Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 735/2017
PDF · 126.55 KB
No categories available
III. ÚS 735/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. decembra 2017
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpeného advokátkou JUDr. Tatianou Polkovou, advokátska kancelária, Na Priekope 13,
Žilina, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní
vedenom pod sp. zn. 5 Co 319/2014 (predtým 5 Co 56/2009) a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
20. septembra 2017 doručená sťažnosť ,
(ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
„dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 5 Co 319/2014 (predtým sp. zn. 5 Co 56/2009) (ďalej len „napadnuté
konanie“).
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že je účastníkom napadnutého konania na ochranu
osobnosti. Okresný súd Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v uvedenej veci rozhodol
rozsudkom sp. zn. 15 Ct 11/2003 z 1. februára 2008 tak, že žalobe sťažovateľa čiastočne
vyhovel. Na základe odvolania žalovanej strany krajský súd rozsudkom z 21. septembra
2010 v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 56/2009 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak,
že v odvolaním napadnutej časti, ktorým bolo vyhovené žalobe sťažovateľa, zamietol.
Na základe sťažovateľovho dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len
„najvyšší súd“) uznesením sp. zn. 7 Cdo 31/2011 zrušil dovolaním napadnutý rozsudok
krajského súdu, ako aj súdu prvej inštancie v časti, v ktorej bolo vyhovené návrhu
sťažovateľa, ako aj v časti výroku o trovách konania, a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie. Okresný súd po vrátení veci opäť rozhodol rozsudkom sp. zn. 15 84/2012
z 21. júna 2013, ktorým žalobu sťažovateľa zamietol. Sťažovateľ nespokojný s výsledkom
konania podal odvolanie, pričom podľa jeho tvrdení je krajský súd nečinný a koná
neefektívne. Ako príklad neefektívnej činnosti uvádza, že jedna z konajúcich sudkýň
v napadnutom konaní uplatnila „nedôvodnú námietku zaujatosti“, o ktorej bolo podľa
informácii sťažovateľa rozhodnuté uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2 Nc 8/2015
z 30. júna 2015, pričom podľa pečiatky podateľne krajského súdu vyplýva, že uznesenie
bolo krajskému súdu doručené 7. júla 2015.
3. Podľa názoru sťažovateľa v napadnutom konaní krajského súdu dochádza
k zbytočným prieťahom a porušovaniu jeho označených práv, preto navrhol, aby ústavný
súd vyslovil porušenie jeho označených práv postupom krajského súdu v napadnutom
konaní, prikázal mu konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie
v sume 7 500 €, ako aj náhradu trov konania.
II.
4. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
6. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov...
8. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom...
9. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť
zásadnú odlišnosť (napr. I. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
10. Ústavný súd v súvislosti s tvrdeniami sťažovateľa poukazuje na svoju ustálenú
judikatúru, podľa ktorej je sťažnosť považovaná za zjavne neopodstatnenú vtedy, ak
preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia všeobecného súdu v rámci
predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného práva alebo
slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03, II. ÚS 104/04).
11. Z opísaného priebehu konania v bode 2 tohto rozhodnutia možno vyvodiť, že
v okolnostiach posudzovanej veci nejde o jednoduchý nárok, resp. vec. Nasvedčuje tomu aj
skutočnosť, že krajský súd v rámci prvého odvolacieho konania vedeného pod sp. zn.
5 Co 56/2009 dospel k opačnému záveru ako súd prvej inštancie (zmena rozsudku, pozn.).
Dovolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení predovšetkým konštatoval
nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, v dôsledku ktorého dospel
k záveru, že preskúmateľný nemôže byť ani rozsudok odvolacieho súdu (s. 11 uznesenia
najvyššieho súdu sp. zn. 7 Cdo 31/2011). Vychádzajúc z uvedeného najvyšší súd konštatuje,
že konanie odvolacieho súdu vedené pod sp. zn. 5 Co 56/2009 je zaťažené vadou, za ktorú
zodpovedá okresný súd. Vychádzajúc z uvedeného záveru, ako aj zo skutočnosti, že konanie
vedené pred krajským súdom pod sp. zn. 5 Co 56/2009 bolo ukončené vydaním
rozhodnutia, podľa názoru ústavného súdu nemožno považovať za zbytočný prieťah,
za ktorý zodpovedá krajský súd v konaní, ktoré je v súčasnosti vedené pod sp. zn.
12. Takisto z informácie, že v dôsledku oznámenia jednou z členiek senátu 5 Co, že
sa dozvedela o skutočnostiach, pre ktoré by mala byť vylúčená, nemožno podľa názoru
ústavného súdu považovať obdobie potrebné na rozhodnutie o takomto návrhu
za neefektívnu činnosť, za ktorú nesie zodpovednosť krajský súd.
13. Vychádzajúc z povahy prejednávanej veci, ako aj jej zložitosti a zároveň
prekážky, ktorá jednej z členiek senátu umožňovala urobiť len také úkony, ktoré
nepripúšťali odklad (podľa § 15 vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku), inak by
postup krajského súdu, resp. jeho rozhodovanie mohlo byť zaťažené vadou, ktorá by mohla
oddialiť právoplatné rozhodnutie vo veci, ústavný súd konštatuje, že celková dĺžka
napadnutého odvolacieho konania vedeného pred krajským súdom ešte nedosahuje intenzitu
potrebnú na vyslovenie porušenia označených práv sťažovateľa.
14. Z judikatúry ústavného súdu totiž vyplýva, že nie každý zistený prieťah v
súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS
61/03, III. ÚS 372/09). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného
súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva
zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď
nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr.
IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011).
15. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že dĺžka napadnutého
konania vzhľadom na už uvedené okolnosti nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby
bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie označených práv
sťažovateľa, preto jeho sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako
zjavne neopodstatnenú (podobne napr. I. ÚS 96/2011, III. ÚS 541/2011, III. ÚS 7/2015).
16. K takémuto záveru ústavný súd dospel aj s prihliadnutím na rozhodovaciu prax
a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobných veciach, podľa ktorej dĺžka
súdneho konania na jednom stupni v trvaní dva až tri roky v závislosti od povahy
a zložitosti veci nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. III. ÚS 50/2015).
17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľa posúdil
ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
po jej predbežnom prerokovaní odmietol (obdobne napr. II. ÚS 24/06, IV. ÚS 26/07,
18. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími návrhmi
sťažovateľa uvedenými v sťažnosti nezaoberal.
19. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľovi
obrátiť sa opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti v napadnutom konaní
na krajskom súde dochádzalo k zbytočným prieťahom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. decembra 2017