Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 80/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2016 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa

a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom

JUDr. Jánom Chmelom, Advokátska kancelária, Royova 9, Piešťany, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajskej prokuratúry v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. novembra

2015 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. Jánom Chmelom, Advokátska kancelária, Royova 9, Piešťany, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva podľa (ďalej

len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajskej prokuratúry v Trnave (ďalej len „krajská

prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza najmä, že je trestne stíhaný pre trestný čin pozbavenia

osobnej slobody podľa účinného do 31. decembra 2005

spáchaný formou spolupáchateľstva podľa účinného

do 31. decembra 2005, trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 a 2 písm. a) a b) Trestného

zákona účinného do 31. decembra 2005 a trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1, 2 písm. c)

a ods. 3 písm. b) účinného do 31. decembra 2005. Uvedená trestná vec

bola vedená na Prezídiu Policajného zboru Košice pod ČVS: PPZ-27/BOK-V-2009, pričom

dozor nad vyšetrovaním vykonáva krajská prokuratúra vo veci vedenej pod sp. zn.

Kv 73/09.

Sťažovateľ bol však zároveň «rozsudkom Špeciálneho trestného súdu v Pezinku

zo dňa 29.02.2009 v trestnej veci vedenej pod č. k: uznaný za vinného spolu

s ostatnými spoluobžalovanými v zhode s obžalobou a bol mu uložený trest odňatia slobody

nepodmienečne v trvaní 11 rokov za použitia aspiračnej zásady. Tento rozsudok sa stal

právoplatným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.09.2010

pod č. k.: ... Dňa 26.01.2015 Špecializovaný trestný súd v Pezinku pod č. k.:

BB-4 Nt/4/2013 rozhodol a povolil u sťažovateľa a v uznesení vymenovaných odsúdených

obnovu konania, pričom zrušil výrok o treste vynesený v rozsudku zo dňa 29.03.2009.

Následne dňa 22.05.2015 Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica v trestnej

veci sťažovateľa a spol. rozhodol a sťažovateľa uznal za vinného a odsúdil ho na súhrnný

trest odňatia slobody v trvaní deväť rokov. Sťažovateľ sa vzdal odvolania a teda voči nemu

nadobudol rozsudok Špecializovaný trestný súd v Pezinku pod č. k.: BB-4 Nt/4/2013

právoplatnosť. Sťažovateľ vykonáva trest odňatia slobody za skutky uvedené v citovaných

rozhodnutiach už viac ako päť rokov.

Trestné stíhanie proti sťažovateľovi a dvoch spoluobvinených za skutky vykonané

v mesiacoch jún až august 2005 sa začalo uznesením Prezídia PZ, úrad

boja proti organovanej kriminalite, odbor Východ, odd. vyšetrovania Košice sp. zn.

ČVS. PPZ-27/BOK-V-2009 zo dňa 28.03.2009 pre trestný čin pozbavenia osobnej slobody

podľa účinného do 31.12.2005 spáchaný formou

spolupáchateľstva podľa účinného do 31.12.2005 a trestný čin

vydierania podľa , a účinného do 31.12.2005.

Dňa 04.05.2009 pod sp. zn. ČVS. PPZ-27/BOK - V-2009 bolo začaté trestné stíhanie voči

sťažovateľovi a piatich spoluobvinených pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1,2

písm. c) a ods. 3 písm. b) účinného do 31.12.2005. Dňa 24.06.2009

Prezídium PZ, úrad boja proti organovanej kriminalite, odbor Východ, odd. vyšetrovania

Košice pod sp. zn. ČVS. PPZ-27/BOK - V-2009 vydal uznesenie, ktorým spojil na spoločné

konanie trestnú vec sťažovateľa a ďalších piatich spoluobvinených. Sťažnosť proti

označeným uzneseniam sťažovateľ nepodal, opačne spolupracoval s orgánmi činnými

v trestnom konaní. Dňa 09.10.2009 Prezídium PZ, úrad boja proti organovanej kriminalite,

odbor Východ, odd. vyšetrovania Košice pod sp. zn. ČVS. PPZ-27/BOK - V-2009 vydal

uznesenie, ktorým vylúčil trestnú vec sťažovateľa a dvoch spoluobvinených zo spoločného

konania. Sťažovateľ bol vzatý do väzby uznesením Okresného súdu Trnava č. k.: 39/09

zo dňa 30.03.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k.:

zo dňa 16.04.2009 z dôvodu uvedeného v . Dňa

22.07.2009 Krajská prokuratúra v Trnave pod č. k.: -69 vydala príkaz na

prepustenie sťažovateľa z väzby na slobodu, pretože pominuli dôvody väzby, vyšetrovateľ

v rámci prípravného konania zabezpečil rozhodnú časť dôkazných prostriedkov

vzťahujúcich sa na konanie sťažovateľa a dvoch spoluobvinených. Krajská prokuratúra

v Trnave v príkaze konštatovala, že obvinení počas celého konania spolupracovali

s orgánmi činnými v trestnom konaní a ich výpovede sú vierohodné a z ich výpovedí možno

vyvodiť záver, že si plne uvedomili a oľutovali svoje protiprávne konanie. Dôvod väzby

u sťažovateľa overením pravdivosti jeho doznania zanikol a dôvodná obava z pokračovania

v trestnej činnosti bola rozptýlená. Sťažovateľ bol dňa 22.07.2009 prepustený z väzby

na slobodu...

Ako obhajca sťažovateľa, vtedy obvineného, som dňa 30.05.2011 požiadal Krajskú

prokuratúru v Trnave o podanie informácie, z dôvodu uplynutia dvoch rokov odo dňa

prepustenia sťažovateľa z väzby na slobodu a zároveň som požiadať o informáciu

o vykonaných úkonoch Krajskej prokuratúry v Trnave v trestnej veci sťažovateľa. Krajská

prokuratúra v Trnave dňa 10.06.2011 vo svojom upovedomení mi oznámila, že nie je možné

ukončiť so sťažovateľom postup podľa , nakoľko nie je

z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vypracovaný a doručený rozsudok

v predchádzajúcej trestnej činnosti sťažovateľa... Po uplynutí ďalšieho roku Krajská

prokuratúra v Trnave dňa 12.09.2012 rozhodla uznesením podľa § 228 ods. 3 Trestného

poriadku v spojení s a prerušila trestné stíhanie

sťažovateľa a spoluobvinených. Dňa 26.04.2013 som sa listom obrátil na Krajskú

prokuratúru v Trnave ako obhajca sťažovateľa, stále obvineného a poukázal na čl. 48 ods. 2

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, pričom som, požiadal o konanie v trestnej veci obvineného .

V odpovedi Krajská prokuratúra v Trnave dňa 27.05.2013 zaujala stanovisko, že

sťažovateľovi, keďže si uvedomil svoje protispoločenské konanie a mimoriadne

spolupracoval pri odhalení trestnej činnosti organizovanej skupiny, čím splnil zákonné

podmienky na prerušenia trestného konania, bola „daná mu tak možnosť v priebehu

plynutia času preukázať opodstatnenosť poskytnutej výhody a v konečnom dôsledku po

vyhodnotení jeho ďalšieho spôsobu života dosiahnuť až zastavenie trestného stíhania. Nie je

preto možné hovoriť, že v konaní prerušením vznikajú prieťahy porušujúce práva

obvineného, nakoľko práve doba prerušenia je tým benefitom v prospech obvineného...“

Prokurátor krajskej prokuratúry ďalej poukazuje na to, že „obvineným mohol byť uložený

viacročný nepodmienečný trest odňatia slobody a preto doba prerušenia a pozorovania

ďalšieho života obvinených... sa počíta na roky.“ V rámci obhajoby sťažovateľa som

požiadal Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky listom zo dňa 10.09.2014

o preverenie spisu Krajskej prokuratúry v Trnave č. k. , v ktorom som vyslovil

názor, že v trestnom konaní proti sťažovateľovi nastali prieťahy. V odpovedi zo dňa

20.10.2014 mi Generálna prokuratúra dala na vedomie, že z obsahu môj podnet bol

posúdený ako opakovaný a „Dospeli sme k záveru, že vybavenie je síce postavené výrazne

v prospech Vášho klienta obv. , avšak v plnom súlade so zákonom“... Dňa

23.07.2015 som podal na Krajskú prokuratúru v Trnave návrh na o konanie podľa § 232

. V odpovedi mi Krajský prokurátor pán JUDr. Ivo Vendel dňa

11.08.2015 odpovedal, že je možné súhlasiť „so značnou časťou Vášho písomného

vyjadrenia, ale aj správania sa obvineného počas doterajšieho výkonu trestu“ a ďalej

poukazuje na najdôležitejší moment, za ktorý považuje „očakávanú výpoveď aj Vášho

klienta v trestnej veci samotnej obvinenej “ a považuje tento moment,

teda výpoveď sťažovateľa v pozícii svedka v označenej trestnej veci za kľúčový

„k zodpovedaniu všetkých dôležitých otázok... aj vo vzťahu k Vášmu klientovi“. V

stanovisku Krajskej prokuratúry v Trnave zo dňa 27.05.2013 sa však konštatuje, že doba

prerušenia a pozorovania ďalšieho života sťažovateľa, ako obvineného, sa môže počítať na

roky. ...

Zhrnúc vyjadrenia prokurátorov Krajskej prokuratúry v Trnave javí opodstatnený

záver, že je na sťažovateľa, ktorý bude vypovedať v pozícii svedka v trestnej veci obvinenej

D. P. vyvíjaný nátlak s možným záverom, pre prípad, že v pozícii svedka nebude vypovedať

ako sa od neho očakáva, tak jeho trestná vec vedená pod č. k.: Kv: 73/09 môže byť

prerušená niekoľko rokov pri hrozbe, ako píše prokurátor krajskej prokuratúry: „Dĺžka

lehoty tak priamo závisí od závažnosti trestnej činnosti, ktorej sa obvinený dopustil a

možnej sankcie za túto trestnú činnosť“, teda pri hrozbe napr. aj niekoľkoročného

nepodmienečného trestu odňatia slobody. Zastávam preto názor, že prokurátor Krajskej

prokuratúry v Trnave, by mal konať a nepodmieňovať svoje rozhodnutie o pokračovaní

v konaní v trestnej veci sťažovateľa skutočnosťami, ktoré priamo nesúvisia s trestnou vecou

sťažovateľa...

Európsky súd pre ľudské práva všeobecne nepovažuje prokurátora za nezávislý

a nestranný orgán v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, pretože v zásahu prokurátora chýbajú záruky riadneho súdneho

konania, prokurátor sa rozhoduje z úradnej moci, požíva značnú voľnosť pri rozhodovaní

v tom, aké kroky urobí a len s ťažkosťami možno naňho hľadieť ako na nestranného, pretože

následne môže konať proti dotknutej osobe v súdnom konaní. Aj keď krajská prokuratúra

tvrdí, že koná v prospech sťažovateľa, nemožno jej v zmysle ESĽP priznať postavenie

orgánu, ktorý koná z dôvodu odstránenia porušenia článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Skutky, ku ktorým sa sťažovateľa priznal

a spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní na ich objasnení a odhalení sa stali

v mesiacoch jún až august 2005 a sťažovateľ nemôže niesť zodpovednosť za skutočnosti

súvisiace a týkajúce sa obvinenej D.P., možnú dôkazovú núdzu a s ňou súvisiacimi

procesnými úkonmi orgánov činných v trestnom konaní...

... Na základe uvedených skutočností je sťažovateľ presvedčený o porušení svojho

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov priznaného v

Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote a práva

na spravodlivý súdny proces priznaného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajskej prokuratúry v Trnave v označenej trestnej veci.

Pred podaním sťažnosti sa sťažovateľ zastúpení obhajcom domáhal nápravy

a konania na Krajskej prokuratúry v Trnave, ako aj na Generálnej prokuratúre Slovenskej

republiky. Vo veci sa nekoná a sťažovateľ nedosiahol ochranu svojho práva priznaného

v ... a práva priznaného a v Dohovoru...

... Sťažovateľ po rozhodnutí Špecializovaného trestného súdu naplní na budúci rok

zákonnú dobu vo výkone trestu, ktorá ho oprávňuje na podanie žiadosti o podmienečné

prepustenie na slobodu, teda prechováva legitímnu nádej, že po rokoch vo výkone trestu sa

dostane na slobodu a táto nádej mu dáva silu začať „nový život“ s odmietnutím správania

sa a skutkov, ktoré vykonal pred viac ako desiatimi rokmi, keď bol pod vplyvom skupiny tkz.

kamarátov ako dvadsaťročný. Všetky stresujúce udalosti vyplývajúce z dĺžky rozhodovania

o ďalšom procesnom postupe, o jeho vine, či nevine vzhľadom na uvedené okolnosti

prípadu, považuje sťažovateľ navrhované finančné zadosťučinenie vo výške 9.000 €

za primerané.».

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa

... na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd Krajskej prokuratúry v Trnave v trestnej veci

vedenej pod č. k.: Kv 73/09 porušené bolo.

Krajskej prokuratúre v Trnave sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k.:

KV 73/09 konala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi sťažovateľa ...

priznáva finančné zadosťučinenie v sume 9.000 €,

ktoré mu je Krajská prokuratúra v Trnave povinná vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

Krajská prokuratúra v Trnave je povinná uhradiť sťažovateľovi ...

trovy právneho zastúpenia v sume podľa vyčíslenia jeho právneho zástupcu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Za zjavne neopodstatnenú možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež

napr. , , , ).

Sťažovateľ namieta, že postupom krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.

Kv 73/09 dochádza k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto

možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

).

Voči sťažovateľovi bolo uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu

boja proti organizovanej kriminalite – odboru Východ v Košiciach ČVS: PPZ-27/BOK-V-

2009 z 28. marca 2009 začaté trestné stíhanie za trestný čin pozbavenia osobnej slobody

podľa účinného do 31. decembra 2005 a trestný čin

vydierania podľa a a účinného do 31. decembra

2005 s tým, že následne vyšetrovateľ Policajného zboru uznesením ČVS: PPZ-27/BOK-V-

2009 z 28. marca 2009 podľa vzniesol voči nemu

obvinenie pre trestný čin pozbavenia osobnej slobody podľa

účinného do 31. decembra 2005 spáchaný vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2

účinného do 31. decembra 2005 a trestný čin vydierania podľa

ods. 1 a 2 písm. a) a b) účinného do 31. decembra 2005 a uznesením

ČVS: PPZ-27/BOK-V-2009 zo 4. mája 2009 bolo mu vznesené obvinenie za trestný čin

krádeže podľa a účinného do 31. decembra

2005.

Keďže ale sťažovateľ svojím aktívnym prístupom prispel k objasneniu mimoriadne

závažnej trestnej činnosti páchanej organizovanou skupinou „ “,

krajská prokuratúra v súlade s ustanovením uznesením

z 12. septembra 2012 prerušila konanie v jeho trestnej veci. Proti tomuto uzneseniu bol

prípustný opravný prostriedok  sťažnosť, sťažovateľ však túto nepodal.

Podľa policajt s predchádzajúcim súhlasom

prokurátora môže prerušiť trestné stíhanie, ak sa obvinený významnou mierou podieľa

na objasnení korupcie, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej

skupiny alebo zločinu spáchaného organizovanou skupinou alebo zločineckou skupinou,

trestného činu úkladnej vraždy alebo trestných činov terorizmu alebo na zistení alebo

usvedčení páchateľa tohto trestného činu, a to pre taký trestný čin alebo pre iný trestný čin;

prerušiť trestné stíhanie sa nesmie voči organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi

trestného činu, na ktorého objasnení sa podieľa.

Po prieskume skutočností namietaných sťažovateľom (sťažnosti, príloh, ktoré

sťažovateľ priložil k sťažnosti, ako aj z vyjadrenia krajskej prokuratúry) ústavný súd

konštatuje, že v danom prípade krajský prokurátor po prerušení konania nie je nečinný,

naopak, robí úkony smerujúce k spravodlivému rozhodnutiu v trestnej veci sťažovateľa.

Ústavný súd sa stotožňuje s názorom krajskej prokuratúry, že za týchto okolností môže byť

lehota na obnovenie konania aj dlhšia. Krajská prokuratúra podľa názoru ústavného súdu

postupuje v súlade s právnymi predpismi. Táto procesná situácia vylučuje, aby jej postupom

dochádzalo k porušovaniu označených práv sťažovateľa.

Ústavný súd v tejto súvislosti v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (m. m.

) konštatuje, že prerušenie konania možno považovať za prekážku konania. Ak

nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom predvídaným zákonom,

nemožno v prerušenom konaní vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce k odstráneniu

právnej neistoty účastníkov, a tým aj k naplneniu účelu základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v . Ústavný súd preto

nečinnosť všeobecného súdu v dôsledku existencie zákonnej prekážky jeho postupu

neposudzuje ako zbytočné prieťahy v konaní (m. m. , , ,

).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že krajská prokuratúra

namietaným rozhodnutím nemohla porušiť základné právo sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa ani jeho právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 dohovoru.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2016