 25. apríla 2017. V ostatnom podal sťažovateľ sťažnosť ústavnému

súdu.

2.2 V druhej rovine svojej argumentácie sťažovateľ poukázal na to, že „... pri

osobnom pohovore s riaditeľom ústavu na základe žiadostí zo dňa 22.3.2016 uskutočnenom

zhruba koncom marca 2016, namietal ponižujúce zaobchádzanie zo strany pedagóga

ktorý mu zakázal možnosť návštevy posilňovne len z toho dôvodu, že sa tzv. sťažuje na

ústav, a opätovné umožnenie návštevy posilňovne podmieňoval stiahnutím podaní voči

ústavu“, pričom „Na Krajskej prokuratúre sa... podnetom zo dňa 2.11.2016 domáhal

preskúmania nečinností riaditeľa ústavu v súvislosti s oznámením o ponižujúcom

zaobchádzaní pri pohovore na základe žiadosti o pohovor.“. O podnete sťažovateľa

rozhodla krajská prokuratúra a o spôsobe jeho vybavenia upovedomila sťažovateľa

písomným upovedomením sp. zn. z 30. januára 2017 a o jeho opakovanom

podnete generálna prokuratúra svojím písomným upovedomením sp. zn. IV/2 Gn

158/16/1000 z 25. apríla 2017. V ostatnom podal sťažovateľ sťažnosť ústavnému súdu.

3.1 V súhrne sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti v prvom rade poukázal na to,

že «Z ustanovenia je zrejmé, že sťažovateľ má právo na

vykonanie návštevy spravidla priamym kontaktom, a riaditeľ ústavu „môže v odôvodnených

prípadoch rozhodnúť“, či sa návšteva vykoná s priamym kontaktom alebo bez priameho

kontaktu. Zákon tak pripúšťa výnimku z pravidla vykonania návštevy priamym kontaktom

len v odôvodnených prípadoch, teda výlučne na základe konkrétnych dôvodov, ktorých

existencia by sa musela z príslušného rozhodnutia (arg. riaditeľ môže rozhodnúť) podávať

tak, aby dokladala jeho zákonnosť - nevyhnutnosť výnimky z pravidla, keďže predstavuje

ďalšie obmedzenie práva na súkromie - a zároveň vylučovala neprípustnú svojvôľu

v postupe rozhodujúceho orgánu.», v dôsledku čoho „... mal právo na vykonanie návštevy

priamym kontaktom a výnimka z tohto pravidla bola prípustná len v odôvodnených

prípadoch ( ). Rozhodnutie o žiadosti o návštevu však nie

je odôvodnené a je teda objektívne nepreskúmateľné vo vzťahu k podmienkam legality,

legitimity a nevyhnutnosti zásahu do sťažovateľovho práva na súkromie (obmedzenia jeho

návštevných práv čoho konsekventom je konštatovanie neoprávnenosti predmetného zásahu

(mutatis mutandis Khoroshenko proti Rusku, Moisejev proti Rusku).“. Taktiež konštatuje, že

„... mal právo na prijatie návštevy svojho brata (blízka osoba), a riaditeľ ústavu nemal

oprávnenie mu toto právo odňať ( )“. Sťažovateľ teda

uzatvára, že „Riaditeľ ústavu nemá procesný základ pre neodôvodnené rozhodovanie

o návštevných právach väznených osôb, taký to postup predstavuje neprípustnú svojvôľu

a odporuje záväznej judikatúre ESĽP v tejto oblasti.“, v dôsledku čoho „Odporcovia

porušili sťažovateľove právo na súkromie a odporca v 2, rade aj jeho právo na inú právnu

ochranu, keď sa nijakým spôsobom nevysporiadal s obsahom opakovaného podnetu

z 27.2.2017, ktorého vybavenie listom sp. zn. IV/2 Gn 58/17/1000-6 zo dňa 25.4.2017, pri

konfrontácii s ním, so skutkovým stavom a právnym poriadkom predstavuje odmietnutie

spravodlivosti (denegatio iustitiae).“.

3.2 V druhej rovine svojej argumentácie sťažovateľ skonštatoval, že „... sa podnetmi

na prokuratúre domáhal preskúmania nečinnosti riaditeľa ústavu v súvislosti s oznámením

ponižujúceho zaobchádzania, a tieto podnety boli preukázateľne z hľadiska ich obsahovej

stránky úplne ignorované, pričom je alarmujúce, že Krajská prokuratúra pochybenie

riaditeľa ústavu priamo zakrývala podsúvaním absolútne nesúvisiacich skutočností,

a GP SR aj napriek relevantným námietkam uvedeným v opakovanom podnete z 27.2.2016

nápravu nezjednala a nepochopiteľne konštatovala správnosť tohto mimoriadne sporného

konania Krajskej prokuratúry“, dôsledkom čoho teda „Odporcovia porušili sťažovateľove

právo nebyť vystavovaný ponižujúcemu zaobchádzaniu, jeho procedurálny záväzok

účinného vyšetrenia hájiteľného tvrdenia o zlom zaobchádzaní, a odporca v 2. rade aj jeho

právo na inú právnu ochranu, keď sa nijakým spôsobom nevysporiadal s obsahom

opakovaného podnetu z 27.2.2016, ktorého vybavenie listom sp. zn. IV/2 Gn 158/16/1000-

10 zo dňa 25.4.2017 pri konfrontácii s ním predstavuje odmietnutie spravodlivosti

(denegatio iustitiae).“.

4. V petite podanej sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na súkromie podľa Slovenskej

republiky a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove v súvislosti s rozhodovaním

o žiadosti sťažovateľa o návštevu, zo dňa 2.2.2016, porušené bolo.

2. Základné práva sťažovateľa na súkromie podľa Slovenskej

republiky a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a na

inú právnu ochranu podľa postupom Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky v konaní sp. zn. IV/2 Gn 58/17/1000 porušené boli.

3. Základné právo sťažovateľa nebyť vystavovaný ponižujúcemu zaobchádzaniu

podľa a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove a jeho

nečinnosťou pri oznámení sťažovateľa o zlom zaobchádzaní pri pohovore s riaditeľom

ústavu na základe žiadosti o pohovor zo dňa 22.3.2016, porušené bolo.

4. Základné práva sťažovateľa nebyť vystavovaný ponižujúcemu zaobchádzaniu

podľa a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, a na inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní sp. zn.

IV/2 Gn 158/16/1000 porušené boli.

5. Listy Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. IV/2 Gn 58/17/1000-6,

a sp. zn. IV/2 Gn 158/16/1000-10, zo dňa 25.4.2017, sa zrušujú a veci sa vracajú

Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

6. Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky sa zakazuje pokračovať v porušovaní

označených základných práv sťažovateľa.

7. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 1 500 EUR,

ktoré mu je Ústav na výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

8. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 4 000 EUR,

ktoré mu je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky povinná vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

6. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie. Podľa

návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky

upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

7. Podľa nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému,

neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Podľa každý

má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom

orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 3 dohovoru nikoho nemožno mučiť alebo

podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Podľa čl. 8 ods. 1

dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia

a korešpondencie. Podľa čl. 8 ods. 2 dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva

zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej

spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu

krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo

ochrany práv a slobôd iných.

II.A

K namietanému porušeniu označených práv postupom Ústavu na výkon trestu

odňatia slobody Leopoldov pri rozhodovaní o žiadosti sťažovateľa o povolenie

návštevy z 2. februára 2016, ako aj postupom ústavu pri písomnom oznámení

sťažovateľa o zlom zaobchádzaní s jeho osobou počas výkonu trestu odňatia slobody

z 22. marca 2016

8. V je zakotvený princíp subsidiarity, ktorý znamená,

že ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať

sťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred

všeobecným súdom. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda

automaticky nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,

že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ

môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,

prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym

orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie (, , , , ,

). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ).

9. Pokiaľ ide o sťažovateľom napádaný postup ústavu pri rozhodovaní o jeho žiadosti

o povolenie návštevy z 2. februára 2016, ako aj pri jeho písomnom oznámení o zlom

zaobchádzaní s jeho osobou počas výkonu trestu odňatia slobody z 22. marca 2016, ústavný

súd poukazuje na to, že sťažovateľ mal možnosť sa proti postupu ústavu brániť na orgánoch

vecne a mieste príslušnej prokuratúry [podľa o výkone trestu

odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len ,,č. „) v spojení s zákona o prokuratúre dozor

nad zachovávaním zákonnosti v ústave na výkon trestu odňatia slobody vykonáva

prokurátor], čo v danom prípade aj využil, a preto jeho sťažnosť v tejto jej časti bolo

potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

II.B

K namietanému porušeniu označených práv postupom generálnej prokuratúry

v konaní vedenom pod sp. zn. IV/2 Gn 58/17/1000 a jej upovedomením

z 25. apríla 2017 a v konaní vedenom pod sp. zn. IV/2 Gn 158/16/1000 a jej

upovedomením z 25. apríla 2017

10. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa patrí aj

právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá

môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých

medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené

spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci

vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu

poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne

súladne interpretovaná platná a účinná právna norma. Reálne uplatnenie základného práva

na súdnu ochranu teda predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana

v zákonom predpokladanej kvalite poskytne (, ).

Už formulované ústavné závery sa v zásade vzťahujú nielen na ochranu poskytovanú súdmi,

ale aj na ochranu poskytovanú inými orgánmi Slovenskej republiky.

11. Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť

v rozsahu ustanovenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať

opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných

zákonov výlučne príslušné iné orgány. Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa

rozumie podanie, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej

pôsobnosti. Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor príslušný na vybavenie

podnetu je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov odo dňa, keď mu bol podnet

pridelený na vybavenie. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto lehoty

bezprostredne nadriadený prokurátor. Podľa § 36 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ

podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným

podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor alebo ním určený prokurátor. Podľa § 36

ods. 1 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet sa vybavuje iba vtedy, ak obsahuje

nové skutočnosti alebo ak tak rozhodne nadriadený prokurátor. Ďalším opakovaným

podnetom sa rozumie v poradí tretí a každý ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu

prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

12. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (,

, , , , ).

13. Z písomného upovedomenia generálnej prokuratúry sp. zn. IV/2 Gn 58/17/1000

z 25. apríla 2017 vyplýva:

„Generálna prokuratúra Slovenskej republiky koná vo veci Vášho podania

z 27. februára 2017, vyhodnoteného ako opakovaný podnet podľa § 36 ods. 1 zákona

č. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, ktorým namietate zákonnosť

vybavenia predchádzajúce podnetu zo 04. marca 2016 vo veci vedenej na Krajskej

prokuratúre v Trnave pod sp. zn. .

V rámci vybavenia opakovaného podnetu bol preskúmaný spis vedený na Krajskej

prokuratúre v Trnave pod sp. zn. .

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave Vás listom zo 16. mája 2016 pod sp. zn.

-5 upovedomil o spôsobe vybavenia podnetu zo 04. marca 2016, ktorý ako

nedôvodný bez prijatia akýchkoľvek zákonných opatrení odložil. V súvislosti s námietkami

týkajúcimi sa návštevy príslušný prokurátor správne poukázal na § 24 zákona

č. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov a taktiež na § 18 ods. 2 písm. e) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č , ktorou sa vydáva Poriadok výkonu

trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov. V plnom rozsahu sa stotožňujem

s citovaným listom, na obsah ktorého poukazujem, pričom musím konštatovať, že

v opakovanom podnete ste neuviedli žiadne nové relevantné skutočnosti ako tie, ktoré sa

nachádzali v pôvodnom podnete.

Postup prokurátora Krajskej prokuratúry v Trnave, ktorý vybavoval podnet

zo 04. marca 2016 bol dôvodný a vecne správny, nezistil som žiadne porušenie zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, na ktoré by bolo potrebné reagovať

prokurátorským opatrením, a preto opakovaný podnet z 27. februára 2017 odkladám,

pretože nie je dôvodný.

Zároveň Vás podľa o prokuratúre v znení

neskorších predpisov upovedomujem, že ďalší opakovaný podnet sa vybavuje iba vtedy, ak

obsahuje nové skutočnosti alebo ak tak rozhodne nadriadený prokurátor. Ďalším

opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a každý ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.“

14. Z písomného upovedomenia krajskej prokuratúry sp. zn.

zo 16. mája 2016 vyplýva:

«Na základe Vášho podnetu zo dňa 04.03.2016 označeného ako „Podnet na

preskúmanie zákonnosti postupu ÚVTOS Leopoldov v súvislosti s nevyhovením mojej

žiadosti o kontaktnú návštevu rodinných príslušníkov a blízkych rodinných priateľov, zo dňa

02.02.2016.“, ktorý bol doručený dňa 16.03.2016 Krajskej prokuratúre Trnava, preskúmal

som zákonnosť postupu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby

Leopoldov (ďalej len „ústav“), konkrétne schválenie návštevy Vašej osoby bez priameho

kontaktu len s Vašou matkou riaditeľom ústavu zo dňa 23.02.2016.

Na základe predmetného a vyššie označeného podnetu bol Krajskej prokuratúre

Trnava na základe predchádzajúcej žiadosti predložený prostredníctvom ústavu na vec sa

vzťahujúci spisový materiál spolu so stanoviskom riaditeľa ústavu k Vášmu podnetu zo dňa

04.03.2016.

Preskúmaním tohto spisového materiálu, berúc do úvahy stanovisko riaditeľa ústavu

k podnetu možno konštatovať záver, že v postupe ústavu a riaditeľa ústavu zo dňa

23.02.2016 neboli zistené žiadne také skutočnosti a pochybenia, ktoré by si prípadne

vyžadovali prijatie príslušných zákonných prokurátorských opatrení z mojej strany.

V ústave vykonávate trest odňatia slobody v strednom stupni stráženia,

v diferenciačnej skupine „C“ a umiestnený ste boli v danom čase na oddiely

s bezpečnostným režimom.

Zákonná úprava návštev odsúdeného je upravená v ustanoveniach § 24 zákona

č. o výkone trestu odňatia slobody v platnom znení. Konkrétne z ustanovenia

§ 24 ods. 4 cit. zákona vyplýva, že návšteva odsúdeného v ústave s minimálnym stupňom

stráženia a v ústave so stredným stupňom stráženia sa vykonáva spravidla priamym

kontaktom, návšteva odsúdeného zaradeného do ústavu s maximálnym stupňom stráženia sa

vykonáva spravidla bez priameho kontaktu. Riaditeľ ústavu môže v odôvodnených

prípadoch rozhodnúť, či sa návšteva odsúdeného vykoná s priamym kontaktom alebo bez

priameho kontaktu.

Z ustanovenia § 18 ods. 2 písm. e/, na cit. zákon nadväzujúcej vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti SR č. , ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia

slobody ďalej vyplýva, že v diferenciačnej skupine „C“ v ústave so stredným stupňom

stráženia sa návštevy odsúdeného vykonávajú spravidla bez priameho kontaktu.

Vaša žiadosť zo dňa 02.02.2016 bola v ústave riadne zaevidovaná, boli k nej

vypracované písomné stanoviská tak pedagóga oddielu, ako aj vedúceho oddelenia výkonu

trestu a vedúceho oddelenia preventívno-bezpečnostnej služby, na základe čoho následne

dňa 23.02.2016 riaditeľ ústavu schválil návštevu bez priameho kontaktu len s Vašou

matkou, čo je plne v kompetencii riaditeľa ústavu a má oporu vo vzťahujúcej sa zákonnej

úprave.

S poukazom na doposiaľ uvedené považujem týmto Váš podnet za vybavený a ako

nedôvodný ho bez prijatia akýchkoľvek zákonných opatrení odkladám.»

15. Z písomného upovedomenia generálnej prokuratúry sp. zn. IV/2 Gn 158/16/1000

z 25. apríla 2017 vyplýva:

«Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky bolo doručené Vaše podanie

z 27. februára 2016 (správne malo byť uvedené 27. februára 2017), po obsahovej stránke

vyhodnotené ako opakovaný podnet podľa

o prokuratúre v znení neskorších predpisov, ktorým žiadate preskúmať zákonnosť vybavenia

predchádzajúce podnetu z 02. novembra 2016, a to prokurátorom Krajskej prokuratúry

v Trnave vo veci vedenej pod sp. zn. .

V rámci vybavenia opakovaného podnetu bol predložený a preskúmaný spisový

materiál vedený na Krajskej prokuratúre v Trnave pod sp. zn. .

Listom prokurátora Krajskej prokuratúry v Trnave z 30. januára 2017,

sp. zn. -5, ste boli upovedomený o spôsobe vybavenia podnetu

z 02. novembra 2016.

Pôvodné podanie z 02. novembra 2016 bolo vyhodnotené ako podnet v rámci

referátu väzenstva, ktorým ste žiadali preskúmať zákonnosť postupu Ústavu na výkon trestu

odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov (ďalej len „ÚVTOS a ÚVV

Leopoldov“). Zo strany riaditeľa ÚVTOS a ÚVV Leopoldov nemali byť zákonným

spôsobom vybavené Vaše námietky a požiadavky a nepostupovalo sa v súlade s § 37 zákona

č. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave sa náležitým spôsobom vysporiadal

s argumentáciou nachádzajúcou sa v podnete z 02. novembra 2016, pričom zistil, že

riaditeľom ÚVTOS a ÚVV Leopoldov bolo reagované na Vaše námietky a nebola zistená

jeho nečinnosť.

V súvislosti s vybavovaním opakovaného podnetu uvádzam, že neboli zistené žiadne

relevantné skutočnosti nasvedčujúce vystavovaniu Vašej osoby ponižujúcemu

zaobchádzaniu, vydieraniu a šikanóznym praktikám v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov. Vo výkone

trestu odňatia slobody ste boli umiestnený v oddiele s bezpečnostným režimom, vo vzťahu

k Vašej osobe bol vypracovaný program zaobchádzania, čo malo podklad v príslušnej

zákonnej úprave.

V postupe prokurátora Krajskej prokuratúry v Trnave vybavujúceho podnet

z 02. novembra 2016 som nezistil som žiadne porušenie zákona alebo iného všeobecne

záväzného právneho predpisu, na ktoré by bolo potrebné reagovať prokurátorským

opatrením, a preto opakovaný podnet z 27. februára 2016 (správne malo byť uvedené

27. februára 2017) odkladám, pretože nie je dôvodný.

Zároveň Vás podľa o prokuratúre v znení

neskorších predpisov upovedomujem, že ďalší opakovaný podnet sa vybavuje iba vtedy, ak

obsahuje nové skutočnosti alebo ak tak rozhodne nadriadený prokurátor. Ďalším

opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a každý ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.»

16. Z písomného upovedomenia krajskej prokuratúry sp. zn.

z 30. januára 2017 vyplýva:

«Na základe Vášho podnetu zo dňa 2.11.2016 označeného ako „Podnet na

preskúmanie zákonnosti postupu ÚVTOSaÚVV v Leopoldove, v súvislosti s oznámením

riaditeľovi ústavu o ponižujúcom zaobchádzaní a jeho nečinnosti.“, adresovaného

a doručeného pôvodne dňa 10.11.2016 Generálnej prokuratúre SR, preskúmal som postup

Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov („ďalej len

„ústav“) v súvislosti s tým, že zo strany riaditeľa ústavu nemali byť zákonným spôsobom

vybavené Vaše námietky a požiadavky ako aj v súvislosti s tým, že riaditeľ ústavu nemal

v danom konkrétnom prípade postupovať tak ako to vyplýva a predpokladá ustanovenie §

37 o výkone trestu odňatia slobody v platnom znení.

Po preskúmaní prostredníctvom ústavu predloženého a na vec sa vzťahujúceho

spisového materiálu, ktorý bol tunajšej krajskej prokuratúre predložený pre účely vybavenia

Vášho podnetu spolu s písomným stanoviskom riaditeľa ústavu k Vášmu podnetu zisťujem,

že riaditeľ ústavu na Vaše námietky a žiadosti reagoval a týmito sa zaoberal.

Nie je preto pravdou, že riaditeľ ústavu bol vo veci nečinný a na Vaše požiadavky

nereagoval. V tejto súvislosti Vás odkazujem v podrobnostiach na list riaditeľa ústavu

sp. zn. ÚVTOS a ÚVV-8-16/21-2-2016 zo dňa 9.3.2016, ktorého prevzatie ste vlastnoručne

podpísali dňa 17.3.2016 a na list sp. zn. ÚVTOS a ÚVV-29-6/11-2016 zo dňa 18.4.2016,

ktorého prevzatie ste vlastnoručne podpísali dňa 18.4.2016.

S týmito listami a argumentáciou v nich použitou sa v plnej miere stotožňujem

a vo veci som nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by prípadne zakladali prijatie

príslušných prokurátorských opatrení z mojej strany.

Týmto považujem Váš podnet zo dňa 2.11.2016 za vybavený.»

17. Podľa § la účelom výkonu trestu je chrániť spoločnosť

pred páchateľmi trestnej činnosti, zabrániť odsúdeným v páchaní ďalšej trestnej činnosti

a vytvárať podmienky umožňujúce podporovať a rozvíjať pozitívne osobnostné rezervy pre

ich resocializáciu, aby viedli riadny život.

Podľa na splnenie účelu zaobchádzania podľa

§ 11 určený pedagóg vypracuje pre odsúdeného program zaobchádzania.

Podľa program zaobchádzania sa vypracúva pre

každého odsúdeného.

Podľa program zaobchádzania je súhrn aktivít

zameraných na rozvoj osobnosti odsúdeného, jeho primerané správanie a hodnotovú

orientáciu v súlade s právami a povinnosťami ustanovenými v tomto zákone a v iných

všeobecne záväzných predpisoch.

Podľa program zaobchádzania ustanovuje

cieľavedomé, komplexné a štruktúrované pôsobenie na odsúdeného podľa jeho

osobnostných vlastností, odborných vedomostí a stupňa vzdelania s účelom výkonu trestu.

Podľa pri zaobchádzaní s odsúdeným sa na splnenie

cieľov programu zaobchádzania využívajú formy a metódy pedagogického

a psychologického pôsobenia, metódy sociálnej práce, ústavný poriadok, disciplinárna

právomoc, zaraďovanie do práce, vzdelávanie a kultúrno-osvetová činnosť.

Podľa odsúdený má právo prijímať návštevu

blízkych osôb v čase určenom riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom zboru

najmenej raz za kalendárny mesiac v trvaní dvoch hodín. Neuplatnené právo prijať návštevu

blízkych osôb v čase určenom riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom zboru

zaniká. V odôvodnených prípadoch môže riaditeľ ústavu povoliť náhradný termín

vykonania návštevy.

Podľa návšteva odsúdeného v ústave

s minimálnym stupňom stráženia a v ústave so stredným stupňom stráženia sa vykonáva

spravidla priamym kontaktom, návšteva odsúdeného zaradeného do ústavu s maximálnym

stupňom stráženia sa vykonáva spravidla bez priameho kontaktu. Riaditeľ ústavu môže

v odôvodnených prípadoch rozhodnúť, či sa návšteva odsúdeného vykoná s priamym

kontaktom alebo bez priameho kontaktu.

Podľa odsúdený je povinný a) plniť povinnosti uložené

týmto zákonom a ústavným poriadkom, b) plniť pokyny a príkazy príslušníka zboru

a zamestnanca zboru, zachovávať zásady slušného správania a vystupovania voči osobám,

s ktorými prichádza do styku, c) plniť úlohy vyplývajúce z programu zaobchádzania.

18. Podľa § 18 ods. 1 písm. a) až d) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. , ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody

v znení neskorších predpisov (ďalej aj „poriadok“), do diferenciačnej skupiny „C“ v ústave

so stredným stupňom stráženia sa umiestni odsúdený, ak: a) neplní program zaobchádzania,

b) opakovane sa počas výkonu väzby alebo výkonu trestu dopustil disciplinárneho

previnenia, c) to odporúča záver psychologického vyšetrenia, d) bol na návrh riaditeľa

ústavu súdom preradený z ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 18 ods. 2 písm. a) až e) poriadku v diferenciačnej skupine „C“ v ústave

so stredným stupňom stráženia a) zaobchádzanie je zamerané na dodržiavanie ústavného

poriadku a disciplíny, b) odsúdený sa zaraďuje do práce na pracovisko v ústave alebo

strážené pracovisko mimo ústavu, c) na aktivitách organizovaných pre celý ústav sa

odsúdený zúčastňuje len so súhlasom pedagóga, d) odsúdený sa spravidla ubytuje v cele, e)

návštevy sa vykonávajú spravidla bez priameho kontaktu.

Podľa § 23 ods. 2 poriadku pedagóg vypracuje program zaobchádzania do troch

mesiacov od umiestnenia odsúdeného do oddielu, pritom spolupracuje najmä

so psychológom a sociálnym pracovníkom.

Podľa § 23 ods. 3 poriadku pri vypracúvaní programu zaobchádzania sa prihliada na

a) závery a odporúčania psychologického vyšetrenia, b) príčiny a motív spáchania trestného

činu, c) poznatky získané počas výkonu väzby, d) dĺžku trestu, e) správanie odsúdeného,

f) možnosti sociálnej rehabilitácie, zaradenia do práce, zapojenia do individuálnych

a skupinových foriem zaobchádzania, záujmy, vzdelávanie, využívanie voľného času

a ďalšie poznatky o odsúdenom.

Podľa § 25 ods. 3 poriadku v oddiele s diferenciačnou skupinou „C“ sa odsúdenému

určí základný program zaobchádzania, pričom a) odsúdený sa nezúčastňuje na organizácii

oddielu, b) zaobchádzanie je zamerané najmä na dodržiavanie režimu, vytváranie

pracovných návykov a zručností, c) ponuka aktivít vo voľnom čase je obmedzená a o účasti

odsúdeného na nich rozhoduje pedagóg.

Podľa § 26 ods. 1 poriadku plnenie programu zaobchádzania hodnotí pedagóg

najmenej raz za šesť mesiacov...

Podľa § 26 ods. 5 poriadku u odsúdeného s dĺžkou trestu nad päť rokov sa vypracuje

hodnotenie plnenia programu zaobchádzania najmenej raz za 12 mesiacov.

Podľa § 26 ods. 7 poriadku za koordináciu a hodnotenie plnenia programu

zaobchádzania zodpovedá pedagóg oddielu, v ktorom je odsúdený umiestnený.

Podľa § 36 ods. 1 poriadku návšteva sa vykoná na základe povolenia na návštevu

schváleného riaditeľom ústavu alebo nim určeným príslušníkom zboru za podmienok

ustanovených v zákone. Návšteva sa vykonáva v určenom priestore ústavu.

19. Ústavný súd zo spisového materiálu ústavu sp. zn. ÚVTOS a ÚVV-sť-Oao-

38/2016 a ďalších súvisiacich písomných podkladov poskytnutých zistil, že

v súvislosti s pobytom sťažovateľa v ústave bol 17. júla 2015 vypracovaný program

zaobchádzania so sťažovateľom, ktorý bol 18. marca 2016 prehodnotený/zmenený.

19.1 Z programu zaobchádzania vypracovaného 17. júla 2015 z časti edukácia

vyplýva:

„Menovaný je umiestnený na oddiele s bezpečnostným režimom z dôvodu, že je

odsúdený za obzvlášť závažný zločin vydierania a z preventívno-bezpečnostných dôvodov.

V zaobchádzaní s ním je potrebné viesť ho k akceptácii všeobecne záväzných spoločenských

noriem a spoločensky prijateľnej hodnotovej orientácie a zodpovednosti za svoje konanie.

Je potrebné pri ňom využívať individuálny a najmä vysoko profesionálny prístup. Ďalej je

potrebné po vybudovaní si vzájomnej dôvery (ak bude možné nejakú dôveru vybudovať)

pokúsiť sa ho nasmerovať na zmenu jeho antisociálnych názorov a taktiež vyvíjať snahu

o elimináciu jeho evidentných manipulačných a sebapresadzujúcich tendencií.“

19.2 Z programu zaobchádzania vypracovaného 18. marca 2016 vyplýva, že k zmene

programu zaobchádzania došlo z dôvodu „zmeny správania a postojov pri plnení cieľov

programu zaobchádzania“, a v časti edukácia sa konštatuje:

«Menovaný je umiestnený na oddiele s bezpečnostným režimom z dôvodu, že je

odsúdený za obzvlášť závažný zločin vydierania a z preventívno-bezpečnostných dôvodov.

V zaobchádzaní s ním je potrebné viesť ho k akceptácii všeobecne záväzných spoločenských

noriem a spoločensky prijateľnej hodnotovej orientácie a k zodpovednosti za svoje konanie.

Využívať individuálny a najmä vysoko profesionálny prístup. Ďalej je potrebné po

vybudovaní si vzájomnej dôvery (ak bude možné nejakú dôveru vybudovať) pokúsiť sa ho

nasmerovať na zmenu jeho antisociálnych názorov a taktiež vyvíjať snahu o elimináciu jeho

evidentných manipulačných a sebapresadzujúcich tendencii. Každé prosociálne správanie

oceniť. Cielene viesť k rešpektovaniu ústavného poriadku.

Aktivity vo voľnom čase:

Aktivity vo voľnom čase realizovať len so súhlasom pedagóga. Individuálnu

záujmovú činnosť povoliť len v prípade plnenia úloh v častiach „Edukácia“, „Zaraďovanie

do práce“ a „Iné metódy a postupy zaobchádzania“. Odsúdený má tendenciu organizovať

si sám svoj voľný čas bez výrazného záujmu o ponúknuté aktivity, čo je spôsobené aj tým, že

voľný čas väčšinou trávi študovaním právnych predpisov, nakoľko je podľa jeho vyjadrení

voči nemu vedených viacero konaní a sám podáva podnety voči ústavu a to v súvislosti

s jeho nespokojnosťou s podmienkami výkonu trestu, ktorým sa neochotne podriaďuje...

Jemu primeraním spôsobom poskytnúť informácie o konštruktívnych vzorcoch riešenia

problémov, viesť k osvojeniu reálneho sebaobrazu. Motivovať k využívaniu vychádzok na

športové činnosti.»

20. Z listu riaditeľa ústavu sp. zn. ÚVTOS a ÚVV-8-16/21-2-2016 z 9. marca 2016,

ktorý bol odpoveďou na písomný dopyt sťažovateľa, ústavný súd zistil, že „Odsúdený

umiestnený v oddiele s bezpečnostným režimom sa nepodieľa na určení programu

zaobchádzania, ktorého súčasťou sú aj aktivity vo voľnom čase. Voľnočasové aktivity sa

vykonávajú na základe povolenia pedagóga.“.

21. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 25. mája 2016, ktoré podrobil ústavný súd vo svojom uznesení č. k. -10

z 18. októbra 2016, z ústavnému prieskumu s kladným záverom sa konštatuje:

«Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca bol v čase podania predmetných

žiadostí o povolenie výkonu kontaktnej návštevy podľa Z.z

pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia,

do diferenčnej skupiny „C“.

V nastolenej otázke prípustnosti súdneho prieskum žalobou napadnutých nesúhlasov

riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody je potrebné vychádzať z celkovej koncepcie

zákonnej úpravy výkonu trestu odňatia slobody a jeho účelu sledovaného spoločnosťou

prostredníctvom noriem trestného práva (, ), zákona

o výkone trestu odňatia slobody ako i prostredníctvom vykonávacej vyhlášky vydávajúcej

Poriadok výkonu trestu odňatia slobody.

Už z podstaty ukladania trestov podľa vyplýva, že ide o ujmu na

osobnej slobode, majetkových alebo iných právach odsúdeného, pričom okrem iných cieľov

trestania, má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život.

Táto koncepcia nie je nijako v rozpore s realizáciou základného práva na

rešpektovanie súkromného a rodinného života, garantovaného Dohovorom a SR,

nakoľko i tieto normy najvyššej právnej sily pripúšťajú za určitých podmienok obmedzenia

výkonu tohto práva ( bod 2 Dohovoru, a 4 SR).

Zo zákonnej úpravy výkonu trestu odňatia slobody, vrátane Poriadku výkonu trestu

odňatia slobody, vyplýva, že prijímanie návštevy odsúdenými podlieha udeleniu povolenia

schváleného riaditeľom ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Schválenie návštevy

formou priameho kontaktu teda nie je nárokom (v prípade žalobcu sa dokonca spravidla

nevykonáva - § 18 ods. 2 písm. e/ Poriadku), ale sa povoľuje v závislosti od podmienok

stanovených týmito normami, s prihliadnutím predovšetkým na stupeň stráženia a skupinu

diferenciácie, v ktorých je odsúdený pre výkon trestu odňatia slobody zaradený, ako i na

jeho správanie sa počas výkonu trestu, ktoré vypovedá o tom, akým spôsobom sa odsúdený

zúčastňuje na pozitívnych zmenách svojej osobnosti a napĺňa sa cieľ individuálnej

prevencie prostredníctvom výkonu trestu odňatia slobody (

Z.z., § 36 ods. 1 a § 18 ods. 2 Poriadku).

Nesúhlasné stanovisko žalovaného k žiadostiam odsúdeného, o vykonanie návštevy

za podmienok podľa o výkone trestu odňatia slobody a o

zmene a doplnení niektorých zákonov, nie je typickým individuálnym správnym aktom, a

preto nepodlieha revízii riadnych, resp. mimoriadnych opravných prostriedkov v správnom

konaní, ani preskúmaniu súdom. Ide o rozhodnutie zákonom zmocnenej autority, ktoré

priamo a bezprostredne vplýva na napĺňanie účelu sledovaného výkonom trestu odňatia

slobody a na nápravu odsúdeného.»

22. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať

všeobecné súdy, v danom prípade iné orgány verejnej moci, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov v rámci im zverených kompetencií legislatívne

vymedzených. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách (napr. , , ).

Inými slovami, ústavný súd predstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý

nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na

ochrane ústavnosti podieľajú ().

23. Súčasťou obsahu základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

je teda právo účastníka konania na také odôvodnenie úradného rozhodnutia, ktoré

jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom ochrany (, , ,

, a iné).

24. Skutkové a právne závery orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych

prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb môžu

byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

zaručeného v ústave alebo v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných

slobodách (, ).

25. Po oboznámení sa s obsahom upovedomenia generálnej prokuratúry

sp. zn. IV/2 Gn 58/17/1000 z 25. apríla 2017 (aj v spojení s dôvodmi vyplývajúcimi

z upovedomenia krajskej prokuratúry sp. zn. zo 16. mája 2016) ústavný

súd konštatuje, že prokurátor generálnej prokuratúry vybavujúci sťažovateľov

opakovaný podnet konal v medziach svojej právomoci a v súlade predovšetkým

s príslušnými ustanoveniami zákona o prokuratúre, a vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou sa vydáva

Poriadok výkonu trestu odňatia slobody, v znení neskorších predpisov, ktoré interpretoval

a aplikoval v súlade s ich obsahom, jeho úvahy sú logické, legitímne a právne

akceptovateľné. Jeho postup bol v súlade so zákonom a ústavne konformný, po preskúmaní

ktorého ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť so sťažovateľom namietaným porušením

ním označených práv, čo zakladá dôvod odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť. Aj ústavný súd v tejto súvislosti

zdôrazňuje, že primárnym dôvodom zaradenia sťažovateľa do diferenciačnej skupiny „C“

v rámci výkonu trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia bol charakter trestnej

činnosti, pre ktorú bol sťažovateľ odsúdený (rozumej právoplatné odsúdenie pre obzvlášť

závažný zločin vydierania) a preventívno bezpečnostné dôvody, ktorých relevantnosť nie je

ústavný súd oprávnený preskúmavať, ale sú v plnej kompetencii ústavu, v ktorom

sťažovateľ vykonáva trest. Návštevy v tejto diferenciačnej skupine sa vykonávajú spravidla

nepriamym kontaktom s tým, že opak je výnimkou z daného pravidla. Je pravdou, že

v priebehu roka 2015 boli návštevy v ústave sťažovateľovi povoľované priamym

kontaktom, a to z dôvodu docielenia jeho motivačnej akceptácie pravidiel a podmienok

výkonu trestu odňatia slobody, teda aj takouto formou realizované udržiavanie tohto

sociálneho kontaktu malo byť „predpokladom k resocializácii správania“, ako aj z dôvodu

„udržania dobrého psychického stavu osoby odsúdenej na dlhodobý výkon trestu odňatia

slobody“. Vychádzajúc z obsahu programov zaobchádzania (pozri bod 19, pozn.) už v čase

nástupu do ústavu v správaní sťažovateľa dominoval výrazný antisociálny postoj

a neakceptácia spoločensky prijateľnej hodnotovej orientácie s dominanciou manipulačných

a sebapresadzujúcich tendencií. Jedným z prostriedkov docielenia zmeny v správaní

sťažovateľa bolo teda umožnenie a riadne zdôvodnenie povolenia výnimky zo stanoveného

pravidla, a teda povolenie návštevy rodinných príslušníkov priamym kontaktom, čo však

neviedlo k zmene jeho správania v rámci výkonu trestu odňatia slobody v ústave.

Sťažovateľ sa teda mýli, ak argumentuje tým, že bolo povinnosťou riaditeľa ústavu riadne

zdôvodniť zamietnutie/nevyhovenie jeho žiadosti o povolenie návštevy priamym

kontaktom, pretože povolenie takejto formy návštevy je výnimkou zo stanoveného pravidla

a zdôvodnenie je na mieste práve pri povolení opaku, k čomu aj v prípade návštev

vykonaných v roku 2015 aj došlo. Zlyhanie tohto motivačného prvku viedlo v priebehu

roka 2016 vrátane ním namietanej návštevy (pozri body 2.1 a 3.1) k striktnému zákonnému

postupu, a to povoleniu návštev len nepriamym kontaktom, tak ako to explicitne vyplýva

z § 18 ods. 2 písm. e) poriadku. Naostatok je potrebné zdôrazniť, že z obsahu spisového

materiálu ústavu sp. zn. ÚVTOS a ÚVV-sť-OaO-38/2016, ako aj ďalších

zaslaných podkladov vyplýva, že rozhodnutiu riaditeľa ústavu o každej žiadosti o povolenie

návštevy sťažovateľa predchádzalo vyjadrenie kompetentných osôb ako pedagóga oddielu,

vedúceho oddelenia výkonu trestu a vedúceho oddelenia preventívno-bezpečnostnej služby,

ktorých názorový postoj bol riaditeľom ústavu pri rozhodovaní o spôsobe realizovania

návštevy/návštev prítomný. Ústavný súd teda dospel k rovnakým záverom ako Najvyšší súd

Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. z 25. mája 2016,

ktoré navyše podrobil ústavný súd vo svojom uznesení č. k. -10

z 18. októbra 2016 ústavnému prieskumu s kladným záverom (vo vzťahu k nemožnosti

uplatnenia noriem správneho súdnictva v predmetnej právnej veci, pozn.).

26. Ústavnú akceptovateľnosť vyslovuje ústavný súd aj po oboznámení sa

s obsahom upovedomenia generálnej prokuratúry sp. zn. IV/2 Gn 158/16/1000

z 25. apríla 2017 (aj v spojení s dôvodmi vyplývajúcimi z upovedomenia krajskej

prokuratúry sp. zn. z 30. januára 2017). Predpokladom zaobchádzania

s odsúdeným je stupeň stráženia, do ktorého je odsúdený zaradený, ale aj diferenciačná

skupina príslušného stupňa stráženia a v neposlednom rade aj stanovený program

zaobchádzania s odsúdeným v ústave, ktorým sú stanovené okrem iného aj ciele

a predpoklady napĺňania predovšetkým individuálnej prevencie prostredníctvom výkonu

trestu odňatia slobody. Možnosť zúčastňovania sa sťažovateľa na voľnočasových aktivitách

v rámci ústavu počas výkonu trestu odňatia slobody bolo teda podmienené nielen stupňom

stráženia, ale aj diferenciačnou skupinou, do ktorej bol v rámci ústavu zaradený. Zaradenie

sťažovateľa do diferenciačnej skupiny „C“ v rámci stredného stupňa stráženia v ústave

znamenalo možnosť, vychádzajúc z § 25 ods. 3 písm. c) poriadku, zúčastňovať sa na

voľnočasových aktivitách len so súhlasom pedagóga, pričom odsúdený sa podľa § 25 ods. 3

písm. a) poriadku nezúčastňuje na organizácii činnosti oddielu a podľa § 25 ods. 3 písm. b)

poriadku celkové pôsobenie odsúdeného je zamerané najmä na dodržiavanie režimu,

vytváranie pracovných návykov a zručností. Inými slovami, okrem už spomenutých

povinností je odsúdený v zmysle povinný plniť nielen príkazy

a pokyny príslušníkov zboru väzenskej a justičnej stráže, ale aj úlohy vyplývajúce

z programu zaobchádzania, a taktiež podľa § 18 ods. 2 písm. a) poriadku je zaobchádzanie

s odsúdeným v diferenciačnej skupine „C“ zamerané na dodržiavanie ústavného poriadku

a disciplíny. Dodržiavaním citovaných povinností v ústave počas výkonu trestu odňatia

slobody by sťažovateľ preukázal/preukazoval aspoň snahu o napĺňanie cieľu individuálnej

prevencie, ak nie už aj o jeho dosiahnutie aspoň v podmienkach výkonu trestu odňatia

slobody. Zmena programu zaobchádzania vykonaná podľa § 26 ods. 1 poriadku

18. marca 2016, ktorej katalyzátorom bolo správanie sťažovateľa v ústave, však

potvrdzovala nemožnosť dosiahnutia stanovených cieľov, a to nielen programu

zaobchádzania, ale aj zákonom predpokladaného a požadovaného cieľu dosiahnutia

individuálnej prevencie, a to z dôvodu „zmeny správania a postoj“ sťažovateľa. Ak teda bol

program zaobchádzania so sťažovateľom vypracovaný 17. júla 2015 zameraný aj na

dosiahnutie akceptácie všeobecne záväzných spoločenských noriem a spoločensky

prijateľnej hodnotovej orientácie jeho osobou s cieľom potláčania jeho manipulačných

a sebapresadzujúcich snáh, k naplneniu týchto cieľov nedošlo, a to v dôsledku odmietavého

správania samotného sťažovateľa. Účasť sťažovateľa na voľnočasových aktivitách

bola/mala byť prostriedkom umocnenia jeho motivácie na dosiahnutie tohto cieľa

a predovšetkým cieľa individuálne prevencie za súčasnej absencii právneho nároku

podmieneného zaradením sťažovateľa do diferenciačnej skupiny „C“ v nadväznosti

na zákonom zmocnenú kompetenciu pedagóga príslušného oddielu v ústave, ktorého výkon

právomocí bol determinovaný už spomenutým negatívnym postojom sťažovateľa k plneniu

si svojich povinností v rámci výkonu trestu odňatia slobody vrátane stanovených cieľov

programu zaobchádzania. Týmto záverom zodpovedal aj list riaditeľa ústavu sp. zn.

ÚVTOS a ÚVV-8-16/21-2-2016 z 9. marca 2016, s ktorým bol sťažovateľ aj osobne

oboznámený. Vychádzajúc teda z objektívnych záznamov o výkone trestu odňatia slobody

sťažovateľa v ústave, o dôvodnosti ktorých nemal ústavný súd dôvod ani kompetenciu

pochybovať, dospel ústavný súd k záveru o zjavnej neopodstatnenosti sťažovateľom

prednesených námietok a úvah (pozri body 2.2 a 3.2, pozn.), v dôsledku čoho podľa § 25

ods. 2 odmieta ním podanú sťažnosť aj v tejto jej časti z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti.

27. V nadväznosti na uvedené ústavný súd dáva sťažovateľovi do pozornosti aj svoju

ustálenú judikatúru, podľa ktorej je súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa

aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné

orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2

a § 36 ods. 1 zákona o prokuratúre), pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných

orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním)

zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej

osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu (podaniu) vyhoveli

(, , ). Navyše, kompetencie ústavného súdu ako

nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti dané mu vylučujú jeho právomoc

na revidovanie zákonom danej právomoci orgánov verejnej moci, a to vrátane

kompetenčných právomocí orgánov prokuratúry v konaní podľa § 31 a nasl. zákona

o prokuratúre, pokiaľ výkon tejto právomoci nebol ani svojvoľný, ani arbitrárny.

28. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd nemohol zaoberať

opodstatnenosťou námietok v nej uvedených. Zároveň stratilo opodstatnenie zaoberať

sa ďalšími návrhmi sťažovateľa na ochranu ústavnosti, keďže rozhodovanie o nich je

viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody ( prvá veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. augusta 2017