Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 11 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (16)I. ÚS 558/2014
PDF · 154.37 KB
No categories available
I. ÚS 558/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. septembra
2014 predbežne prerokoval sťažnosť J. H., zastúpeného advokátom JUDr. Martinom
Olosom, M. R. Štefánika 71, Žilina, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní
vedenom pod sp. zn. 20 Er 3748/2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. H. o d m i e t a z dôvodu neprípustnosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júla 2014
doručená sťažnosť J. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 20 Er 3748/2011 (ďalej aj „napadnuté konanie okresného súdu“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom exekučného
konania vedeného pred okresným súdom pod sp. zn. EX 3036/2011. Exekučným titulom je
rozsudok okresného súdu sp. zn. 13 P 106/2009 z 25. mája 2011. Proti vedenej exekúcii
uplatnil sťažovateľ svojím podaním z 2. novembra 2011 námietky podľa § 50 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „Exekučný poriadok“). Uvedené konanie je vedené okresným súdom
pod sp. zn. 20 Er 3748/2011. Dôvodom podania sťažnosti sťažovateľa na ústavnom súde
bola skutočnosť, že okresný súd v lehote presahujúcej 2 roky nerozhodol o ním podaných
námietkach proti vedenej exekúcii, a to za situácie, že „Samotný exekučný titul bol pritom
nahradený iným právoplatným súdnym rozhodnutím, t. j. stal sa počas exekučného konania
neúčinným (matka v exekúcii uplatnila neprávoplatné rozhodnutie okresného súdu, ktoré
krajský súd zrušil).“. Navyše, sťažovateľ poukázal aj na to, že „Súd dokonca ani na
podanie súdneho exekútora, ktorý navrhol zastaviť exekúciu, v danom smere nijak
nereagoval, napriek tomu, že ide o právne triviálnu vec a ide v podstate o čisto procesne-
technické rozhodnutie.“. Prieťahový postup okresného súdu v napadnutom konaní
signalizoval aj predsedníčke okresného súdu: „Vzhľadom na nečinnosť súdu som podaním
zo dňa 22.06.2014 predsedovi Okresného súdu v Žiline doručil sťažnosť podľa § 62 zákona
č. 757/2004 Z. z. na prieťahy v exekučnom konaní 20Er 3748/2011.“
3. Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby nálezom takto
rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní
vedenom Okresným súdom v Žiline pod sp. zn. 20 Er 3748/2011 porušené bolo.
2. Okresnému súdu v Žiline sa prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn.
20Er 3748/2011 konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi... sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1.500,- € (slovom
tisíc päťsto eur)...
4. Okresný súd v Žiline je povinný uhradiť sťažovateľovi... náhradu trov konania
vo výške o výške 340,89 EUR...“
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal
ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Pri predbežnom
prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Ústavný súd z obsahu sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovateľ namieta
porušenie svojich základných práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Er 3748/2011, ktorý
do času podania sťažnosti ústavnému súdu nerozhodol o ním podaných námietkach proti
vedenej exekúcii „Nekonaním Okresného súdu v Žiline bolo porušené moje základné právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“, v dôsledku čoho „Vec... nie je doposiaľ
právoplatne rozhodnutá ani po 2 rokoch a 8 mesiacoch od podania námietok, čo je
v exekučnom konaní zjavne neprípustné.“
7. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
8. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),
že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ
preukáže, že využil možnosť podať sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní podľa § 62
a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto
podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom
súde).
9. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv,
ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom
na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť
takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní
potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach
zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy
aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)
a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že
„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy
v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia
„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky
skutočnosti“. Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak
orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí
vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté
nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“. V súvislosti s tým ústavný súd
poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,
ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje
a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov
prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci
individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.
10. Ústavný súd z obsahu sťažnosti a vlastným šetrením vo veci zistil, že sťažovateľ
podaním z 22. júna 2014 doručeným 2. júla 2014 a adresovaným predsedníčke okresného
súdu namietal prieťahový postup okresného súdu v napadnutom exekučnom konaní.
Na sťažnosť reagovala predsedníčka okresného súdu listom sp. zn. 1 SprS/262/2014
zo 16. júla 2014 doručeným právnemu zástupcovi sťažovateľa 24. júla 2014, v ktorom
existenciu prieťahov pripustila a zároveň informovala sťažovateľa o vykonaných
opatreniach smerujúcich k zabezpečeniu riadneho postupu súdu v predmetnej exekučnej
veci. Okresný súd následne uznesením sp. zn. 20 Er 3748/2011 z 5. septembra 2014 vyhovel
v časti námietkam sťažovateľa a v celosti vedené exekučné konanie zastavil podľa § 57
ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Z uvedeného je teda zrejmé, že sťažovateľ doručil
ústavnému súdu sťažnosť na prieťahy v napadnutom postupe okresného súdu jeden deň
po doručení podobnej sťažnosti na prieťahy predsedníčke okresného súdu (pozri bod 1),
teda v čase, keď nebola jeho sťažnosť na prieťahy podľa § 62 zákona o súdoch vybavená,
resp. v tom čase o nej prebiehalo konanie.
11. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03,
I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť
na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny
stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Zo zistení ústavného súdu je zrejmé, že sťažovateľ nepočkal na vybavenie ním
podanej sťažnosti na prieťahy predsedníčkou okresného súdu, ale v podstate súbežne podal
aj sťažnosť na ústavnom súde. Navyše, jeho sťažnosť na prieťahy adresovaná predsedníčke
okresného súdu nezostala bez odozvy, pretože následne bolo vydané uznesenie okresného
súdu sp. zn. 20 Er 3748/2011 z 5. septembra 2014, čím tak došlo k naplneniu podstaty
a zmyslu tohto inštitútu (sťažnosti na prieťahy podľa § 62 zákona o súdoch, pozn.).
Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde odmietol pre jej neprípustnosť.
12. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavný
súd zaoberal ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. septembra 2014