Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 499/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. septembra 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša

(sudca spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Kucharčíkom,

Štefánikova 40, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. , Ex 1790/2017

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júla 2018

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) postupom Okresného súdu Košice

II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a u súdneho

exekútora pod sp. zn. Ex 1790/2017 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti a z pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ je oprávneným

z exekúcie na splnenie povinnosti nepeňažnej povahy uskutočnením prác a výkonov

povinného subjektu. Exekučným titulom je vykonateľný rozsudok okresného súdu

č. k. -183 z 24. októbra 2016. Exekučné konanie začalo návrhom sťažovateľa

(oprávneného) zo 7. februára 2017 a poverenie na vykonanie exekúcie vydal okresný súd

21. februára 2017.

3. V sťažnosti sťažovateľ k veci uvádza:

«Navrhovateľ sa žalobou domáhal voči , ,

uloženia povinnosti na vlastné náklady odstrániť oplotenie vrátane

betónového múrika nachádzajúce sa na pozemkoch navrhovateľa

, zapísaných na , ,

okres Košice IV. Okresný súd Košice II žalobnému návrhu navrhovateľa vyhovel v celom

rozsahu a rozsudkom č.k. -183 zo dňa 24.10.2016 túto povinnosť

uložil a to v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 14.12.2016 a vykonateľnosť dňa 14.1.2017.

Vzhľadom k tomu, že pani nepristúpila k splneniu tejto

povinnosti uloženej rozsudkom súdu prvej inštancie, navrhovateľ bol nútený podať návrh na

vykonanie exekúcie. Exekútorský úrad Košice exekútorky vydal dňa

29.3.2017 Upovedomenie o začatí exekúcie uskutočnením prác a výkonov Ex 1790/2017 a

to na splnenie povinnosti nepeňažnej povahy uloženej p. citovaným

rozsudkom súdu prvej inštancie. Voči vedenej exekúcii podala

podaním zo dňa 12.4.2017 námietky, ktoré boli do podateľne exekútorského úradu doručené

dňa 13.4.2017 a súdny exekútor ich doručil súdu ( odporcovi) bezodkladne dňa 18.4.2017.

Okresný súd Košice II zaslal výzvu navrhovateľovi aby sa k týmto námietkam vyjadril

až podaním zo dňa 3.8.2017, ktoré bolo navrhovateľovi doručené dňa 9.8.2017, teda takmer

po 4 mesiacoch od ich doručenia povinnou. Na námietky reagoval navrhovateľ podaním

zo dňa 16.8.2017, ktoré súdu doručil dňa 21.8.2017. Podaním zo dňa 8.11.2017, ktoré bolo

súdu doručené dňa 9.11.2017 navrhovateľ urgoval súd o vydanie rozhodnutia na tieto

námietky a to aj vzhľadom na ustanovenie § 243h ods. 1 a § 50 ods. 2 Exekučného poriadku

účinného do 31.3.2017 v zmysle ktorých exekučný súd má povinnosť o námietkach

rozhodnúť v lehote 60 dní od ich doručenia.

Povinná neskôr podala ďalší návrh a to návrh na zastavenie

exekúcie podaním zo dňa 27.6.2017, ktorý súdna exekútorka doručila na exekučný súd dňa

24.7.2017 a Okresný súd Košice II ho zaslal navrhovateľovi spolu s výzvou súdu zo dňa

19.10.2017, ktoré bolo navrhovateľovi doručené dňa 24.11.2017, teda takmer po

4 mesiacoch od ich doručenia súdu! K návrhu na zastavenie exekúcie sa navrhovateľ

vyjadril svojim podaním zo dňa 29.11.2017, ktoré bolo súdu doručené dňa 1.12.2017.

Do dnešného dňa odporca ako príslušný exekučný súd nerozhodol ani o námietkach

povinnej proti exekúcii ani o návrhu na zastavenie exekúcie ktoré

podala povinná . Táto skutočnosť bráni exekútorke vo výkone

exekúcie v prospech navrhovateľa ako oprávneného. Pritom Exekučný poriadok stanovuje

lehoty v ktorých musí exekučný súd o takýchto návrhoch rozhodnúť a v tomto prípade

odporca zjavne v zákonných lehotách nekonal a doposiaľ ani nekoná!

Navrhovateľ sa preto podaním zo dňa 13.2.2018 obrátil na predsedu Okresného

súdu Košice II so sťažnosťou na prieťahy v tomto exekučnom konaní.

Navrhovateľovi bola doručená odpoveď predsedu Okresného súdu Košice II zo dňa

27.3.2018, Spr. 40/2018 na sťažnosť navrhovateľa, v ktorej okrem iného bolo uvedené:

„Po oboznámení sa s obsahom spisu Vám oznamujem, že Vašu sťažnosť pokladám za

dôvodnú, pretože doteraz nebolo rozhodnuté o námietkach povinnej proti exekúcii a návrhu

na zastavenie exekúcie. Vo veci sa vykonávali procesné úkony potrebné na rozhodnutie

naposledy dňa 6.12.2017 a dňa 22.3.2017. Prieťahy v konaní sú však dané objektívne,

nadmerným počtom vecí v jednotlivých súdnych oddeleniach, čo neumožňuje vykonávať

v konaniach úkony plynule a v primeraných lehotách. Plynulosť konania budem sledovať do

právoplatnosti rozhodnutí o námietkach povinnej a návrhu na zastavenie exekúcie.“

Aj napriek tejto odpovedi predsedu súdu nebolo do dnešného dňa navrhovateľovi

doručené rozhodnutie súdu, ktorým by rozhodol o podaných námietkach povinnej voči

exekúcii a návrhu povinnej na zastavenie exekúcie. Pritom nejde po právnej a skutkovej

stránke o zložité rozhodnutie.»

4 . Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal tento

nález:

„Základné právo navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

bolo postupom odporcu – Okresného súdu

Košice II v konaní vo veci vedenej pod sp. zn. , Ex 1790/2017 porušené.

Okresnému súdu Košice II prikazuje, aby v konaní vo veci vedenej pod sp. zn.

, Ex 1790/2017 konal bez zbytočných prieťahov.

Navrhovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,- EUR,

ktoré je mu Okresný súd Košice II povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

Odporca - Okresný súd Košice II je povinný uhradiť navrhovateľovi trovy právneho

zastúpenia vo výške 390,50 EUR za 2 úkony právnych služieb (príprava a prevzatie

zastúpenia, spísanie podania na súd – sťažnosti, 2x režijný paušál) na účet jeho právneho

zástupcu JUDr. Vladimíra Kucharčíka, advokáta, Štefánikova 40, Košice v lehote do

2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

7. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

8. Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva postupom okresného súdu

tým, že okresný súd vykazuje prieťahy v napadnutom konaní, jednotlivé úkony vykonáva

vo výrazných časových odstupoch, a tiež tým, že zatiaľ nerozhodol o návrhu povinnej na

zastavenie exekúcie.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

10. Účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vymedzil

ústavný súd vo svojej skoršej judikatúre tak, že „účelom práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu“ (). Základné právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány na také

konanie, ktoré vytvára právnu istotu pre subjekty práva. Základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zákonodarca zabezpečuje prostredníctvom

procesnoprávnych inštitútov, ktoré sú štátne orgány vrátane všeobecných súdov povinné

efektívne a vecne správne využívať.

11. Ústavný súd pri posudzovaní otázky, či v namietanom konaní dochádza

k prieťahom v konaní, skúma každé namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Akcentuje pritom tri

základné kritériá v súvislosti s namietanými prieťahmi v konaní pred všeobecnými súdmi:

zložitosť veci, správanie účastníkov konania a postup súdu (porov. napr. alebo

). Medzi kritériá, na ktoré ústavný súd tiež prihliada pri svojom rozhodovaní, patrí

aj predmet sporu v posudzovanom konaní a význam sporu pre sťažovateľa (porov. napr.

alebo ). Napokon ústavný súd taktiež prihliada v konkrétnom

prípade na čas trvania konania (porov. napr. ), resp. na celkovú dĺžku konania

(porov. napr. ).

12. Ústavný súd v konaní zohľadňuje aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej len „ESĽP“) a vo vzťahu k právu na prejednanie veci v primeranej lehote

v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) skúma primeranosť lehoty (reasonable time) konania v rámci konkrétnych

okolností prípadu, aplikujúc pritom štyri základné kritériá pre posúdenie primeranosti danej

lehoty: zložitosť veci, správanie sťažovateľa, postup štátnych orgánov a význam sporu pre

sťažovateľa (pozri napr. Sürmeli v. Nemecko, č. 75529/01, rozhodnutie ESĽP z 8. 6. 2006,

bod 128; Frydlender v. Francúzsko, č. 30979/96, rozhodnutie ESĽP z 27. 6. 2000, bod 43).

13. Ústavný súd poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutia, v ktorých

opakovane vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov,

sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (pozri napr. alebo

), a tiež, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za

následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(napr. , , ). Na kratšie obdobia

nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli

opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania

(rovnaké závery ústavný súd vyslovil taktiež napr. v alebo ).

14. Ústavný súd preto napríklad v minulosti nepovažoval postup všeobecného súdu

v sporovom konaní po uplynutí jedného roka od podania žaloby na tomto súde do podania

sťažnosti ústavnému súdu za taký postup, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako prieťahy

v konaní takej intenzity, ktorá by zakladala porušenie práva zaručeného v čl. 48 ods. 2

(pozri ). Z najnovšej judikatúry možno odkázať na uznesenie

sp. zn. , ktorým ústavný súd odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosť na porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, keďže ústavný

súd vyhodnotil dĺžku nečinnosti súdu od 11. marca 2015 do 22. septembra 2017 (do podania

sťažnosti ústavnému súdu), t. j. 30 mesiacov, ako dĺžku, ktorá nesignalizuje porušenie

označeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

15. Prístup ústavného súdu nie je špecifickým ani z komparatívneho pohľadu,

zohľadňujúc najmä judikatúru ESĽP. Medzi mnohými možno poukázať na viaceré

rozhodnutia ESĽP, v zmysle ktorých ESĽP v súvislosti s právom na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru s ohľadom na ojedinelú nečinnosť súdu

členského štátu a charakter súdneho konania toleroval napr. 20 mesiacov nečinnosti

odvolacieho súdu, kým rozhodol o odvolaní sťažovateľa (pozri Cesarini v. Taliansko,

č. 11892/85, rozhodnutie ESĽP z 12. 10. 1992, body 20 – 21), alebo 28 mesiacov trvajúce

obdobie nečinnosti súdu (od podania žaloby do výzvy súdu k jej doplneniu) v rámci

civilného konania (pozri Dostál v. Česká republika, č. 52859/99, rozhodnutie ESĽP

z 25. 5. 2004, body 192 – 193).

16. Aplikujúc uvedené východiská na vec sťažovateľa, ústavný súd síce pripúšťa, že

vo veci boli obdobia krátkodobej nečinnosti okresného súdu, napríklad obdobie

od 12. apríla 2017 (podanie súdnej exekútorky obsahujúce námietky povinnej)

do 3. augusta 2017 (zaslanie výzvy súdu oprávnenému na vyjadrenie), ďalej obdobie

od návrhu povinnej na zastavenie exekúcie z 27. júna 2017 do 19. októbra 2017, keď

okresný súd zaslal oprávnenému výzvu na vyjadrenie k tomuto návrhu, ako aj dlhšie

obdobie od podania vyjadrenia oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie

z 29. novembra 2017 do 3. júla 2018, teda podania sťažnosti na ústavnom súde, avšak

uvedené obdobia ešte nemožno kvalifikovať ako prieťahy dosahujúce takú intenzitu, ktorá

by bola dôvodom na ich vyhodnotenie ako zbytočné a v nadväznosti na to by nebol ani

dôvod na vyslovenie porušenia základného práva zaručeného v .

17. Zohľadniac sťažovateľom opísaný skutkový stav a ním uvádzaný prehľad úkonov

v napadnutom konaní, charakter veci, posudzované kritériá v konaní o sťažnosti pre

namietané porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a svoju ustálenú

judikatúru, ústavný súd konštatuje, že výsledné namietané obdobie nečinnosti okresného

súdu v predmetnom konaní nemožno posúdiť ako prieťahy takej intenzity, ktoré by

zakladali porušenie sťažovateľovho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v .

18. V súvislosti s tým, že predseda okresného súdu v odpovedi na sťažnosť

na prieťahy v napadnutom konaní uznal sťažnosť sťažovateľa za dôvodnú, ústavný súd

vo svojej predchádzajúcej judikatúre už uviedol, že skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu

uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú, nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti

na to podanej sťažnosti podľa na ďalšie konanie ( zákona

o ústavnom súde), pretože ústavný súd, pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanej judikatúry,

považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie opatrení

s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho nečinnosťou alebo

neefektívnou činnosťou (, , ).

19. Tento stav vedie ústavný súd so zreteľom na podstatu a účel základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov k záveru, že sťažnosť namietajúca postup

okresného súdu v napadnutom konaní je zjavne neopodstatnená a podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde je potrebné ju odmietnuť už pri predbežnom prerokovaní. Keďže ústavný

súd sťažnosť odmietol ako celok, bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími

požiadavkami sťažovateľa nastolenými v sťažnosti (priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia a náhrady trov konania).

20. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľovi

obrátiť sa opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti okresný súd

v napadnutom konaní sp. zn. , Ex 1790/2017 konal s neodôvodnenými

prieťahmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2018