Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-319-2014.pdf
PDF · 73.84 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/319/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: O.. Z. Z., E.. XX.XX.XXXX, I. Ž., Na A. B. Č.. XX, proti žalovanému: O.. O. Č., E.. X.X.XXXX, I. I., D. Č.. X/D, zastúpenému Okenica Šula & Co, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Zámocká č. 30, o ochranu osobnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21.júna 2013, č. k. 15C/84/2012-51, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou proti žalovanému (pôvodne ako žalovanému 1/) a proti Ministerstvu spravodlivosti SR (pôvodne žalovaný 2/) domáhal ochrany osobnosti podľa § 11 a nasl. OZ v súvislosti s publikovaným rozhovorom žalovaného, v tom čase ministra spravodlivosti, v B. E. Č. B. XX.X.XXXX, v ktorom uviedol: „Predchádzajúci predseda Okresného S. Ž., Z. Z., má majetok, ktorý vyvoláva pochybnosti, či bol nadobudnutý z legálnych zdrojov. Vyplniť majetkové priznanie však odmietol. Poznamenávam, že takéto priznanie vyplnili všetci predsedovia a podpredsedovia súdov a členovia vedenia nášho ministerstva, vrátane mňa.“
2. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom (zo dňa 1.2.2008 č.k.15Ct/1/03-268) vo vzťahu k žalovanému 1/ žalobe vyhovel a uložil mu povinnosť formou platenej inzercie v dotknutom periodiku uverejniť požadované ospravedlnenie. Žalovanému (1/) uložil tiež povinnosť nahradiť nemajetkovú ujmu vo výške 100.000,- Sk. Žalobu voči žalovanému 2/ pre nedostatok pasívnej legitimácie z dôvodu excesu žalovaného 1/ zamietol.
3. Žalobca rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti nenapadol, v konaní sa preto ďalej pokračovalo len s pôvodným žalovaným 1/.
4. Na odvolanie žalovaného (1) odvolací súd v napadnutej vyhovujúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol (rozsudok zo dňa 21.9.2010 sp. zn. 5Co/56/09). Argumentoval, že rozhovor žalovaného s redaktorom denníka bol uskutočnený ako s ministrom spravodlivosti, a nie ako s fyzickou osobou, keďže jeho predmetom boli otázky verejného záujmu; k rozhovoru došlo na podnet redaktora, ktorý kladením otázok určoval obsah rozhovoru. Dospel preto k záveru, že vo veci nie je pasívne legitimovaný žalovaný (1), ale Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorého vrcholným predstaviteľom v tom čase žalovaný bol. U žalovaného (1) k žiadnemu excesu nedošlo. Poukázal i na ustanovenia § 4 ods. 1 a § 13 zák. č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy.
5. Na dovolanie žalobcu dovolací súd uznesením zo dňa 20. júna 2012 sp. zn. 7Cdo/31/2011 zrušil zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu pre nesplnenie manudukčnej povinnosti podľa § 213 ods. 2 O.s.p. pri možnej aplikácií v ods. 5 uvedených ustanovení, v dôsledku čoho porušil právo na spravodlivý súdny proces. Zrušil aj rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel a vo výroku o náhrade trov konania; v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie.
6. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v rozsahu zrušenia jeho rozhodnutia dovolacím súdom rozhodol o žalobe tak, že žalobu zamietol. S poukazom na analogické použitie ustanovenia § 420 ods. 2 OZ dospel k záveru, že žalovaný nie je vo veci pasívne legitimovaný, keď žalobcom napádané tvrdenia v rozhovore pre B. E. Č. žalovaný predniesol ako minister spravodlivosti SR, teda vo veci nie je pasívne legitimovaný. Žalovaný na otázky redaktora informoval verejnosť v medziach svojej riadiacej činnosti a primeraným spôsobom. Celý článok bol monotematicky venovaný aktuálnemu dianiu v justícii, vrátane situácie na Krajskom súde v Žiline a Okresnom súde Žilina v súvislosti s ostrým protestom sudcovskej rady.
7. Vo včas podanom odvolaní sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Poukázal na odlišnosť napadnutého a prvého rozsudku tohto súdu, hoci z jeho odôvodnenia nemožno zistiť dramatickú zmenu skutkových a právnych okolností, ktoré by k tomu súd viedli. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie preto opätovne považoval za nepreskúmateľný.
8. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodoch v ňom vymedzených (§ 470 ods. 2, § 379 a 370 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že nie je opodstatnené.
9. Žalobca sa pôvodne domáhal ochrany osobnosti v súvislosti s publikovaným rozhovorom žalovaného s redaktorom B. E. Č. (Č.. XX Y. B. XX.X.XXXX) voči žalovanému (v tom čase ministrovi spravodlivosti), ako aj voči Ministerstvu spravodlivosti SR. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom voči žalovanému 2/ žalobu zamietol z dôvodu excesu žalovaného (1). Žalobca proti zamietajúcej časti nepodal odvolanie. Ďalej sa preto v odvolacom i dovolacom konaní konalo len s pôvodným žalovaným 1/.
10. Otázka pasívnej legitimácie žalovaného ako ministra spravodlivosti SR, alebo Ministerstva spravodlivosti SR, ktorého vrcholným predstaviteľom žalovaný v čase poskytnutia rozhovoru bol, bola s ohľadom na obranu žalovaného spornou už pred podaním dovolania žalobcom. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie túto otázku riešil opätovne a dospel k záveru, zhodnému so záverom odvolacieho súdu o tom, že žalovaný nie je v konaní pasívne legitimovaný. Za použitia analógie (§ 853 ods. 1 OZ) vec posúdil podľa ustanovenia § 420 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého je škoda spôsobená právnickou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená tými, ktorých na túto činnosť použili. Keďže žalovaný poskytol rozhovor ako minister o otázkach tohto rezortu, konal za ministerstvo, v dôsledku čoho absentuje pasívna legitimácia žalovaného.
11. Odvolací sa s uvedeným, dostatočne odôvodneným, záverom súdu prvej inštancie stotožňuje. Obdobne ako vo svojom zmeňujúcom rozsudku, odvolací súd nemá dôvod odkloniť sa od záveru, že pasívna legitimácia žalovaného nie je daná. Rozhovor sa týkal situácie v rezorte spravodlivosti; žalovaný ako minister prezentoval svoje zámery (oprávnené) o ďalšom smerovaní rezortu. Zjavne sa jedná o vecný i časový vzťah konania žalovaného k činnosti právnickej osoby (ministerstvo). Vo veci preto ide o konanie osoby, ktorú právnická osoba (ministerstvo) na svoju činnosť použila. Za tvrdený zásah do osobnostnej integrity žalobcu potom zodpovedá subjekt od žalovaného rozdielny, ktorý je tiež nositeľom v žalobe uplatnených sankcií podľa § 13 OZ (porovnaj napr. rozhodnutie NS ČR z 31.5.2007, sp. zn. 3 Cdo 1293/2007).
12. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP), keď skutkový stav vo veci nebol sporný, spornou bola právna otázka pasívnej legitimácie žalovaného.
13. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).
14. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).