Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 51/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. februára 2018

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

, zastúpenej advokátom JUDr. Róbertom Gombalom,

advokátska kancelária, P. Rádayho 14/A, Lučenec, vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa a a práv

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom a uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 27. januára 2017 a postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 10. augusta 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti , o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola

25. októbra 2017 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti

, (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“) postupom a uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 27. januára 2017 a postupom a uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 10. augusta 2017

(spolu ďalej aj „napadnuté uznesenia“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na návrh sťažovateľky Okresný súd

Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) vydal 20. októbra 2009 poverenie pre súdneho

exekútora na vymoženie istiny 165,97 € s príslušenstvom, a to na základe exekučného

titulu, ktorým bol zmenkový platobný rozkaz krajského súdu sp. zn.

z 25. augusta 1999. Na základe takto vydaného poverenia bola vedená exekúcia súdnym

exekútorom. Okresný súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného

poriadku, hoci sťažovateľka ako oprávnená, ktorá svoje právo zo zmenky preukázala

nepretržitým radom indosamentov, doplnila návrh na vykonanie exekúcie podľa § 243

ods. 6 Exekučného poriadku. Na základe odvolania sťažovateľky krajský súd uznesením

sp. zn. z 27. januára 2017 rozhodnutie okresného súdu o zastavení exekúcie

ako vecne správne potvrdil a k dôvodom odvolania uviedol, že v danom prípade nejde

„o retroaktivitu, pretože citované zákonné ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku

stanovilo oprávnenému povinnosť do budúcna. t. j. v lehote 30 dní od účinnosti zákona

č. , ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný poriadok (t. j. do 30 dní

odo dňa 23. 12. 2015) opísať rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu

oprávneného (resp. vlastného vzťahu jeho právneho predchodcu) s povinným“.

Sťažovateľka podala proti potvrdzujúcemu uzneseniu krajského súdu dovolanie, ktoré

najvyšší súd uznesením sp. zn. z 10. augusta 2017 ako neprípustné

odmietol. Odmietnutie dovolania odôvodnil tým, že dovolanie sťažovateľky smerovalo proti

potvrdzujúcemu výroku odvolacieho súdu o peňažnom plnení, ktoré neprevyšuje

desaťnásobok minimálnej mzdy, preto nie je proti uzneseniu prípustné dovolanie podľa

(ďalej aj „“). Najvyšší súd sa teda z dôvodu

odmietnutia dovolania nezaoberal dôvodmi podaného dovolania.

3. Podľa slov sťažovateľky «Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd sa uznesení

nevysporiadal... s tým, že oprávnený zrozumiteľným spôsobom v jeho odvolaní vysvetlil

prečo ako právny nástupca pôvodného majiteľa zmenky nevie opísať rozhodujúce

skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného (resp. vlastného vzťahu jeho

právneho predchodcu) s povinným a to vzhľadom na to, že podľa právneho stavu platného

do 22.12.2015 nebol povinný v zmysle žiadneho právneho predpisu platného v Slovenskej

republike preukazovať vlastný vzťah s povinným a medzičasom pôvodný oprávnený zanikol.

... sťažovateľovi ako oprávnenému v exekučnom konaní nebola poskytnutú

dostatočná súdna ochrana a ani Najvyšší súd Slovenskej republiky a ani Krajský súd v

Košiciach neposúdil exekučnú vec oprávneného riadne a zákonne a bez zohľadnenia, že

voči oprávnenému došlo k uplatneniu nepovolenej retroaktivity, porušeniu princípu právnej

istoty na strane oprávneného a zásahu do jeho práva vlastniť majetok, pretože nezákonným

zastavením exekúcie sťažovateľ - oprávnený príde o možnosť získať od povinného majetok.

Navyše podľa sťažovateľa... Najvyšší súd Slovenskej republiky nesprávne vyhodnotil

neprípustnosť podaného dovolania oprávneného, pretože na rozhodovanie v exekučnom

konaní nesprávne aplikoval stanovenie

v zmysle ktorého dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy.

Sťažovateľ zastáva názor, že na exekučné konanie nie je možné z hľadiska posudzovania

prípustnosti dovolania uplatniť „bagateľný cenzus“ zavedený ustanovením § 422 ods. 1

písm. a) , pričom je zrejmé, že napadnutý výrok odvolacieho

súdu v posudzovanom prípade nehovorí nič o peňažnom plnení, ale potvrdzuje rozhodnutie

o zastavení exekúcie, nie o peňažnom plnení.

... Podľa sťažovateľa je porušením jeho ústavného práva na súdnu ochranu a aj

porušením jeho práva vlastniť majetok taký postup súdov, kde súdy zastavia exekúciu, ktorá

je vedená základe právoplatného exekučného titulu, ktorý bol súdom vydaný a aj nadobudol

právoplatnosť v čase, keď neplatila právna úprava ochrany spotrebiteľa, ktorá platí

v súčasnosti a konajúce súdy vyžadujú splnenie nesplniteľnej podmienky, pretože požadujú

aby oprávnený k ďalšiemu pokračovaniu exekúcie splnil podmienku opisu rozhodujúcich

skutočnosti týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným a podmienku pripojenia dôkazov.».

4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol o porušení

jej v záhlaví označených práv podľa , dohovoru a dodatkového protokolu postupmi

a napadnutými uzneseniami krajského súdu a najvyššieho súdu, aby napadnuté uznesenia

zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu, resp. krajskému súdu na ďalšie konanie a priznal jej

náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa

namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia

alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ).

8. Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu

v dôsledku arbitrárnosti napadnutých uznesení, ktorými došlo k potvrdeniu zastavenia

exekúcie (krajským súdom) vedenej na návrh sťažovateľky a k následnému odmietnutiu

sťažovateľkinho dovolania (najvyšším súdom).

9. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov ma rovnaký zákonný obsah a ochranu... Podľa

každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej

republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch. Podľa

čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba má právo pokojne

užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu

a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

10. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

11. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také

rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným

rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené

závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (, mutatis mutandis , , ,

), a tiež by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého

procesu, ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

12. Z napadnutých uznesení vyplýva, že predmetom exekúcie vedenej na návrh

sťažovateľky ako oprávnenej bolo vymoženie peňažnej pohľadávky v sume 165,97 €

s príslušenstvom, ktorú z hľadiska jej výšky možno považovať za bagateľnú.

13. Ústavný súd opakovane vo svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že ak

(v minulosti) a (v súčasnosti)

upravujú, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustné vo veciach,

v ktorých je napadnuté právoplatné rozhodnutie neprevyšujúce (v súčasnosti) desaťnásobok

minimálnej mzdy, táto skutočnosť predstavuje vo sfére všeobecného súdnictva zákonný

dôvod na odmietnutie dovolania z dôvodu neprípustnosti vzhľadom na to, že ide o sumu

bagateľnú (pozri napr. alebo ), ktorá vylučuje

u bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných všeobecnými súdmi, potom by bolo proti

logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý aj do roviny ústavného

súdnictva (). Aj preto ústavný súd v prípadoch, keď je v hre zjavne

bagateľná suma, poskytuje ústavnoprávnu ochranu sťažovateľom len v celkom

výnimočných prípadoch, ak sťažnosť signalizuje, že došlo k zásahu do základných

práv alebo slobôd v mimoriadne závažnom rozsahu [intenzite (,

, )]. Vo veci sťažovateľky o takýto výnimočný prípad

podľa názoru ústavného súdu celkom zjavne nejde.

14. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že vo veci sťažovateľky

nie sú podľa jeho doterajšej judikatúry splnené podmienky na poskytnutie ústavnej ochrany,

a preto sťažnosť odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú (obdobne , ).

15. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi

sťažovateľky v nej uplatnenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. februára 2018