Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 297/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. septembra 2018

predbežne prerokoval sťažnosť maloletej , zastúpenej rodičmi

a , všetci , právne zastúpených

spoločnosťou IKRÉNYI & REHÁK, s. r. o., Šoltésovej 2, Bratislava, v mene ktorej koná

prokurista a advokát JUDr. Viktor Ewerling, PhD., vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť maloletej o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

1. augusta 2018 doručená sťažnosť maloletej (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že «podala dňa 04.04.2014 na Okresnom súde

Bratislava III žalobu na porušenie zásady rovnakého zaobchádzania podľa zákona

č. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred

diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) proti

(ďalej len „Základná škola“), ktorou sa domáha vydania rozhodnutia

o porušení zásady rovnakého zaobchádzania Základnou školou tým, že nebola z dôvodu

zdravotného postihnutia prijatá do prvého ročníka štúdia na Základnej škole a tiež tým, že

jej neboli zaistené primerané úpravy tak, aby mohla byť vzdelávaná v hlavnom vzdelávacom

prúde; Sťažovateľka sa Žalobou zároveň domáha ospravedlnenia zverejnením textu na

webovom sídle Základnej školy a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (ďalej len

„Žaloba“).

Podaním Žaloby začalo súdne konanie pred Okresným súdom Bratislava III vedené

pod spisovou značkou o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania (ďalej

len „Konanie“).

Okresný súd Bratislava III prerušil Konanie svojím uznesením č. -134

zo dňa 05.06.2015 do právoplatného skončenia konania vedeného na Najvyššom súde

Slovenskej republiky o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

č. k. -76 zo dňa 03.07.2014 vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia

riaditeľa Základnej školy č. 403/2012 zo dňa 09.05.2012 o neprijatí

a rozhodnutia odvolacieho orgánu - Spoločného obecného radu Mestskej časti Bratislava -

Rača č. ŠÚ/VARG/9998/1621/2013 zo dňa 08.07.2013; pre komplexnosť Sťažovateľka

uvádza, že proti uzneseniu o prerušení konania podala odvolanie zo dňa 23.06.2015.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal dňa 24.09.2015 rozsudok č. k. ,

ktorým rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného

(Mestskej časti Bratislava Rača - Miestny úrad) z 08.07.2013 č. ŠÚ/VARG/9998/1621/2013

a rozhodnutie riaditeľa Základnej školy zo dňa 20.05.2013 č. 531/2013 zrušil a vec vrátil

žalovanému na ďalšie konanie. (Obdobie odo dňa 05.06.2015 do 24.09.2015 ďalej len ako

„Prerušenie konania“).».

3. Sťažovateľka ďalej konštatovala, že „... Konanie prebieha na súde prvej inštancie

už viac ako päťdesiat (50) mesiacov, čo predstavuje neprimerane dlhú dobu, počas ktorej

nebol spor meritórne posúdený a rozhodnutý, v čoho dôsledku je Sťažovateľka vystavená zo

strany Okresného súdu Bratislava III kontinuálnemu stavu právnej neistoty, a to za situácie,

kedy trvá stav diskriminácie voči maloletej Sťažovateľke a kedy sú porušované jej základné

práva.

Osobitne poukazujeme na to, že po ukončení Prerušenia konania súd nenariadil vo

veci súdne pojednávanie tak, aby na ňom mohli byť zúčastnené sporové strany. V tomto

ohľade si dovoľuje Sťažovateľka pre úplnosť poukázať na nesprávny postup súdu, ktorý

nedoručil predvolanie na jediné pojednávanie nariadené po Prerušení konania, na deň

30.03.2016, jej právnemu zástupcovi napriek tomu, že právny zástupca Sťažovateľky

informoval súd o prevzatí právneho zastúpenia Sťažovateľky už svojím podaním zo dňa

29.01.2016.

Keďže súd po Prerušení konania riadne nenariadil súdne pojednávanie, ktoré by

malo pre predmetné súdne konanie a jeho ďalší vývoj najmä s ohľadom na vydanie

Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o nezákonnosti rozhodnutia

nepopierateľný význam, Sťažovateľka podala

súdu žiadosť o nariadenie pojednávania zo dňa 11.11.2016. Napriek uvedenému súd dodnes

nenariadil termín konania súdneho pojednávania. Sťažovateľka zároveň poukazuje aj na

viaceré telefonické dopyty vykonané zo strany jej právneho zástupcu vo vzťahu k súdu za

účelom zistenia aktuálneho stavu súdneho konania a plánovaného postupu súdu; ani táto

aktivita právneho zástupcu Sťažovateľky však nezmenila stav neaktivity súdu v súdnom

konaní.

Vo vzťahu k postupu súdu po Prerušení konania uvádzame, že súd vykonal voči

stranám sporu len tri (3) jednoduché (i to podľa Sťažovateľky nesprávne) procesné úkony

v období tridsaťštyri (34) mesiacov, počas ktorých súd svojim postupom nevykonal riadne

pojednávanie za účasti sporových strán.“.

4. Na základe uvedeného sťažovateľka v petite navrhuje, aby ústavný súd vydal

nález, ktorým vysloví porušenie jej v bode 1 označených základných práv postupom

okresného súdu v napadnutom konaní a prikáže okresnému súdu konať bez zbytočných

prieťahov. Sťažovateľka zároveň žiada o priznanie finančného zadosťučinenia v sume

12 000 € a náhrady trov konania v sume 390,50 €.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

7. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

8. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

11. Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

12. Podľa ústavný súd neodmietne prijatie

sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto

podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

13. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom okresného súdu

v napadnutom konaní došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie jej veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

14. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka nepreukázala, že by využila pred

podaním sťažnosti ústavnému súdu účinný právny prostriedok nápravy proti porušovaniu

základného práva podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 6 ods. 1 dohovoru (ústavný súd tiež zistil, že

žiadnu sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v napadnutom konaní na okresnom súde

neevidujú, pozn.), a nepreukázala ani to, že uvedenú podmienku nesplnila z dôvodov

hodných osobitného zreteľa.

15. Ústavný súd uvádza, že podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) sa zásadne stále považuje za účinný

prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu

ochranu, ako aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr.

, , ako aj ).

16. Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi

v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za

také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 116 ods. 2 písm. f) citovaného zákona].

17. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania

sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety

druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je

povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon podľa tretieho

odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti

zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie

nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám

dôsledky.“.

18. Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj

v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady

subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom

rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

19. Účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť

na prieťahy v konaní je poskytnutím príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny

stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

20. Z obsahu podanej ústavnej sťažnosti však jednoznačne vyplýva, že proti údajnej

nečinnosti okresného súdu sa kvalifikovaným spôsobom – sťažnosťou na prieťahy v konaní

adresovanou predsedovi okresného súdu – nedomáhala zjednania nápravy, a teda nevyužila

svoje zákonné oprávnenie, a okresnému súdu tak vzhľadom na dĺžku samotného konania

nedala žiadnu „príležitosť“ na poskytnutie nápravy, t. j. neposkytla mu primeraný čas na

odstránenie tvrdeného protiprávneho stavu, ktorý mal podľa jej názoru porušiť jej práva

zaručené , ako i dohovorom (bod 1). Zároveň ústavný súd konštatuje, že žiadosť

o nariadenie pojednávania z 11. novembra nepovažuje za kvalifikovanú sťažnosť, a teda ani

za účinný prostriedok ochrany základných práv sťažovateľky.

21. Uvedené skutočnosti sú dôvodom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľky pre jej

neprípustnosť (v zmysle v spojení s ).

22. Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

23. Ústavný súd je štátny orgán (nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti)

a v súlade s môže konať iba na základe , v jej medziach

a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd sa preto musí dôsledne riadiť

vymedzením svojich právomocí vyplývajúcich z a nasledujúcich a ďalej

konkretizovaných v a pri predbežnom prerokovaní podľa

ods. 1 môže prijať na ďalšie konanie iba také podanie, ktoré spĺňa

všetky náležitosti kvalifikovaného návrhu ustanovené týmto zákonom. Poskytnutie ochrany

ústavnosti ústavným súdom však predpokladá splnenie všetkých ústavných a zákonných

predpokladov a podmienok konania pred ústavným súdom vrátane splnenia zákonom

predpísaných náležitostí sťažnosti (m. m. ).

24. Ústavný súd v zhode so svojou skoršou judikatúrou považuje za potrebné

zdôrazniť, že zmyslom inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu

vymedzenom splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva tretím

osobám najavo, v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje (m. m. ,

, ).

25. Sťažovateľka spolu so sťažnosťou doručila aj splnomocnenie, ktorým bol

advokát splnomocnený na zastupovanie „pri uplatnení nároku a v konaní o tomto nároku

na náhradu škody či inej ujmy spôsobenú nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným

postupom týkajúcim sa Maloletej, a to najmä, nie však výlučne, podľa

Z. z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov, a to ako pri predbežnom prerokovaní nároku, tak v prípadnom súdnom či inom

konaní“. V splnomocnení je tiež uvedené, že sa týka aj zastupovania sťažovateľky

advokátom „... v konaniach pred Ústavným súdom Slovenskej republiky...“.

26. V tejto súvislosti pozornosti ústavného súdu neušlo, že predmetné splnomocnenie

bolo udelené 28. decembra 2015 (približne 3 roky pred podaním ústavnej sťažnosti)

predovšetkým na zastupovanie sťažovateľky v konaniach pred všeobecnými súdmi

a vo všeobecnosti síce na zastupovanie pred ústavným súdom, ale bez toho, aby obsahovalo

nezameniteľné a dostatočne určité označenie predmetu konania o sťažnosti. V prípade

udelenia splnomocnenia advokátovi na zastupovanie pred ústavným súdom v konaní

o sťažnosti smerujúcej proti prieťahom v súdnom konaní je potrebné, aby splnomocnenie

obsahovalo presné označenie všeobecného súdu a konania, v ktorom má podľa

sťažovateľky dochádzať k prieťahom.

27. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nedostatok v zákonom predpísaných

náležitostiach, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom. Z publikovanej judikatúry jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr.

, , , , ,

, , , , ).

Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesení, sp. zn.

z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa o advokácii a o zmene

a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom.“

Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“,

t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokát).

28. Uvedený nedostatok zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti sťažovateľky

je opätovným dôvodom na jej odmietnutie podľa .

29. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

30. Ústavný súd v závere nad rámec pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá

prekážku veci rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni

tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí v prípade zotrvania na

stanovisku, že postupom okresného súdu dochádza k zbytočným prieťahom aj napriek

tomu, že bola podaná sťažnosť predsedovi okresného súdu na prieťahy v napadnutom

konaní, predložila sťažovateľka v tejto veci ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. septembra 2018