Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 49/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. januára 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany

Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej

spoločnosti ESP Consult, s. r. o., Vicenzy 2209/9A, Šamorín, IČO 46 092 404, právne

zastúpenej advokátkou JUDr. Kvetoslavou Živčákovou, Bratislavská 61/68, Šamorín,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti ESP Consult, s. r. o., o d m i e t a ako

zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. januára

2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti ESP Consult, s. r. o.,

Vicenzy 2209/9A, Šamorín, IČO 46 092 404 (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že napadnuté konanie vo veci sp. zn.

sa začalo podaním správnej žaloby zo strany sťažovateľky 24. mája 2019.

Dňa 30. mája 2019 bolo predložené doplnenie žaloby.

Krajský súd uznesením č. k. -184 z 12. júna 2019 pribral do konania

účastníka administratívneho konania SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK,

štátny podnik.

Krajský súd následne vyrubil uznesením č. k. -180 z 11. júna 2019

súdny poplatok za spracovanie správnej žaloby v sume 20 eur.

Vyššia súdna úradníčka 11. júna 2019 vyzvala žalovaného a 12. júna 2019 ďalšieho

účastníka na vyjadrenie k žalobe, jej prílohám a doplneniu.

Ďalší účastník sa 12. júla 2019 vyjadril k podanej žalobe a 6. augusta 2019

sťažovateľka doručila krajskému súdu repliku k predmetnému vyjadreniu.

Žalovaný predložil krajskému súdu vyjadrenie 14. augusta 2019 spolu

s administratívnym spisom.

Spisová kancelária krajského súdu 19. augusta 2019 doručovala vyjadrenie

žalovaného právnej zástupkyni sťažovateľky aj ďalšiemu účastníkovi a spis uložila

na lehotu bez toho, aby ho predložila referujúcej sudkyni, resp. senátu na rozhodnutie

o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.

Dňa 6. septembra 2019 sa sťažovateľka vyjadrila k vyjadreniu žalovaného a spisová

kancelária repliku opäť doručovala žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania a spis

uložila na lehotu.

Referujúca sudkyňa krajského súdu uviedla, že spis jej bol predložený až po uplynutí

lehoty na rozhodnutie a ihneď návrh na priznanie odkladného účinku naštudovala a spis

predložila vyššej súdnej úradníčke na vypracovanie návrhu rozhodnutia.

Senát krajského súdu o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby

rozhodol uznesením 30. októbra 2019.

2.1 Krajskému súdu bola 25. októbra 2019 doručená sťažnosť sťažovateľky

z 24. októbra 2019, v ktorej namietala porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní. Sťažovateľka uviedla, že krajský súd nerozhodol

o priznaní odkladného účinku správnej žaloby v zmysle lehoty uvedenej v ustanovení § 185

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„SSP“).

2.2 Krajský súd sťažovateľke odpovedal listom sp. zn. Spr 224/2019

zo 14. novembra 2019, v ktorom uviedol:

„V zmysle vyššie uvedených skutočností som Vašu sťažnosť na postup súdu pri

rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby Krajského súdu

v Bratislave pod sp. zn. vyhodnotil ako dôvodnú. S poukazom na uvedené mi

dovoľte, aby som sa Vám v mene správy a riadenia Krajského súdu v Bratislave

ospravedlnil za vzniknutú nečinnosť.“

3. Sťažovateľka uvádza, že napadnutým postupom krajského súdu bolo porušené jej

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podľa názoru

sťažovateľky sám krajský súd v odpovedi na sťažovateľkinu sťažnosť na prieťahy uznal, že

sťažnosť považuje za dôvodnú.

3.1 Sťažovateľka podľa svojich slov nijakým spôsobom neprispela k prieťahom

v konaní, o čom svedčí aj fakt, že sa domáhala ochrany svojho práva sťažnosťou

na prieťahy adresovanou predsedovi krajského súdu a doručenou 25. októbra 2019.

3.2 Sťažovateľka uvádza, že využila všetky dostupné prostriedky, ktoré jej zákon

na ochranu jej základných práv poskytuje. Keďže podľa jej presvedčenia niet iného súdu,

ktorý by chránil jej základné právo, domáha sa ochrany na ústavnom súde.

4. Sťažovateľka navrhla vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil:

„Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prerokovanie záležitostí v primeranej dobe podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského

súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

Krajskému súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 4.500,- € (slovom:

štyritisícpäťsto eur), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Krajský súd Bratislava je povinný uhradiť trovy konania v sume 354,- € ...“

II.

Relevantná právna úprava

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom

prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

6. Podľa má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

6.1 Účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vymedzil

ústavný súd vo svojej skoršej judikatúre tak, že „účelom práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu“ (). Základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány

na také konanie, ktoré vytvára právnu istotu pre subjekty práva. Základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zákonodarca zabezpečuje prostredníctvom

procesno-právnych inštitútov, ktoré sú štátne orgány vrátane všeobecných súdov povinné

efektívne a vecne správne využívať.

6.2 Je však prirodzené a ústavný súd to už vo svojej judikatúre zdôraznil, že každé

namietané porušenie základného práva podľa sa skúma vždy s ohľadom

na konkrétne okolnosti prípadu, pričom ústavný súd akcentuje tri základné kritériá

v súvislosti s namietanými prieťahmi v konaní pred všeobecnými súdmi: zložitosť veci,

správanie účastníkov konania a postup súdu (porov. napr. alebo ).

Medzi kritériá, na ktoré ústavný súd tiež prihliada pri svojom rozhodovaní, patrí aj predmet

sporu v posudzovanom konaní a význam sporu pre sťažovateľa (porov. napr.

alebo ). Napokon ústavný súd taktiež prihliada v konkrétnom prípade na čas

trvania konania (porov. napr. ), resp. na celkovú dĺžku konania (porov. napr.

). Obdobne i Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo vzťahu

k právu na prejednanie veci v primeranej lehote v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru skúma

primeranosť lehoty (reasonable time) konania v rámci konkrétnych okolností prípadu,

aplikujúc pritom štyri základné kritériá pre posúdenie primeranosti danej lehoty: zložitosť

veci, správanie sťažovateľa, postup štátnych orgánov a význam sporu pre sťažovateľa (pozri

napr. Sürmeli v. Nemecko, č. 75529/01, rozhodnutie ESĽP z 8. 6. 2006, bod 128;

Frydlender v. Francúzsko, č. 30979/96, rozhodnutie ESĽP z 27. 6. 2000, bod 43).

6.3 Ústavný súd však poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutia, v ktorých

opakovane vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama

osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (pozri napr. alebo

) a že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(pozri napr. , alebo , príp. ). Na kratšie

obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa

vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho

konania (rovnaké závery ústavný súd vyslovil taktiež napr. v alebo

).

6.4 V duchu záverov deklarovaných v predchádzajúcom bode ústavný súd

v minulosti nepovažoval postup všeobecného súdu v sporovom konaní po uplynutí jedného

roka od podania žaloby na tomto súde do podania sťažnosti ústavnému súdu za taký postup,

ktorý by bolo možné kvalifikovať ako prieťahy v konaní takej intenzity, ktorá by zakladala

porušenie práva zaručeného v (pozri ). Z najnovšej

judikatúry možno odkázať na uznesenie sp. zn. , ktorým ústavný súd

odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti sťažnosť na porušenie práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, keďže ústavný súd vyhodnotil dĺžku nečinnosti súdu

od 11. marca 2015 do 22. septembra 2017 (do podania sťažnosti ústavnému súdu), t. j. 30

mesiacov, ako dĺžku, ktorá nesignalizuje porušenie označeného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, pričom ústavný súd uviedol: „Pri rozhodovaní ústavný súd

vychádza aj z charakteru... konania... Skutočnosť, že v posudzovanej veci nedošlo dosiaľ

k fakultatívnemu nariadeniu pojednávania, resp. k iným úkonom zistiteľným z pohľadu

sťažovateľa, ešte sama osebe neznamená, že odvolací súd je vo veci úplne nečinný. Ústavný

súd aj preto nevyhodnotil doterajšiu dĺžku odvolacieho konania od predloženia veci

odvolaciemu súdu (11. marca 2015, pozn.) do podania tejto sťažnosti (22. septembra 2017,

pozn.) za nezlučiteľnú so základným právom podľa a právom podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru. K takémuto záveru ústavný súd dospel aj s prihliadnutím na krajským

súdom oznámený predpokladaný termín rozhodnutia vo veci (december 2017, pozn.)...

Po preskúmaní sťažnosti a postupu krajského súdu v napadnutom konaní ústavný súd dospel

k záveru, že doterajšia dĺžka napadnutého odvolacieho konania nesignalizuje nečinnosť

v ústavne relevantnej intenzite, na základe ktorej by po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

bolo možné vysloviť porušenie sťažovateľom označených práv. Ústavný súd preto sťažnosť

sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde ako zjavne neopodstatnenú.“

6.5 Prístup ústavného súdu nie je špecifickým ani z komparatívneho pohľadu,

zohľadňujúc najmä judikatúru ESĽP. Medzi mnohými možno poukázať na viaceré

rozhodnutia ESĽP, v zmysle ktorých ESĽP v súvislosti s právom na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru s ohľadom na ojedinelú nečinnosť súdu

členského štátu a charakter súdneho konania toleroval napr. 20 mesiacov nečinnosti

odvolacieho súdu, kým rozhodol o odvolaní sťažovateľa (pozri Cesarini v. Taliansko,

č. 11892/85, rozhodnutie ESĽP z 12. 10. 1992, body 20 ‒21) alebo 28 mesiacov trvajúce

obdobie nečinnosti súdu (od podania žaloby do výzvy súdu k jej doplneniu) v rámci

civilného konania (pozri Dostál v. Česká republika, č. 52859/99, rozhodnutie ESĽP

z 25. 5. 2004, body 192 ‒193).

7. Na tomto základe ústavný súd konštatuje, že v doterajšej činnosti krajského súdu

v napadnutom konaní síce došlo k pochybeniu (nerozhodnutie o priznaní odkladného účinku

správnej žaloby v lehote podľa ), avšak po podaní sťažnosti podľa a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi krajského súdu došlo

k náprave opísaného pochybenia, t. j. krajský súd o návrhu na priznanie odkladného účinku

správnej žaloby rozhodol uznesením 30. októbra 2019.

7.1 Krajský súd po podaní sťažnosti jeho predsedovi tak prijal dostatočné opatrenie

s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho dovtedajšou

činnosťou.

7.2 Čo sa týka celkovej dĺžky napadnutého konania, ústavný súd uvádza, že

zohľadniac (i) sťažovateľkou opísaný skutkový a právny stav, (ii) charakter právneho

a skutkového stavu, (iii) posudzované kritériá v konaní o sťažnosti pre namietané porušenie

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, (iv) krajským súdom nevyhnutne

vykonané úkony v predmetnom napadnutom konaní a (v) ustálenú judikatúru ústavného

súdu, ústavný súd konštatuje, že výslednú namietanú dĺžku konania pred krajským súdom

(8 mesiacov) v napadnutom konaní nemožno posúdiť ako zbytočné prieťahy (resp.

nečinnosť krajského súdu) a nebolo by tak možné ani po prípadnom prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v alebo

porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

8. Na základe dosiaľ uvedených záverov ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť

sťažovateľky podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

9. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľke obrátiť

sa opätovne s ústavnou sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti krajský súd

v napadnutom konaní konal s neodôvodnenými prieťahmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. januára 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu