Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 528/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2019

v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša

Maďara (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , , zastúpeného

advokátkou Mgr. Elenou Szabóovou, Hlavné námestie 7, Nové Zámky, vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa a

Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd v spojení s a Slovenskej

republiky výzvou Okresného súdu Bratislava III sp. zn. z 3. októbra 2019

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

20. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) v spojení s čl. 1 ods. 2

a (ďalej aj „označené práva“) výzvou Okresného súdu Bratislava III

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 3. októbra 2019 (ďalej len „napadnutá

výzva okresného súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je stranou sporu

v konaní o zaplatenie sumy 1 342,18 € s príslušenstvom vedenom okresným súdom pod

sp. zn. v procesnom postavení žalovaného. Predmetné konanie začalo

na základe žaloby podanej okresnému súdu 16. apríla 2015 obchodnou spoločnosťou

, , Rovinka 34 (ďalej len „žalobca“).

3. Okresný súd rozsudkom sp. zn. zo 6. marca 2017 (ďalej len

„rozsudok okresného súdu“) rozhodol tak, že sťažovateľ je povinný zaplatiť žalobcovi istinu

1 342,18 € s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 17. februára 2014 do zaplatenia

a zároveň priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Na základe odvolania podaného sťažovateľom Krajský súd v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) rozsudkom sp. zn. z 18. apríla 2019 (ďalej len „rozsudok

krajského súdu“) rozsudok okresného súdu potvrdil a žalobcovi priznal plnú náhradu trov

odvolacieho konania.

5. Sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu 10. augusta 2019 dovolanie.

Okresný súd napadnutou výzvou vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku

za podané dovolanie v sume 161 € v lehote 15 dní od doručenia výzvy pod následkom

zastavenia dovolacieho konania podľa § 10 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady

č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“).

6. Sťažovateľ sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním adresovaným

okresnému súdu 16. októbra 2018 obrátil na okresný súd s otázkou, či trvá na zaplatení

súdneho poplatku za podané dovolanie s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. u)

. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ nedostal žiadnu

odpoveď z okresného súdu, toto podanie 18. októbra 2019 zaslal okresnému súdu

opakovane.

7. Okresný súd prípisom z 28. októbra 2019 právnej zástupkyni sťažovateľa oznámil,

že na zaplatení súdneho poplatku za podané dovolanie trvá.

8. Sťažovateľ napriek skutočnosti, že so zaplatením súdneho poplatku nesúhlasí,

tento zaplatil, aby sa tak „vyhol“ zastaveniu dovolacieho konania.

9. Sťažovateľ k namietanému porušeniu v ústavnej sťažnosti označených práv

uvádza, že okresný súd nerešpektovaním zákonom ustanoveného oslobodenia od súdneho

poplatku ukladá sťažovateľovi ako strane sporu, ktorá má postavenie „zákonom vnúteného

združenia spotrebiteľov“, povinnosť, ktorá nemá oporu v platnom práve a je s ním

v rozpore.

10. V tejto súvislosti sťažovateľ uvádza: „... k porušeniu práv na ochranu majetku

došlo v priamej príčinnej súvislosti s upretím práva na prejednanie veci pred súdom, keď

súd podmieňuje prejednanie veci zaplatením súdneho poplatku v spore, v ktorom prislúcha

sťažovateľovi ako spotrebiteľovi oslobodenie od platenia súdneho poplatku aj v prípade,

že nie je žalobcom, ale v procesnom postavení žalovaného. Ak súd podmieňuje prejednanie

veci v dovolacom konaní zaplatením súdneho poplatku, od ktorého je ako sťažovateľ

ako spotrebiteľ ( Z .z. nanútené spoločenstvo vlastníkov bytov,

združenie spotrebiteľov sui generis) oslobodený, a toto oslobodenie prislúcha každému

spotrebiteľovi priamo zo - , bez toho, aby sa tohto

práva výslovne domáhal, pri rešpektovaní zásady iura novit curia, upiera porušovateľ

práva predmetným uznesením sťažovateľovi právo na spravodlivé a včasné prejednanie veci

pred súdom tým že ho núti konať to, čo mu zákon neukladá ( SR).“

11. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej

nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo na súdnu

ochranu majetku podľa čl. 1 ods. 1 a 2 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd v spojení s a SR

a základné právo sťažovateľa na ochranu majetku podľa SR Výzvou

Okresného súdu Bratislava III sp. zn. zo dňa 3.10.2019 na zaplatenie

súdneho poplatku p o r u š e n é b o l i .

2. Výzvu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. z 03.10.2019

z r u š u j e .

3. p r i z n á v a úhradu trov konania, ktorú je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý

vyplatiť na účet advokátky Mgr. Eleny Szabóovej, Hlavné námestie 7, Nové Zámky,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Relevantná právna úprava

12. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

13. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

15. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

16. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

17. Podľa Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné

pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie

medzinárodné záväzky.

18. Podľa medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných

slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon,

a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb

alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným

zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

19. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

20. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

21. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

22. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať

zákony, ktoré považuje za nevyhnutné, aby upravil užívanie majetku v súlade

so všeobecným záujmom alebo zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.

23. Podľa platného a účinného

v rozhodnom čase od poplatku sú oslobodení: spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho

práva podľa osobitného predpisu.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

24. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľa spočíva v námietke, že okresný súd uložil

sťažovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané dovolanie, a to napriek

skutočnosti, že sťažovateľ je v zmysle

oslobodený od platenia súdnych poplatkov, čím okresný súd porušil sťažovateľove

v ústavnej sťažnosti označené práva.

III.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutou výzvou okresného súdu

25. Ústavný súd konštatuje, že v prípade sťažovateľa ide o aplikáciu a výklad

jednoduchého/podústavného práva reglementujúceho otázku poplatkovej povinnosti

za podané dovolanie.

26. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej prípady,

v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom má za následok

porušenie základných práv a slobôd, sú tie, v ktorých táto nesprávna aplikácia jednoduchého

práva je spätá s konkurenciou jednotlivých noriem tohto práva, prípadne s konkurenciou

rôznych interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia ústavných princípov,

a naostatok za také možno považovať aj prípady svojvoľnej aplikácie jednoduchého práva.

Pojem svojvôle možno interpretovať na prípady, keď všeobecný súd urobí taký výklad

použitej právnej normy, ktorý je v extrémnom rozpore s právom na súdnu ochranu

a princípom spravodlivosti, alebo ho urobí v inom, než zákonom ustanovenom a v právnom

myslení konsenzuálne akceptovanom význame či bez bližších nerozpoznateľných kritérií

(). O svojvôli (arbitrárnosti) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu

všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil

od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (,

Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. 100/2005).

27. Vo veci sťažovateľa okresný súd vyrubil súdny poplatok za podanie dovolania

v sume 161 € podľa § 5 ods. 1 písm. a) v spojení s § 6 ods. 2 druhou vetou a § 10 ods. 1

.

28. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti predostiera argumentáciu o tom, že je v zmysle

o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve

bytov“) „nanúteným spoločenstvom vlastníkov bytov“, a teda „združenie spotrebiteľov

sui generis“.

29. Z dovolania sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu považuje ústavný súd

za preukázané, že totožná argumentácia je obsiahnutá aj v tomto dovolaní, a bude preto

úlohou dovolacieho súdu vysporiadať sa s tvrdením sťažovateľa, že mu v predmetnom

spore (právnom vzťahu) prináleží postavenie spotrebiteľa. Z uvedeného hľadiska

s poukazom na , v zmysle ktorého ak vydá súd

nesprávne rozhodnutie o poplatkovej povinnosti, takéto rozhodnutie zruší alebo zmení aj

bez návrhu, sa javí ústavná sťažnosť sťažovateľa aj ako predčasne podaná. Pridržiavajúc sa

svojej stabilnej judikatúry, ústavný súd poukazuje na to, že základné právo na súdnu

ochranu, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie „je výsledkové“, to znamená, musí mu

zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude

spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov (m. m. III.

ÚS 33/04, , , ).

30. Ústavnému súdu neprináleží v tomto štádiu konania vyjadrovať sa k postaveniu

sťažovateľa v právnom vzťahu, ktorý je predmetom konania pred všeobecnými súdmi.

V danom štádiu konania, keď, ako to vyplýva z rozsudku okresného súdu, ako aj z rozsudku

krajského súdu všeobecné súdy posudzovali právny vzťah podľa ustanovení zákona

č. v znení neskorších predpisov, nemožno postup

okresného súdu, ktorý vyrubil súdny poplatok za podané dovolanie, považovať za arbitrárny

a nemajúci oporu v platnom práve.

31. Ústavný súd nad rámec uvedeného a bez toho, aby akokoľvek prejudikoval

právne postavenie sťažovateľa, v danom spore poukazuje na zákonné definície spotrebiteľa

v právnom poriadku Slovenskej republiky [ o ochrane

spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch

v znení neskorších predpisov,

v znení neskorších predpisov], v zmysle ktorých sa za spotrebiteľa považuje výlučne

fyzická osoba, a to s poukázaním na § 7 zákona o vlastníctve bytov, ktorý obsahuje zákonnú

definíciu spoločenstva ako právnickej osoby, a to bez ohľadu na to, že jej jednotlivými

členmi sú fyzické osoby – vlastníci jednotlivých bytov, čo signalizuje zjavnú

neopodstatnenosť sťažovateľom prezentovanej argumentácie.

32. Navyše, ústavný súd uvádza, že vec sťažovateľa možno vzhľadom na výšku

súdneho poplatku (161 €) posúdiť ako tzv. bagateľnú vec. Ústavný súd v prípadoch, keď je

v hre zjavne bagateľná suma, poskytuje ústavnoprávnu ochranu sťažovateľom len v celkom

výnimočných prípadoch, ak ústavná sťažnosť signalizuje, že došlo k zásahu do základných

práv alebo slobôd v mimoriadne závažnom rozsahu [intenzite (,

, , )]. Vo veci sťažovateľa o takýto

výnimočný prípad podľa názoru ústavného súdu celkom zjavne nejde.

33. Porušenie a sťažovateľ namietal v spojitosti

s porušením základného práva podľa čl. 46 ods. 1ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru. Keďže v posudzovanej veci nebolo zistené porušenie ani základného práva

na súdnu ochranu ani porušenie práva na spravodlivý súdny proces, nemohlo dôjsť ani

k porušeniu týchto interpretačných, resp. aplikačných pravidiel.

34. Vzhľadom na prezentované závery ústavného súdu ústavný súd odmietol ústavnú

sťažnosť sťažovateľa v tejto časti podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

III.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutou výzvou okresného súdu

35. Z napadnutej výzvy okresného súdu nemožno vyvodiť nič, čo by signalizovalo,

že by ňou mohlo dôjsť k neprípustnému zásahu do základného práva sťažovateľa podľa

a práva podľa dodatkového protokolu, preto ústavný súd z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti odmietol podľa

ústavnú sťažnosť aj v tejto časti.

36. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi

sťažovateľa uvedenými v petite jeho ústavnej sťažnosti nezaoberal, keďže rozhodovanie

o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody podľa

alebo ľudského práva alebo základnej slobody podľa kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy,

k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2019

Jana Baricová

predsedníčka senátu