Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 450/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. A. S., N., zastúpenej advokátkou Mgr. H. S., B., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu Nové

Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. 13

C 11/96 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. A. S. o d m i e t a z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. augusta

2011 doručená sťažnosť Ing. A. S., N. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Nové Zámky

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj ,,namietané konania“).

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

«Dňa 17. 9. 1995 som na Okresný súd Nové Zámky podala žalobu voči odporcovi: E.

a. s., so sídlom N. (ďalej len „odporca“), č. k. . Okresný súd Nové Zámky dňa

24. 4. 1996 uložil odporcovi doplatiť mne, ako žalobkyni rozdiel a náhradu mzdy za

dovolenku v období od 7. 6. 1995 do 30. 9. 1995 v sume 36.274 Sk s úrokom z omeškania,

dvojnásobku diskontnej sadzby v uvedenom období t. j. 22 % až do zaplatenia prisúdenej

sumy. Voči tomuto rozsudku Okresného súdu Nové Zámky podal odporca odvolanie a

odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie dňa 19. 6. 1996 rozhodnutím č. -155 s tým, že žalobkyni patrí

pravdepodobný zárobok. V uvedenej veci bol na základe vyžiadania Okresného súdu Nové

Zámky vypracovaný znalecký posudok č. 02/2000 vo veci určenia výšky pravdepodobnej

mzdy žalobkyne. V konaní o doplatenie mzdy išlo o jednoduchú pracovnoprávnu vec

popísanú v odbornej literatúre, napriek tomu až po piatich rokoch bol vypracovaný

znalecký posudok. Spôsob akým Okresný súd v Nových Zámkoch postupoval vzbudzuje

podozrenie, že konal so zámerom. Nečinnosťou do času až na žalovaného bol vypísaný

konkurz, Okresný súd v Nových Zámkoch zmaril moje nároky. Zdržanie nezodpovedalo

úkonu, ktorý bolo treba vykonať, keď znalecký posudok v jednoduchej veci bol vypracovaný

až po piatich rokoch. Táto doba nečinnosti má za následok, že celkové zbytočné prieťahy v

konaniach trvajú už viac ako 15 rokov a stále nie je vo veciach rozhodnuté. Je to

jednoznačne chyba štátu.

Dňa 22. 12. 1998 Okresný súd Nové Zámky konanie prerušil, nakoľko na odporcu -

dlžníka bol vyhlásený konkurz dňa 22. 12. 1998. Svoju pohľadávku som si uplatnila

v konkurznom konaní prihláškou dňa 5. 3. 1999 a následne po doručení znaleckého posudku

som ju aktualizovanú zopakovala dňa 11. 9. 2000. Vzhľadom na to, že konanie začalo v

roku 1995, a do konca roka 1998 teda 3 roky nebol Okresný súd Nové Zámky schopný v

danej veci rozhodnúť mám za to, že v konaní došlo k zbytočným prieťahom. Vzhľadom na

ekonomickú situáciu dlžníka bolo naviac zrejmé, že na odporcu bude vyhlásený konkurz.»

Ďalej sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že „Dňa 12. 3. 1996 som na Okresnom súde

Nové Zámky voči odporcovi podala tiež žalobu o zaplatenie odstupného vo výške 45.630 Sk

s príslušenstvom, č. k. . Okresný súd Nové Zámky dňa 24. 4. 1996 žalobu

zamietol. Proti tomuto rozsudku som dňa 12. 5. 1996 podala odvolanie. Krajský súd, ako

odvolací súd zrušil dňa 25. 9. 1996 č. -30 rozsudok Okresného súdu Nové

Zámky a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že žalobkyni uznáva odstupné v požadovanej

výške.

Dňa 26. 8. 1996 Okresný súd Nové Zámky toto konanie prerušil z dôvodu, že medzi

tými istými účastníkmi konania prebieha konanie, č. k o doplatenie mzdy.

Následne mi Okresný súd Nové Zámky doručil oznámenie zo dňa 12. 9. 2000, že

konanie bolo prerušené z dôvodu, že odporca je uznesením z 18. 7.

2000 v konkurze. Svoju pohľadávku som si uplatnila v konkurznom konaní prihláškou dňa

5. 3. 1999 a následne po doručení znaleckého posudku som ju aktualizovanú zopakovala

dňa 11. 9. 2000.

Dňa 27. 3. 2008 mi bola z Okresného súdu Nové Zámky doručená žiadosť, v ktorej

ma Okresný súd Nové Zámky vyzval, aby som súdu oznámila, či na konaní o zaplatenie

odstupného trvám. Dňa 3. 4. 2008 som na žiadosť odpovedala, že na konaní o odstupnom

trvám a dňa 6. 5. 2008 aj to, že trvám na konaní o doplatenie mzdy a náhrady mzdy za

dovolenku vedenom na tom istom súde.

Z uvedeného jasne vyplýva, že od roku 1995 až po piatich rokoch bol vypracovaný

znalecký posudok vo veci určenia výšky pravdepodobnej mzdy žalobkyne rozhodujúci pre

obe konania. Obe moje žaloby boli pracovnoprávne, išlo o štandardnú súčasť rozhodovacej

agendy všeobecných súdov, ktoré nevykazovali znaky právnej zložitosti.

V pracovnoprávnych sporoch má súd konať s osobitnou rýchlosťou a nielen s primeranou

rýchlosťou. ... Okresný súd však ani po rozhodnutí krajského súdu z roku 1996, že mi patrí

pravdepodobný zárobok, nebol schopný vo veci rozhodnúť, až nakoniec pristúpil na

naliehanie odporcu a v úplne jednoduchej pracovnoprávnej veci uznesením nariadil

vypracovanie znaleckého posudku. Prvý krát 19. 5. 1997, t.j. 11 mesiacov po rozhodnutí

krajského súdu, nakoniec štvrtýkrát 5. 12. 1997, posudok mal byť vypracovaný do 30 dní.

Vypracovaný bol až 20. 7. 2000. Okresný súd nekonal sústredene efektívne a

koncentrovane. Ak by bol okresný súd tak konal, veci by boli s najväčšou

pravdepodobnosťou právoplatne skončené. V skutočnosti som oba spory vyhrala už v roku

1996 a to rozhodnutiami krajského súdu. Čo sa týka odstupného v požadovanej výške a o

doplatenie mzdy vo výške pravdepodobnej mzdy. Neexistovala prekážka na rozhodnutie,

okresný súd ale zbytočne čakal na vypracovanie znaleckého posudku v jednoduchej veci.

Okresný súd nerozhodol ani v období po zrušení prvého konkurzu vyhláseného na

žalovaného a vyhlásení druhého konkurzu.“

Podľa názoru sťažovateľky „Okresný súd Nové Zámky konania neúmerne

predlžoval, čím porušil moje základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

upravené v .“.

Sťažovateľka na základe uvedeného navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Základné právo Ing. A. S. upravené v

postupom Okresného súdu Nové Zámky súdu v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. porušené bolo.

2. Ing. A. S. priznáva finančné zadosťučinenie 20 000,- Eur (slovom dvadsať tisíc

eur), ktoré je Okresný súd Nové Zámky povinný vyplatiť Ing. A. S. do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).

3. Ing. A. S. priznáva trovy právneho zastúpenia 128,82 Eur (slovom stodvadsaťosem

eur osemdesiatdva centov), ktoré je Okresný súd Nové Zámky povinný zaplatiť na účet

advokáta Mgr. H. S. do dvoch mesiacov od tohto rozhodnutia (nálezu).“

Sťažovateľka podala sťažnosť na prieťahy v označených konaniach 25. januára 2011

Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“), ktorý vybavil jej sťažnosť prípisom

z 23. februára 2011, v ktorom uviedol:

«Vec sp. zn. týkajúca sa Vašej žaloby na doplatenie mzdy a na zaplatenie

náhrady mzdy za dovolenku proti žalovanému E., a. s., prišla Okresnému súdu Nové Zámky

dňa 18. 9. 1995 a bola pridelená sudcovi JUDr. I., ktorý vo veci rozhodol rozsudkom dňa

19. 2. 1996 tak, že žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť Vám sumu 36.274,- Sk s

príslušenstvom. V dôsledku odvolania žalovaného odvolací súd - Krajský súd v Bratislave -

uznesením č. k. -155 z 19. 6. 1996 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na

ďalšie konanie. Odvolací súd vyslovil záväzný právny názor spočívajúci v tom, že išlo o

prekážku na strane organizácie a žalobkyni podľa vznikol

nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku, no keďže došlo k určitým

nedostatkom v zistení skutkového stavu, bolo nutné prvostupňový rozsudok zrušiť a vec

vrátiť na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa bol viazaný záväzným právnym názorom

odvolacieho súdu, pričom na deň 11. 2. 1997 nariadil pojednávanie, ktoré pre reálnu

možnosť uzavretia mimosúdnej dohody bolo odročené na neurčito. K mimosúdnej dohode

nedošlo, preto bolo nariadené pojednávanie na deň 19. 5. 1997 a následne bolo nariadené

znalecké dokazovanie na zistenie výšky pravdepodobného zárobku žalobkyne za obdobie od

7. 6. 1995 do 30. 9. 1995. Po prebehnutí korešpondencie medzi znalcom Ing. V. K. a súdom

o jeho nadmernej zaťaženosti a nemožnosti podať posudok, bol ustanovený nový znalec Ing.

A. P., no tiež neúspešne. Rovnako tak neúspešne skončilo ustanovenie znalkyne Ing. M. D.

Napokon uznesením z 5. 12. 1997 bol ustanovený znalec Ing. J. D., ktorý po urgenciách

súdu podal znalecký posudok až 2. 8. 2000.

Medzičasom došlo k tomu, že Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -23

z 22. 12. 1998 vyhlásil konkurz na majetok spoločnosti E., a. s., N. Najvyšší súd SR

uzneseniami č. k. a č. k. z 30. 6. 1999 zmenil uznesenie a návrh

na vyhlásenie konkurzu zamietol; rozhodnutie NS SR nadobudlo právoplatnosť 12. 10.

1999.

Vyhlásenie konkurzu Vám súd v občianskoprávnom konaní oznámil listom z 5. 2.

1999 s tým, že konanie sa prerušuje podľa }

o konkurze a vyrovnaní. Podľa tohto ustanovenia vyhlásenie konkurzu má o. i. ten účinok,

že sa prerušujú súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa začali pred

vyhlásením konkurzu, ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty alebo sa týkajú nárokov,

ktoré majú byť z podstaty uspokojené. Sama ste tiež súdu listom zo dňa 5. 9. 1999 oznámili

uplatnenie svojich pohľadávok konkurznou prihláškou voči obchodnej spoločnosti.

V konkurznej prihláške ste konkurzný súd požiadali, aby správca konkurznej podstaty

navrhol Okresnému súdu v Nových Zámkoch pokračovať v konaní.

Krajský súd v Bratislave opätovne vydal uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok

spoločnosti E., a. s., dňa 18. 7. 2000 pod č. k. . Toto konkurzné konanie doposiaľ

nie je skončené. Z tohto dôvodu Okresný súd v Nových Zámkoch sudcom JUDr. J. K., ktorý

je vo veci zákonným sudcom po odchode JUDr. I. na dôchodok, vydal dňa 7. 8. 2000

uznesenie o prerušení konania podľa V ňom

Vás súd upozornil na povinnosť prihlásiť si svoje nároky do 60 dní od vyhlásenia konkurzu.

Vy ste si nároky zo súdnych konaní (o náhrade mzdy) a (o vyplatenie

odstupného) uplatnili písomnou prihláškou z 11. 9. 2000 zákonným spôsobom. Ako vyplýva

zo správy Krajského súdu v Bratislave z 23. 4. 2009 (v spise na liste č. 270)

Vaša pohľadávka bola na prieskumnom pojednávaní v celom rozsahu popretá. V

incidenčnom konaní konkurzný súd Váš návrh z 27. 8. 2002 o určenie pravosti pohľadávky

vo výške 88.152,- Sk uznesením č. k. -23 z 18.12. 2003 odmietol a toto

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 20. 2. 2004.

Prerušenie konania znamená okrem iného aj to, že podľa § 111 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku v znení neskorších predpisov sa nevykonávajú

pojednávania a neplynú lehoty. Z toho potom vyplýva, že čas prerušenia konania v dôsledku

vyhlásenia konkurzu sa neposudzuje ako neodôvodnený prieťah v súdnom konaní.

Na základe uvedeného som pri vybavovaní sťažnosti skonštatovala, že súdne konania

vedené na Okresnom súde v Nových Zámkoch pod sp. zn. sa v dôsledku

vyhlásenia konkurzu prerušilo v zmysle

Do prerušenia súdneho konania sudca vo veci konal. Nemožno dať za vinu predsedovi

okresného súdu, ktorý je zároveň aj zákonným sudcom vo veci, že žalovaný je v úpadku, že

na jeho majetok bol zákonným spôsobom vyhlásený konkurz, že sa súdne konania v

dôsledku konkurzu účastníka konania zo zákona prerušili, že konkurzné konanie proti

žalovanému nie je doposiaľ skončené a že správca konkurznej podstaty nenavrhol

pokračovať v súdnych konaniach.

Po zhodnotení priebehu súdneho konania - aj napriek nesporne veľmi dlhej dobe od

vyhlásenia konkurzu na majetok obchodnej spoločnosti E., a. s., N. - som urobila záver o

tom, že nedošlo k porušeniu Vášho práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zo subjektívnych príčin na strane sudcu -predsedu súdu - a neboli porušené ani

zásady dôstojnosti konania. Občianskoprávne konanie nebolo skončené z objektívnych

príčin - pre existenciu zákonného dôvodu na prerušenie konania na základe vyhláseného

konkurzu na majetok žalovaného ako úpadcu. Vzhľadom na to považujem Vašu sťažnosť za

neopodstatnenú.

Nadväzujúc na to Vaša požiadavka o zaplatenie „odškodného“ od štátu nemôže byť

predmetom riešenia v rámci tejto sťažnosti.

Ak ste toho názoru, že Vaša sťažnosť nebola riadne vybavená, môžete do 30 dni od

doručenia odpovede podľa § 67 ods. 1 zákona o súdoch požiadať Ministerstvo

spravodlivosti SR o prešetrenie vybavenia sťažnosti.

Ďalší súdny spor proti žalovanému E., a. s., o vyplatenie odstupného, vedený na

Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. prejednáva zákonný sudca Mgr. P. G.

Sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní je kompetentný vybaviť v zmysle § 63 ods. 1 zákona

o súdoch predseda súdu prvého stupňa. Preto Vašu sťažnosť v tejto časti postupujem jemu

na vybavenie.»

K sťažnosti sťažovateľky na prieťahy v konaní sa vyjadril aj okresný súd, ktorému

krajský súd postúpil sťažnosť 28. februára 2011. V prípise z 11. marca 2011, ktorým

okresný súd vybavil sťažnosť sťažovateľky, uviedol:

„Dňa 14. 3. 1996 ste doručili súdu návrh o zaplatenie odstupného, ktorá vec bola

pridelená na konanie zákonnému sudcovi Mgr. P. G., ktorý určil termín pojednávania na

deň 3. 4. 1996. Pojednávanie sa uskutočnilo, bolo odročené na deň 17. 4. 1996 za účelom

pripojenia spisu ako aj predloženia ďalších dokladov od odporcu tak ako je

uvedené v uznesení zápisnice. Pojednávanie zo dňa 17. 4. 1996 bolo odročené pre neúčasť

prísediacich, bol určený ďalší termín pojednávania na 24. 4. 1996, kedy bol veci vynesený

rozsudok, voči ktorému ste podali v zákonnej lehote odvolanie, a preto bol spis dňa 3. 6.

1996 predložený na Krajský súd v Bratislave. Odvolací súd uznesením zo dňa 25. 6. 1996

napadnutý rozsudok zrušil a spis vrátil tunajšiemu súdu 19. 7. 1996. Po doručení uznesenia

krajského súdu účastníkom konania súd uznesením zo dňa 26. 8. 1996 konanie vo veci

prerušil z dôvodu prebiehajúceho konania , ktorého výsledok má význam pre

rozhodnutie v tejto veci. Následne boli vo veci robené úpravy za účelom zistenia či vec 11C

158/95 bola ukončená, pričom dňa 8. 9. 1999 ste oznámili, že trváte na podanom návrhu

ako aj to, že v marci 1999 ste si uplatnili na krajskom súde svoju pohľadávku. Dňa 12. 9.

1999 Vám bolo oznámené, že z dôvodu vyhláseného konkurzu na majetok odporcu je

predmetné konanie zo zákona prerušené. Po tomto oznámení boli v spise žiadané pravidelné

správy za účelom zistenia či konkurzná vec bola ukončená. Naposledy dňa 31. 12. 2010

správca konkurznej podstaty oznámil, že konkurzné konanie naďalej prebieha.

Mám za to, že konajúci sudca až do času kým došlo k prerušeniu konania vykonával

všetky úkony promptne plynulé bez prieťahov. Chcem podotknúť, že až do vyhlásenia

konkurzu uznesením z 18. 7. 2000 konanie v predmetnej veci bolo prerušené na

základe uznesenia -36 zo dňa 26. 8. 1996, voči ktorému ste nepodali odvolanie,

a preto toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13. 9. 1996.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. č. 757/04 Z. z. sťažnosť môže podať účastník konania alebo

strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva na

verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti

súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy

pri výkone súdnictva.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného podľa citovaného ustanovenia Zákona o súdoch

považujem Vašu sťažnosť za neopodstatnenú, keďže konajúci sudca v predmetnej veci

nespôsobil prieťahy v konaní.“

Sťažovateľka s vybavením svojej sťažnosti nesúhlasila, a preto sa obrátila na

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) so sťažnosťou

z 3. apríla 2011, ku ktorej ministerstvo v prípise z 9. júna 2011 zaujalo vo vzťahu k časti

sťažnosti smerujúcej proti spôsobu vybavenia jej sťažnosti z januára 2011 krajským súdom

toto stanovisko:

„Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky na základe Vašej žiadosti zo dňa

3. 4. 2011 podľa zákona číslo o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prešetrilo postup predsedníčky

Krajského súdu v Nitre pri vybavení Vašej sťažnosti z 26. januára 2011.

V predmetnej sťažnosti ste sa sťažovali na postup predsedu Okresného súdu Nové

Zámky JUDr. J. K. ako zákonného sudcu vo veci vedenej na Okresnom súde Nové Zámky v

konaní sp. zn. pre porušenie Vášho práva na verejné prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov.

Predsedníčka Krajského súdu v Nitre Vám listom Spr. 3006/1 z 23. februára 2011

oznámila, že súdne konanie nebolo skončené z objektívnych príčin - pre existenciu

zákonného dôvodu na prerušenie konania na základe vyhláseného konkurzu na majetok

žalovaného ako úpadcu a Vašu sťažnosť považovala za neopodstatnenú.

Vyhodnotením podkladových materiálov, spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.

, sťažnostného spisu Spr. 3006/11 a obsahu Vašej sťažnosti z 25. 1. 2011

ministerstvo spravodlivosti dospelo k záveru, že Vaša sťažnosť bola predsedníčkou

Krajského súdu v Nitre vybavená riadne, včas a v rozsahu kompetencií vymedzených

zákonom číslo

Zo súdneho spisu bolo zistené, že Okresný súd Nové Zámky uznesením zo dňa 7. 8.

2000 konanie prerušil z dôvodu, že na majetok odporcu - spoločnosť E., a. s. bol uznesením

Krajského súdu v Bratislave dňa 18. 7. 2000 pod sp. zn. vyhlásený konkurz. Z

Krajského súdu v Bratislave boli žiadané pravidelné správy za účelom zistenia, či

konkurzná vec bola skončená. Posledná správa bola Okresnému súdu Nové Zámky

doručená 28. 3. 2011, z ktorej vyplýva, že konkurzné konanie nebolo ešte skončené.

Podľa ak je konanie prerušené, nevykonávajú

sa pojednávania a neplynú lehoty podľa tohto zákona.“

Vo vzťahu k spôsobu vybavenia sťažnosti sťažovateľky z januára 2011 okresným

súdom ministerstvo odstúpilo prípisom zo 14. apríla 2011 sťažnosť krajskému súdu

z dôvodu príslušnosti. Krajský súd v prípise z 25. mája 2011 zaujal k sťažnosti sťažovateľky

toto stanovisko:

«Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky prípisom zo dňa 14. apríla 2011,

číslo 18 429/2011/251 v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej v texte len „o súdoch“), odstúpilo tunajšiemu krajskému súdu

Vašu sťažnosť zo dňa 03. apríla 2011 v časti tykajúcej sa prešetrenia vybavenia sťažnosti

podpredsedníčkou Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 11. marca 2011, číslo Spr 1510/11.

Z poverenia predsedníčky Krajského súdu v Nitre som v zmysle § 67 ods. 1 písm. a/

o súdoch, prešetril vybavenie Vašej sťažnosti podpredsedníčkou

Okresného súdu Nové Zámky a po oboznámení sa s obsahom spisu Okresného súdu Nové

Zámky spisová značka (ďalej v texte len „sp. zn.“) , ako aj sťažnostného spisu

číslo konania (ďalej v texte len „č. k.“) Spr 1510/11, som dospel k nasledovnému zisteniu:

Podľa o súdoch, sťažnosť musí byť vybavená do

30 dní odo dňa jej doručenia orgánu príslušnému na jej vybavenie.

Zo sťažnostného spisu okresného súdu č. k. Spr 1510/11 vyplýva, že Vaša sťažnosť

zo dňa 25. januára 2011 bola adresovaná predsedníčke Krajského súdu v Nitre. Keďže

krajský súd nebol príslušný na vybavenie sťažnosti, odstúpil ju dňa 23. februára 2011 na

vybavenie Okresnému súdu Nové Zámky. Sťažnosť bola vybavená dňa 11. marca 2011

podpredsedníčkou okresného súdu v zákonom stanovenej lehote.

Po oboznámení sa s obsahom spisu sp. zn. som zistil, že úkony ktoré

vo veci robil sudca boli vykonávané plynulo, bez prieťahov, smerovali k zisteniu skutkového

stavu a rýchlemu rozhodnutiu vo veci. Zo spisu je zrejmé, že medzi jednotlivými úkonmi sú

krátke časové intervaly. Predĺženie priebehu súdneho konania spôsobilo vyhlásenie

konkurzu na majetok odporcu.

Na základe vyššie uvedených dôvodov sa plne stotožňujem so závermi

podpredsedníčky Okresného súdu Nové Zámky JUDr. E. K., a preto Vašu sťažnosť

považujem za neopodstatnenú.»

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide predovšetkým vtedy, ak namietaným

postupom alebo namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu

toho základného práva alebo slobody, ktoré označila sťažovateľka, a to pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje, aby ten orgán (okresný

súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť

reálne nepripúšťajú (, , , ).

Zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka

18. septembra 1995 podala okresnému súdu žalobu o doplatenie mzdy a o zaplatenie

náhrady mzdy za dovolenku proti E., a. s., N. (ďalej len „odporca“), pričom konanie je

okresným súdom vedené pod sp. zn. , a tiež to, že 14. marca 1996 podala

okresnému súdu žalobu o zaplatenie odstupného proti odporcovi, pričom konanie je na

okresnom súdom vedené pod sp. zn. . V oboch konaniach vystupuje

sťažovateľka ako navrhovateľka.

Ústavný súd na okresnom súde zistil, že konanie (o doplatenie mzdy a o zaplatenie

náhrady mzdy za dovolenku) vedené okresným súdom pod sp. zn. bolo

uznesením okresného súdu č. k. -247 zo 7. augusta 2000 prerušené, a to

z dôvodu, že Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. z 18. júla 2000 vyhlásil

na majetok úpadcu (odporcu) konkurz. Uznesenie okresného súdu č. k. -247

zo 7. augusta 2000 nadobudlo právoplatnosť 14. augusta 2000.

Ústavný súd na okresnom súde ďalej zistil, že konanie (o vyplatenie odstupného)

vedené okresným súdom pod sp. zn. bolo pôvodne uznesením okresného súdu

č. k. -36 z 26. augusta 1996 prerušené z dôvodu prebiehajúceho konania

vedeného pod sp. zn. , ktorého výsledok má význam pre rozhodnutie v danej

veci, pričom uznesenie okresného súdu č. k. -36 z 26. augusta 1996 nadobudlo

právoplatnosť 13. septembra 1996 (sťažovateľka odvolanie proti predmetnému uzneseniu

nepodala). Konanie vedené pod sp. zn. bolo zo zákona prerušené z dôvodu, že

Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. z 18. júla 2000 vyhlásil na majetok

úpadcu konkurz. O skutočnosti, že na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz, sa

sťažovateľka dozvedela na základe oznámenia okresného súdu z 12. septembra 2000, ktoré

jej okresný súd doručil 16. septembra 2000.

Konkurzné konanie vedené pod sp. zn. nie je v čase rozhodovania

o predmetnej sťažnosti ústavným súdom právoplatne skončené. Označené konania

okresného súdu, v ktorých malo dôjsť k namietanému porušeniu základného práva

sťažovateľky podľa , sú toho času zo zákona prerušené. Prerušenie

konania znamená okrem iného aj to, že podľa

sa pojednávania nevykonávajú a lehoty neplynú. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty

plynúť znovu.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty

účastníka konania (napr. ). Ústavný súd v tejto súvislosti v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (m. m. ) konštatuje, že prerušenie konania možno

považovať za prekážku konania. Ak nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania

postupom predvídaným zákonom, nemožno v prerušenom konaní vykonávať žiadne

procesné úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty účastníkov, a tým aj k naplneniu

účelu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 . Ústavný súd preto nečinnosť všeobecného súdu v dôsledku existencie

zákonnej prekážky jeho postupu neposudzuje ako zbytočné prieťahy v konaní

(m. m. , , ).

Sťažovateľka netvrdila ani neuviedla žiadnu skutočnosť, z ktorej by vyplývalo, že

v danej veci neexistoval zákonný dôvod na prerušenie konania, resp. že prekážka prerušenia

konania už odpadla. Ako už bolo uvedené, ústavný súd nečinnosť súdu v dôsledku

existencie zákonnej prekážky jeho postupu, tak ako to je v danom prípade, neposudzuje ako

zbytočné prieťahy v súdnom konaní. V súvislosti s prerušením konania v dôsledku

vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka už ústavný súd taktiež vyslovil názor, že

sťažovateľ (navrhovateľ) už v takomto prerušenom konaní pri uplatňovaní svojich nárokov

nemôže postupovať pred okresným súdom, ktorý po vyhlásení konkurzu prestáva byť

súdom, ktorý je oprávnený a povinný poskytnúť mu súdnu ochranu (m. m. ).

K veci je potrebné ešte dodať, že sťažovateľka svojou sťažnosťou nenamieta

porušenie označeného základné práva postupom krajského súdu v konkurznom konaní,

ktoré počas trvania konkurzu a za podmienok uvedených v zákone o konkurze a vyrovnaní

vyvoláva uvedenú zákonnú prekážku namietaného postupu okresného súdu, resp.

výsledkom ktorého môže byť ukončenie stavu právnej neistoty sťažovateľky v súvislosti

s tými právami a povinnosťami, ktoré sú predmetom prerušeného konania pred okresným

súdom.

Sťažovateľka namieta prieťahy v konaniach okresného súdu v čase, keď namietané

konania sú už niekoľko rokov prerušené. Sťažovateľka (ako vyplýva z obsahu sťažnosti)

vyslovuje predovšetkým obavu z hľadiska vymožiteľnosti jej práv v prerušených konaniach

po skončení konkurzného konania. Namieta prieťahy v konaní v súvislosti s vypracovaním

znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný až po piatich rokoch od nariadenia znaleckého

dokazovania a týkal sa určenia výšky pravdepodobnej mzdy rozhodujúcej pre obe konania.

Túto sťažnosť sťažovateľka podáva až 11 rokov po tom, ako bolo znalecké dokazovanie

skončené, pričom sťažnosť na prieťahy v konaní v súvislosti s vypracovaním znaleckého

posudku podáva v čase, keď existuje zákonná prekážka v postupe okresného súdu

v označených konaniach.

Sťažovateľka je v konaní pred ústavným súdom zastúpená kvalifikovaným právnym

zástupcom, a preto si musí byť vedomá právnych účinkov vyvolaných prerušením

namietaného konania.

V prípadoch, keď je konanie prerušené zo zákona, už z povahy veci neprichádza do

úvahy, aby v ňom dochádzalo k porušovaniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, keďže doba, počas ktorej je konanie prerušené, závisí od iných

faktorov, konkrétne v danej veci od dĺžky konkurzného konania. Z uvedených dôvodov

preto podľa názoru ústavného súdu nemožno dospieť k záveru, že by napadnutým postupom

okresného súdu mohlo dôjsť k zásahu do označeného základného práva sťažovateľky, tak

ako to vo svojej sťažnosti namieta.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľky

na ochranu ústavnosti uplatnenými v sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2011