Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 107/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátom

JUDr. Branislavom Samcom, Národná 15, Žilina, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) postupom Okresného súdu Čadca

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „exekučné

konanie“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že je proti nemu ako živnostníkovi vedené

exekučné konanie, v ktorom podal 8. októbra 2014 návrh na zastavenie exekúcie v časti

o vymoženie istiny 10 024,43 € a úroku z omeškania a vo zvyšku 1. júna 2015 ďalší návrh

na zastavenie exekúcie.

3. Okresný súd vyzval sťažovateľa 26. apríla 2016, aby predložil „písomnú

špecifikáciu toho, akým spôsobom a ku ktorému dňu došlo k započítaniu úroku

z omeškania“, na ktorú výzvu reagoval sťažovateľ podaním z 5. mája 2016, v ktorom

podrobne špecifikoval všetky skutočnosti preukazujúce zánik pohľadávky oprávneného.

4. Okresný súd o jeho návrhoch dosiaľ nerozhodol, čím podľa sťažovateľa dochádza

k zbytočným prieťahom (vymedzuje v časti III sťažnosti aj obdobie, v ktorom vznikli

prieťahy) a k porušeniu jeho základného práva garantovaného . V tejto

súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z 22. novembra

2016 vo veci Grešáková proti Slovenskej republike a tiež na nálezy ústavného súdu sp. zn.

z 12. septembra 2017, zo 6. júla 2017 a

z 24. januára 2018 a k (ne)využitiu inštitútu sťažnosti na prieťahy v konaní podanú

predsedovi okresného súdu.

5. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom

rozhodol, že jeho základné právo podľa postupom okresného súdu

v exekučnom konaní (pozri bod 1) porušené bolo, a prikázal okresnému súdu v predmetnej

veci konať bez zbytočných prieťahov a súčasne sa domáha aj priznania finančného

zadosťučinenia v sume 5 000 € z dôvodov uvedených v časti V svojej sťažnosti a náhrady

trov právneho zastúpenia v sume 390, 50 €.

II.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

7. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh,

ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu

v exekučnom konaní (pozri bod 1) došlo k porušeniu jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

9. Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom

súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa

odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa.

10. Ústavný súd vychádzajúc z uvedeného (pozri bod 4) konštatuje, že sťažovateľ

nevyužil pred podaním sťažnosti ústavnému súdu účinný právny prostriedok nápravy proti

porušovaniu základného práva podľa (ústavný sú tiež zistil, že žiadnu

sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v označenom exekučnom konaní na okresnom súde

neevidujú, pozn.) a nepreukázal ani to, že uvedenú podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa ( ). Uvedené skutočnosti zakladajú

dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa pre jej neprípustnosť.

11. Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie

v danej veci predbežne skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním. Zobral

pritom do úvahy aj jeho odôvodnenie (pozri bod 4) k nevyužitiu právnych prostriedkov

nápravy podľa a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)

a k nepodaniu sťažnosti na zbytočné prieťahy v konaní pred okresným súdom.

12. V kontexte podanej ústavnej sťažnosti a sťažnostnej argumentácie sťažovateľa

ústavný súd ďalej konštatuje, že podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle zákona

o súdoch sa zásadne stále považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv,

ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom

na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. , , ako aj

. Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi

v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za

také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

13. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania

sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety

druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je

povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon podľa tretieho

odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti

zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie

nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám

dôsledky.“.

14. Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj

v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady

subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom

rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci. Účelom práva účastníka konania pred

všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutím príležitosti tomuto

súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

15. Z obsahu podanej ústavnej sťažnosti však jednoznačne vyplýva, že sťažovateľ

s poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v konaní vedenom pred

okresným súdom jednoducho „rezignoval“, sám v „čase ním tvrdenej nečinnosti okresného

súdu“ okresnému súdu „nesignalizoval jeho nečinnosť“, sťažnosť na prieťahy v konaní

predsedovi okresného súdu nepodal, a teda nevyužil svoje zákonné oprávnenie,

a okresnému súdu tak vzhľadom na dĺžku samotného konania a jeho nečinnosť nedal žiadnu

„príležitosť“ na poskytnutie nápravy, t. j. neposkytol mu primeraný čas na odstránenie ním

tvrdeného protiprávneho stavu, ktorý mal podľa jeho názoru porušiť jeho práva zaručené

, ako i dohovorom (bod 1). O svoju vec sa teda pred okresným súdom riadne

nestaral (vigilantibus iura), a preto sa nemôže odvolávať na takú judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva, ktorá sa týkala omnoho dlhšej doby nečinnosti, ako to bolo

namietané v jeho prípade. Napokon exekučné konanie začalo na podnet oprávneného

v dôsledku správania aj samotného sťažovateľa, ktorý nezaplatil jeho pohľadávky. Ústavný

súd nemohol akceptovať ani jeho argumentáciu uvedenú v bode 4, pretože vo veci sp. zn.

bola pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podaná sťažnosť

na zbytočné prieťahy predsedovi okresného súdu, vo veci sp. zn. išlo už

o viac ako šesťročné exekučné konanie, v ktorom bol sťažovateľ oprávneným, a vo veci

sp. zn. išlo o konanie vo veciach maloletých (rozhodovanie o výživnom),

ktorému sa zo strany ústavného súdu pripisuje mimoriadna pozornosť.

16. Zároveň je potrebné uviesť, že v zmysle svojej stabilizovanej judikatúry ústavný

súd na požiadavke využitia uvedeného prostriedku nápravy v zásade netrvá v tých

prípadoch, keď dĺžka napadnutého konania v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu bola

už prima facie zjavne neprimeraná (napr. a ). Ústavný súd

preto konštatuje, že argumenty sťažovateľa týkajúce sa nevyužitia sťažnosti podľa § 62

zákona o súdoch sú zavádzajúce, účelové a neaplikovateľné na jeho prípad.

17. Ústavný súd s ohľadom na uvedené sťažnosť sťažovateľa odmietol pre jej

neprípustnosť v zmysle dikcie ustanovenia (obdobne

).

18. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa

jednotlivými nárokmi uplatňovanými v sťažnosti už nezaoberal.

19. Ústavný súd v závere nad rámec pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá

prekážku veci rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni

tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci

v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza

k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2018