Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 189/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť M. P., Š., vo veci namietaného porušenia jeho základných

práv podľa a , ako aj práv podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. P. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. decembra

2011 doručená sťažnosť M. P., Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote vyplývajúcich z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané

konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom exekučného konania vedeného

okresným súdom pod sp. zn. v procesnom postavení oprávneného.

Sťažovateľ v tejto súvislosti uvádza, že „Dňa 30. 7. 2009... podal cestou exekútorského

úradu exekútora JUDr. J. B. návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému P. T..., K., na

základe právoplatného a vykonateľného uznesenia OS KE II, č. k. -216,

Ex 2258/07 zo dňa 6. 5. 2008, ktorým povinnému bola uložená povinnosť nahradiť

oprávnenému /sťažovateľovi v tomto podaní/ trovy exekučného konania vo výške 1547,20

Eur do 3 dni odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia, nakoľko povinný dobrovoľne nesplnil

to, čo mu bolo právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu uložené.“.

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ opisuje doterajší priebeh namietaného konania,

z ktorého vyplýva, že „Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zo dňa 23. 11. 2009“

bolo povinnému doručené až 11. mája 2010, ktorý podal 24. mája 2010 „námietky proti

exekúcie, ktorým sa snažil vyhnúť povinnosti uhradiť súdne trovy a v ktorých použil triky

nezaložené ani na práva, ani na pravde, ani na skutkovej podstate“. Okresný súd uznesením

č. k. -42 z 27. septembra 2010 námietky povinného zamietol. Proti

označenému uzneseniu okresného súdu vydanému vyšším súdnym úradníkom podal

povinný odvolanie, pričom sťažovateľ tvrdí, že toto odvolanie „mu nebolo ani do dnešného

dňa doručené aj keď on o to súd opakovane žiadal.

Do dnešného dňa zo dňa vydania Uznesenia 27. 9. 2010 č. k. -42

a teda viac ako 14 mesiacov súd v exekučnej veci nekoná a nerozhoduje.

Sťažovateľ za obdobie od vydania uznesenia z 27. 9. 2010 č. k. -42

doručil súdu niekoľko dožiadaní a sťažnosti na prieťahy v konaní a žiadosti, aby sudca súdu

KE I, rozhodol vo veci jeho návrhu na vykonanie exekúcie a potvrdil uznesenie zo dňa 27. 9.

2010 č. k. -42 oprávnene vydané vyššou súdnou úradníčkou. Na tieto podania

sťažovateľa, však žiadnej reakcie zo strany súdu nebolo.“.

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uvádza, že 15. novembra 2011 bol ústne vyrozumený

zamestnancami exekútorského úradu JUDr. J. B., „že zo strany povinného P. T. došlo ešte v

októbri 2010 k úhrade na depozitný účet exekútorského úradu vymáhanej sumy, teda

1547,20 Eur, z dôvodu čoho exekučne konanie bolo Úradom ukončené a zriadene na

nehnuteľnosti povinného P. T. exekučne záložne právo - zrušené...

Teda aj keď zo strany povinného P. T. došlo k úhrade požadovanej sťažovateľom

finančnej čiastky, ktorá je uložená na depozit exekútora, sťažovateľovi túto exekútorský

úrad nemôže vydať z dôvodu, že OS KE I do dnešného dňa nevrátil na ex. úrad spis, a že

súd vo veci exekúcie č. k. nekonal a nekoná.

Teda postupom OS KE I došlo k ničím neopodstatneným prieťahom v konaní, ktoré

pretrvávajú viac ako 14 mesiacov teda od 27. 9. 2010, čim súd braní sťažovateľovi

v realizácie jeho práva. Neopodstatnene prieťahy v konaní zo strany súdu, spôsobujú

sťažovateľovi stav právnej neistoty, zvýšený stres, poníženie a zbavujú ho možnosti prístupu

k svojim peniazom, ktoré mu boli uznané právoplatným a vykonateľným titulom -

Uznesením OS KE II.“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo M. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v

a právo na prejednanie jeho záležitosti v

primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. I Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. č. k.:

EX 0163/09, porušené bolo.

2. Základné právo M. P. na spravodlivé prejednanie veci, zaručené v čl. 6 ods. I

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice

I v konaní vedenom pod sp. zn. č. k.: EX 0163/09, porušené bolo.

3. Základné právo M. P. na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods.1

postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp.

zn. č. k.: EX 0163/09, porušené bolo.

4. Okresnému súdu Košice I Ústavný súd prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp.

zn. č. k.: EX 0163/09, konal bez zbytočných prieťahov.

5. M. P. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume 2 tisíc Eur, ktoré jemu Okresný súd Košice I povinný zaplatiť do

dvoch mesiacov odo dňa vyhlásenia tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote vyplývajúcich z čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . Ústavný súd sa pri

predbežnom prerokovaní sústredil na posúdenie, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

1. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Na účely preskúmania, či vo veci sťažovateľa mohlo dôjsť k porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, si ústavný súd

vyžiadal súdny spis sp. zn. , z ktorého zistil toto:

1. Dňa 30. júla 2009 podal sťažovateľ návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému

Ing. P. T. (ďalej len „povinný“), ktorý adresoval Exekútorskému úradu súdneho exekútora

JUDr. J. B. (ďalej len „exekútor“); sťažovateľ podal tento návrh na základe platného

exekučného titulu [uznesenie Okresného súdu Košice II č. k. -216 zo 6.

mája 2008 (v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 31.

marca 2009), ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému (sťažovateľovi) trovy

exekučného konania v sume 46 610,90 Sk (1 547,20 €); označené uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 13. mája 2009, pričom povinný mal uloženú trojdňovú lehotu na jeho

vykonanie].

2. Exekútor požiadal okresný súd 13. augusta 2009 o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie vo veci návrhu sťažovateľa; exekučný spis je vedený pod sp. zn.

Ex 0163/09 a okresným súdom je vec vedená pod sp. zn. .

3. Dňa 2. septembra 2009 okresný súd vydal poverenie č. 5082 049025 na vykonanie

exekúcie; poverenie vydala vyššia súdna úradníčka.

4. Exekútor vydal 23. mája 2009 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo

povinnému doručené 11. mája 2010.

5. Povinný podal 24. mája 2010 námietky proti exekúcii, ktoré odôvodnil tým, že

vymáhaný nárok zanikol ešte pred podaním návrhu na začatie exekúcie 22. mája 2009

z dôvodu vzájomného započítania pohľadávky povinného proti oprávnenému

(sťažovateľovi) v sume 2 654,39 € s pohľadávkou sťažovateľa vymáhanou v namietanom

konaní (v sume 1 547,20 €).

6. Námietky povinného odstúpil exekútor okresnému súdu 26. mája 2010 a následne

predložil 9. júna 2010 okresnému súdu vyjadrenie sťažovateľa k námietkam povinného.

7. Uznesením z 27. septembra 2010 okresný súd konajúci prostredníctvom vyššej

súdnej úradníčky námietky povinného zamietol a následne uznesením z 30. septembra 2010

uložil povinnému povinnosť uhradiť súdny poplatok za podané námietky; označené

uznesenia okresného súdu si povinný v odbernej lehote neprevzal (okresnému súdu boli

vrátené 4. novembra 2010, pozn.).

8. Dňa 1. decembra 2010 boli označené uznesenia okresného súdu doručené

právnemu zástupcovi povinného, ktorý podal proti nim 15. decembra 2010 odvolanie.

9. Sťažovateľ požiadal okresný súd o doručenie odvolania povinného svojím

podaním z 8. apríla 2011 a následne 20. júla 2011 predložil okresnému súdu listinné dôkazy

a svoje vyjadrenie k odvolaniu povinného.

10. Okresný súd o odvolaní povinného rozhodol uznesením z 21. februára 2012 tak,

že námietkam povinného vyhovel; toto uznesenie do dňa predbežného prerokovania

sťažnosti nenadobudlo právoplatnosť.

V nadväznosti na uvedené zistenia ústavný súd poukázal na svoju konštantnú

judikatúru, podľa ktorej podstatou, účelom a cieľom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa je odstránenie stavu právnej neistoty

účastníka konania (napr. ). Ústavný súd zároveň konštatoval, že pri výklade

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov si osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

).

Z uvedeného prehľadu procesných úkonov vykonaných v namietanom konaní

vedenom okresným súdom pod sp. zn. vyplýva, že okresný súd odo dňa

doručenia žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (13. augusta

2009) až do dňa doručenia odvolania povinného proti uzneseniu okresného súdu

č. k. -42 z 27. septembra 2010, ktorým vyššia súdna úradníčka zamietla

námietky povinného proti exekúcii (15. decembra 2010), postupoval v zásade plynulo

a vykonával procesné úkony smerujúce k naplneniu účelu základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Po doručení odvolania povinného okresný súd

vykonával procesné úkony zamerané na prípravu rozhodnutia o tomto odvolaní (vyžiadal si

exekučný spis, doručoval odvolanie sťažovateľovi a požiadal ho o predloženie vyjadrenia

k odvolaniu), pričom v období od 20. júla 2011 (v tento deň mu bolo doručené vyjadrenie

sťažovateľa k odvolaniu povinného, pozn.) bol vo veci v podstate nečinný až do

21. februára 2012, keď uznesením o odvolaní povinného meritórne rozhodol, t. j. v postupe

okresného súdu došlo v tomto období ku krátkodobej neodôvodnenej nečinnosti.

V nadväznosti na svoje zistenia ústavný súd poukázal na svoju doterajšiu judikatúru,

podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v , resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru (, , ). Pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup

dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by

bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr.

). Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že

ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov ešte nemusí zakladať

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (napr. ).

Na tomto základe ústavný súd konštatoval, že aj keď postup okresného súdu

v namietanom konaní je poznamenaný prieťahmi, tieto nedosahujú takú intenzitu, že by ich

bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle a

dohovoru, a preto v tejto časti sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú

podľa .

2. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na

súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru v súvislosti s „neopodstatnenými prieťahmi“ spôsobenými postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. zdôrazňujúc, že „oneskorená

spravodlivosť nie je žiadna spravodlivosť“.

V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že v systematike sú primeraná

celková dĺžka, rýchlosť, plynulosť a efektívnosť súdneho konania obsahom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , a nie

základného práva na súdnu ochranu podľa , a poukazuje na svoju

konštantnú judikatúru, podľa ktorej prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nespadá

pod ochranu (ani práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru), pokiaľ namietané porušenie tohto základného práva nedosahuje takú intenzitu,

že s ohľadom aj na ďalšie konkrétne okolnosti daného prípadu (najmä predmet konania,

teda čo je pre sťažovateľa v stávke) by bolo možné uvažovať o odmietnutí spravodlivosti

(napr. ).

Keďže ústavný súd už vyslovil, že nečinnosť okresného súdu v namietanom konaní

nedosiahla takú intenzitu, na základe ktorej by ju bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné

prieťahy v konaní“ v zmysle , nemohlo o to viac v tomto konaní dôjsť

ani k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa

a ani jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na tomto základe ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti podľa

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2012