Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 382/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. septembra 2017

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa

Tkáčika v konaní o sťažnosti a , obaja bytom ,

zastúpených advokátom Mgr. Branislavom Samcom, Národná 15, Žilina, ktorou namietajú

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Žilina v konaní

vedenom pod sp. zn. , takto

rozhodol:

1. Základné právo a na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať bez zbytočných prieťahov.

3. a p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

každému v sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý

vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť a

trovy právneho zastúpenia v sume 551,20 € (slovom päťstopäťdesiatjeden eur

a dvadsať centov) na účet advokáta Mgr. Branislava Samca, Národná 15, Žilina, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -11 z 12. júna 2017 prijal podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na ďalšie konanie

sťažnosť a (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) postupom Okresného

súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia podali 13. mája 2013 na okresnom súde

žalobu, ktorou sa proti žalovanému domáhajú odstránenia „rúry“ z ich pozemku.

Podľa ich slov okresný súd síce vo veci rozhodol (rozsudok bol okresným súdom vyhlásený

5. októbra 2016), no napriek tomu ku dňu podania sťažnosti nebolo jeho písomné

vyhotovenie stranám sporu doručené. Sťažovatelia podali 23. marca 2015 sťažnosť

predsedovi okresného súdu podľa ods. l o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)

na postup súdu vo veci porušenia práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov,

ktorú odôvodnili tým, že napriek tomu, že nejde o právne náročný spor, vo veci boli súdom

spôsobené prieťahy. Za obdobia, v ktorých vznikli prieťahy, sťažovatelia považujú obdobie

od podania žaloby 13. mája 2013 do konania 1. pojednávania vo veci 3. júna 2015 v trvaní

2 rokov a 3 týždňov, ďalej obdobie od konania 1. pojednávania vo veci 3. júna 2015

do konania ďalšieho pojednávania vo veci 18. mája 2016 v trvaní 11 mesiacov a 3 týždňov

a napokon obdobie od vyhlásenia rozsudku 5. októbra 2016 až do podania sťažnosti v trvaní

4 mesiacov. Podľa názoru sťažovateľov porušenie ich označeného základného práva a stav

právnej neistoty spôsobený prieťahmi v napadnutom konaní stále trvá, a to vzhľadom

na predmet konania už veľmi dlhú dobu.

3. Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Základné právo , nar. , bytom a

, nar. , bytom , na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené.

Okresnému súdu v Žiline sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

, nar. , bytom a ,

nar. , bytom , spoločne a nerozdielne sa priznáva primerané

finančné zadosťučinenie ako náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 2.000,- € (slovom dvetisíc

eur), ktoré je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

Okresný súd v Žiline je povinný zaplatiť , nar. ,

bytom a , nar. , bytom , spoločne

a nerozdielne, náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 374,80 € na účet advokáta

Mgr. Branislava Samca, vedený vo , a. s.,

, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

4. Ústavnému súdu bolo 7. augusta 2017 doručené stanovisko okresného súdu

sp. zn. z 1. augusta 2017 k sťažnosti sťažovateľov, ktorého súčasťou bol

aj chronologický prehľad priebehu napadnutého konania. V tomto stanovisku okresný súd

uviedol, že napadnuté konanie po skutkovej stránke dokazovania, ako aj procesnej

náročnosti možno zaradiť medzi stredne ťažké konania, a teda tie, kde sa neopakuje právna

oblasť, avšak nejde o neobvyklú rozhodovaciu prax. Odstránenie stavby predstavuje

štandard v rozhodovacej praxi občianskoprávnych sporov, náročné je najmä pre kvalifikáciu

stavby a dokazovanie.

Okresný súd ďalej uviedol, že z doloženého prehľadu priebehu konania je zrejmé,

že po vykonaní úkonov pre prípravu pojednávania, t. j. od 22. augusta 2013 do 7. mája

2015, nebola činnosť súdu efektívna, čo okresný súd odôvodnil celkovou zaťaženosťou

súdu. Pojednávanie vo veci samej bolo nariadené po intervencii a riešení nedostatkov

predsedom súdu pri prešetrení sťažnosti podľa § 62 zákona o súdoch. Po podaní sťažnosti

pojednávania a procesné úkony súdu boli už viac-menej priebežné. Pojednávania boli

odročované najmä z dôvodu procesných návrhov a návrhov na vykonanie dokazovania, teda

celková dĺžka konania je priamym následkom procesnej a dôkaznej aktivity strán,

kde neodôvodnené prieťahy nemožno pričítať ani jednej zo strán či okresného súdu.

Podľa okresného súdu došlo k neodôvodneným prieťahom pri vyhotovovaní rozsudku

a obdobie od vyhlásenia rozsudku po jeho vyhotovenie a expedovanie, t. j. od 5. októbra

2016 do 24. apríla 2017 nepovažuje za primerané, avšak zároveň uviedol, že na základe

intervencie a kontroly predsedu okresného súdu už došlo k náprave, keďže sudca mal

značné množstvo rozsudkov nevyhotovených v zákonom stanovenej lehote, a práve

na základe kontroly predsedu súdu boli tieto nedostatky zistené s uložením povinnosti

vypracovať v poradí najstaršie rozsudky a rozsudky v konaniach, kde by odklad mohol

znamenať veľmi vážnu ujmu pre práva strán či vykonateľnosť. Proti sudcovi bolo z toho

dôvodu iniciované disciplinárne konanie pre závažné porušenie povinností a v súčasnej

dobe bol podaný návrh pre opakované porušenie povinností sudcu s návrhom na zbavenie

funkcie.

Okresný súd v súvislosti s už uvedenou kontrolnou činnosťou predsedu súdu

v stanovisku poukázal na skutočnosť, že zmierniť rozsah zásahu do práv sťažovateľov

a dosiahnutie nápravy bolo možné aj skôr, pokiaľ by sťažovatelia poukázali na pretrvávajúci

závadný stav aj neformálnou sťažnosťou (napr. elektronickou správou).

Vzhľadom na skutkový stav a určitý rozsah zásahu nečinnosťou súdu do práv

sťažovateľov, avšak následný súdny postup, ktorým podľa okresného súdu došlo k náprave

a odstráneniu neistoty, okresný súd navrhol, aby ústavný súd v prípade posúdenia prieťahov

ako zbytočných obmedzil svoje konštatovanie na porušenie práv sťažovateľov a priznanie

náhrady trov konania, pretože nedošlo k takej ujme, aby bolo nevyhnuté priznať finančné

zadosťučinenie.

5. Podaním doručeným ústavnému súdu 18. augusta 2017 sa sťažovatelia vyjadrili

k už uvedenému stanovisku okresného súdu, v ktorom uviedli: „... Porušovateľ sám

konštatuje, že po vykonaní úkonov pre prípravu pojednávania, vzájomné doručenie úkonov

vo veci samej, t. j. od 22. 8. 2013 do 7. 5. 2015, činnosť súdu nebola efektívna. Dĺžku tohto,

takmer 2 - ročného úseku, však odôvodňuje celkovou zaťaženosťou súdu a nestotožňuje sa

s tvrdením sťažovateľov, že týmto konaním súdu došlo k neoprávneným prieťahom v konaní

v plnom rozsahu.

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa strana sporu

obrátila na súd so žiadosťou rozhodnutie. Zaťaženosť súdu, ako aj neschopnosť sudcu

konajúceho vo veci, tak nemôže byť na ťarchu strán sporu, ktoré sa domáhali spravodlivého

rozhodnutia vo veci v primeranej lehote bez zbytočných prieťahov v konaní. Takmer 2-

ročné obdobie, v ktorom súd (ne)vykonával úkony pre prípravu pojednávania teda

bez akýchkoľvek pochybností predstavuje neoprávnené prieťahy v konaní v plnom

rozsahu...“.

Tvrdenie okresného súdu, že celková dĺžka konania je priamym následkom procesnej

a dôkaznej aktivity strán, považujú sťažovatelia za zavádzajúce, pretože sú toho názoru,

že sudca konajúci vo veci síce vynaložil značnú aktivitu na preukázanie určitých

skutočností, tieto však v konečnom dôsledku boli vo vzťahu k predmetu konania

a k rozhodnutiu vo veci samej irelevantné a touto svojou „aktivitou“ len prispel k ďalšiemu

zbytočnému predlžovaniu konania a k zvyšovaniu jeho nákladov.

Sťažovatelia sa stotožňujú s tvrdením porušovateľa, že k neodôvodneným prieťahom

došlo pri vyhotovovaní rozsudku, a teda čas od vyhlásenia rozsudku po jeho vyhotovenie

a expedovanie, t. j. od 5. októbra 2016 do 24. apríla 2017, nie je primeraný.

K skutočnosti, že sťažovatelia najskôr nevyužili podanie sťažnosti podľa § 62 zákona

o súdoch, uviedli, že to bolo podmienené predchádzajúcimi negatívnymi skúsenosťami

s efektívnosťou takéhoto postupu.

K vyjadreniu okresného súdu, že nečinnosť zo strany okresného súdu nespôsobila

takú ujmu, aby bolo možné priznať finančné zadosťučinenie sťažovateľom, uviedli,

že porušovateľ nie je v pozícii, v ktorej by mohol objektívne vyhodnotiť dopad prieťahov

v konaní na sťažovateľov, a nemôže mať predstavu o rozsahu a charaktere ujmy, ktorú

utrpeli.

Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní primeraného

finančného zadosťučinenia vzal do úvahy najmä predmet konania, v ktorom došlo

k zbytočným prieťahom, ktorý spočíval v ochrane vlastníckeho práva ako základného

ľudského práva chráneného . V tejto súvislosti uviedli, že neprimeraná dĺžka

súdneho konania zapríčinila frekventovanú osobnú účasť sťažovateľov na prejednávanej

veci, čo pre sťažovateľov predstavovalo stratu času a finančných prostriedkov. Taktiež

napäté susedské vzťahy počas celého konania neprispeli k riadnemu, nerušenému

a komfortnému užívaniu nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom súdneho konania.

Sťažovatelia tiež uviedli, že ich správanie počas tohto obdobia vykazovalo známky

frustrácie a nepokoja, čo značne prispelo k mnohým nezhodám v spoločnej domácnosti

a ohrozilo trvanie ich manželstva.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,

že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

7. Zo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie vedené okresným súdom ústavný

súd zistil takýto prehľad priebehu konania:

- 13. máj 2013 – doručenie žaloby,

- 14. máj 2013 – výzva žalobcovi v 1. a 2. rade na zaplatenie súdneho poplatku

(22. máj 2013 – zloženie platby na účet okresného súdu),

- 29. júla 2013 – zaslanie žaloby žalovanému na vyjadrenie,

- 2. august 2013 – doručenie vyjadrenia žalovaného k žalobe,

- 5. august 2013 – výzva pre právneho zástupcu žalobcov na zaslanie plnej moci aj

vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade,

-22. august 2013 – doručenie doplnenia plnej moci právneho zástupcu žalobcov aj

vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade,

- 6. máj 2015 – nariadený termín pojednávania na 3. jún 2015,

- 3. jún 2015 – pojednávanie bolo odročené na neurčito na účel ďalšieho

dokazovania,

- 18. jún 2015 – doručenie dôkazného návrhu zo strany právneho zástupcu žalobcov,

- 22. apríl 2016 – nariadený termín pojednávania na 18. máj 2016,

-18. máj 2016 – pojednávanie bolo odročené na 22. jún 2016 na účel ďalšieho

dokazovania,

- 22. jún 2016 – pojednávanie bolo odročené na 25. júl 2016 na účel výsluchu

svedkov,

- 25. júl 2016 – pojednávanie nebolo uskutočnené z dôvodu nahlásenej bombovej

hrozby,

- 8. september 2016 – nariadený termín pojednávania na 5. október 2016,

- 5. október 2016 – pojednávanie – okresný súd vyhlásil rozsudok č. k. 8 C 141/2013-

103, ktorým žalobu zamietol a zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov konania,

- 22. máj 2017 – doručenie odvolania žalobcov proti rozsudku z 5. októbra 2016,

- 6. jún 2017 – uznesenie okresného súdu č. k. -120 o uložení

povinnosti žalobcom zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, daný pokyn na doručenie

odvolania na vyjadrenie žalovanému (odoslané 26. júna 2017),

- 12. júl 2017 – doručenie vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobcov,

- 26. júl 2017 – pokyn na doručenie vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobcovi.

III.

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného

práva podľa , podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. K namietanému porušeniu sťažovateľmi označeného

základného práva malo dôjsť postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

12. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

13. Táto povinnosť súdu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 Občianskeho súdneho

poriadku účinného do 30. júna 2016 (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval,

aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , podľa ktorej len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá. Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia

významná povinnosť pre sudcu vyplývala z , podľa ktorého sa

pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. V súčasnosti od 1. júla 2016 táto

povinnosť vychádza zo zásad (ďalej aj „“), a to v zmysle

, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez

zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, resp. ,

podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania. Na druhej strane

kladie oveľa väčšie nároky a požiadavky aj na strany sporu

a ich nesplnenie sankcionuje stratou sporu (napr. čl. 8, § 132, § 150, § 151, § 153, § 154

a ďalšie).

14. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje), správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa. Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

14.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že napadnuté

konanie vedené pred okresným súdom pod sp. zn. je konaním, v ktorom sa

žalobcovia na základe zapieracej žaloby podľa

domáhajú od žalovaného odstránenia „rúry“ z ich pozemku, a teda ide o vec štandardnú,

nijako sa nevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Vzhľadom

na skutočnosť, že k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní došlo predovšetkým

v dôsledku období absolútnej nečinnosti okresného súdu (v období do vyhlásenia rozsudku

vo veci v celkovom trvaní približne 31 mesiacov), ako aj v dôsledku nečinnosti okresného

súdu v období po vyhlásení rozsudku vo veci pri jeho písomnom vyhotovovaní a odosielaní

stranám sporu (pozri body 14.3.1 a 14.3.2 odôvodnenia nálezu), ústavný súd je toho názoru,

že dĺžka posudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci.

14.2 Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd posudzoval priebeh napadnutého

konania, bolo správanie sťažovateľov ako účastníkov konania. Ústavný súd v súvislosti

s posudzovaním napadnutého konania podľa tohto kritéria po vykonaní zistení zo spisu

okresného súdu sp. zn. uvádza, že sťažovatelia (ako žalobcovia v 1. a 2. rade

v napadnutom konaní) síce neboli pri podávaní žaloby úplne dôslední, keďže k nej

opomenuli doložiť plnú moc pre ich právneho zástupcu aj vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade,

v dôsledku čoho ich (resp. ich právneho zástupcu) na jej doloženie musel vyzývať následne

okresný súd, avšak vzhľadom na to, že tento nedostatok bol zo strany právneho zástupcu

žalobcov rýchlo odstránený, nemožno túto skutočnosť považovať za skutočnosť, ktorá

mohla prispieť k predĺženiu doterajšieho priebehu konania.

14.3 Ústavný súd napokon hodnotil postup okresného súdu v konaní.

14.3.1 Zo spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil,

že v napadnutom konaní, ktoré sa začalo doručením žaloby okresnému súdu 13. mája 2013,

okresný súd síce spočiatku postupoval plynulo (v súvislosti s vykonávaním úkonov

spojených s prípravou pojednávania), avšak ešte pred nariadením prvého pojednávania

vo veci na 3. jún 2015 bol v konaní výrazným spôsobom absolútne a neodôvodnene

nečinný, a to od 22. augusta 2013 (t. j. od doručenia chýbajúcej plnej moci právneho

zástupcu žalobcov udelenú aj žalobcom v 1. rade) do 6. mája 2015 (t. j. do nariadenia

termínu pojednávania na 3. jún 2015) v trvaní takmer 21 mesiacov, čo spôsobilo, že prvé

pojednávanie bolo okresným súdom nariadené až po takmer 2 rokoch od začatia konania.

Okrem už uvedeného obdobia absolútnej a neodôvodnenej nečinnosti bol okresný súd takto

nečinný aj následne v priebehu vykonávania dokazovania v trvaní viac ako 10 mesiacov,

a to v období od 18. júna 2015 (keď mu bol doručený dôkazný návrh zo strany právneho

zástupcu žalobcov, a teda bolo možné nariadiť vo veci ďalšie pojednávanie) do 22. apríla

2016 (t. j. do skutočného nariadenia pojednávania vo veci na 18. máj 2016).

Uvedená absolútna nečinnosť okresného súdu v období do vyhlásenia rozsudku

5. októbra 2016 v celkovom trvaní 31 mesiacov viedla k vzniku zbytočných prieťahov

v konaní a k jeho výraznému predĺženiu. Takýto postup okresného súdu nemožno

v žiadnom prípade označiť za postup, ktorý by bol v súlade s prvej vety ,

resp. v súlade s , v zmysle ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

14.3.2 Ústavný súd zistil, že okrem už uvedených období nečinnosti okresného súdu

bol okresný súd nečinný aj v súvislosti s písomným vyhotovením a doručovaním rozsudku.

Ústavný súd zistil, že v napadnutom konaní okresný súd vyhlásil rozsudok 5. októbra 2016,

ktorý bol však písomne vyhotovený a žalobcovi a žalovanému odoslaný až 24. apríla 2017,

t. j. po viac ako 5 mesiacoch od uplynutia zákonnej lehoty na jeho vyhotovenie a odoslanie

(30 dní od jeho vyhlásenia). Súčasne bolo zistené, že zákonný sudca konajúci vo veci

predsedu súdu o predĺženie lehoty na písomné vyhotovenie a odoslanie rozsudku vôbec

nežiadal. Napadnuté konanie dosiaľ nie je právoplatne skončené z dôvodu podaného

odvolania proti predmetnému rozsudku zo strany žalobcov. Nečinnosť okresného súdu

v napadnutom konaní spočívajúcu v písomnom vyhotovení rozsudku a jeho odoslaní

žalobcom a žalovanému až po viac ako 6 mesiacoch od jeho vyhlásenia, v dôsledku ktorej

vznikli v konaní zbytočné prieťahy, nemožno v žiadnom prípade tolerovať či ospravedlniť.

14.3.3 Pokiaľ ide o dôvody okresného súdu prezentované v jeho vyjadrení

k sťažnosti z 1. augusta 2017, že v období od 22. augusta 2013 do 7. mája 2015 nebola

činnosť okresného súdu efektívna v dôsledku jeho celkovej zaťaženosti, ústavný súd

poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej v súlade s medzinárodným štandardom

uplatňovania Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd platí, že personálne

problémy justičného systému nezbavujú štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom

konaní (). Námietka personálnych komplikácií nemá povahu okolnosti, ktorá

by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa

naň obrátil.

15. S poukazom na už uvedené, a to najmä vzhľadom na celkový priebeh

napadnutého konania a výrazné obdobia absolútnej a neodôvodnenej nečinnosti okresného

súdu v pomere k celkovej dĺžke tohto konania ústavný súd konštatuje, že postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu sťažovateľmi označeného základného práva podľa

(bod 1 výroku nálezu).

IV.

16. Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

17. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľov

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

okresného súdu bolo porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov

a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzajú sťažovatelia domáhajúci sa

rozhodnutia súdu vo svojej veci (bod 2 výroku nálezu).

18. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

19. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

20. Sťažovatelia sa domáhajú priznania finančného zadosťučinenia v sume 2 000 €,

čo odôvodnili tým, že už šiesty rok nemôžu plnohodnotne užívať svoj pozemok, sú im

upierané čiastkové oprávnenia vlastníka veci a tiež musia trpieť urážky zo strany

žalovaného. V tejto súvislosti poukázali na skutočnosť, že stav právnej neistoty spôsobený

prieťahmi v súdnom konaní trvá vzhľadom na predmet konania už veľmi dlhú dobu.

Dôvody priznania primeraného finančného zadosťučinenia uviedli taktiež vo vyjadrení

z 15. augusta 2017 (pozri bod 5 odôvodnenia nálezu).

21. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Pri určení finančného zadosťučinenia

ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské

práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

22. S prihliadnutím na celkový priebeh napadnutého konania vedeného pod sp. zn.

, t. j. berúc do úvahy konkrétne okolnosti tohto konania, ústavný súd

považoval priznanie sumy 500 € každému zo sťažovateľov za primerané finančné

zadosťučinenie podľa (bod 3 výroku nálezu).

23. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

24. Ústavný súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením napokon rozhodol

o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym

zastupovaním v konaní o ich sťažnosti. Úhradu trov konania sťažovateľom priznal

za dva uplatnené úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti)

vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“) a pri rozhodovaní o priznaní trov konania ústavný súd vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2016, ktorá

bola 884 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2017. Právny zástupca

sťažovateľov vykonal 6 úkonov právnych služieb (pre každého zo sťažovateľov

po 3 úkony), a to prevzatie a prípravu zastupovania, podanie sťažnosti a vyjadrenie

z 15. augusta 2017. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2017 v zmysle § 11

ods. 3 vyhlášky znížená o 50 % tarifnej odmeny (§ 13 ods. 2 vyhlášky) pri zastupovaní

dvoch alebo viacerých sťažovateľov predstavuje sumu 73,67 €. Takto stanovená odmena

spolu s režijným paušálom 8,84 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 82,51 € za jeden

úkon uskutočnený v roku 2017. Odmena advokátovi za poskytnuté služby v konaní pred

ústavným súdom (za 3 úkony právnych služieb) predstavuje celkovú sumu 247,53 €

za jedného účastníka konania, t. j. za dvoch účastníkov konania 495,06 €. Vzhľadom na to,

že ústavný súd považoval za preukázané, že právny zástupca sťažovateľov je platiteľom

dane z pridanej hodnoty, trovy zvýšené o daň z pridanej hodnoty podľa § 18 ods. 3 vyhlášky

predstavujú celkovo sumu 594,07 €, avšak vzhľadom na to, že právnym zástupcom

sťažovateľov boli trovy konania vyčíslené v sume 551,20 €, t. j. v sume nižšej ako boli

vyčíslené ústavným súdom, ústavný súd priznal sťažovateľom úhradu trov konania len

v sume uplatnenej ich právnym zástupcom, t. j. v sume 551,20 € (bod 4 výroku nálezu).

25. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľov ( v spojení s zákona

č. ).

26. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2017