Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 715/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. novembra 2017

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Tatianou Polkovou,

Na priekope 174/13, Žilina, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave

v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. septembra

2017 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Tatianou Polkovou, Na priekope 174/13,

Žilina, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je v procesnom postavení

navrhovateľa stranou konania vedeného Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn.

o náhradu nemajetkovej ujmy z titulu neoprávneného zásahu

do osobnostných práv sťažovateľa. Okresný súd Bratislava III rozsudkom sp. zn.

z 27. júna 2012 vyhovel žalobe sťažovateľa. Proti tomuto rozsudku podali

žalovaní odvolania, o ktorých prebieha napadnuté odvolacie konanie vedené krajským

súdom od 11. marca 2015.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Sťažovateľ je toho názoru, že postup Krajského súdu v Bratislave vo veci vedenej

pod sp. zn. porušuje jeho základné právo priznané SR...

porušuje jeho základné právo priznané čl. 6 ods. 1 Dohovoru...

1. Predmetom konania pred všeobecnými súdmi je ochrana osobnosti žalobcu

z dôvodu neoprávneného zásahu do jeho súkromia. Z povahy veci nevyplýva skutková

a právna náročnosť sporu. Súdna ochrana osobnosti patrí do štandardnej rozhodovacej

činnosti všeobecných súdov.

2. Správanie sťažovateľa žiadnym spôsobom nevytvorilo dlhodobo situáciu, ktorá by

odôvodňovala a ospravedlňovala dĺžku konania.

3. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky zbytočné

prieťahy v konaní sú následkom najmä nečinnosti súdu, nesústredenou a neefektívnou

činnosťou súdu a nesprávnou činnosťou súdu. Postup odvolacieho súdu trpí predovšetkým

absolútnou nečinnosťou, keď od 11. 03. 2015 teda 2 a pol roka nebol podľa poznatkov

sťažovateľa vykonaný žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa

o výsledok jeho sporu, ktorá pasivita odvolacieho súdu v konečnom dôsledku spôsobuje

zbytočné prieťahy v konaní. Nečinnosť odvolacieho súdu v trvaní viac ako 2 a pol roka

v konaní o ochranu osobnosti, ktoré trvá od podania žaloby už viac ako 14 rokov

a 7 mesiacov je neprijateľná.

S poukazom na aktuálnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá

vyplýva z rozhodnutí Ištván a Ištvánová proti Slovenskej republike a Komanický proti

Slovenskej republike sťažnosť na prieťahy adresovaná predsedovi súdu nie je účinným

prostriedkom nápravy.

Sťažovateľ v tejto súvislosti poukazuje na celkovú dĺžku konania, keď vo veci podal

žalobu 13. 02. 2003 (!!!) a po viac ako 14 rokoch a 7 mesiacoch vo veci nie je rozhodnuté

spôsobom, ktorý by odstránil stav právnej neistoty a preto je v podstate vylúčené domáhať

sa nápravy administratívnym spôsobom podávaním sťažnosti na prieťahy orgánu štátnej

správy súdov.“

Sťažovateľ sa domáha aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €, čo

odôvodňuje takto:

«V súlade s ust. v znení noviel sťažovateľ

primerané finančné zadosťučinenie odôvodňuje pretrvávajúcim pocitom neistoty, pocitmi

márnosti a nespravodlivosti, ktoré vyplývajú z nečinnosti odporcu. Nemožno opomenúť, že

od podania žaloby uplynulo takmer 16 rokov a žalobca doteraz nedisponuje právoplatným

rozhodnutím všeobecného súdu.

... Sťažovateľ zdôrazňuje, že právo, aby vec bola prejednaná v primeranej lehote je

integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru. Neskoré

rozhodnutie môže pre účastníka konania vôbec stratiť zmysel, teda doslova platí „neskorá

spravodlivosť nie je žiadna spravodlivosť“ (justice deleyed is justice denied). Podľa názoru

sťažovateľa príliš pomalá spravodlivosť stráca kredibilitu v očiach verejnosti a účastník

konania je príliš dlho vystavený neistote o výsledku procesu, úzkosti a stresu s tým

spojeným. Sťažovateľ prežíva psychickú traumu spôsobenú bezdôvodnou a dlhšiu dobu

trvajúcou právnou neistotou o výsledok súdneho sporu. Pri existencii priznaného

práva na súdnu ochranu bez zbytočných prieťahov čas od podania žaloby ku dňu podania

tejto sťažnosti (viac ako 14 rokov a 7 mesiacov) pôsobí takmer odstrašujúco pre každého,

kto len uvažuje o využití priznaného práva na súdnu ochranu bez zbytočných

prieťahov...»

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný

súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie jeho základného

práva podľa a práva podľa dohovoru postupom krajského

súdu v napadnutom konaní, prikázal krajskému súdu konať v napadnutom konaní

bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €

a uložil krajskému súdu povinnosť uhradiť mu trovy konania.

Pred predbežným prerokovaním veci sa po predchádzajúcej výzve ústavného súdu

k sťažnosti vyjadril predseda krajského súdu v prípise sp. zn.

z 2. novembra 2017, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Predmetná vec bola odvolaciemu súdu predložená na konanie a rozhodnutie dňa

11. 03. 2015...

Doteraz vec sp. zn. nie je rozhodnutá najmä z dôvodu existencie

okolností objektívnej povahy, so zreteľom na aktuálne množstvo spisov v senáte 2 Co.

Okrem tejto veci, po ukončení dočasného pridelenia na Najvyššom súde Slovenskej

republiky k 01. 10. 2014, boli pridelené Dodatkami č. 10 a č. 11

k Rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2014 spisy v počte 232, a to z roku

2012 a 2013, ako aj veci z roku 2014, predložené odvolaciemu súdu skôr, ako vec sp. zn.

.

... K tvrdenej nečinnosti súdu, neefektívnej a nesprávnej činnosti súdu predsedníčka

senátu 2 Co... uviedla, že vzhľadom na počet skôr prijatých nevybavených spisov a tiež na

prednostnú poručenskú agendu sa snaží veci v senáte 2 Co a 20 CoP, ktoré má pridelené,

urýchlene vybaviť, aby nevznikali prieťahy, ktoré osobne nezavinila. K tomu využíva aj svoj

voľný čas, počas ktorého je v práci, alebo pracuje doma.

Predsedníčka senátu 2Co predpokladá, že vzhľadom na stav v oddelení 2 Co

a 20 CoP s počtom nerozhodnutých vecí k 30. 09. 2017 v senáte v počte 320 spisov, vo veci

sp. zn. bude rozhodnuté v decembri 2017.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto

možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ,

, ). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna

intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní

príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami

prípadu (, m. m. ).

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv neexistuje zásadná odlišnosť (napr. ,

), čo umožňuje ich namietané porušenie preskúmať spoločne.

Ústavný súd vo svojej judikatúre súvisiacej s namietaným porušením základného

práva podľa , resp. práva podľa dohovoru opakovane

pripomína, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (, , , ). V prípade, keď

ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že namietaný postup všeobecného súdu sa

nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy v zmysle , sťažnosť spravidla odmieta ako zjavne

neopodstatnenú (napr. , , ).

Ústavný súd poukazuje na to, že pri posudzovaní ústavnej akceptovateľnosti účinkov

rozhodnutí a postupov orgánov verejnej moci na základné práva účastníkov konania je

viazaný predmetom konania vymedzeným sťažnosťou a jej petitom. Sťažnosť sťažovateľa

v danej veci (s poukazom na označenia odporcu, ktorým je odvolací súd a na znenie jej

petitu) požaduje vyslovenie porušenia označených ústavných práv výlučne postupom

odvolacieho súdu v konaní sp. zn. . Vychádzajúc z uvedeného sa ústavný súd

sústredil na preskúmanie postupu odvolacieho súdu z hľadiska aspektu jeho zlučiteľnosti

s požiadavkami vyvoditeľnými zo základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , resp. práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pri rozhodovaní ústavný súd vychádza aj z charakteru odvolacieho konania, v ktorom

je úlohou odvolacieho súdu preskúmanie postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Skutočnosť, že v posudzovanej veci nedošlo dosiaľ k fakultatívnemu nariadeniu

pojednávania, resp. k iným úkonom zistiteľným z pohľadu sťažovateľa, ešte samo osebe

neznamená, že odvolací súd je vo veci úplne nečinný. Ústavný súd aj preto nevyhodnotil

doterajšiu dĺžku odvolacieho konania od predloženia veci odvolaciemu súdu (11. marca

2015, pozn.) do podania tejto sťažnosti (22. septembra 2017, pozn.) za nezlučiteľnú

so základným právom podľa a právom podľa dohovoru.

K takémuto záveru ústavný súd dospel aj s prihliadnutím na krajským súdom oznámený

predpokladaný termín rozhodnutia vo veci (december 2017, pozn.).

V nadväznosti na uvedené zistenia ústavný súd poukazuje na právny názor vyslovený

v jeho doterajšej judikatúre, podľa ktorého ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní

niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , či práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. ,

). Na kratšie obdobia nečinnosti ústavný súd spravidla prihliada vtedy, keď sa

vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili dĺžku súdneho konania

(napr. , , ).

Po preskúmaní sťažnosti a postupu krajského súdu v napadnutom konaní ústavný súd

dospel k záveru, že doterajšia dĺžka napadnutého odvolacieho konania nesignalizuje

nečinnosť v ústavne relevantnej intenzite, na základe ktorej by po prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie bolo možné vysloviť porušenie sťažovateľom označených práv. Ústavný súd preto

sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti stratilo opodstatnenie zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľa, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie porušenia práva

alebo slobody ( prvá veta ).

Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľovi obrátiť sa

opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti krajský súd v napadnutom

konaní konal s neodôvodnenými prieťahmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. novembra 2017