Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 668/2017
PDF · 387.31 KB
No categories available
II. ÚS 668/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. februára 2018 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa
Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti
SPRAVBYT, s. r. o., Hurbanova 18, Bardejov, právne zastúpenej advokátom doc. JUDr.
Jozefom Sotolářom, PhD., advokátska kancelária, Južná trieda 1, Košice, vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bardejov
v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 215/2006 a takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o., na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 215/2006 p o r u š e n é
b o l o .
2. Okresnému súdu Bardejov vo veci vedenej pod sp. zn. 3 C 215/2006
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. Obchodnej spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o., p r i z n á v a finančné
zadosťučinenie v sume 750 € (slovom sedemstopäťdesiat eur), ktoré jej j e Okresný súd
Bardejov p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Obchodnej spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o., p r i z n á v a úhradu trov právneho
zastúpenia v sume 559,04 € (slovom päťstopäťdesiatdeväť eur a štyri centy), ktorú j e
Okresný súd Bardejov p o v i n n ý vyplatiť na účet advokáta doc. JUDr. Jozefa Sotolářa,
PhD., advokátska kancelária, Južná trieda 1, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 668/2017-10 z 24. októbra 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o.
(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 3 C 215/2006 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Z obsahu sťažnosti predovšetkým vyplynulo:
«... V zmysle ustanovenia čl. 127 Ústavy SR (ďalej len „ústavy“) podávame túto
ústavnú sťažnosť pre porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 veta prvá ústavy postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.: 3C 215/2006 vo veci žalobcu SPRAVBYT s.r.o.
(sťažovateľ) proti žalovanému a spol. o zaplatenie 769,17 € s
príslušenstvom.
... k zbytočným prieťahom v súdnom konaní môže dôjsť:
1. samotným nekonaním príslušného súdu
2. činnosťou súdu, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníka súdneho
konania, teda k právoplatnému rozhodnutiu vo veci, s ktorou sa obrátil na súd
1. Nekonanie okresného súdu
V predmetnom konaní bolo konanie od januára 2007 do marca 2008 bez
akéhokoľvek úkonu súdu. Súd teda nekonal viac ako 13 mesiacov. Okresný súd v tomto
období svojím postupom v konaní, teda svojou absolútnou nečinnosťou porušil základné
právo sťažovateľa na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa č. 48 ods.
2 ústavy.
Po prijatí návrhu na začatie konania bola vec pridelená na rozhodnutie sudkyni
JUDr. Samkovej. K zmene pridelenia veci došlo 28.1.2007, a to sudkyni JUDr. Kandravej.
K ďalšej zmene pridelenia veci došlo 10.9.2007, a to sudcovi JUDr. Kimagovi...
Uvedená nečinnosť nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas 13 mesiacov
okresný súd nevykonal žiaden úkon vo veci, a teda postup súdu v tomto období nesmeroval
k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v súdnom konaní nachádza...
Za daných okolností je potrebné zdôrazniť, že okresný súd po dobu 13 mesiacov
vo veci nekonal vôbec a teda z jeho strany po túto dobu nedošlo ani len k prerokovaniu čo
sťažovateľ vníma ako hrubý zásah do jeho základných práv a slobôd garantovaných
ústavou...
Z uvedených skutočností jednoznačne a bezpochyby vyplýva, že okresný súd svojou
absolútnou nečinnosťou spočívajúcou v neuskutočnení jediného úkonu do dobu 13 mesiacov
porušil právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného
2. Činnosť súdu, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníka súdneho
konania, teda k právoplatnému rozhodnutiu vo veci, s ktorou sa obrátil na súd
Predmetné konanie je vedené na okresnom súde od roku 2006, pričom do času
podania tejto sťažnosti nebolo vo veci rozhodnuté.
Konanie trvá teda už 10 rokov. S poukazom na judikatúru ústavného súdu vo veci
sp. zn. ÚS 69/2011-25, v ktorej ústavný súd vyslovil, že trvanie napadnutého konania (viac
ako 9 a pol roka rokov) je už samo osebe celkom jednoznačne neprimerané, konanie, ktoré
trvá tak neobyčajne dlho, ako to bolo v danej veci, možno už len na základe jeho posúdenia
ako celku považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy.
V konaní, ktoré je predmetom tejto ústavnej sťažnosti ide práve o túto situáciu, kedy
okresný súd napriek dlhému obdobiu (10 rokov), ktoré uplynulo od začatia konania
doposiaľ vo veci nerozhodol.
Sťažovateľ sa v dôsledku postupu okresného súdu v uvedenom konaní nachádza
v stave právnej neistoty, čím mu bez jeho zavinenia vzniká škoda...
Konanie pred okresným súdom sa vyznačuje nesústredenosťou konania o čom svedčí
aj jeho celková dĺžka.
Počas konania sťažovateľ požadoval spojenie veci 1.10.2008. Okresný súd však
sťažovateľovi nevyhovel. Následne sťažovateľ požadoval prerušenie konania do času
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bardejov po sp. zn.
4C 4/2007. Tomuto návrhu okresný súd vyhovel, avšak rozhodnutie bolo zrušené uznesením
krajského súdu. Od marca 2011 teda konanie pred okresným súdom pokračuje. Okresný súd
však v rozpore s imperatívom obsiahnutým:
• v procesných predpisoch postupovať tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a
hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní a
• v čl. 48 ods. 2 ústavy garantujúcim právo na prejednanie veci bez zbytočných
prieťahov
neuskutočňuje úkony vo veci s cieľom rozhodnúť vo veci a odstrániť stav právnej
neistoty. Toto obdobie trvá od marca 2011 do decembra 2012.
Sťažovateľ opätovne v decembri 2012 podáva návrh na spojenie veci, ktorý okresný
súd zamietol 4.1.2013. Sťažovateľ opätovne podáva dňa 16.9.2013 návrh na prerušenie
konania za účelom rozhodnutia predbežnej otázky, ktorá bola podľa sťažovateľa
nevyhnutná na rozhodnutie predmetnej veci, ktorému okresný súd vyhovel. Toto rozhodnutie
bolo rovnako ako v prvom prípade zrušené krajským súdom na základe odvolania odporcov
30.1.2014. Doručenie tohto uznesenia trvalo 3 mesiace, sťažovateľovi bolo doručené
15.4.2014.
Následne súd vytyčuje až 18.6.2014 termín pojednávania na 7.10.2014. Okresný súd
napriek tomu, že konanie vo veci trvá v roku 2014 už 8 rokov vytyčuje pojednávanie až po
pol roku od doručenie uznesenia krajského súdu o zrušení uznesenia o prerušení konania.
Zo strany súdu nedošlo k iným krokom, ktoré by mali prispieť k zisteniu stavu
a k rozhodnutiu vo veci...
Okresný súd spôsobuje nesústredenosť a roztrieštenosť konania. Ak krajský súd
zrušil uznesenie o prerušení konania, okresný súd by mal postupovať tak, aby odstránil stav
právnej neistoty. Okresný súd nekoná a neuskutočňuje úkony smerujúce k rozhodnutiu
vo veci samej. V tomto období teda nedošlo ku krokom smerujúcim k rozhodnutiu vo veci
s cieľom naplnenia ústavou a Dohovorom garantovaného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov.
V prebiehajúcom konaní už od samého začiatku okresný súd nevykazuje žiadnu
procesnú aktivitu, reaguje iba na procesné úkony účastníkov, vystupuje ako štatista návrhov
účastníkov konania, pričom jeho činnosť sa obmedzuje na odročovanie pojednávaní v čase
kedy konanie nie je prerušené.
... Sťažovateľ má zo to, že okresný súd svoju povinnosť postupovať bez zbytočných
prieťahov porušuje, čím spôsobuje, že stav právnej neistoty sťažovateľa trvá už 10 rokov.
... Okresný súd nevykazuje do doby konania činnosť, ktorá by smerovala
k odstráneniu právnej neistoty účastníka súdneho konania, teda k právoplatnému
rozhodnutiu vo veci dokonca od januára 2011 do marca 2013 nevykazoval žiadnu činnosť
v predmetnej veci.
Je potrebné konštatovať, že zo strany okresného súdu nesporne aj v tomto prípade
došlo k porušeniu práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Vzhľadom na uvedené má sťažovateľ za to, že konanie, ktoré trvá 10 rokov možno už
len na základe jeho posúdenia ako celku považovať za nezlučiteľné s čl. 48 ods. 2 ústavy.
(Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 49/2015 z 20. mája 2015)
... V zmysle rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR pri posudzovaní rýchlosti
súdneho konania z hľadiska čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ústavný súd vždy s ohľadom na
konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu skúma porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov na základe nasledovných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníkov konania a postup súdu (napr. II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).
a) zložitosť veci
V posudzovanom prípade ide o konanie o zaplatenie 769,17 eur s prísl. Sťažovateľ
ako navrhovateľ požaduje zaplatenie tejto čiastky z dôvodu, že je správcom bytového domu
a žalovaní neuhrádzajú mesačné platby za služby spojené s užívaním bytu.
Po právnej stránke podľa názoru sťažovateľa nie je vec právne zložitá, ako to už aj
skonštatoval ústavný súd vo svojom náleze:
1. „... pretože výklad a používanie platnej právnej úpravy sú stabilizované
v judikatúre vyšších súdov.“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
II. ÚS 200/05-19 zo dňa 15.03.2006)
2. „skutkovo a právne zložité je iba také konanie, ktoré si na posúdenie skutočností,
na ktoré treba odborné znalosti, vyžiadalo ustanovenie znalca s osobitnými odbornými
znalosťami, resp. spoluprácu znalca s inými odborníkmi (konzultantmi).“ (Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 28/05 z 30. marca 2005)
Ako súvisiaca otázka je predmetom konania otázka platnosti zmluvy o výkone správy.
O tejto otázke je vedené iné súdne konanie (sp. zn. 4C 4/2007). Z hľadiska skutkového
nevykazuje vec žiadnu zvláštnu zložitosť. Vec teda ani po právnej stránke nevykazuje takú
mieru zložitosti, ktorá by odôvodňovala niekoľkoročnú dobu konania.
V konaní doposiaľ súd nevykonal žiadne dokazovanie a taktiež v jeho priebehu
nenastali iné okolnosti, ktoré by odôvodňovali tak dlhú dobu konania. Dovolíme si poukázať
na skutočnosť, že v konaní sa vyskytujú obdobia (rok 2011 až 2013), počas ktorých okresný
súd nevykonal žiadne úkony smerujúce k pokračovaniu v konaní a rozhodnutiu.
b) správanie sa účastníkov konania
V priebehu konania sa sťažovateľ vždy zúčastňoval (4 ospravedlnené neúčasti),
súdom vytýčených konaní, riadne a včas reagoval na výzvy súdu o vyjadrenie alebo
doplnenie dokazovania a teda žiadnym spôsobom nesťažoval priebeh konania a neprispel
k prieťahom v konaní pred okresným súdom... sťažovateľ neprispel k prieťahom v konaní
pred okresným súdom.
c) postup súdu
Ako vyplýva z I. časti sťažnosti poukazujeme na skutočnosť, že konanie na okresnom
súde sa vyznačuje takým postupom, ktorý nemožno hodnotiť, ako postup, ktorý by
zodpovedal ústavou priznanému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
ktoré je nevyhnutným predpokladom efektívneho (rýchleho a účinného) poskytnutia právnej
ochrany.
Predovšetkým poukazujeme na skutočnosť, že konanie pred okresným súdom
neprebieha plynulo a je charakterizované dlhým obdobím nečinnosti medzi jednotlivými
úkonmi súdu a to opakovane, a to aj od decembra 2011 do marca 2013. Uvedené obdobie
nečinnosti pritom nebolo spôsobené, ani odôvodnené charakterom konania, zložitosťou
veci, či správaním sa účastníkov konania a možno ich pričítať výlučne správaniu sa súdu,
ktorý nevenuje prejednávanej veci náležitú starostlivosť (pozornosť) - (rozsudky ESĽP
vo veciach Matwiejczuk v. Poland a Bunkate v. Netherlands).
... Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočnosti ani celková doba konania nie je
odôvodnená, či ospravedlniteľná povahou, či zložitosťou konania, či správaním sa
účastníkov konania a je zavinená správaním sa okresného súdu.
V tejto súvislosti poukazujeme na skutočnosť, že vec sa nachádza doposiaľ len
v štádiu konania pre súdom prvého stupňa, okresný súd teda v priebehu viac ako 10 rokov
meritórne vo veci ešte ani raz nerozhodol (!!!).
Obdobie nečinnosti a neefektívnej práce okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných
dôvodov považuje sťažovateľ za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho
aspektu netolerovateľné, pretože k uvedeným zbytočným prieťahom podľa názoru
sťažovateľa nedošlo v dôsledku zložitosti veci alebo pričinením účastníkov konania, ale
v dôsledku postupu okresného súdu...
Je potrebné konštatovať, že zo strany okresného súdu nesporne došlo k porušeniu
práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov...
... Sťažovateľ považuje za primerané, aby mu v tejto veci bolo priznané finančné
zadosťučinenie:
• domnieva sa, že doba, ktorá uplynula od podania návrhu až doposiaľ (viac ako 10
rokov bez akéhokoľvek - aspoň prvostupňového rozhodnutia) je neprimerane dlhá a ničím
neospravedlniteľná a neodôvodniteľná.
• rovnako je neprimerané a neospravedlniteľné, že po dobu 13 mesiacov okresný súd
nevykonal žiaden úkon v konaní.
• pričom nečinnosť súdu nie je možné odôvodniť vzhľadom na skutočnosti uvedené
vyššie:
- zložitosťou veci, ktorú poprel aj samotný okresný súd v uzneseniach, ktorými
rozhodol o zamietnutí návrhov na prerušenie konania a tiež ktorá vyplýva aj z povahy veci,
keďže si nevyžaduje vypracovanie znaleckého posudku,
- konaním sťažovateľa konania.
Je nutné konštatovať, že konanie, resp. nekonanie súdu je hrubým zásahom do
ústavou a Dohovorom garantovaných práv sťažovateľa okresným súdom ako orgánom,
ktorého poslaním a povinnosťou je tieto práva chrániť a zabezpečiť. Okresný súd porušuje
právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 a
Dohovorom. Samotné konštatovanie porušenia práva nie je vzhľadom na dĺžku konania pre
sťažovateľa dostatočnou satisfakciou, a to aj z toho dôvodu, že v dôsledku neodstránenia
stavu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádza vzniká sťažovateľovi škoda
spočívajúca v ušlom zisku.
S ohľadom na uvedené považuje sťažovateľ za primerané, aby mu bolo priznané
finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 eur.
... V zmysle vyššie uvedených skutočností navrhujeme, aby Ústavný súd po
predbežnom prerokovaní prijal ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie a po jej prerokovaní
vydal vo veci tento nález:
1. Okresný súd Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn.: 3C/215/2006 porušil právo
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá
Ústavy SR.
2. Okresnému súdu Bardejov sa v konaní vedenom pod sp. zn.: 3C/215/2006
prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške
10.000,- €, ktoré mu je Okresný súd Bardejov povinný vyplatiť v lehote do 2 mesiacov odo
dňa právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 363,79,- €...
a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.»
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:
okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. 1SprO/2096/2017 z 10. januára
2018 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu
z 28. januára 2018.
3.1 Predsedníčka okresného súdu popísala chronológiu úkonov vykonaných súdom
a účastníkmi konania v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:
«... Zo spisu Okresného súdu Bardejov vedeného pod spisovou značkou 3C/215/2006
som zistila, že pod uvedenou spisovou značkou je vedená právna vec žalobcu SPRAVBYT
s.r.o., so sídlom Hurbanova 18, 085 01 Bardejov, , zastúpeného advokátom
JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., Advokátska kancelária, Južná trieda 1, Košice 1 proti
žalovaným 1/ , , bytom ,
2/ , , bytom , 3/
so sídlom , , o zaplatenie
769,17 Eur s príslušenstvom.
Procesné úkony vo veci od podania žaloby až doposiaľ:
31.10.2006 - podaný návrh na vydanie platobného rozkazu, v súlade s Rozvrhom
práce Okresného súdu Bardejov na rok 2006 na vybavenie pridelený JUDr. Zlate Simkovej
ako zákonnej sudkyni v rámci rozkaznej agendy „Ro“
29.11.2006 - vydaný platobný rozkaz
07.12.2006 - podanie odporu voči platobnému rozkazu žalovaným v 1. a 2. rade
12.12.2006 - spis „Ro“ prevedený do registra „C“ z dôvodu podaného odporu
a v súlade s Rozvrhom práce Okresného súdu Bardejov na rok 2006 na vybavenie pridelený
JUDr. Zlate Simkovej ako zákonnej sudkyni pod spisovou značkou 3C/215/2006
08.12.2006 - pokyn zákonnej sudkyne na doručovanie uznesení obsahujúcich
príslušné procesné poučenia účastníkom konania, odpor doručovaný žalobcovi a výzva na
zaplatenie súdneho poplatku za podaný odpor
08.01.2007 - z dôvodu personálnej zmeny v obsadení súdu sudcami vec v súlade
s Rozvrhom práce Okresného súdu Bardejov na rok 2007 na vybavenie pridelená JUDr.
Antónii Kandravej ako zákonnej sudkyni
24.01.2007 - doručené súdu písomné vyjadrenie žalovaných v 1. a 2. rade k žalobe
01.02.2007 - doručené súdu písomné vyjadrenie žalobcu k podanému odporu
10.09.2007 - z dôvodu personálnej zmeny v obsadení súdu sudcami vec v súlade
s Rozvrhom práce Okresného súdu Bardejov na rok 2007 na vybavenie pridelená JUDr.
Marcelovi Kimágovi ako zákonnému sudcovi
15.01.2008 - zákonným sudcom nariadený termín pojednávania na deň 04.03.2008
06.02.2008 - súdu doručené vyjadrenie žalovaných v 1. a 2. rade
29.02.2008 - súdu doručené písomné ospravedlnenie žalovanej v 2. rade k neúčasti
na nariadenom pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania z pracovných dôvodov
04.03.2008 - pojednávanie odročené na deň 30.04.2008
29.04.2008 - súdu doručené písomné ospravedlnenie žalovanej v 2. rade a žiadosť
o odročenie pojednávania
29.04.2008 - súdu doručená žiadosť právneho zástupcu žalobcu o odročenie
pojednávania
30.04.2008 - pojednávanie odročené na deň 18.06.2008
17.06.2008 - súdu doručená žiadosť žalovanej v 2. rade o odročenie pojednávania
18.06.2008 - žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania
18.06.2008 - pojednávanie odročené na deň 02.10.2008
01.10.2008 - doručená súdu žiadosť právneho zástupcu žalobcu o odročenie
pojednávania s návrhom na spojenie vecí
02.10.2008 - pojednávanie odročené na neurčito
29.10.2008 - súdu doručené plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu
04.11.2008 - zákonným sudcom nariadený termín pojednávania na deň 16.01.2009
16.01.2009 - pojednávanie po dokonaní dokazovania výsluchom účastníkov konania
odročené na deň 26.03.2009
18.03.2009 - pojednávanie určené na deň 26.03.2009 odročené z dôvodu školenia
zákonného sudcu na deň 26.05.2009
18.05.2009 - pojednávanie určené na deň 26.05.2009 odročené na neurčito
19.05.2009 - súdu doručené vyjadrenie žalobcu vo veci samej s predložením
listinných podkladov
15.06.2009 - súdu doručené písomné vyjadrenie žalovaných k predmetu konania
01.07.2009 - zákonným sudcom nariadené pojednávanie na deň 20.10.2009
05.10.2009 - vydané uznesenie pod číslom konania 3C/215/2006-146 o prerušení
konania do právoplatného skončenia veci vedeného na Okresnom súde Bardejov pod
spisovou značkou 4C/4/2007; citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.10.2009;
zároveň zrušený termín pojednávania
19.11.2009, 11.01.2010, 11.05.2010, 06.09.2010, 03.01.2011, 28.03.2011 zisťovaný
stav konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bardejov pod spisovou značkou 4C/4/2007
31.08.2012 - vyjadrenie žalobcu k veci na základe doterajších konaní s návrhom, aby
do konania vstúpil ďalší účastník konania na strane žalovaného
04.12.2012 - vydané uznesenie pod číslom konania 3C/215/2006-156 o pripustení
ďalšieho účastníka BARDBYT s.r.o. na strane žalovaných; uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 19.01.2013
04.12.2012 - vyjadrenie žalobcu k veci s návrhom na spojenie vecí na spoločné
konanie
04.01.2013 - vydané uznesenie pod číslom konania 3C/215/2006-161 o zamietnutí
návrhu na spojenie vecí; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.02.2013
10.04.2013 - zákonným sudcom nariadené pojednávanie na deň 05.09.2013
16.05.2013 - súdu doručená žiadosť právneho zástupcu žalobcu o odročenie
pojednávania
21.05.2013 - pojednávanie určené na deň 05.09.2013 odročené na deň 19.09.2013
vzhľadom na žiadosť právneho zástupcu žalobcu
27.08.2013 - súdu doručené vyjadrenie žalovaných k predmetu sporu
16.09.2013 - súdu doručená žiadosť právneho zástupcu žalobcu o odročenie
pojednávania a návrhu na prerušenie konania
19.09.2013 - pojednávanie odročené na neurčito vzhľadom na žiadosť právneho
zástupcu žalobcu
19.09.2013 - konanie prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na
Okresnom súde Bardejov pod spisovou značkou 7C/193/2013
29.10.2013 - súdu doručené odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade voči citovanému
uzneseniu
21.11.2013 - doručenie odvolania žalovaných právnemu zástupcovi žalobcu
a žalovanému v 3. rade
18.12.2013 - spis predložený Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie o odvolaní
30.01.2014 - uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa číslo konania 5Co/3/2014-
187 zrušené napadnuté uznesenie Okresného súdu Bardejov číslo konania 3C/215/2006-178
28.03.2014 - doručované uznesenie Krajského súdu v Prešove účastníkom konania
18.06.2014 - zákonným sudcom nariadené pojednávanie na deň 07.10.2014
07.10.2014 - pojednávanie po vypočutí účastníkov konania odročené na deň
19.01.2015 z dôvodu opätovného predvolania žalovaného v 1. rade
18.01.2015 - súdu doručené ospravedlnenie právneho zástupcu žalobcu so žiadosťou
o odročenie pojednávania
19.01.2015 - pojednávanie odročené na deň 15.05.2015 vzhľadom na žiadosť
právneho zástupcu žalobcu
15.05.2015 - pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu zadováženia potrebného
spisového materiálu
06.08.2015 - zákonným sudcom nariadené pojednávanie na deň 19.11.2015
18.11.2015 - žiadosť právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania
18.11.2015 - pojednávanie určené na deň 19.11.2015 odročené na deň 09.02.2016
vzhľadom na žiadosť právneho zástupcu žalobcu
09.02.2016 - pojednávanie odročené na deň 27.05.2016 za účelom predloženia
záverečných návrhov účastníkmi konania
07.04.2016 - súdu doručené písomné vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu vo veci
samej s návrhmi na dokazovanie
07.04.2016 - súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu doručené
žalovaným
26.04.2016 - súdu doručený záverečný návrh právneho zástupcu žalovaných
28.04.2016 - záverečný návrh doručený právnemu zástupcovi žalobcu
27.05.2016 - pojednávanie odročené na deň 29.09.2016 za účelom pripojenia
ďalšieho spisového materiálu
09.08.2016 - súdu doručené písomné vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu
s návrhmi na dokazovanie
19.08.2016 - súdu doručené písomné vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu
doručené právnemu zástupcovi žalovaných
23.09.2016 - súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalovaných k veci samej
29.09.2016 - pojednávanie odročené na deň 21.12.2016
05.12.2016 - pojednávanie určené na deň 21.12.2016 odročené na deň 31.3.2017
z dôvodu predneseného návrhu na spojenie vecí
12.12.2016 - návrh právneho zástupcu žalobcu na spojenie vecí na spoločné konanie
19.01.2017 - vyjadrenie právneho zástupcu žalovaných k návrhu na spojenie vecí
24.01.2017 - vyjadrenie právneho zástupcu žalovaných doručené právnemu
zástupcovi žalobcu
14.02.2017 - žiadosť právneho zástupcu žalovaných o odročenie pojednávania
07.03.2017 - pojednávanie určené na deň 31.03.2017 odročené na deň 29.03.2017
20.03.2017 - súdu doručená žiadosť právneho zástupcu žalobcu o odročenie
pojednávania
29.03.2017 - na pojednávaní vyhlásený rozsudok
31.05.2017 - doručovaný rozsudok účastníkom konania
27.06.2017 - súdu doručené odvolanie právneho zástupcu žalobcu voči rozsudku
29.06.2017 - doručované odvolanie právnemu zástupcovi žalovaných, žalobca
vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie
25.07.2017 - súdu doručené vyjadrenie žalovaných k odvolaniu žalobcu
08.08.2017 - doručované vyjadrenie právnemu zástupcovi žalobcu
14.08.2017 - predložený spis Krajskému súdu Prešov na rozhodnutie o odvolaní
13.12.2017 - Okresnému súdu Bardejov vrátený spis z Krajského súdu Prešov, ktorý
uznesením zo dňa 7.novembra 2017 číslo konania 19Co/136/2017-403 rozsudok Okresného
súdu Bardejov napadnutý odvolaním zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie
konanie a rozhodnutie
15.12.2017 - doručované uznesenie Krajského súdu Prešov účastníkom konania
03.01.2018 - zákonným sudcom nariadený termín pojednávania na deň 21.03.2018
Pre účely ústavnej sťažnosti žalobcu uvádzam tieto okolnosti:
a/ Prekážky postupu podľa § 107 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku súviseli
s prerušením konania do právoplatného vyriešenia otázky správcovstva bytového domu.
Bolo potrebné vyčkať na právoplatnosť konania vedeného pod spisovou značkou 4C/4/2007
a do ktorého skončenia bolo toto konanie prerušené a ktorého výsledky mali vplyv na
právne posúdenie základu nároku žalobcu v tomto konaní.
b/ Sťažovateľ sám spomaľoval samotnú dĺžku celého konania, a to svojimi
procesnými návrhom (na pripustenie ďalšieho účastníka konania, na spojenie veci na
spoločné konanie), opakovanými žiadosťami na odročenie už nariadeného pojednávania
z dôvodu ospravedlnenia sa právneho zástupcu žalobcu). Aj vec doposiaľ nie je právoplatne
skončená, dňa 29.03.2017 bolo vo veci meritórne rozsudkom rozhodnuté; v súvislosti
s podaným odvolaním žalobcom však došlo rozhodnutím odvolacieho súdu k jeho zrušeniu a
vráteniu veci na ďalšie konanie a rozhodnutie. Po vrátení spisu bol zákonným sudcom bez
akýchkoľvek prieťahov nariadený termín pojednávania.
c/ Ide o skutkovo a právne zložitejšiu právnu vec. Vo veci bolo potrebné vykonať
rozsiahlejšie dokazovanie. Som toho názoru, že zo strany Okresného súdu Bardejov pri
vybavovaní veci vedenej pod spisovou značkou 3C/215/2006 (k zbytočným prieťahom,
pozn.) nedošlo.
Ako okolnosť hodnú osobitného zreteľa uvádzam, že žalobca sa pred podaním
sťažnosti nedomáhal zjednania nápravy u predsedníčky Okresného súdu Bardejov, čo je
zákonný predpoklad pre podanie ústavnej sťažnosti v zmysle ustanovenia § 53 odsek 1
zákona číslo 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred
ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sťažnosť nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky,
ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytne a na
ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitých predpisov. Týmto iným právnym
prostriedkom, ktorý poskytuje ochranu sťažovateľom označeného základného práva, je
sťažnosť podľa § 62 odsek 1 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. U sťažovateľa nebol ani naplnený
predpoklad ustanovený v odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia. V kontexte
sťažovateľom podanej ústavnej sťažnosti a jeho argumentácie je potrebné teda uviesť, že
podanie sťažnosti v zmysle zákonného ustanovenia § 62 odsek 1 citovaného predpisu, sa
zásadne stále považuje za účinný prostriedok ochrany tých základných práv, ktoré súvisia
so základným právom na súdnu ochranu, ako aj základným právom na konanie bez
zbytočných prieťahov (I. ÚS 558/2014), pričom účelom práva účastníka konania pred
všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní, je poskytnúť príležitosť tomuto
súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ však v priebehu doterajšieho
konania žiadnym spôsobom v čase ním tvrdenej nečinnosti Okresného súdu Bardejov, túto
nečinnosť nesignalizoval, sťažnosť na prieťahy predsedníčke okresného súdu nepodal
a nevyužil svoje skôr uvedené zákonné oprávnenie a ani nedal príležitosť konajúcemu
okresnému súdu na poskytnutie nápravy, t.j. neposkytol mu primeraný čas na odstránenie
ním tvrdeného protiprávneho stavu ÚS 181/201, I. ÚS 229/2010, ÚS 432/2010,
V tejto súvislosti poukazujem aj na judikovanú prax ústavného súdu, keď pri
sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa článku 48 odsek 2 Ústavy
odmieta sťažnosti ako zjavne neopodstatnené, ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba
konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť
zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa článku 48 odsek 2
Ústavy“ (II. ÚS 109/03), resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase
podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola
sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04, I. ÚS 29/2017). Z
judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má
nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa článku 48 odsek 2 Ústavy (I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, I. ÚS 38/04, III. ÚS 199/02, IV.
ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05).
Ako okolnosť hodnú osobitného zreteľa je nevyhnutné uviesť aj opakované
personálne zmeny a s tým súvisiace enormné pracovné zaťaženie konajúcich zákonných
sudcov. Poukazujem na to, že Okresný súd Bardejov bol a je dlhodobo ovplyvňovaný veľkou
fluktuáciou sudcov (začala v roku 2005 a pokračovala naposledy odchodom z výkonu dvoch
sudcov v roku 2016) a s tým spojenou častou personálnou zmenou, keď len v období
posledných 7 rokov z výkonu odišlo 11 sudcov (starobný dôchodok, prerušenie výkonu
funkcie sudcu, vzdanie sa funkcie sudcu, preloženie na iný súd vrátane na súd vyššieho
stupňa, nástup na materskú dovolenku), avšak na Okresný súd Bardejov prišlo do výkonu
len 6 sudcov) a takto sa nevybavené veci po odchodzích sudcoch neustále prerozdeľovali
medzi sudcov vo výkone, ktorým sa tým navyšovali počty nevybavených vecí (vrátane JUDr.
Marcela Kimága), pričom sa im neustále navyšoval aj nový nápad. Nemožno opomenúť aj
to, že v danom prípade ide o skutkovo zložitejšiu a náročnejšiu vec a poznamenávam, že súd
úkony vo veci nevykonáva iba nariadením pojednávania a samotným pojednávaním, ale tiež
inou činnosťou, napr. zhromažďovaním dôkazov, študovaním spisového materiálu a pod.
Okrem toho celková dĺžka konania bola ovplyvnená, ako už bolo uvedené, aj správaním
sťažovateľa, ktorý sa ospravedlňoval z účasti na nariadenom pojednávaní a z toho dôvodu
boli pojednávania opakovane odročované.
S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti mám za to, že právo sťažovateľa na
prejednanie veci bez zbytočných prieťahov nebolo porušené, nemá právo na finančné
zadosťučinenie a ani na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s konaním vedeným
na ústavnom súde pod spisovou značkou II. ÚS 668/2017.
Oznamujem Vám, že netrvám na tom, aby Ústavný súd Slovenskej republiky konal
o veci samej na verejnom ústnom pojednávaní a súhlasím s upustením od verejného ústneho
pojednávania, pričom Okresný súd Bardejov návrhy na ďalšie dokazovanie nemá.»
3.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu
okresného súdu uviedol:
«I. Oznamujeme, že súhlasíme s upustením od ústneho pojednávania o prijatom
návrhu.
II... Po oboznámení sa s obsahom podania k veci uvádzame:
1./ Okresný súd sa vo svojom vyjadrení zjavne účelovo snaží vzbudiť dojem o tom, že
vo veci konal a vykonával efektívne právne kroky a úkony. V skutočnosti je to ale úplne
inak.
To znamená, že súd sa účelovo paušálne vyjadruje bez reálnej znalosti spisu - resp.
reálnej znalosti postupu. Požiadavka sústredenosti zároveň znamená, že nejde o formálne
úkony - napríklad výzvy a hlavné pojednávania, ktoré sú okamžite bez dokazovania
odročované a pod.
2./ Pokiaľ ide o domáhanie sa nápravy u predsedu súdu - v tomto poukazujeme na
ustálenú rozhodovaciu činnosť ústavného súdu a tiež, našu argumentáciu v samotnej
ústavnej sťažnosti.
3./ Zo samotného prehľadu úkonov vyplýva, že sú úplne zjavné subjektívne prieťahy
súdu:
4./ Skutková a právna zložitosť v danej veci nie je daná, išlo o štandardnú žalobu na
plnenie, ktorých naša obchodná spoločnosť podávala priebežne na okresnom súde. Jedine
v prípade obytného bloku H 3 (a ešte jedného bloku) súd postupoval zjavne účelovo tak, aby
nerozhodoval.
5./ Za ospravedlňujúci argument nemožno považovať fluktuáciu sudcov. Ak súd
argumentuje dôvodmi osobitného zreteľa - personálne zmeny tak podľa judikatúry tieto nie
sú kvalifikovaným dôvodom a relevantnou argumentáciou.
Aj takáto argumentácia svedčí o tom, že zásada „iura novit curia“ a tiež to, že súd
pozná relevantnú judikatúru nebola v tomto prípade rešpektovaná.
III. Vo všetkom ostatnom zotrvávame na dôvodoch uvedených v samotnej ústavnej
sťažnosti.
Za toto vyjadrenie taktiež požadujeme úhradu trov konania za jeden úkon právnej
pomoci (153.50 € + 9.21 € - režijný paušál + príslušné DPH).»
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
5. Pokiaľ ide o chronológiu úkonov okresného súdu v napadnutom konaní, ktorá je
uvedená v bode I/3.1 tohto nálezu, možno konštatovať, že tieto skutkové okolnosti sa
spornými nestali, keďže ani sťažovateľka vo svojej replike nemala námietky proti takto
opísanému skutkovému stavu. Rovnaké relevantné skutočnosti zistil aj ústavný súd z obsahu
súvisiaceho spisu, preto z nich pri posudzovaní napadnutého konania vychádzal, avšak
opomenul duplicitné opísanie týchto úkonov.
III.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 215/2006 vo veci sťažovateľky proti
, a , o zaplatenie 769,17 € s prísl. dochádza
k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv
nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
9. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že
účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.
10. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP
ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho
význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých
kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
11.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd vo vzťahu ku konkrétnym
okolnostiam posudzovaného konania akceptuje obranné tvrdenie predsedníčky okresného
súdu, že po faktickej stránke vykazuje vec určitú mieru zložitosti. Určitá faktická zložitosť
danej veci – v zmysle judikatúry ESĽP, ktorú v okolnostiach danej veci možno rešpektovať
– spočívala najmä v tom, že existovala úzka väzba s paralelne prebiehajúcim konaním
sp. zn. 4 C 4/2007, v ktorom sa riešila otázka „správcovstva bytového domu“, teda otázka
aktívnej legitimácie sťažovateľky, a bez právoplatného ukončenia uvedenej súvisiacej veci
nebolo možné v napadnutom konaní pokračovať (Bečvář a Bečvářová v. Česká republika,
rozsudok č. 58358/00 zo 14. 12. 2004). Po právnej stránke možno danú vec považovať za
štandardnú, nijako sa nevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.
11.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky (jej právneho
zástupcu) v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá
by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých
dôvodov došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom. Pravdou je, že právny
zástupca sťažovateľky sa opakovane (minimálne sedemkrát) nezúčastnil na nariadených
pojednávaniach, avšak svoju neúčasť vždy ospravedlnil (29. apríla 2008, 18. júna 2008,
1. októbra 2008, 16. mája 2013, 16. septembra 2013, 18. januára 2015 a 18. novembra
2015). Okrem uvedeného možno konštatovať, že sťažovateľka tiež využila možnosť podať
odvolanie podľa aktuálne platného Občianskeho súdneho poriadku, avšak využitie možností
daných účastníkom konania procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie ich
práv v konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať
ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (mutatis mutandis I. ÚS 31/01).
Využitím svojich práv na podanie opravného prostriedku a podaním žiadostí na odročenie
pojednávaní (s ospravedlnením) teda sťažovateľka neprispela svojím správaním
k zbytočným prieťahom v konaní, avšak musela si byť vedomá toho, že tým prirodzene
dochádza v okolnostiach danej veci k neúmernému oddialeniu rozhodnutia v napadnutom
konaní. Na uvedené skutočnosti ústavný súd nemohol neprihliadnuť pri úvahe o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia.
11.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej
veci a poukazuje predovšetkým na to, že celkové doterajšie trvanie predmetného konania
(približne jedenásť a pol roka) je už samo osebe neprimerané, a to napriek tomu, že vec sa
niekoľko mesiacov nachádzala aj na odvolacom súde a toto obdobie nemožno pripísať na
ťarchu okresného súdu. Rovnako neušlo pozornosti ústavného súdu, že napadnuté konanie
bolo na základe uznesenia okresného súdu č. k. 3 C 215/2006-146 z 5. októbra 2009
prerušené „do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bardejov pod
sp. zn. 4C 4/2007“. Keďže ani sťažovateľka nepodala proti uvedenému rozhodnutiu
odvolanie, toto nadobudlo právoplatnosť 31. októbra 2009.
Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozhodnutie I. ÚS 162/03)
konštatuje, že prerušenie konania možno považovať za prekážku konania. Ak nedôjde
k odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom predvídaným zákonom, nemožno
v prerušenom konaní vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce k odstráneniu právnej
neistoty účastníkov, a tým aj k naplneniu účelu základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (IV. ÚS 450/2011).
Vzhľadom na prerušenie napadnutého konania okresný súd nemohol približne šesť
mesiacov vykonávať v prerušenom konaní žiadne procesné úkony smerujúce k odstráneniu
právnej neistoty účastníkov, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na
okresnom súde pod sp. zn. 4 C 4/2007, ktoré bolo právoplatne skončené 14. apríla 2011.
Okresný súd však prvý úkon po právoplatnom skončení súvisiaceho konania vykonal až
4. januára 2013, teda viac ako jeden a pol roka od odpadnutí prekážky, kvôli ktorej bolo
napadnuté konanie prerušené.
Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen
nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže
zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).
Za neefektívne možno v danej veci posúdiť uznesenie okresného súdu č. k.
3 C 215/2006-178 z 19. septembra 2013 o druhom prerušení konania, ktoré bolo uznesením
Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. 5 Co 3/2014-187 z 30. januára
2014 zrušené, a tak napadnuté konanie bolo podľa odvolacieho uznesenia krajského súdu
oddialené o deväť mesiacov, pretože uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 15. apríla
2014, a až potom sa pokračovalo v konaní.
Okresný súd bol okrem jedného a pol roka v napadnutom konaní bez akýchkoľvek
dôvodov nečinný aj od 8. decembra 2006 do 15. januára 2008 (trinásť mesiacov).
V uvedenom období došlo iba k opakovanej zmene zákonných sudcov, avšak ústavný súd
už judikoval: „Opakované prideľovanie predmetnej veci zákonným sudcom na prerokovanie
a rozhodnutie nemožno považovať za relevantnú procesnú aktivitu okresného súdu.
Uvedená procesná aktivita je dôsledkom iných, s konaním bezprostredne nesúvisiacich
skutočností (napr. personálne zmeny na okresnom súde, práceneschopnosť zákonného
sudcu a pod.), t. j. nemožno ju hodnotiť ako zámernú a priamu procesnú aktivitu okresného
súdu smerujúcu k prerokovaniu a rozhodnutiu veci samej (II. ÚS 444/2014).“
Uvedená nečinnosť a neefektívna činnosť okresného súdu je v kontexte jedenásť
a pol roka trvajúceho konania neospravedlniteľná, pretože v tejto záležitosti trvá konanie už
neúmerne dlho a okresný súd vo veci minimálne tri roky nevykonal úkony, ktoré mali
smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka (ako navrhovateľka)
v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva
zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti,
a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci, ale v dôsledku
postupu súdu napriek tomu, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako
garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa
nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové
nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho
konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním
na tzv. objektívne okolnosti (pozri napr. I. ÚS 119/03). Obranu predsedníčky súdu, podľa
ktorej k predĺženiu napadnutého konania došlo aj vzhľadom na „opakované personálne
zmeny a s tým súvisiace enormné pracovné zaťaženie konajúcich zákonných sudcov“, ani
v tejto veci nebolo možné akceptovať. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že ústavný súd pri
posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené
činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec.
Pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti preto nemožno prihliadnuť na skutočnosti
označované ako objektívne vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu (pozri napr.
I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03). Skutočnosť, že okresný
súd mal personálne problémy, ktoré objektívne nedokázal riešiť, nemôže byť pripočítaná na
ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu,
ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri
napr. I. ÚS 156/02). Rovnako v zmysle relevantnej judikatúry ESĽP nemožno dlhotrvajúce
prieťahy v konaní ospravedlniť ani preťaženosťou súdneho systému, zlým technickým či
personálnym zabezpečením, ani nevhodnou legislatívou. Tieto skutočnosti nemôžu byť na
ťarchu účastníkov konania (Zimmermam and Steiner v. Schweiz; Kitov v. Bulgaria).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
12. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci
bez zbytočných prieťahov.
13. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške
10 000 € s odôvodnením, že „samotné konštatovanie porušenia práva nie je vzhľadom na
dĺžku konania pre sťažovateľa dostatočnou satisfakciou, a to aj z toho dôvodu, že v
dôsledku neodstránenia stavu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádza vzniká
sťažovateľovi škoda spočívajúca v ušlom zisku.“
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal
za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona
o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti
zisteného porušenia práv sťažovateľky a vzhľadom aj na doterajšiu dĺžku napadnutého
konania, ale aj na predmet napadnutého konania (ide o zaplatenie 769,17 € s prísl.) považuje
za primerané vo výške 750 €. Ústavný súd pritom prihliadol na to, že cieľom primeraného
finančného zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody
(napr. II. ÚS 67/03).
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 3.
14. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti z 13. decembra
2016 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 28. januára 2018). Za dva úkony
vykonané v roku 2016 patrí odmena v sume dvakrát po 143 € a režijný paušál v sume
dvakrát po 8,58 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2018 patrí odmena v sume 153,50 €
a režijný paušál v sume 9,21 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho
zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkovo sumu 465,87 €, ku ktorej bolo treba pripočítať
20 % DPH, teda sumu 93,17 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú
celkovo sumu 559,04 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
15. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. februára 2018