Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 528/2019
PDF · 193.01 KB
No categories available
I. ÚS 528/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2019
v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša
Maďara (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa
, , , zastúpeného
advokátkou Mgr. Elenou Szabóovou, Hlavné námestie 7, Nové Zámky, vo veci
namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 2 a čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej
republiky výzvou Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 25 Cb 186/2015 z 3. októbra 2019
a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
20. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa ,
, (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia
základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) v spojení s čl. 1 ods. 2
a čl. 7 ods. 5 ústavy (ďalej aj „označené práva“) výzvou Okresného súdu Bratislava III
(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 25 Cb 186/2015 z 3. októbra 2019 (ďalej len „napadnutá
výzva okresného súdu“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je stranou sporu
v konaní o zaplatenie sumy 1 342,18 € s príslušenstvom vedenom okresným súdom pod
sp. zn. 25 Cb 186/2015 v procesnom postavení žalovaného. Predmetné konanie začalo
na základe žaloby podanej okresnému súdu 16. apríla 2015 obchodnou spoločnosťou
, , Rovinka 34 (ďalej len „žalobca“).
3. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 25 Cb 186/2015 zo 6. marca 2017 (ďalej len
„rozsudok okresného súdu“) rozhodol tak, že sťažovateľ je povinný zaplatiť žalobcovi istinu
1 342,18 € s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 17. februára 2014 do zaplatenia
a zároveň priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
4. Na základe odvolania podaného sťažovateľom Krajský súd v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 4 Cob 218/2017 z 18. apríla 2019 (ďalej len „rozsudok
krajského súdu“) rozsudok okresného súdu potvrdil a žalobcovi priznal plnú náhradu trov
odvolacieho konania.
5. Sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu 10. augusta 2019 dovolanie.
Okresný súd napadnutou výzvou vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku
za podané dovolanie v sume 161 € v lehote 15 dní od doručenia výzvy pod následkom
zastavenia dovolacieho konania podľa § 10 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“).
6. Sťažovateľ sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním adresovaným
okresnému súdu 16. októbra 2018 obrátil na okresný súd s otázkou, či trvá na zaplatení
súdneho poplatku za podané dovolanie s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. u)
zákona o súdnych poplatkoch. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ nedostal žiadnu
odpoveď z okresného súdu, toto podanie 18. októbra 2019 zaslal okresnému súdu
opakovane.
7. Okresný súd prípisom z 28. októbra 2019 právnej zástupkyni sťažovateľa oznámil,
že na zaplatení súdneho poplatku za podané dovolanie trvá.
8. Sťažovateľ napriek skutočnosti, že so zaplatením súdneho poplatku nesúhlasí,
tento zaplatil, aby sa tak „vyhol“ zastaveniu dovolacieho konania.
9. Sťažovateľ k namietanému porušeniu v ústavnej sťažnosti označených práv
uvádza, že okresný súd nerešpektovaním zákonom ustanoveného oslobodenia od súdneho
poplatku ukladá sťažovateľovi ako strane sporu, ktorá má postavenie „zákonom vnúteného
združenia spotrebiteľov“, povinnosť, ktorá nemá oporu v platnom práve a je s ním
v rozpore.
10. V tejto súvislosti sťažovateľ uvádza: „... k porušeniu práv na ochranu majetku
došlo v priamej príčinnej súvislosti s upretím práva na prejednanie veci pred súdom, keď
súd podmieňuje prejednanie veci zaplatením súdneho poplatku v spore, v ktorom prislúcha
sťažovateľovi ako spotrebiteľovi oslobodenie od platenia súdneho poplatku aj v prípade,
že nie je žalobcom, ale v procesnom postavení žalovaného. Ak súd podmieňuje prejednanie
veci v dovolacom konaní zaplatením súdneho poplatku, od ktorého je ako sťažovateľ
ako spotrebiteľ (zákonom č. 182/1993 Z .z. nanútené spoločenstvo vlastníkov bytov,
združenie spotrebiteľov sui generis) oslobodený, a toto oslobodenie prislúcha každému
spotrebiteľovi priamo zo zákona č. 71/1992 Zb. - § 4 ods. 2 písm. u), bez toho, aby sa tohto
práva výslovne domáhal, pri rešpektovaní zásady iura novit curia, upiera porušovateľ
práva predmetným uznesením sťažovateľovi právo na spravodlivé a včasné prejednanie veci
pred súdom tým že ho núti konať to, čo mu zákon neukladá (čl. 2 ods. 3 Ústavy SR).“
11. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej
nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo na súdnu
ochranu majetku podľa čl. 1 ods. 1 a 2 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 2 a čl. 7 ods. 5 Ústavy SR
a základné právo sťažovateľa na ochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR Výzvou
Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 25Cb 186/2015 zo dňa 3.10.2019 na zaplatenie
súdneho poplatku p o r u š e n é b o l i .
2. Výzvu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 25Cb 186/2015 z 03.10.2019
z r u š u j e .
3. p r i z n á v a úhradu trov konania, ktorú je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý
vyplatiť na účet advokátky Mgr. Eleny Szabóovej, Hlavné námestie 7, Nové Zámky,
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Relevantná právna úprava
12. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
14. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je
s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
15. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak
tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
16. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
17. Podľa čl. 1 ods. 2 ústavy Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné
pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie
medzinárodné záväzky.
18. Podľa čl. 7 ods. 5 ústavy medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných
slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon,
a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb
alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným
zákonom, majú prednosť pred zákonmi.
19. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore
s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
20. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
21. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.
22. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má
právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou
verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady
medzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať
zákony, ktoré považuje za nevyhnutné, aby upravil užívanie majetku v súlade
so všeobecným záujmom alebo zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.
23. Podľa § 4 ods. 2 písm. u) zákona o súdnych poplatkoch platného a účinného
v rozhodnom čase od poplatku sú oslobodení: spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho
práva podľa osobitného predpisu.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
24. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľa spočíva v námietke, že okresný súd uložil
sťažovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané dovolanie, a to napriek
skutočnosti, že sťažovateľ je v zmysle § 4 ods. 2 písm. u) zákona o súdnych poplatkoch
oslobodený od platenia súdnych poplatkov, čím okresný súd porušil sťažovateľove
v ústavnej sťažnosti označené práva.
III.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutou výzvou okresného súdu
25. Ústavný súd konštatuje, že v prípade sťažovateľa ide o aplikáciu a výklad
jednoduchého/podústavného práva reglementujúceho otázku poplatkovej povinnosti
za podané dovolanie.
26. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej prípady,
v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom má za následok
porušenie základných práv a slobôd, sú tie, v ktorých táto nesprávna aplikácia jednoduchého
práva je spätá s konkurenciou jednotlivých noriem tohto práva, prípadne s konkurenciou
rôznych interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia ústavných princípov,
a naostatok za také možno považovať aj prípady svojvoľnej aplikácie jednoduchého práva.
Pojem svojvôle možno interpretovať na prípady, keď všeobecný súd urobí taký výklad
použitej právnej normy, ktorý je v extrémnom rozpore s právom na súdnu ochranu
a princípom spravodlivosti, alebo ho urobí v inom, než zákonom ustanovenom a v právnom
myslení konsenzuálne akceptovanom význame či bez bližších nerozpoznateľných kritérií
(I. ÚS 533/2016). O svojvôli (arbitrárnosti) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu
všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil
od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (III. ÚS 264/05,
Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. 100/2005).
27. Vo veci sťažovateľa okresný súd vyrubil súdny poplatok za podanie dovolania
v sume 161 € podľa § 5 ods. 1 písm. a) v spojení s § 6 ods. 2 druhou vetou a § 10 ods. 1
28. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti predostiera argumentáciu o tom, že je v zmysle
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve
bytov“) „nanúteným spoločenstvom vlastníkov bytov“, a teda „združenie spotrebiteľov
sui generis“.
29. Z dovolania sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu považuje ústavný súd
za preukázané, že totožná argumentácia je obsiahnutá aj v tomto dovolaní, a bude preto
úlohou dovolacieho súdu vysporiadať sa s tvrdením sťažovateľa, že mu v predmetnom
spore (právnom vzťahu) prináleží postavenie spotrebiteľa. Z uvedeného hľadiska
s poukazom na § 12 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch, v zmysle ktorého ak vydá súd
nesprávne rozhodnutie o poplatkovej povinnosti, takéto rozhodnutie zruší alebo zmení aj
bez návrhu, sa javí ústavná sťažnosť sťažovateľa aj ako predčasne podaná. Pridržiavajúc sa
svojej stabilnej judikatúry, ústavný súd poukazuje na to, že základné právo na súdnu
ochranu, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie „je výsledkové“, to znamená, musí mu
zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude
spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov (m. m. III.
ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08).
30. Ústavnému súdu neprináleží v tomto štádiu konania vyjadrovať sa k postaveniu
sťažovateľa v právnom vzťahu, ktorý je predmetom konania pred všeobecnými súdmi.
V danom štádiu konania, keď, ako to vyplýva z rozsudku okresného súdu, ako aj z rozsudku
krajského súdu všeobecné súdy posudzovali právny vzťah podľa ustanovení zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, nemožno postup
okresného súdu, ktorý vyrubil súdny poplatok za podané dovolanie, považovať za arbitrárny
a nemajúci oporu v platnom práve.
31. Ústavný súd nad rámec uvedeného a bez toho, aby akokoľvek prejudikoval
právne postavenie sťažovateľa, v danom spore poukazuje na zákonné definície spotrebiteľa
v právnom poriadku Slovenskej republiky [§ 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov, § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení neskorších predpisov], v zmysle ktorých sa za spotrebiteľa považuje výlučne
fyzická osoba, a to s poukázaním na § 7 zákona o vlastníctve bytov, ktorý obsahuje zákonnú
definíciu spoločenstva ako právnickej osoby, a to bez ohľadu na to, že jej jednotlivými
členmi sú fyzické osoby – vlastníci jednotlivých bytov, čo signalizuje zjavnú
neopodstatnenosť sťažovateľom prezentovanej argumentácie.
32. Navyše, ústavný súd uvádza, že vec sťažovateľa možno vzhľadom na výšku
súdneho poplatku (161 €) posúdiť ako tzv. bagateľnú vec. Ústavný súd v prípadoch, keď je
v hre zjavne bagateľná suma, poskytuje ústavnoprávnu ochranu sťažovateľom len v celkom
výnimočných prípadoch, ak ústavná sťažnosť signalizuje, že došlo k zásahu do základných
práv alebo slobôd v mimoriadne závažnom rozsahu [intenzite (IV. ÚS 414/2010,
IV. ÚS 79/2011, IV. ÚS 251/2011, I. ÚS 477/2017)]. Vo veci sťažovateľa o takýto
výnimočný prípad podľa názoru ústavného súdu celkom zjavne nejde.
33. Porušenie čl. 1 ods. 2 a čl. 7 ods. 5 ústavy sťažovateľ namietal v spojitosti
s porušením základného práva podľa čl. 46 ods. 1ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru. Keďže v posudzovanej veci nebolo zistené porušenie ani základného práva
na súdnu ochranu ani porušenie práva na spravodlivý súdny proces, nemohlo dôjsť ani
k porušeniu týchto interpretačných, resp. aplikačných pravidiel.
34. Vzhľadom na prezentované závery ústavného súdu ústavný súd odmietol ústavnú
sťažnosť sťažovateľa v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde
ako zjavne neopodstatnenú.
III.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy
a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutou výzvou okresného súdu
35. Z napadnutej výzvy okresného súdu nemožno vyvodiť nič, čo by signalizovalo,
že by ňou mohlo dôjsť k neprípustnému zásahu do základného práva sťažovateľa podľa
čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, preto ústavný súd z dôvodu
zjavnej neopodstatnenosti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde
ústavnú sťažnosť aj v tejto časti.
36. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi
sťažovateľa uvedenými v petite jeho ústavnej sťažnosti nezaoberal, keďže rozhodovanie
o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody podľa ústavy
alebo ľudského práva alebo základnej slobody podľa kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy,
k čomu v tomto prípade nedošlo.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. decembra 2019
Jana Baricová
predsedníčka senátu