Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 668/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. februára 2018 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti

SPRAVBYT, s. r. o., Hurbanova 18, Bardejov, právne zastúpenej advokátom doc. JUDr.

Jozefom Sotolářom, PhD., advokátska kancelária, Južná trieda 1, Košice, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Bardejov

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o., na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Bardejov vo veci vedenej pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o., p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie v sume 750 € (slovom sedemstopäťdesiat eur), ktoré jej j e Okresný súd

Bardejov p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Obchodnej spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o., p r i z n á v a úhradu trov právneho

zastúpenia v sume 559,04 € (slovom päťstopäťdesiatdeväť eur a štyri centy), ktorú j e

Okresný súd Bardejov p o v i n n ý vyplatiť na účet advokáta doc. JUDr. Jozefa Sotolářa,

PhD., advokátska kancelária, Južná trieda 1, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-10 z 24. októbra 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o.

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti predovšetkým vyplynulo:

«... V zmysle ustanovenia SR (ďalej len „ústavy“) podávame túto

ústavnú sťažnosť pre porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

veta prvá postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.: vo veci žalobcu SPRAVBYT s.r.o.

(sťažovateľ) proti žalovanému a spol. o zaplatenie 769,17 € s

príslušenstvom.

... k zbytočným prieťahom v súdnom konaní môže dôjsť:

1. samotným nekonaním príslušného súdu

2. činnosťou súdu, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníka súdneho

konania, teda k právoplatnému rozhodnutiu vo veci, s ktorou sa obrátil na súd

1. Nekonanie okresného súdu

V predmetnom konaní bolo konanie od januára 2007 do marca 2008 bez

akéhokoľvek úkonu súdu. Súd teda nekonal viac ako 13 mesiacov. Okresný súd v tomto

období svojím postupom v konaní, teda svojou absolútnou nečinnosťou porušil základné

právo sťažovateľa na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa č. 48 ods.

2 .

Po prijatí návrhu na začatie konania bola vec pridelená na rozhodnutie sudkyni

JUDr. Samkovej. K zmene pridelenia veci došlo 28.1.2007, a to sudkyni JUDr. Kandravej.

K ďalšej zmene pridelenia veci došlo 10.9.2007, a to sudcovi JUDr. Kimagovi...

Uvedená nečinnosť nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas 13 mesiacov

okresný súd nevykonal žiaden úkon vo veci, a teda postup súdu v tomto období nesmeroval

k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v súdnom konaní nachádza...

Za daných okolností je potrebné zdôrazniť, že okresný súd po dobu 13 mesiacov

vo veci nekonal vôbec a teda z jeho strany po túto dobu nedošlo ani len k prerokovaniu čo

sťažovateľ vníma ako hrubý zásah do jeho základných práv a slobôd garantovaných

...

Z uvedených skutočností jednoznačne a bezpochyby vyplýva, že okresný súd svojou

absolútnou nečinnosťou spočívajúcou v neuskutočnení jediného úkonu do dobu 13 mesiacov

porušil právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného

...

2. Činnosť súdu, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníka súdneho

konania, teda k právoplatnému rozhodnutiu vo veci, s ktorou sa obrátil na súd

Predmetné konanie je vedené na okresnom súde od roku 2006, pričom do času

podania tejto sťažnosti nebolo vo veci rozhodnuté.

Konanie trvá teda už 10 rokov. S poukazom na judikatúru ústavného súdu vo veci

sp. zn. -25, v ktorej ústavný súd vyslovil, že trvanie napadnutého konania (viac

ako 9 a pol roka rokov) je už samo osebe celkom jednoznačne neprimerané, konanie, ktoré

trvá tak neobyčajne dlho, ako to bolo v danej veci, možno už len na základe jeho posúdenia

ako celku považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v .

V konaní, ktoré je predmetom tejto ústavnej sťažnosti ide práve o túto situáciu, kedy

okresný súd napriek dlhému obdobiu (10 rokov), ktoré uplynulo od začatia konania

doposiaľ vo veci nerozhodol.

Sťažovateľ sa v dôsledku postupu okresného súdu v uvedenom konaní nachádza

v stave právnej neistoty, čím mu bez jeho zavinenia vzniká škoda...

Konanie pred okresným súdom sa vyznačuje nesústredenosťou konania o čom svedčí

aj jeho celková dĺžka.

Počas konania sťažovateľ požadoval spojenie veci 1.10.2008. Okresný súd však

sťažovateľovi nevyhovel. Následne sťažovateľ požadoval prerušenie konania do času

právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bardejov po sp. zn.

. Tomuto návrhu okresný súd vyhovel, avšak rozhodnutie bolo zrušené uznesením

krajského súdu. Od marca 2011 teda konanie pred okresným súdom pokračuje. Okresný súd

však v rozpore s imperatívom obsiahnutým:

• v procesných predpisoch postupovať tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a

hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní a

• v garantujúcim právo na prejednanie veci bez zbytočných

prieťahov

neuskutočňuje úkony vo veci s cieľom rozhodnúť vo veci a odstrániť stav právnej

neistoty. Toto obdobie trvá od marca 2011 do decembra 2012.

Sťažovateľ opätovne v decembri 2012 podáva návrh na spojenie veci, ktorý okresný

súd zamietol 4.1.2013. Sťažovateľ opätovne podáva dňa 16.9.2013 návrh na prerušenie

konania za účelom rozhodnutia predbežnej otázky, ktorá bola podľa sťažovateľa

nevyhnutná na rozhodnutie predmetnej veci, ktorému okresný súd vyhovel. Toto rozhodnutie

bolo rovnako ako v prvom prípade zrušené krajským súdom na základe odvolania odporcov

30.1.2014. Doručenie tohto uznesenia trvalo 3 mesiace, sťažovateľovi bolo doručené

15.4.2014.

Následne súd vytyčuje až 18.6.2014 termín pojednávania na 7.10.2014. Okresný súd

napriek tomu, že konanie vo veci trvá v roku 2014 už 8 rokov vytyčuje pojednávanie až po

pol roku od doručenie uznesenia krajského súdu o zrušení uznesenia o prerušení konania.

Zo strany súdu nedošlo k iným krokom, ktoré by mali prispieť k zisteniu stavu

a k rozhodnutiu vo veci...

Okresný súd spôsobuje nesústredenosť a roztrieštenosť konania. Ak krajský súd

zrušil uznesenie o prerušení konania, okresný súd by mal postupovať tak, aby odstránil stav

právnej neistoty. Okresný súd nekoná a neuskutočňuje úkony smerujúce k rozhodnutiu

vo veci samej. V tomto období teda nedošlo ku krokom smerujúcim k rozhodnutiu vo veci

s cieľom naplnenia a Dohovorom garantovaného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov.

V prebiehajúcom konaní už od samého začiatku okresný súd nevykazuje žiadnu

procesnú aktivitu, reaguje iba na procesné úkony účastníkov, vystupuje ako štatista návrhov

účastníkov konania, pričom jeho činnosť sa obmedzuje na odročovanie pojednávaní v čase

kedy konanie nie je prerušené.

... Sťažovateľ má zo to, že okresný súd svoju povinnosť postupovať bez zbytočných

prieťahov porušuje, čím spôsobuje, že stav právnej neistoty sťažovateľa trvá už 10 rokov.

... Okresný súd nevykazuje do doby konania činnosť, ktorá by smerovala

k odstráneniu právnej neistoty účastníka súdneho konania, teda k právoplatnému

rozhodnutiu vo veci dokonca od januára 2011 do marca 2013 nevykazoval žiadnu činnosť

v predmetnej veci.

Je potrebné konštatovať, že zo strany okresného súdu nesporne aj v tomto prípade

došlo k porušeniu práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na uvedené má sťažovateľ za to, že konanie, ktoré trvá 10 rokov možno už

len na základe jeho posúdenia ako celku považovať za nezlučiteľné s .

(Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 20. mája 2015)

... V zmysle rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR pri posudzovaní rýchlosti

súdneho konania z hľadiska SR ústavný súd vždy s ohľadom na

konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu skúma porušenie práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov na základe nasledovných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníkov konania a postup súdu (napr. , ).

a) zložitosť veci

V posudzovanom prípade ide o konanie o zaplatenie 769,17 eur s prísl. Sťažovateľ

ako navrhovateľ požaduje zaplatenie tejto čiastky z dôvodu, že je správcom bytového domu

a žalovaní neuhrádzajú mesačné platby za služby spojené s užívaním bytu.

Po právnej stránke podľa názoru sťažovateľa nie je vec právne zložitá, ako to už aj

skonštatoval ústavný súd vo svojom náleze:

1. „... pretože výklad a používanie platnej právnej úpravy sú stabilizované

v judikatúre vyšších súdov.“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

-19 zo dňa 15.03.2006)

2. „skutkovo a právne zložité je iba také konanie, ktoré si na posúdenie skutočností,

na ktoré treba odborné znalosti, vyžiadalo ustanovenie znalca s osobitnými odbornými

znalosťami, resp. spoluprácu znalca s inými odborníkmi (konzultantmi).“ (Nález Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30. marca 2005)

Ako súvisiaca otázka je predmetom konania otázka platnosti zmluvy o výkone správy.

O tejto otázke je vedené iné súdne konanie (sp. zn. ). Z hľadiska skutkového

nevykazuje vec žiadnu zvláštnu zložitosť. Vec teda ani po právnej stránke nevykazuje takú

mieru zložitosti, ktorá by odôvodňovala niekoľkoročnú dobu konania.

V konaní doposiaľ súd nevykonal žiadne dokazovanie a taktiež v jeho priebehu

nenastali iné okolnosti, ktoré by odôvodňovali tak dlhú dobu konania. Dovolíme si poukázať

na skutočnosť, že v konaní sa vyskytujú obdobia (rok 2011 až 2013), počas ktorých okresný

súd nevykonal žiadne úkony smerujúce k pokračovaniu v konaní a rozhodnutiu.

b) správanie sa účastníkov konania

V priebehu konania sa sťažovateľ vždy zúčastňoval (4 ospravedlnené neúčasti),

súdom vytýčených konaní, riadne a včas reagoval na výzvy súdu o vyjadrenie alebo

doplnenie dokazovania a teda žiadnym spôsobom nesťažoval priebeh konania a neprispel

k prieťahom v konaní pred okresným súdom... sťažovateľ neprispel k prieťahom v konaní

pred okresným súdom.

c) postup súdu

Ako vyplýva z I. časti sťažnosti poukazujeme na skutočnosť, že konanie na okresnom

súde sa vyznačuje takým postupom, ktorý nemožno hodnotiť, ako postup, ktorý by

zodpovedal priznanému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

ktoré je nevyhnutným predpokladom efektívneho (rýchleho a účinného) poskytnutia právnej

ochrany.

Predovšetkým poukazujeme na skutočnosť, že konanie pred okresným súdom

neprebieha plynulo a je charakterizované dlhým obdobím nečinnosti medzi jednotlivými

úkonmi súdu a to opakovane, a to aj od decembra 2011 do marca 2013. Uvedené obdobie

nečinnosti pritom nebolo spôsobené, ani odôvodnené charakterom konania, zložitosťou

veci, či správaním sa účastníkov konania a možno ich pričítať výlučne správaniu sa súdu,

ktorý nevenuje prejednávanej veci náležitú starostlivosť (pozornosť) - (rozsudky ESĽP

vo veciach Matwiejczuk v. Poland a Bunkate v. Netherlands).

... Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočnosti ani celková doba konania nie je

odôvodnená, či ospravedlniteľná povahou, či zložitosťou konania, či správaním sa

účastníkov konania a je zavinená správaním sa okresného súdu.

V tejto súvislosti poukazujeme na skutočnosť, že vec sa nachádza doposiaľ len

v štádiu konania pre súdom prvého stupňa, okresný súd teda v priebehu viac ako 10 rokov

meritórne vo veci ešte ani raz nerozhodol (!!!).

Obdobie nečinnosti a neefektívnej práce okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných

dôvodov považuje sťažovateľ za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho

aspektu netolerovateľné, pretože k uvedeným zbytočným prieťahom podľa názoru

sťažovateľa nedošlo v dôsledku zložitosti veci alebo pričinením účastníkov konania, ale

v dôsledku postupu okresného súdu...

Je potrebné konštatovať, že zo strany okresného súdu nesporne došlo k porušeniu

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov...

... Sťažovateľ považuje za primerané, aby mu v tejto veci bolo priznané finančné

zadosťučinenie:

• domnieva sa, že doba, ktorá uplynula od podania návrhu až doposiaľ (viac ako 10

rokov bez akéhokoľvek - aspoň prvostupňového rozhodnutia) je neprimerane dlhá a ničím

neospravedlniteľná a neodôvodniteľná.

• rovnako je neprimerané a neospravedlniteľné, že po dobu 13 mesiacov okresný súd

nevykonal žiaden úkon v konaní.

• pričom nečinnosť súdu nie je možné odôvodniť vzhľadom na skutočnosti uvedené

vyššie:

- zložitosťou veci, ktorú poprel aj samotný okresný súd v uzneseniach, ktorými

rozhodol o zamietnutí návrhov na prerušenie konania a tiež ktorá vyplýva aj z povahy veci,

keďže si nevyžaduje vypracovanie znaleckého posudku,

- konaním sťažovateľa konania.

Je nutné konštatovať, že konanie, resp. nekonanie súdu je hrubým zásahom do

a Dohovorom garantovaných práv sťažovateľa okresným súdom ako orgánom,

ktorého poslaním a povinnosťou je tieto práva chrániť a zabezpečiť. Okresný súd porušuje

právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 a

Dohovorom. Samotné konštatovanie porušenia práva nie je vzhľadom na dĺžku konania pre

sťažovateľa dostatočnou satisfakciou, a to aj z toho dôvodu, že v dôsledku neodstránenia

stavu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádza vzniká sťažovateľovi škoda

spočívajúca v ušlom zisku.

S ohľadom na uvedené považuje sťažovateľ za primerané, aby mu bolo priznané

finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 eur.

... V zmysle vyššie uvedených skutočností navrhujeme, aby Ústavný súd po

predbežnom prerokovaní prijal ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie a po jej prerokovaní

vydal vo veci tento nález:

1. Okresný súd Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn.: porušil právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá

SR.

2. Okresnému súdu Bardejov sa v konaní vedenom pod sp. zn.:

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške

10.000,- €, ktoré mu je Okresný súd Bardejov povinný vyplatiť v lehote do 2 mesiacov odo

dňa právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 363,79,- €...

a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.»

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:

okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. z 10. januára

2018 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu

z 28. januára 2018.

3.1 Predsedníčka okresného súdu popísala chronológiu úkonov vykonaných súdom

a účastníkmi konania v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

«... Zo spisu Okresného súdu Bardejov vedeného pod spisovou značkou

som zistila, že pod uvedenou spisovou značkou je vedená právna vec žalobcu SPRAVBYT

s.r.o., so sídlom Hurbanova 18, 085 01 Bardejov, , zastúpeného advokátom

JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., Advokátska kancelária, Južná trieda 1, Košice 1 proti

žalovaným 1/ , , bytom ,

2/ , , bytom , 3/

so sídlom , , o zaplatenie

769,17 Eur s príslušenstvom.

Procesné úkony vo veci od podania žaloby až doposiaľ:

31.10.2006 - podaný návrh na vydanie platobného rozkazu, v súlade s Rozvrhom

práce Okresného súdu Bardejov na rok 2006 na vybavenie pridelený JUDr. Zlate Simkovej

ako zákonnej sudkyni v rámci rozkaznej agendy „Ro“

29.11.2006 - vydaný platobný rozkaz

07.12.2006 - podanie odporu voči platobnému rozkazu žalovaným v 1. a 2. rade

12.12.2006 - spis „Ro“ prevedený do registra „C“ z dôvodu podaného odporu

a v súlade s Rozvrhom práce Okresného súdu Bardejov na rok 2006 na vybavenie pridelený

JUDr. Zlate Simkovej ako zákonnej sudkyni pod spisovou značkou

08.12.2006 - pokyn zákonnej sudkyne na doručovanie uznesení obsahujúcich

príslušné procesné poučenia účastníkom konania, odpor doručovaný žalobcovi a výzva na

zaplatenie súdneho poplatku za podaný odpor

08.01.2007 - z dôvodu personálnej zmeny v obsadení súdu sudcami vec v súlade

s Rozvrhom práce Okresného súdu Bardejov na rok 2007 na vybavenie pridelená JUDr.

Antónii Kandravej ako zákonnej sudkyni

24.01.2007 - doručené súdu písomné vyjadrenie žalovaných v 1. a 2. rade k žalobe

01.02.2007 - doručené súdu písomné vyjadrenie žalobcu k podanému odporu

10.09.2007 - z dôvodu personálnej zmeny v obsadení súdu sudcami vec v súlade

s Rozvrhom práce Okresného súdu Bardejov na rok 2007 na vybavenie pridelená JUDr.

Marcelovi Kimágovi ako zákonnému sudcovi

15.01.2008 - zákonným sudcom nariadený termín pojednávania na deň 04.03.2008

06.02.2008 - súdu doručené vyjadrenie žalovaných v 1. a 2. rade

29.02.2008 - súdu doručené písomné ospravedlnenie žalovanej v 2. rade k neúčasti

na nariadenom pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania z pracovných dôvodov

04.03.2008 - pojednávanie odročené na deň 30.04.2008

29.04.2008 - súdu doručené písomné ospravedlnenie žalovanej v 2. rade a žiadosť

o odročenie pojednávania

29.04.2008 - súdu doručená žiadosť právneho zástupcu žalobcu o odročenie

pojednávania

30.04.2008 - pojednávanie odročené na deň 18.06.2008

17.06.2008 - súdu doručená žiadosť žalovanej v 2. rade o odročenie pojednávania

18.06.2008 - žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania

18.06.2008 - pojednávanie odročené na deň 02.10.2008

01.10.2008 - doručená súdu žiadosť právneho zástupcu žalobcu o odročenie

pojednávania s návrhom na spojenie vecí

02.10.2008 - pojednávanie odročené na neurčito

29.10.2008 - súdu doručené plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu

04.11.2008 - zákonným sudcom nariadený termín pojednávania na deň 16.01.2009

16.01.2009 - pojednávanie po dokonaní dokazovania výsluchom účastníkov konania

odročené na deň 26.03.2009

18.03.2009 - pojednávanie určené na deň 26.03.2009 odročené z dôvodu školenia

zákonného sudcu na deň 26.05.2009

18.05.2009 - pojednávanie určené na deň 26.05.2009 odročené na neurčito

19.05.2009 - súdu doručené vyjadrenie žalobcu vo veci samej s predložením

listinných podkladov

15.06.2009 - súdu doručené písomné vyjadrenie žalovaných k predmetu konania

01.07.2009 - zákonným sudcom nariadené pojednávanie na deň 20.10.2009

05.10.2009 - vydané uznesenie pod číslom konania -146 o prerušení

konania do právoplatného skončenia veci vedeného na Okresnom súde Bardejov pod

spisovou značkou ; citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.10.2009;

zároveň zrušený termín pojednávania

19.11.2009, 11.01.2010, 11.05.2010, 06.09.2010, 03.01.2011, 28.03.2011 zisťovaný

stav konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bardejov pod spisovou značkou

31.08.2012 - vyjadrenie žalobcu k veci na základe doterajších konaní s návrhom, aby

do konania vstúpil ďalší účastník konania na strane žalovaného

04.12.2012 - vydané uznesenie pod číslom konania -156 o pripustení

ďalšieho účastníka BARDBYT s.r.o. na strane žalovaných; uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 19.01.2013

04.12.2012 - vyjadrenie žalobcu k veci s návrhom na spojenie vecí na spoločné

konanie

04.01.2013 - vydané uznesenie pod číslom konania -161 o zamietnutí

návrhu na spojenie vecí; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.02.2013

10.04.2013 - zákonným sudcom nariadené pojednávanie na deň 05.09.2013

16.05.2013 - súdu doručená žiadosť právneho zástupcu žalobcu o odročenie

pojednávania

21.05.2013 - pojednávanie určené na deň 05.09.2013 odročené na deň 19.09.2013

vzhľadom na žiadosť právneho zástupcu žalobcu

27.08.2013 - súdu doručené vyjadrenie žalovaných k predmetu sporu

16.09.2013 - súdu doručená žiadosť právneho zástupcu žalobcu o odročenie

pojednávania a návrhu na prerušenie konania

19.09.2013 - pojednávanie odročené na neurčito vzhľadom na žiadosť právneho

zástupcu žalobcu

19.09.2013 - konanie prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na

Okresnom súde Bardejov pod spisovou značkou

29.10.2013 - súdu doručené odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade voči citovanému

uzneseniu

21.11.2013 - doručenie odvolania žalovaných právnemu zástupcovi žalobcu

a žalovanému v 3. rade

18.12.2013 - spis predložený Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie o odvolaní

30.01.2014 - uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa číslo konania 5Co/3/2014-

187 zrušené napadnuté uznesenie Okresného súdu Bardejov číslo konania -178

28.03.2014 - doručované uznesenie Krajského súdu v Prešove účastníkom konania

18.06.2014 - zákonným sudcom nariadené pojednávanie na deň 07.10.2014

07.10.2014 - pojednávanie po vypočutí účastníkov konania odročené na deň

19.01.2015 z dôvodu opätovného predvolania žalovaného v 1. rade

18.01.2015 - súdu doručené ospravedlnenie právneho zástupcu žalobcu so žiadosťou

o odročenie pojednávania

19.01.2015 - pojednávanie odročené na deň 15.05.2015 vzhľadom na žiadosť

právneho zástupcu žalobcu

15.05.2015 - pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu zadováženia potrebného

spisového materiálu

06.08.2015 - zákonným sudcom nariadené pojednávanie na deň 19.11.2015

18.11.2015 - žiadosť právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania

18.11.2015 - pojednávanie určené na deň 19.11.2015 odročené na deň 09.02.2016

vzhľadom na žiadosť právneho zástupcu žalobcu

09.02.2016 - pojednávanie odročené na deň 27.05.2016 za účelom predloženia

záverečných návrhov účastníkmi konania

07.04.2016 - súdu doručené písomné vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu vo veci

samej s návrhmi na dokazovanie

07.04.2016 - súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu doručené

žalovaným

26.04.2016 - súdu doručený záverečný návrh právneho zástupcu žalovaných

28.04.2016 - záverečný návrh doručený právnemu zástupcovi žalobcu

27.05.2016 - pojednávanie odročené na deň 29.09.2016 za účelom pripojenia

ďalšieho spisového materiálu

09.08.2016 - súdu doručené písomné vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu

s návrhmi na dokazovanie

19.08.2016 - súdu doručené písomné vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu

doručené právnemu zástupcovi žalovaných

23.09.2016 - súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalovaných k veci samej

29.09.2016 - pojednávanie odročené na deň 21.12.2016

05.12.2016 - pojednávanie určené na deň 21.12.2016 odročené na deň 31.3.2017

z dôvodu predneseného návrhu na spojenie vecí

12.12.2016 - návrh právneho zástupcu žalobcu na spojenie vecí na spoločné konanie

19.01.2017 - vyjadrenie právneho zástupcu žalovaných k návrhu na spojenie vecí

24.01.2017 - vyjadrenie právneho zástupcu žalovaných doručené právnemu

zástupcovi žalobcu

14.02.2017 - žiadosť právneho zástupcu žalovaných o odročenie pojednávania

07.03.2017 - pojednávanie určené na deň 31.03.2017 odročené na deň 29.03.2017

20.03.2017 - súdu doručená žiadosť právneho zástupcu žalobcu o odročenie

pojednávania

29.03.2017 - na pojednávaní vyhlásený rozsudok

31.05.2017 - doručovaný rozsudok účastníkom konania

27.06.2017 - súdu doručené odvolanie právneho zástupcu žalobcu voči rozsudku

29.06.2017 - doručované odvolanie právnemu zástupcovi žalovaných, žalobca

vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie

25.07.2017 - súdu doručené vyjadrenie žalovaných k odvolaniu žalobcu

08.08.2017 - doručované vyjadrenie právnemu zástupcovi žalobcu

14.08.2017 - predložený spis Krajskému súdu Prešov na rozhodnutie o odvolaní

13.12.2017 - Okresnému súdu Bardejov vrátený spis z Krajského súdu Prešov, ktorý

uznesením zo dňa 7.novembra 2017 číslo konania -403 rozsudok Okresného

súdu Bardejov napadnutý odvolaním zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie

konanie a rozhodnutie

15.12.2017 - doručované uznesenie Krajského súdu Prešov účastníkom konania

03.01.2018 - zákonným sudcom nariadený termín pojednávania na deň 21.03.2018

Pre účely ústavnej sťažnosti žalobcu uvádzam tieto okolnosti:

a/ Prekážky postupu podľa a nasl. súviseli

s prerušením konania do právoplatného vyriešenia otázky správcovstva bytového domu.

Bolo potrebné vyčkať na právoplatnosť konania vedeného pod spisovou značkou

a do ktorého skončenia bolo toto konanie prerušené a ktorého výsledky mali vplyv na

právne posúdenie základu nároku žalobcu v tomto konaní.

b/ Sťažovateľ sám spomaľoval samotnú dĺžku celého konania, a to svojimi

procesnými návrhom (na pripustenie ďalšieho účastníka konania, na spojenie veci na

spoločné konanie), opakovanými žiadosťami na odročenie už nariadeného pojednávania

z dôvodu ospravedlnenia sa právneho zástupcu žalobcu). Aj vec doposiaľ nie je právoplatne

skončená, dňa 29.03.2017 bolo vo veci meritórne rozsudkom rozhodnuté; v súvislosti

s podaným odvolaním žalobcom však došlo rozhodnutím odvolacieho súdu k jeho zrušeniu a

vráteniu veci na ďalšie konanie a rozhodnutie. Po vrátení spisu bol zákonným sudcom bez

akýchkoľvek prieťahov nariadený termín pojednávania.

c/ Ide o skutkovo a právne zložitejšiu právnu vec. Vo veci bolo potrebné vykonať

rozsiahlejšie dokazovanie. Som toho názoru, že zo strany Okresného súdu Bardejov pri

vybavovaní veci vedenej pod spisovou značkou (k zbytočným prieťahom,

pozn.) nedošlo.

Ako okolnosť hodnú osobitného zreteľa uvádzam, že žalobca sa pred podaním

sťažnosti nedomáhal zjednania nápravy u predsedníčky Okresného súdu Bardejov, čo je

zákonný predpoklad pre podanie ústavnej sťažnosti v zmysle ustanovenia § 53 odsek 1

zákona číslo o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred

ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sťažnosť nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky,

ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytne a na

ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitých predpisov. Týmto iným právnym

prostriedkom, ktorý poskytuje ochranu sťažovateľom označeného základného práva, je

sťažnosť podľa zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. U sťažovateľa nebol ani naplnený

predpoklad ustanovený v odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia. V kontexte

sťažovateľom podanej ústavnej sťažnosti a jeho argumentácie je potrebné teda uviesť, že

podanie sťažnosti v zmysle zákonného ustanovenia § 62 odsek 1 citovaného predpisu, sa

zásadne stále považuje za účinný prostriedok ochrany tých základných práv, ktoré súvisia

so základným právom na súdnu ochranu, ako aj základným právom na konanie bez

zbytočných prieťahov (), pričom účelom práva účastníka konania pred

všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní, je poskytnúť príležitosť tomuto

súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ však v priebehu doterajšieho

konania žiadnym spôsobom v čase ním tvrdenej nečinnosti Okresného súdu Bardejov, túto

nečinnosť nesignalizoval, sťažnosť na prieťahy predsedníčke okresného súdu nepodal

a nevyužil svoje skôr uvedené zákonné oprávnenie a ani nedal príležitosť konajúcemu

okresnému súdu na poskytnutie nápravy, t.j. neposkytol mu primeraný čas na odstránenie

ním tvrdeného protiprávneho stavu ÚS 181/201, , ,

).

V tejto súvislosti poukazujem aj na judikovanú prax ústavného súdu, keď pri

sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa článku 48 odsek 2

odmieta sťažnosti ako zjavne neopodstatnené, ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba

konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť

zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa článku 48 odsek 2

“ (), resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase

podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola

sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (, , ). Z

judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa článku 48 odsek 2 (, , , , IV.

ÚS 147/04, ).

Ako okolnosť hodnú osobitného zreteľa je nevyhnutné uviesť aj opakované

personálne zmeny a s tým súvisiace enormné pracovné zaťaženie konajúcich zákonných

sudcov. Poukazujem na to, že Okresný súd Bardejov bol a je dlhodobo ovplyvňovaný veľkou

fluktuáciou sudcov (začala v roku 2005 a pokračovala naposledy odchodom z výkonu dvoch

sudcov v roku 2016) a s tým spojenou častou personálnou zmenou, keď len v období

posledných 7 rokov z výkonu odišlo 11 sudcov (starobný dôchodok, prerušenie výkonu

funkcie sudcu, vzdanie sa funkcie sudcu, preloženie na iný súd vrátane na súd vyššieho

stupňa, nástup na materskú dovolenku), avšak na Okresný súd Bardejov prišlo do výkonu

len 6 sudcov) a takto sa nevybavené veci po odchodzích sudcoch neustále prerozdeľovali

medzi sudcov vo výkone, ktorým sa tým navyšovali počty nevybavených vecí (vrátane JUDr.

Marcela Kimága), pričom sa im neustále navyšoval aj nový nápad. Nemožno opomenúť aj

to, že v danom prípade ide o skutkovo zložitejšiu a náročnejšiu vec a poznamenávam, že súd

úkony vo veci nevykonáva iba nariadením pojednávania a samotným pojednávaním, ale tiež

inou činnosťou, napr. zhromažďovaním dôkazov, študovaním spisového materiálu a pod.

Okrem toho celková dĺžka konania bola ovplyvnená, ako už bolo uvedené, aj správaním

sťažovateľa, ktorý sa ospravedlňoval z účasti na nariadenom pojednávaní a z toho dôvodu

boli pojednávania opakovane odročované.

S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti mám za to, že právo sťažovateľa na

prejednanie veci bez zbytočných prieťahov nebolo porušené, nemá právo na finančné

zadosťučinenie a ani na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s konaním vedeným

na ústavnom súde pod spisovou značkou .

Oznamujem Vám, že netrvám na tom, aby Ústavný súd Slovenskej republiky konal

o veci samej na verejnom ústnom pojednávaní a súhlasím s upustením od verejného ústneho

pojednávania, pričom Okresný súd Bardejov návrhy na ďalšie dokazovanie nemá.»

3.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu uviedol:

«I. Oznamujeme, že súhlasíme s upustením od ústneho pojednávania o prijatom

návrhu.

II... Po oboznámení sa s obsahom podania k veci uvádzame:

1./ Okresný súd sa vo svojom vyjadrení zjavne účelovo snaží vzbudiť dojem o tom, že

vo veci konal a vykonával efektívne právne kroky a úkony. V skutočnosti je to ale úplne

inak.

To znamená, že súd sa účelovo paušálne vyjadruje bez reálnej znalosti spisu - resp.

reálnej znalosti postupu. Požiadavka sústredenosti zároveň znamená, že nejde o formálne

úkony - napríklad výzvy a hlavné pojednávania, ktoré sú okamžite bez dokazovania

odročované a pod.

2./ Pokiaľ ide o domáhanie sa nápravy u predsedu súdu - v tomto poukazujeme na

ustálenú rozhodovaciu činnosť ústavného súdu a tiež, našu argumentáciu v samotnej

ústavnej sťažnosti.

3./ Zo samotného prehľadu úkonov vyplýva, že sú úplne zjavné subjektívne prieťahy

súdu:

4./ Skutková a právna zložitosť v danej veci nie je daná, išlo o štandardnú žalobu na

plnenie, ktorých naša obchodná spoločnosť podávala priebežne na okresnom súde. Jedine

v prípade obytného bloku H 3 (a ešte jedného bloku) súd postupoval zjavne účelovo tak, aby

nerozhodoval.

5./ Za ospravedlňujúci argument nemožno považovať fluktuáciu sudcov. Ak súd

argumentuje dôvodmi osobitného zreteľa - personálne zmeny tak podľa judikatúry tieto nie

sú kvalifikovaným dôvodom a relevantnou argumentáciou.

Aj takáto argumentácia svedčí o tom, že zásada „iura novit curia“ a tiež to, že súd

pozná relevantnú judikatúru nebola v tomto prípade rešpektovaná.

III. Vo všetkom ostatnom zotrvávame na dôvodoch uvedených v samotnej ústavnej

sťažnosti.

Za toto vyjadrenie taktiež požadujeme úhradu trov konania za jeden úkon právnej

pomoci (153.50 € + 9.21 € - režijný paušál + príslušné DPH).»

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

5. Pokiaľ ide o chronológiu úkonov okresného súdu v napadnutom konaní, ktorá je

uvedená v bode I/3.1 tohto nálezu, možno konštatovať, že tieto skutkové okolnosti sa

spornými nestali, keďže ani sťažovateľka vo svojej replike nemala námietky proti takto

opísanému skutkovému stavu. Rovnaké relevantné skutočnosti zistil aj ústavný súd z obsahu

súvisiaceho spisu, preto z nich pri posudzovaní napadnutého konania vychádzal, avšak

opomenul duplicitné opísanie týchto úkonov.

III.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. vo veci sťažovateľky proti

, a , o zaplatenie 769,17 € s prísl. dochádza

k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v .

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

9. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

).

10. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP

ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých

kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

11.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd vo vzťahu ku konkrétnym

okolnostiam posudzovaného konania akceptuje obranné tvrdenie predsedníčky okresného

súdu, že po faktickej stránke vykazuje vec určitú mieru zložitosti. Určitá faktická zložitosť

danej veci – v zmysle judikatúry ESĽP, ktorú v okolnostiach danej veci možno rešpektovať

– spočívala najmä v tom, že existovala úzka väzba s paralelne prebiehajúcim konaním

sp. zn. , v ktorom sa riešila otázka „správcovstva bytového domu“, teda otázka

aktívnej legitimácie sťažovateľky, a bez právoplatného ukončenia uvedenej súvisiacej veci

nebolo možné v napadnutom konaní pokračovať (Bečvář a Bečvářová v. Česká republika,

rozsudok č. 58358/00 zo 14. 12. 2004). Po právnej stránke možno danú vec považovať za

štandardnú, nijako sa nevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

11.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky (jej právneho

zástupcu) v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá

by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých

dôvodov došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom. Pravdou je, že právny

zástupca sťažovateľky sa opakovane (minimálne sedemkrát) nezúčastnil na nariadených

pojednávaniach, avšak svoju neúčasť vždy ospravedlnil (29. apríla 2008, 18. júna 2008,

1. októbra 2008, 16. mája 2013, 16. septembra 2013, 18. januára 2015 a 18. novembra

2015). Okrem uvedeného možno konštatovať, že sťažovateľka tiež využila možnosť podať

odvolanie podľa aktuálne platného , avšak využitie možností

daných účastníkom konania procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie ich

práv v konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať

ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (mutatis mutandis ).

Využitím svojich práv na podanie opravného prostriedku a podaním žiadostí na odročenie

pojednávaní (s ospravedlnením) teda sťažovateľka neprispela svojím správaním

k zbytočným prieťahom v konaní, avšak musela si byť vedomá toho, že tým prirodzene

dochádza v okolnostiach danej veci k neúmernému oddialeniu rozhodnutia v napadnutom

konaní. Na uvedené skutočnosti ústavný súd nemohol neprihliadnuť pri úvahe o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia.

11.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej

veci a poukazuje predovšetkým na to, že celkové doterajšie trvanie predmetného konania

(približne jedenásť a pol roka) je už samo osebe neprimerané, a to napriek tomu, že vec sa

niekoľko mesiacov nachádzala aj na odvolacom súde a toto obdobie nemožno pripísať na

ťarchu okresného súdu. Rovnako neušlo pozornosti ústavného súdu, že napadnuté konanie

bolo na základe uznesenia okresného súdu č. k. -146 z 5. októbra 2009

prerušené „do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bardejov pod

sp. zn. “. Keďže ani sťažovateľka nepodala proti uvedenému rozhodnutiu

odvolanie, toto nadobudlo právoplatnosť 31. októbra 2009.

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozhodnutie )

konštatuje, že prerušenie konania možno považovať za prekážku konania. Ak nedôjde

k odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom predvídaným zákonom, nemožno

v prerušenom konaní vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce k odstráneniu právnej

neistoty účastníkov, a tým aj k naplneniu účelu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v ().

Vzhľadom na prerušenie napadnutého konania okresný súd nemohol približne šesť

mesiacov vykonávať v prerušenom konaní žiadne procesné úkony smerujúce k odstráneniu

právnej neistoty účastníkov, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na

okresnom súde pod sp. zn. , ktoré bolo právoplatne skončené 14. apríla 2011.

Okresný súd však prvý úkon po právoplatnom skončení súvisiaceho konania vykonal až

4. januára 2013, teda viac ako jeden a pol roka od odpadnutí prekážky, kvôli ktorej bolo

napadnuté konanie prerušené.

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (napr. , ).

Za neefektívne možno v danej veci posúdiť uznesenie okresného súdu č. k.

-178 z 19. septembra 2013 o druhom prerušení konania, ktoré bolo uznesením

Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. -187 z 30. januára

2014 zrušené, a tak napadnuté konanie bolo podľa odvolacieho uznesenia krajského súdu

oddialené o deväť mesiacov, pretože uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 15. apríla

2014, a až potom sa pokračovalo v konaní.

Okresný súd bol okrem jedného a pol roka v napadnutom konaní bez akýchkoľvek

dôvodov nečinný aj od 8. decembra 2006 do 15. januára 2008 (trinásť mesiacov).

V uvedenom období došlo iba k opakovanej zmene zákonných sudcov, avšak ústavný súd

už judikoval: „Opakované prideľovanie predmetnej veci zákonným sudcom na prerokovanie

a rozhodnutie nemožno považovať za relevantnú procesnú aktivitu okresného súdu.

Uvedená procesná aktivita je dôsledkom iných, s konaním bezprostredne nesúvisiacich

skutočností (napr. personálne zmeny na okresnom súde, práceneschopnosť zákonného

sudcu a pod.), t. j. nemožno ju hodnotiť ako zámernú a priamu procesnú aktivitu okresného

súdu smerujúcu k prerokovaniu a rozhodnutiu veci samej ().“

Uvedená nečinnosť a neefektívna činnosť okresného súdu je v kontexte jedenásť

a pol roka trvajúceho konania neospravedlniteľná, pretože v tejto záležitosti trvá konanie už

neúmerne dlho a okresný súd vo veci minimálne tri roky nevykonal úkony, ktoré mali

smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka (ako navrhovateľka)

v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva

zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ). K uvedenej nečinnosti,

a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci, ale v dôsledku

postupu súdu napriek tomu, že v zaväzuje predovšetkým súdy ako

garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa

nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové

nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho

konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v oslabiť poukázaním

na tzv. objektívne okolnosti (pozri napr. ). Obranu predsedníčky súdu, podľa

ktorej k predĺženiu napadnutého konania došlo aj vzhľadom na „opakované personálne

zmeny a s tým súvisiace enormné pracovné zaťaženie konajúcich zákonných sudcov“, ani

v tejto veci nebolo možné akceptovať. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že ústavný súd pri

posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené

činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec.

Pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti preto nemožno prihliadnuť na skutočnosti

označované ako objektívne vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu (pozri napr.

, , , , ). Skutočnosť, že okresný

súd mal personálne problémy, ktoré objektívne nedokázal riešiť, nemôže byť pripočítaná na

ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu,

ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri

napr. ). Rovnako v zmysle relevantnej judikatúry ESĽP nemožno dlhotrvajúce

prieťahy v konaní ospravedlniť ani preťaženosťou súdneho systému, zlým technickým či

personálnym zabezpečením, ani nevhodnou legislatívou. Tieto skutočnosti nemôžu byť na

ťarchu účastníkov konania (Zimmermam and Steiner v. Schweiz; Kitov v. Bulgaria).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v , tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

12. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

13. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške

10 000 € s odôvodnením, že „samotné konštatovanie porušenia práva nie je vzhľadom na

dĺžku konania pre sťažovateľa dostatočnou satisfakciou, a to aj z toho dôvodu, že v

dôsledku neodstránenia stavu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádza vzniká

sťažovateľovi škoda spočívajúca v ušlom zisku.“

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia práv sťažovateľky a vzhľadom aj na doterajšiu dĺžku napadnutého

konania, ale aj na predmet napadnutého konania (ide o zaplatenie 769,17 € s prísl.) považuje

za primerané vo výške 750 €. Ústavný súd pritom prihliadol na to, že cieľom primeraného

finančného zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody

(napr. ).

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

14. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti z 13. decembra

2016 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 28. januára 2018). Za dva úkony

vykonané v roku 2016 patrí odmena v sume dvakrát po 143 € a režijný paušál v sume

dvakrát po 8,58 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2018 patrí odmena v sume 153,50 €

a režijný paušál v sume 9,21 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho

zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkovo sumu 465,87 €, ku ktorej bolo treba pripočítať

20 % DPH, teda sumu 93,17 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú

celkovo sumu 559,04 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

15. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. februára 2018