Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 492/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka,

zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana Ľalíka 5. decembra 2017 prerokoval

sťažnosť , zastúpenej advokátkou

JUDr. Slavomírou Huszthyovou, Za amfiteátrom 10, Košice, vo veci namietaného porušenia

jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo garantované čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie

v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť jej

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia

v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov), ktorú j e Okresný súd

Košice I p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právnej zástupkyni JUDr. Slavomíre Huszthyovej

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

sp. zn. z 9. októbra 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej

len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej

len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej aj „okresný súd“, v citáciách

aj „odporca“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že „Sťažovateľka je oprávnenou stranou v exekučnom

konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. .

Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. novembra 2016

sp. zn. -21 bolo konštatované, že postupom Okresného súdu Košice

I v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené základné právo

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky. Súčasne Ústavný súd Slovenskej republiky prikázal Okresnému súdu

Košice I, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov...

Sťažovateľka touto ústavnou sťažnosťou opätovne napáda neefektívny postup

odporcu v konaní vedenom pod sp. zn. opakovaným porušením jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeným článkom 48

2

ods. 2 , keď odporca napriek príkazu Ústavného súdu

Slovenskej republiky zo dňa 29. novembra 2016 konať bez zbytočných prieťahov vo veci

ďalej nekoná a ani po uplynutí doby viac ako 8 mesiacov odo dňa vydania nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci stále nerozhodol...

Dňa 28. 06. 2017 nahliadla sťažovateľka ako oprávnená v označenom exekučnom

konaní do súdneho exekučného spisu odporcu a oboznámila sa s obsahom vyjadrenia

povinného zo dňa 22. 3. 2017. Povinný v tomto vyjadrení uvádza, že ešte v roku 2010

uhradil súdnemu exekútorovi vymáhanú sumu (vo výške 1.800,-EUR ako vyplýva

z pripojeného príjmového pokladničného dokladu, ktorá suma má predstavovať dlžnú istinu

vrátane trov konania) a navrhol konanie zastaviť. O návrhu oprávneného na zastavenie

exekúcie súd doposiaľ nerozhodol a vymožené peňažné prostriedky od povinného sú

naďalej v držbe povereného súdneho exekútora...

Postup súdu, ktorý vec bezdôvodné nerozhoduje, sa javí ako vyznačujúci sa

pretrvávajúcimi neprimeranými prieťahmi, čím odporca prehlbuje ním zapríčinený stav

právnej neistoty navrhovateľky.

Podľa názoru sťažovateľky je ústavné neudržateľným, že odporca do dňa podania

tejto sťažnosti neodstránil protiprávny stav, vo veci nerozhoduje, nekoná bez zbytočných

prieťahov a ani nereaguje na príkaz Ústavného súdu Slovenskej republiky, čo nie je v

súlade s princípmi právneho štátu.

V súlade s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr.

-39) je účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa

rozhodnutia všeobecného súdu. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť

taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty,

kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Tato povinnosť

súdu a sudcu vyplýva z , ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd aj bez návrhu tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejedaná a rozhodnutá.“.

3. Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil,

že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. porušil jej základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , aby okresnému

súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľke finančné

zadosťučinenie v sume 1 500 €, ako aj úhradu trov konania v sume 312,34 €.

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci vyjadril predseda okresného súdu,

ktorý v liste zo 6. septembra 2017 po chronológii procesných úkonov vykonaných

okresným súdom v konaní od 13. augusta 2009 uznal sťažnosť za dôvodnú pre preťaženosť

sudcov exekučného súdu. Uviedol, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania;

rovnako sa vyjadrila aj sťažovateľka v liste z 18. októbra 2017.

II.

5. Požiadavka rýchlosti súdneho konania sa stala ústavným princípom, pretože

časový horizont toho, kedy sa účastníkovi dostáva konečné rozhodnutie vo veci,

je neoddeliteľnou súčasťou práva na fair proces v jeho časovej dimenzii. Preto je vecou

štátu organizovať svoje súdnictvo tak, aby princípy vyslovené v a

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) boli

rešpektované a prípadné nedostatky v tomto smere nešli na ťarchu účastníka, ale súdu, ktorý

mal a má dostatok vhodných opatrení na zabezpečenie takého procesného postupu

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty pri riešení vzťahov medzi

účastníkmi konania.

6. Ústavný súd nie je súčasťou súdnej sústavy a neprislúcha mu právo dozoru

nad rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov. Do rozhodovacej činnosti súdov

je v konaní o sťažnosti podľa ústavný súd oprávnený zasiahnuť iba vtedy,

ak boli ich konaním alebo nadväzujúcim rozhodnutím porušené (dohovorom)

zaručené základné práva a slobody sťažovateľa.

4

7. Ústavný súd preskúmal konanie na okresnom súde z pohľadu dôvodov

namietaných v podanej sťažnosti a dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je dôvodná.

8. Ústavný súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach vyjadril, že medzi

základné princípy právneho štátu patrí okrem iného aj právo na prejednanie veci

bez zbytočných prieťahov, resp. právo na vybavenie veci v primeranej lehote, ktoré

je neoddeliteľnou súčasťou základného práva na spravodlivý proces garantovaného v čl. 46

ods. 1 v spojení s a dohovoru (,

).

9. Prieťahy v konaní či nečinnosť orgánu verejnej moci sú ústavným súdom

hodnotené ako iný zásah orgánu verejnej moci, ktorý môže byť jednorazový či viacrázový,

protiprávny a zároveň aj protiústavný útok týchto orgánov proti základným

zaručeným právam (slobodám), ktorý v čase rozhodovania ústavného súdu predstavuje

trvalé ohrozenie právne existujúceho stavu, pričom taký útok sám osebe nie je výrazom

(výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci týchto orgánov. Z tej fakticity musí preto

následne vyplynúť, že dôsledkom takého zásahu orgánu verejnej moci nemožno čeliť inak

ako ústavnou sťažnosťou a na ňu nadväzujúcim nálezom ústavného súdu.

10. K otázke posudzovania dĺžky konania a jej primeranosti (resp. neprimeranosti)

sa tak opakovane pripomína, že túto nemožno vyjadriť numericky, lebo je podmienená

objektívne charakterom prejednávanej veci a musí byť skúmaná s ohľadom na konkrétne

okolnosti prípadu, zložitosť veci, požiadavky na vykonávanie dokazovania v priebehu

konania, ako i správanie účastníkov a samotného súdu; do úvahy je pritom nutné vziať i to,

čo je pre sťažovateľa v konaní predmetom sporu, resp. jeho význam pre účastníkov konania.

11. Záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a či už nie je, možno teda

formulovať vždy s ohľadom na uvedené faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne

ovplyvnené, pričom pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je nutné ku každej veci pristupovať individuálne a zvažovať,

či s ohľadom na okolnosti prípadu ide o prieťahy neodôvodnené, t. j. či sú pričítateľné súdu,

a teda zakladajúce porušenie práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Toto

právo totiž nie je dotknuté, ak sú prieťahy spôsobené výlučne konaním účastníka, prípadne

ak ide o vec, keď dĺžka konania zodpovedá jej zložitosti. V takých prípadoch trvanie

konania istú dobu spravidla nie je nedôvodné a potreba zásahu ústavného súdu nie je daná.

12. Priebeh napadnutého konania, ktoré začalo ešte 30. júla 2009 podaním návrhu

na vykonanie exekúcie, už dvakrát vyhodnotil ústavný súd najprv v uznesení

sp. zn. z 12. apríla 2012, keď sťažnosť právneho predchodcu sťažovateľky

odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti, neskôr v uznesení sp. zn.

z 29. novembra 2016, zaoberajúc sa obdobím od 13. marca 2012 do 3. novembra 2015,

ktorým vyslovil porušenie označených práv, priznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie

v sume 500 € a prikázal okresnému súdu, aby konal bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd z predloženého súdneho spisu okresného súdu zistil, že ďalší priebeh

napadnutého konania bol takýto:

- 23. január 2017 – okresný súd nariadil doručenie odvolania povinného

voči uzneseniu o zamietnutí jeho námietok proti exekúcii z 27. septembra 2010 oprávnenej;

- 3. marec 2017 – okresný súd výzvou uložil povinnému, aby sa vyjadril k stanovisku

oprávnenej k odvolaniu z 3. marca 2017;

- 22. marec 2017 – povinný osobne doručil okresnému súdu svoje vyjadrenie

k predchádzajúcej výzve súdu;

- 28. marec 2017 – okresný súd vyjadrenie povinného z 22. marca 2017 nariadil

doručiť oprávnenej;

- 10. august 2017 – predseda okresného súdu opatrením vec pridelil sudcovi,

pretože zákonná sudkyňa nastúpila na materskú dovolenku;

- 28. august 2017 – okresný súd vrátil exekučný spis okresného súdu sp. zn.

súdnemu exekútorovi;

- 21. septembra 2017 – okresný súd požiadal súdneho exekútora o vyčíslenie

prípadne uplatnených trov exekúcie v súvislosti s rozhodovaním o zastavení exekúcie

pre splnenie záväzku povinným;

6

- 22. septembra 2017 – súdna exekútorka mailovým podaním súdu oznámila,

že si náhradu trov exekúcie neuplatňuje;

- podaním z 18. októbra 2017 súdna exekútorka okresnému súdu zasiela fotokópiu

upovedomenia o výsledku šetrenia štátneho dohľadu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky z 12. októbra 2017.

13. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť

prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

14. Pokiaľ ide o prvé z uvedených kritérií, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

súdu v exekučnom konaní nie je v zásade takým rozhodovaním, ktoré vyžaduje

dokazovanie. Je to dané tým, že o veci účastníkov exekučného konania už bolo právoplatne

rozhodnuté a existuje vykonateľné rozhodnutie, ktoré je podkladom na nariadenie exekúcie,

alebo existuje iný vykonateľný exekučný titul ustanovený v § 41 Exekučného poriadku.

Medzi účastníkmi exekučného konania už preto nemôže byť spravidla sporné, aké práva

prináležia oprávnenému a aké záväzky má voči oprávnenému povinný. Ústavný súd nezistil

žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala záver o právnej zložitosti veci. I keď možno

pripustiť určitú mieru skutkovej zložitosti veci súvisiacej s návrhmi povinného o započítanie

vzájomných pohľadávok, nemôže to odôvodňovať stav, v akom sa preskúmavané exekučné

konanie nachádzalo v čase meritórneho prerokovania sťažnosti.

15. V poradí ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu

zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky

súdneho konania. Ústavný súd nezistil, že by sťažovateľka svojím správaním akýmkoľvek

spôsobom prispela k predĺženiu napadnutého konania.

16. Posledným kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom

konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu.

17. Ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu vo vymedzenom období

až dosiaľ je poznačený a trpí neefektívnosťou.

18. Uvedené konštatovanie vyplýva predovšetkým zo skutočnosti o pretrvávaní

neefektívneho stavu pretrvávajúceho v konaní viac ako 8 mesiacov od nálezu ústavného

súdu sp. zn. , ktorým bolo okresnému súdu prikázané, aby

konal bez zbytočných prieťahov potom, ako bolo uznesením najvyššieho súdu

sp. zn. zo 6. októbra 2015 zrušené uznesenie krajského súdu

sp. zn. zo 17. marca 2014 a uznesenie okresného súdu sp. zn.

z 21. februára 2012 a vec v otázke námietok povinného proti exekúcii

vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Dosiaľ okresný súd o námietkach povinného

proti exekúcii po zrušení veci dovolacím súdom a jej vrátení na „nové“ prerokovanie

nerozhodol.

19. Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre už poukázal na to, že nielen

nečinnosť, ale aj neefektívna, resp. nesústredená činnosť štátneho orgánu, resp. orgánu

verejnej moci (v danom prípade všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie

zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho

orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým

sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr.

, , , ).

20. Konštatovanie predsedu okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti o preťaženosti

sudcov rozhodujúcich v exekučnej agende nemohol ústavný súd akceptovať s poukázaním

na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát

musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže

v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde,

ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť

8

dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce

zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Ústavný súd poznamenáva, že nemožno v žiadnom

prípade prenášať technicko-organizačné problémy štátnych orgánov na účastníkov konania,

čo platí o to viac, ak to môže mať za následok porušenie ich základných práv alebo slobôd

(, , ).

21. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa bolo postupom

okresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,

a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa

rozhodnutia súdu vo svojej veci (bod 1 a 2 výroku tohto nálezu).

III.

22. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

23. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

24. Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 1 500 €

z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukazuje najmä na to, že „... napriek príkazu

Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. novembra 2016... vo veci naďalej nekoná

a ani po uplynutí doby viac ako 8 mesiacov... neústavné konanie odporcu donútilo

sťažovateľku na strane oprávneného k zbytočným úkonom smerujúcim k uplatneniu jej práv

v dôsledku pretrvávajúcej právnej neistoty, k dodatočným stretnutiam s

úradmi, ... k zažívaniu pocitov nervozity, poníženia, stresu i... k morálnym a finančným

ujímam“.

25. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

26. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd sťažovateľke priznal finančné

zadosťučinenie v sume 1 000 € (bod 3 výroku tohto nálezu); vo zvyšnej časti finančného

zadosťučinenia sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu). Pri ustálení sumy

finančného zadosťučinenia vzal ústavný súd do úvahy predmet sporu (exekučné konanie),

dĺžku doterajšieho priebehu napadnutého konania, moment vstupu sťažovateľky do konania

na základe singulárnej sukcesie, opakovanú nečinnosť i neúčinný postup súdu v danej veci.

27. Podľa môže ústavný súd v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi, aby úplne alebo sčasti

uhradil druhému účastníkovu jeho trovy konania. Aj v tejto veci sa ústavný súd rozhodol

priznať sťažovateľke, ktorá bola v konaní o jej sťažnosti zastúpená advokátkou

JUDr. Slavomírou Huszthyovou, úhradu za dva úkony právnej služby vykonané

v roku 2017 (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) spolu s režijným paušálom

v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v celkovej sume 312,34 €,

ktorú uložil zaplatiť okresnému súdu na účet jej právnej zástupkyne (§ 31a zákona

10

o ústavnom súde v spojení s ) do dvoch

mesiacov od právoplatnosti nálezu (bod 4 výroku tohto nálezu).

28. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. decembra 2017