Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 189/2012
PDF · 184.4 KB
No categories available
IV. ÚS 189/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2012
predbežne prerokoval sťažnosť M. P., Š., vo veci namietaného porušenia jeho základných
práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Er 1741/2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. P. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. decembra
2011 doručená sťažnosť M. P., Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.
48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote vyplývajúcich z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Er 1741/2009 (ďalej aj „namietané
konanie“).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom exekučného konania vedeného
okresným súdom pod sp. zn. 17 Er 1741/2009 v procesnom postavení oprávneného.
Sťažovateľ v tejto súvislosti uvádza, že „Dňa 30. 7. 2009... podal cestou exekútorského
úradu exekútora JUDr. J. B. návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému P. T..., K., na
základe právoplatného a vykonateľného uznesenia OS KE II, č. k. 48 Er/2258/07-216,
Ex 2258/07 zo dňa 6. 5. 2008, ktorým povinnému bola uložená povinnosť nahradiť
oprávnenému /sťažovateľovi v tomto podaní/ trovy exekučného konania vo výške 1547,20
Eur do 3 dni odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia, nakoľko povinný dobrovoľne nesplnil
to, čo mu bolo právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu uložené.“.
V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ opisuje doterajší priebeh namietaného konania,
z ktorého vyplýva, že „Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zo dňa 23. 11. 2009“
bolo povinnému doručené až 11. mája 2010, ktorý podal 24. mája 2010 „námietky proti
exekúcie, ktorým sa snažil vyhnúť povinnosti uhradiť súdne trovy a v ktorých použil triky
nezaložené ani na práva, ani na pravde, ani na skutkovej podstate“. Okresný súd uznesením
č. k. 17 Er 1741/09-42 z 27. septembra 2010 námietky povinného zamietol. Proti
označenému uzneseniu okresného súdu vydanému vyšším súdnym úradníkom podal
povinný odvolanie, pričom sťažovateľ tvrdí, že toto odvolanie „mu nebolo ani do dnešného
dňa doručené aj keď on o to súd opakovane žiadal.
Do dnešného dňa zo dňa vydania Uznesenia 27. 9. 2010 č. k. 17 Er 1741/09-42
a teda viac ako 14 mesiacov súd v exekučnej veci nekoná a nerozhoduje.
Sťažovateľ za obdobie od vydania uznesenia z 27. 9. 2010 č. k. 17 Er 1741/09-42
doručil súdu niekoľko dožiadaní a sťažnosti na prieťahy v konaní a žiadosti, aby sudca súdu
KE I, rozhodol vo veci jeho návrhu na vykonanie exekúcie a potvrdil uznesenie zo dňa 27. 9.
2010 č. k. 17 Er 1741/09-42 oprávnene vydané vyššou súdnou úradníčkou. Na tieto podania
sťažovateľa, však žiadnej reakcie zo strany súdu nebolo.“.
Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uvádza, že 15. novembra 2011 bol ústne vyrozumený
zamestnancami exekútorského úradu JUDr. J. B., „že zo strany povinného P. T. došlo ešte v
októbri 2010 k úhrade na depozitný účet exekútorského úradu vymáhanej sumy, teda
1547,20 Eur, z dôvodu čoho exekučne konanie bolo Úradom ukončené a zriadene na
nehnuteľnosti povinného P. T. exekučne záložne právo - zrušené...
Teda aj keď zo strany povinného P. T. došlo k úhrade požadovanej sťažovateľom
finančnej čiastky, ktorá je uložená na depozit exekútora, sťažovateľovi túto exekútorský
úrad nemôže vydať z dôvodu, že OS KE I do dnešného dňa nevrátil na ex. úrad spis, a že
súd vo veci exekúcie č. k. 17 Er 1741/09 nekonal a nekoná.
Teda postupom OS KE I došlo k ničím neopodstatneným prieťahom v konaní, ktoré
pretrvávajú viac ako 14 mesiacov teda od 27. 9. 2010, čim súd braní sťažovateľovi
v realizácie jeho práva. Neopodstatnene prieťahy v konaní zo strany súdu, spôsobujú
sťažovateľovi stav právnej neistoty, zvýšený stres, poníženie a zbavujú ho možnosti prístupu
k svojim peniazom, ktoré mu boli uznané právoplatným a vykonateľným titulom -
Uznesením OS KE II.“.
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd
nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo M. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v
primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. I Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. č. k.:
17 Er 1741/09 EX 0163/09, porušené bolo.
2. Základné právo M. P. na spravodlivé prejednanie veci, zaručené v čl. 6 ods. I
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice
I v konaní vedenom pod sp. zn. č. k.: 17 Er 1741/09 EX 0163/09, porušené bolo.
3. Základné právo M. P. na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods.1
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp.
zn. č. k.: 17 Er 1741/09 EX 0163/09, porušené bolo.
4. Okresnému súdu Košice I Ústavný súd prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp.
zn. č. k.: 17 Er 1741/09 EX 0163/09, konal bez zbytočných prieťahov.
5. M. P. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva primerané finančné
zadosťučinenie v sume 2 tisíc Eur, ktoré jemu Okresný súd Košice I povinný zaplatiť do
dvoch mesiacov odo dňa vyhlásenia tohto rozhodnutia.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu
verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil
sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú
sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd
nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť
ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,
II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote vyplývajúcich z čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Er 1741/09. Ústavný súd sa pri
predbežnom prerokovaní sústredil na posúdenie, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
1. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
Na účely preskúmania, či vo veci sťažovateľa mohlo dôjsť k porušeniu základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, si ústavný súd
vyžiadal súdny spis sp. zn. 17 Er 1741/2009, z ktorého zistil toto:
1. Dňa 30. júla 2009 podal sťažovateľ návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému
Ing. P. T. (ďalej len „povinný“), ktorý adresoval Exekútorskému úradu súdneho exekútora
JUDr. J. B. (ďalej len „exekútor“); sťažovateľ podal tento návrh na základe platného
exekučného titulu [uznesenie Okresného súdu Košice II č. k. 48 Er 2258/2007-216 zo 6.
mája 2008 (v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1 CoE 116/2008 z 31.
marca 2009), ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému (sťažovateľovi) trovy
exekučného konania v sume 46 610,90 Sk (1 547,20 €); označené uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 13. mája 2009, pričom povinný mal uloženú trojdňovú lehotu na jeho
vykonanie].
2. Exekútor požiadal okresný súd 13. augusta 2009 o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vo veci návrhu sťažovateľa; exekučný spis je vedený pod sp. zn.
Ex 0163/09 a okresným súdom je vec vedená pod sp. zn. 17 Er 1741/2009.
3. Dňa 2. septembra 2009 okresný súd vydal poverenie č. 5082 049025 na vykonanie
exekúcie; poverenie vydala vyššia súdna úradníčka.
4. Exekútor vydal 23. mája 2009 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo
povinnému doručené 11. mája 2010.
5. Povinný podal 24. mája 2010 námietky proti exekúcii, ktoré odôvodnil tým, že
vymáhaný nárok zanikol ešte pred podaním návrhu na začatie exekúcie 22. mája 2009
z dôvodu vzájomného započítania pohľadávky povinného proti oprávnenému
(sťažovateľovi) v sume 2 654,39 € s pohľadávkou sťažovateľa vymáhanou v namietanom
konaní (v sume 1 547,20 €).
6. Námietky povinného odstúpil exekútor okresnému súdu 26. mája 2010 a následne
predložil 9. júna 2010 okresnému súdu vyjadrenie sťažovateľa k námietkam povinného.
7. Uznesením z 27. septembra 2010 okresný súd konajúci prostredníctvom vyššej
súdnej úradníčky námietky povinného zamietol a následne uznesením z 30. septembra 2010
uložil povinnému povinnosť uhradiť súdny poplatok za podané námietky; označené
uznesenia okresného súdu si povinný v odbernej lehote neprevzal (okresnému súdu boli
vrátené 4. novembra 2010, pozn.).
8. Dňa 1. decembra 2010 boli označené uznesenia okresného súdu doručené
právnemu zástupcovi povinného, ktorý podal proti nim 15. decembra 2010 odvolanie.
9. Sťažovateľ požiadal okresný súd o doručenie odvolania povinného svojím
podaním z 8. apríla 2011 a následne 20. júla 2011 predložil okresnému súdu listinné dôkazy
a svoje vyjadrenie k odvolaniu povinného.
10. Okresný súd o odvolaní povinného rozhodol uznesením z 21. februára 2012 tak,
že námietkam povinného vyhovel; toto uznesenie do dňa predbežného prerokovania
sťažnosti nenadobudlo právoplatnosť.
V nadväznosti na uvedené zistenia ústavný súd poukázal na svoju konštantnú
judikatúru, podľa ktorej podstatou, účelom a cieľom základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je odstránenie stavu právnej neistoty
účastníka konania (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd zároveň konštatoval, že pri výklade
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov si osvojil judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci
v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
Z uvedeného prehľadu procesných úkonov vykonaných v namietanom konaní
vedenom okresným súdom pod sp. zn. 17 Er 1741/2009 vyplýva, že okresný súd odo dňa
doručenia žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (13. augusta
2009) až do dňa doručenia odvolania povinného proti uzneseniu okresného súdu
č. k. 17 Er 1741/2009-42 z 27. septembra 2010, ktorým vyššia súdna úradníčka zamietla
námietky povinného proti exekúcii (15. decembra 2010), postupoval v zásade plynulo
a vykonával procesné úkony smerujúce k naplneniu účelu základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Po doručení odvolania povinného okresný súd
vykonával procesné úkony zamerané na prípravu rozhodnutia o tomto odvolaní (vyžiadal si
exekučný spis, doručoval odvolanie sťažovateľovi a požiadal ho o predloženie vyjadrenia
k odvolaniu), pričom v období od 20. júla 2011 (v tento deň mu bolo doručené vyjadrenie
sťažovateľa k odvolaniu povinného, pozn.) bol vo veci v podstate nečinný až do
21. februára 2012, keď uznesením o odvolaní povinného meritórne rozhodol, t. j. v postupe
okresného súdu došlo v tomto období ku krátkodobej neodôvodnenej nečinnosti.
V nadväznosti na svoje zistenia ústavný súd poukázal na svoju doterajšiu judikatúru,
podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, II. ÚS 57/01). Pojem „zbytočné prieťahy“
obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať
predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup
dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by
bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr.
I. ÚS 63/00). Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že
ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov ešte nemusí zakladať
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01).
Na tomto základe ústavný súd konštatoval, že aj keď postup okresného súdu
v namietanom konaní je poznamenaný prieťahmi, tieto nedosahujú takú intenzitu, že by ich
bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1
dohovoru, a preto v tejto časti sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
2. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru v súvislosti s „neopodstatnenými prieťahmi“ spôsobenými postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Er 1741/09 zdôrazňujúc, že „oneskorená
spravodlivosť nie je žiadna spravodlivosť“.
V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že v systematike ústavy sú primeraná
celková dĺžka, rýchlosť, plynulosť a efektívnosť súdneho konania obsahom základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a nie
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, a poukazuje na svoju
konštantnú judikatúru, podľa ktorej prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nespadá
pod ochranu čl. 46 ods. 1 ústavy (ani práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru), pokiaľ namietané porušenie tohto základného práva nedosahuje takú intenzitu,
že s ohľadom aj na ďalšie konkrétne okolnosti daného prípadu (najmä predmet konania,
teda čo je pre sťažovateľa v stávke) by bolo možné uvažovať o odmietnutí spravodlivosti
(napr. IV. ÚS 242/07).
Keďže ústavný súd už vyslovil, že nečinnosť okresného súdu v namietanom konaní
nedosiahla takú intenzitu, na základe ktorej by ju bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné
prieťahy v konaní“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nemohlo o to viac v tomto konaní dôjsť
ani k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a ani jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Na tomto základe ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho
významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. apríla 2012