Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 477/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. septembra

2017 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti FENESTRA Sk, spol. s r. o.,

Priemyselná 17, Zlaté Moravce, zastúpenej advokátom Mgr. Romanom Haluškom,

advokátska kancelária Matejka & Haluška s. r. o., Lazovná 20, Banská Bystrica, vo veci

namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 47

ods. 2 , práv podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 24. mája 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti FENESTRA Sk, spol. s r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

30. augusta 2017 (mailom) a 5. septembra 2017 (poštou) doručená sťažnosť obchodnej

spoločnosti FENESTRA Sk, spol. s r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného

porušenia jej základných práv podľa , a 2 a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 24. mája 2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

2. Z obsahu sťažnosti a predložených príloh vyplýva, že sťažovateľka podala

31. júla 2014 na Krajskom súde v Nitre (ďalej len „krajský súd“) žalobu podľa druhej hlavy

piatej časti vtedy účinného v znení

neskorších predpisov, ktorou žiadala preskúmať zákonnosť odvolacieho rozhodnutia

Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, ktorým bolo potvrdené prvostupňové

rozhodnutie správcu dane o vyrubení úroku z omeškania za neodvedenie vybraných

preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie december 2012

v sume 2 017,10 €. Krajský súd žalobu sťažovateľky rozsudkom sp. zn.

z 1. apríla 2015 zamietol. O odvolaní sťažovateľky najvyšší súd rozhodol napadnutým

rozhodnutím tak, že prvostupňový rozsudok krajského súdu potvrdil.

3. V sťažnosti sťažovateľka najvyššiemu súdu vyčíta, že z judikatúry ústavného súdu

vyplývajúce „požiadavky na odôvodnenie súdnych rozhodnutí nesplnil, tým, že (a) na

konkrétne a pre rozhodnutie významné právne námietky Sťažovateľa nereagoval vôbec,

alebo len formálne, bez adekvátneho materiálneho obsahu a (b) bez zrozumiteľného

vysvetlenia svoje rozhodnutia založili výlučne na doslovnom jazykovom (gramatickom)

výklade niektorých selektívne zvolených ustanovení Daňového poriadku... prehliadajúc

systematické súvislosti a účel iných, na prejednávanú vec aplikovateľných právnych

noriem...“. Okrem toho sťažovateľka najvyššiemu súdu vyčíta, že postupom krajského súdu

„bolo porušené (aj) jeho právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi tým,

že na pojednávaní, ktorého jeho vydaniu predchádzalo, Krajský súd neumožnil

Sťažovateľovi zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom, s ktorou námietkou sa

Najvyšší súd, napriek námietke Sťažovateľa vznesenej v odvolaní, vo svojom rozhodnutí

náležite nevysporiadal...“.

4. V petite podanej sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález,

v ktorom vysloví porušenie jej v bode 1 označených základných práv a práv zaručených

dohovorom a dodatkovým protokolom napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu, zruší

toto rozhodnutie, vec vráti najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a prizná jej náhradu trov

konania.

II.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

6. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa

namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia

alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ).

8. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

9. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

10. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také

rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným

rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené

závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (, mutatis mutandis , , ,

), a tiež by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého

procesu, ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

11. Ústavný súd predovšetkým uvádza, že jadrom rozhodovania vo veci sťažovateľky

bol dodatočne vyrubený úrok z omeškania za neodvedenie vybraných preddavkov na daň

z príjmov zo závislej činnosti v sume 2 017,10 €, ktorú z hľadiska jej výšky možno

považovať za bagateľnú.

12. Ústavný súd opakovane vo svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že ak

(v minulosti) a (v súčasnosti)

upravujú, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustné vo veciach,

v ktorých je napadnuté právoplatné rozhodnutie neprevyšujúce (v súčasnosti) desaťnásobok

minimálnej mzdy, táto skutočnosť predstavuje vo sfére všeobecného súdnictva zákonný

dôvod na odmietnutie dovolania z dôvodu neprípustnosti vzhľadom na to, že ide o sumu

bagateľnú (pozri napr. alebo ), ktorá vylučuje

u bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných všeobecnými súdmi, potom by bolo proti

logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý aj do roviny ústavného

súdnictva (). Aj preto ústavný súd v prípadoch, keď je v hre zjavne

bagateľná suma, poskytuje ústavnoprávnu ochranu sťažovateľom len v celkom

výnimočných prípadoch, ak sťažnosť signalizuje, že došlo k zásahu do základných práv

alebo slobôd v mimoriadne závažnom rozsahu [intenzite (,

, )]. Vo veci sťažovateľky o takýto výnimočný prípad

podľa názoru ústavného súdu celkom zjavne nejde.

13. Vychádzajúc z uvedeného v bode 12 ústavný súd dospel k záveru, že vo veci

sťažovateľky nie sú podľa jeho doterajšej judikatúry splnené podmienky na poskytnutie

ústavnej ochrany, a preto sťažnosť odmietol podľa ako

zjavne neopodstatnenú (obdobne ).

14. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi

sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2017